Slovensko bude mať nový zákon o odpadoch

Zákona zavádza napríklad rozšírenú zodpovednosť výrobcov a dovozcov za výrobok od jeho výroby až po jeho spracovanie ako odpadu. Znamená to, že výrobcovia budú zodpovedať za recykláciu a spracovanie vlastných výrobkov. Platí to napríklad pre výrobcov alebo dovozcov elektrozariadení, vozidiel, pneumatík, akumulátorov, ale aj papiera, plastov alebo skla. O vytriedený odpad sa majú postarať novovytvorené Organizácie zodpovednosti výrobcov. Obce budú po uzavretí dohody s organizáciami povinné platiť len za vývoz zmiešaného komunálneho odpadu, čo by ich malo motivovať k dôslednému triedeniu odpadu. Momentálne totiž až 74 percent komunálneho odpadu na Slovensku končí na skládkach.

Zákon ruší Recyklačný fond. Funkcie fondu prejdú na výrobcov a na štát. Takisto sa sprísni systém výkupu kovov od fyzických osôb. Zberniam pribudne povinnosť uskladniť kovy na sedem dní na tzv. monitorovacom priestore, ktorý je monitorovaný kamerovým systémom. Taktiež budú zberne využívať len váhy s platným certifikátom o ich ciachovaní. Vyplácanie osôb, ktoré kov do zberne prinesú, bude fungovať len formou prevodu na bankový účet alebo pomocou peňažného poukazu, nie v hotovosti. Ministerstvo si od týchto opatrení sľubuje pokles trestnej činnosti spojenej s výkupom kovov. Ministerstvo pôvodne uvažovalo nad plošným zákazom výkupu kovov od fyzických osôb. Tento krok by však podľa analýz uškodil zberniam aj spracovateľom kovov.
Nový zákon má tiež účinnejšie bojovať proti čiernym skládkam. Tých je podľa ministerstva oficiálne na Slovensku okolo 2 500, neoficiálne však až 7 000. Štyridsať percent sumy, ktorú občan zaplatí za uloženie odpadu na legálnej skládke, pôjde do Environmentálneho fondu. Tieto peniaze budú potom určené na likvidáciu čiernych skládok. Boj proti čiernym skládkam ostane podľa návrhu zákona v kompetencii obcí, keďže sú podľa ministerstva na túto úlohu najpovolanejšie. Zároveň má zákon v boji proti čiernym skládkam posilniť kompetencie polície. Ak výška škody pri čiernej skládke presiahne 266 eur, začne polícia konať v zmysle Trestného zákona. Pokuta pre tých, ktorí nelegálne uložia odpad na čiernej skládke, sa má tiež zvýšiť z doterajších 160 eur na 1 500 eur.

K zákonu bolo predložených viac ako 300 pozmeňujúcich návrhov, len spoločná správa ich mala 271.

Most-Híd spolu s ďalšími opozičnými stranami napadali zákon na ústavnom súde. Podľa podpredsedu Mostu-Híd Zsolta Simona neobhajuje záujmy občanov, naopak, dotkne sa ich negatívne v podobe zvýšených daní za odpad. Zákon o odpadoch je podľa Simona rovnako v rozpore s ústavou aj so Zmluvou o Európskej únii. Podanie na ústavný súd podpísalo 36 opozičných poslancov za Most-Híd, KDH, SaS a časť nezaradených zákonodarcov. Zákon zavádza podľa poslanca za Most-Híd viaceré podmienky, ktoré sú v rozpore s voľnou súťažou. Takisto nastavuje legislatívny rámec, ktorý zavádza vznik monopolnej organizácie zodpovednosti výrobcov, čo je podľa Simona v rozpore s čl. 35 ods. 1 Ústavy SR. „Organizácia zodpovednosti výrobcov (OZV) by nemala podliehať autorizácii zo strany ministerstva, ale len registrácii, čím by sa obmedzila svojvôľa zo strany štátu,“ vyhlásil Simon.

Znenie zákona je podľa podpredsedu Mosta-Híd nevýhodné pre obce a mestá a v konečnom dôsledku pre ich obyvateľov. „Obce budú nútené podpísať zmluvu s OZV aj napriek tomu, že nebudú mať pokryté všetky skutočné náklady, ktoré vynaložia na zber a triedenie recyklovateľného odpadu,“ vysvetlil. Tento nepomer sa podľa Simona v konečnom dôsledku prejaví vo zvýšení miestnych daní. „Obyvatelia tak za recykláciu výrobku zaplatia dvakrát. Raz pri kúpe výrobku, druhýkrát pri zvýšení miestnych daní v roku 2017 za jeho znehodnotenie,“ dodal Simon.

Opoziční poslanci v podaní na ústavný súd nenavrhujú zastavenie účinnosti zákona, ústavný súd by podľa Simona mal konštatovať, že právna norma je v rozpore s ústavou.