Slovensko a Maďarsko spečatilo dohodu pri chove hovädzieho dobytka

V Maďarsku je toto plemeno vedené ako národný poklad, tzv. hungarikum. "Ako také má mimoriadne prísne pravidlá pri uznaní plemenitby mimo domova. Dohoda má zabezpečiť, aby aj chovatelia na Slovensku mohli pri dodržaní prísnych pravidiel odchovať plemenné zvieratá. Aby plemenná kniha vedená v Maďarsku uznala ich pôvod," uviedol na dnešnom brífingu štátny tajomník Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriel Csicsai, ktorý dohodu inicioval.

Plemeno sa podľa jeho slov chová na Slovensku hlavne v južných častiach. Jeho využitie je, ako tvrdí, dlhodobo podceňované. "Vzhľadom na to, že Slovensko má dosť veľa tzv. nerozvinutých oblastí, kde, žiaľ, nie je nič možné robiť len poľnohospodárstvo, v týchto oblastiach, myslíme si, že by bolo možné nasadiť nenáročný dobytok," priblížil možnosti. Okrem iného by si ľudia, ako tvrdí Csicsai, vedeli produkovať materiál na obchodovanie.

Predseda predstavenstva Zväzu chovateľov mäsového dobytka na Slovensku Vladislav Paľurik pri tejto príležitosti uviedol, že Slovensko nemá výrazné plemeno mäsového typu. "My ako zväz evidujeme 14 mäsových plemien," doplnil s tým, že ide zväčša o dovezené zvieratá. "Naše národné plemená sú slovenský strakatý a slovenský pinzgauský dobytok," doplnil. Myslí si, že domáce obyvateľstvo je potrebné naučiť konzumovať hovädzie mäso, ponúknuť mu prijateľnú cenu, čím sa zväčší aj jeho odbyt.

Ku koncu minulého tisícročia toto plemeno skoro úplne vymizlo z pôvodných južných častí Slovenska. Pozitíva vidieť v zdravotnom stave, dlhovekosti 20 a viac rokov, reprodukcii - každý rok jedno tela i nenáročnosti, vďaka čomu sa chová celoročne pod holým nebom. Dokáže zužitkovať aj nekvalitný porast, vyhovuje aj menej skúseným, prípadne začínajúcim chovateľom. V súčasnosti sa na Slovensku realizuje niekoľko projektov na záchranu a revitalizáciu pôvodnej biodiverzity, kde hlavnú úlohu zohráva práve tento stepný dobytok.