Slovensko a Bulharsko by mali v tomto roku dosiahnuť 3-% rast HDP

Najmä v prípade nových členských krajín Európskej únie (EÚ) v regióne by mal hospodársky rast prekročiť 3 %. Týka sa to Slovenska, Poľska, či Bulharska. Vyplýva to z aktuálnej analýzy skupiny UniCredit.

Ako skonštatovali analytici banky, s blížiacim sa koncom roka 2015 boli pozorované viaceré známky posunu v ekonomických trendoch. "Vysokofrekvenčné ukazovatele ako spotrebiteľská nálada, indexy nákupných manažérov, priemyselná výroba a vývozy naznačujú, že rast v regióne SVE krajín Európskej únie už možno dosiahol svoj vrchol, v Srbsku, Chorvátsku a Turecku zrýchľuje a naopak, v Rusku a na Ukrajine sa zdá, že dosahuje dno," uviedol v analýze hlavný ekonóm skupiny UniCredit pre región SVE Lubomir Mitov.

Podľa jeho slov vývoj štátnej a hospodárskej politiky povzbudil investorov v Rusku a Turecku a do určitej miery naopak zmiernil ich entuziazmus v niektorých krajinách regiónu, ktoré sú členmi únie.

Na základe týchto skutočností ekonómovia UniCredit predpokladajú, že rast v regióne SVE bude naďalej výrazný a môže sa prejaviť vo všetkých krajinách v danom regióne. Vývoj rastu sa však v jednotlivých krajinách bude líšiť, pravdepodobne celkovo vyššou výkonnosťou v roku 2016 než v roku 2017.

Banka očakáva, že rast hrubého domáceho produktu Slovenska dosiahne v tomto roku aj v roku 2017 úroveň 3 %. Spomedzi kandidátskych krajín do EÚ a ostatných krajín regiónu SVE by mali 3-% rast dosiahnuť Bosna a Hercegovina a Turecko. Rusko pravdepodobne čaká slabé oživenie v polovici roku 2016 a bude sa ťahať až do roku 2017, rast Ukrajiny sa bude pohybovať okolo 2 % v oboch rokoch.

Vývoj v jednotlivých krajinách regiónu SVE, ktoré sú členmi Európskej únie, bude rozdielny. Ako uviedla banka, kým v Bulharsku a Poľsku by mal rast mierne posilniť a presiahnuť 3 %, v Česku, Maďarsku a Rumunsku sa očakáva spomalenie. To by malo byť spôsobené predovšetkým prudkým poklesom európskych fondov.

Na rozdiel od verejných investícií by sa mala podľa analýzy v regióne zintenzívniť súkromná spotreba a investície. Podľa analytikov banky by súkromné investície mala podporovať zlepšujúca sa dôvera, rastúca ziskovosť podnikov a zvýšené úverovanie zo strany bánk.

Súkromná spotreba by potom mala profitovať z posilňujúcich trhov práce, silnejšieho rastu miezd a oživenia v oblasti spotrebných úverov. Zvýšený dopyt po úveroch by mal domáce banky viesť k zintenzívneniu ponuky úverov, čo by im mali uľahčiť ich silné kapitálové pozície, dostatočná likvidita a nízke úrokové sadzby.

"Inflácia bude naďalej tlmená nízkou importovanou infláciou z eurozóny a nízkymi cenami ropy. Tieto vplyvy by mali kompenzovať cenové tlaky vytvárané rastúcou zamestnanosťou a mzdami, ktoré uzatvárajú produkčné medzery," píše sa v analýze UniCreditu. Z tohto dôvodu analytici predpokladajú, že menové politiky ostanú uvoľnené a úrokové miery rovnaké alebo dokonca nižšie. V Maďarsku, Rumunsku a Poľsku by tak mohlo dôjsť k ďalšiemu uvoľneniu monetárnych politík.

Analytici však upozorňujú aj na riziká. Medzi ne patrí nízka ekonomická výkonnosť v Európe, či spomalenie v Číne, ktoré by mohlo zasiahnuť najmä Rusko a Ukrajinu. Sprísňovanie menovej politiky zo strany Federálneho rezervného fondu zase podľa UniCreditu potom predstavuje riziko predovšetkým pre Turecko, Chorvátsko a Srbsko.

Geopolitické napätie ovplyvní východ regiónu SVE aj v roku 2016, rast vplyvu domácej politiky môže mať nepriaznivý vplyv na krajiny v regióne SVE. "Keďže rast o niečo spomalí a úrokové miery sú už teraz blízko historických miním, priestor pre prorastovú politiku bude v roku 2016 menší a v roku 2017 sa ešte zníži. Vlády, ktoré nedokážu využiť nárast príjmov spôsobených hospodárskym cyklom, budú musieť urobiť nepríjemné rozhodnutia v oblasti prioritizácie výdavkov alebo optimalizácie príjmov, aby udržali deficit na uzde," konštatoval Mitov.

Ako dodal, najnovší vývoj však naznačuje, že záväzky krajín z hľadiska rozpočtovej zodpovednosti oslabia.