Slovenskí vedci identifikovali doteraz neznámu mutáciu vrodenej poruchy zrážania krvi

NETKY.SK • 23 Január 2018, 06:00 • 2 min
Slovenskí vedci identifikovali doteraz neznámu mutáciu vrodenej poruchy zrážania krvi

BRATISLAVA - Vrodené poruchy fibrinogénu patria medzi vzácne poruchy zrážania krvi. Doktorand Jesseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského (UK) v Martine MUDr. Tomáš Šimurda spolu s kolektívom výskumníkov popísali doteraz neznámu mutáciu tohto ochorenia, ktorá dostala pomenovanie Fibrinogen Martin.

slovakia

left justify in out

Vzácne vrodené krvácavé poruchy hemostázy sú skupina ochorení, pri ktorých je znížený alebo úplný nedostatok plazmatických bielkovín (tzv. koagulačných faktorov), ktoré sú nevyhnutné v procese zrážania krvi. Medzi tieto vzácne poruchy zrážania krvi patria aj vrodené poruchy fibrinogénu – bielkoviny krvnej plazmy, ktorá za vzniku vláknitého fibrínu v spolupráci s krvnými doštičkami uzatvára v mieste poranenia porušenú cievnu stenu. Tieto poruchy sa rozdeľujú na kvantitatívne (afibrinogenémia a hypofibrinogenémia) alebo kvalitatívne (dysfibrinogenémia).

 

Výskumom tohto typu ochorení sa zaoberá MUDr. Tomáša Šimurda, doktorand Jesseniovej lekárskej fakulty UK v Martine, pod vedením prof. MUDr. Petra Kubisza, DrSc., prof. MUDr. Jána Staška, PhD., MUDr. Juraja Sokola, PhD., doc. RNDr. Zory Lasabovej, PhD., a v spolupráci s doktorandmi RNDr. Dušanom Lodererom a RNDr. Zuzanou Sňahničanovou.

 

img

Foto: Univerzita Komenského

 

„Od prvého opisu vrodenej afibrinogenémie v roku 1920 a hypofibrinogenémie v roku 1935 bolo zaznamenaných viac ako 200 prípadov kvantitatívnych porúch fibrinogénu. Častejšími sa ukázali byť kvalitatívne abnormality, známe až od 60. rokov minulého storočia, s dodnes opísanými viac ako 400 prípadmi dysfibrinogenémií,“ popisuje doterajší stav poznania MUDr. Šimurda.

 

„Odhadovaný výskyt afibrinogenémie vo svete je zhruba 1 : 1 000 000. U hypofibrinogenémie a dysfibrinogenémie je výskyt omnoho vyšší, avšak presné číslo je ťažké stanoviť, pretože existuje veľký počet asymptomatických prípadov. Na Slovensku je výskyt afibrinogenémie 1 : 5 000 000, ťažkej formy hypofibrinogenémie 1 : 100 000 a ťažkej formy dysfibrinogenémie 1 : 40 000. S postupným vývojom sofistikovaných metód analýzy sa menila aj definícia a klasifikácia abnormalít fibrinogénu. Klinické prejavy sú značne variabilné a popri závažných krvácaniach môžu byť paradoxne spojené aj s výskytom trombózy,“ priblížil ďalej mladý výskumník.

 

img

Ilustračné foto: Pixabay

 

V posledných rokoch bola definovaná funkcia jednotlivých častí zložitej molekuly fibrinogénu a odhalená genetická podstata porúch fibrinogénu. Na Klinike hematológie a transfuziológie Jesseniovej lekárskej fakulty UK a Univerzitnej nemocnice Martin, ktorej súčasťou je Národné centrum hemostázy a trombózy, sa tímu výskumníkov podarilo v spolupráci s Ústavom molekulovej biológie Jesseniovej lekárskej fakulty UK identifikovať doposiaľ nepopísanú mutáciu v beta reťazci FGB génu, ktorý kóduje molekulu fibrinogénu u jediného pacienta na Slovensku, ktorý trpí závažným krvácavým ochorením – vrodenou afibrinogenémiou.

 

„Keďže táto mutácia bola objavená na pôde našej fakulty dostala pomenovanie ,Fibrinogen Martinʻ. Od roku 2016 sa nám už podarilo diagnostikovať 58 pacientov so vzácnymi vrodenými poruchami fibrinogénu (hypofibrinogenémia a dysfibrinogenémia), u ktorých sme do štandardnej diagnostiky doplnili aj globálne testy hemostázy (test generácie trombínu, rotačná tromboelastometria), ktoré sú dôležité z pohľadu správneho manažmentu liečby. V blízkej dobe budeme u všetkých týchto pacientov realizovať genetickú analýzu, pomocou nových sekvenčných metód,“ upresnil doktorand UK.

 

Martinskí výskumníci v súčasnosti intenzívne skúmajú nielen súvislosť medzi klinickým fenotypom a typom genetickej poruchy, ale aj možnosti predvídania klinického priebehu ochorenia na základe konkrétneho molekulového defektu. Poznanie molekulového mechanizmu je pritom do budúcna nevyhnutným predpokladom pre rozvoj génovej terapie.

 

„Mám radosť z toho, že talentovaní doktorandi využívajú svoju kreativitu a možnosti, ktoré im na ich vedecký rozvoj ponúkajú naše výskumné pracoviská. Takýmto úspešným príkladom je aj objav novej mutácie vrodenej poruchy fibrinogénu, ktorý dostal svoje jedinečné ,martinskéʻ označenie. Prispeje k rozvoju diagnostiky v danej oblasti a v konečnom dôsledku k vývoju génovej terapie na prospech efektívnej liečby pacientov s touto vrodenou poruchou u nás i vo svete“, zdôraznil prof. RNDr. Karol Mičieta, PhD., rektor Univerzity Komenského v Bratislave.

 

 



twiterfacebooklinkedinwhatsapp

Za Netky.sk
Sidorova
Netky
LETNÉ PRÁZDNINY O
00 DNÍ 00 HODÍN 00 MINÚT 00 SEKÚND
logo
Copyright © 2023 PetsoftMedia Inc.
Všetky práva sú vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ, fotografií a video správ zo zdrojov TASR, SITA, taktiež z vlastnej autorskej tvorby, je bez predchádzajúceho písomného súhlasu porušením autorského zákona

Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies