Slovenskí lídri rokovali so Schulzom: Top témou bolo predsedníctvo v Rade EÚ

Ako agentúru SITA informovala Elena Bianchi z Kancelárie prezidenta SR, prezident Kiska so Schulzom sa venovali aj energetickej bezpečnosti, migrácii a osobitne nárastu populizmu a radikalizmu v Európe. Kiska sa zaujímal aj o proces schvaľovania vízovej liberalizácie s Ukrajinou a Gruzínskom v Európskom parlamente.

"Počas nášho predsedníctva by mali ísť vlastné záujmy bokom a našou hlavnou úlohou je byť čestným sprostredkovateľom dohôd a kompromisov medzi všetkými členskými štátmi v prospech jednoty Európskej únie," uviedol prezident.

Na pôde slovenského parlamentu prijal Martina Schulza predseda NR SR Andrej Danko, ktorý sa zaujímal o úlohu národných parlamentov, otázku migrácie, ochrany schengenských hraníc či projekt energetickej únie. Odbor komunikácie s médiami a verejnosťou uviedol, že Danko zároveň pozval Schulza na návštevu Bratislavy počas celého obdobia predsedníckych podujatí. "Som rád, že po dvanástich rokoch členstva v EÚ, ktoré Slovensku priniesli veľký rozvoj, má naša krajina výnimočnú príležitosť v rámci predsedníctva aktívne prispieť k formovaniu európskych rozhodnutí, a to práve v dobe, keď Únia čelí viacerým bezprecedentným výzvam, a to vo svojom vnútri, tak aj v susedstve,“ uviedol Danko.

Slovensko je podľa Danka dlhodobo konzistentné vo svojich stanoviskách k migračnej téme a preto jeho ambíciou bude nasmerovať úniu k udržateľnej migračnej a azylovej politike. "Som rád, že sme si mali možnosť s pánom predsedom vymeniť názory na množstvo otázok. Dialóg je totiž veľmi potrebný. Občania musia mať pocit, že o ich názor, obavy či záujem na európskej úrovni stojíme, že ich počúvame a nie iba poúčame, že sa počúvame ako krajiny navzájom," povedal Danko a dodal, že viac počúvať a menej sa navzájom poúčať je základom pre slovenské predsedníctvo v Rade EÚ.

Podľa ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslava Lajčáka by sme mali vnímať slovenské predsedníctvo nielen ako obrovskú výzvu, ale aj jedinečnú príležitosť prispieť k chodu EÚ viac než kedykoľvek predtým. Šéf slovenskej diplomacie to dnes uviedol na plenárnom zasadnutí Národného konventu, ktorý je platformou širokej verejnej diskusie o európskych témach.

Lajčák v tejto súvislosti zdôraznil, že Európa sa nachádza v kritickom bode. Musí sa vyrovnať s hrozbou terorizmu, utečeneckou krízou i strachom z importovaných konfliktov, čo podporuje nárast popularity xenofóbnych politických strán i nacionalistických populistov. "Pripája sa k tomu i narastajúca priepasť medzi chudobou a bohatstvom i odcudzenie bežného obyvateľstva od národných a európskych elít a napokon i nejasná budúcnosť únie v súvislosti s hroziacim brexitom," uviedol Lajčák.

V súvislosti s výzvami, pred ktorými bude slovenské predsedníctvo stáť, zadefinoval minister hlavné úlohy. Dominovať budú podľa jeho slov ekonomicko-finančné témy. "Úlohou slovenského predsedníctva bude prijať vyrovnaný a flexibilný rozpočet EÚ, taktiež pracovať na dobudovaní finančnej, menovej i bankovej únie, ktoré poskytnú nástroje na flexibilné zvládanie finančných a ekonomických šokov," uviedol Lajčák.

Predsedníctvo sa zameria aj na fiškálne otázky súvisiace s otázkou priamych a nepriamych daní, témou bude i jednotný digitálny trh a Energetická únia. "V oblasti riešenia migračnej krízy bude SR presadzovať komplexný prístup k riešeniu, ktorý by všetky elementy migrácie riešil súčasne, kľúčovými prioritami sú ochrana vonkajších hraníc únie, bezpečnosť Schengenu a odstraňovanie príčin migrácie," uviedol Lajčák. Slovensko bude podporovať aj posilnenie dynamiky a dôveryhodnosti procesu rozširovania. "Budeme podporovať demokratizačné a reformné procesy v krajinách v našom susedstve s dôrazom na presadzovanie reforiem na Ukrajine," uviedol Lajčák.

Schulz vo svojom vystúpení poznamenal, že rok 2015 bol azda najnáročnejším, ktorý zažil vo svojej kariére politika. Upozornil zároveň, že tento rok môže byť ešte tvrdší. "Preto aj slovenské predsedníctvo stojí pred obrovskými extrémnymi výzvami," uviedol. Konkretizoval, že najvážnejšími sú utečenecká kríza, hrozba Islamského štátu a stabilizácia situácie v Sýrii, politické riešenie na Ukrajine i britské referendum a otázka budúcnosti, ktorá sa vzťahuje na jeho výsledok.

Schulz sa zasadil o spoločný a pragmatický postup pri riešení migračnej krízy, zdôraznil potrebu odstránenia príčin migrácie a ukončenie vojny v Sýrii. Vo svojom vystúpení vyjadril nádej, že júnové referendum vo Veľkej Británii nezmení súčasný stav a Británia ostane súčasťou EÚ. „Bude to dobré pre Britániu i pre úniu, napokon je to krajina G7, druhá najväčšia ekonomika v rámci vnútorného trhu,“ povedal predseda EP. Zdôraznil, že nezávisle od výsledku hlasovania bude mať Slovensko ako predsednícky štát v Rade EÚ za úlohu zmanažovať budúcnosť únie po britskom referende. “Som presvedčený, že SR túto úlohu zvládne,“ uviedol Schulz.

Vicepremiér pre investície Peter Pellegrini na zasadnutí upozornil, že vzhľadom na výzvy, súvisiace s nárastom extrémizmu, nacionalistických tendencií, i euroskepticizmus sú pred úniou dve možnosti. "Buď sa prehĺbi fragmentácia, alebo sa únia zmobilizuje a bude hľadať spoločne dlhodobé riešenie," uviedol. Vyjadril presvedčenie, že Európa sa stane pevnejšou a súdržnejšou vytvorením priaznivého hospodárskeho a investičného prostredia. "Rast investícií, štrukturálne reformy a zodpovedný prístup k verejným financiám zostávajú piliermi hospodárskej a sociálnej politiky, ich uplatňovanie vytvára priestor pre hospodársky rast a zamestnanosť," pripomenul podpredseda vlády SR.