BRATISLAVA - Nová eurosmernica o cezhraničnom vysielaní zamestnancov prinesie podľa slovenských europoslancov zamestnávateľom dodatočnú administratívnu záťaž. Po novom by totiž mali mať vysielaní zamestnanci na rovnakom pracovnom mieste rovnakú mzdu ako domáci pracovníci v danej krajine.
Okrem rovnakej mzdy ako majú domáci zamestnanci, by sa mali dodržiavať aj podmienky týkajúce sa pracovnej doby, odmien, a to nielen podľa zákonov, ale aj podľa kolektívnych zmlúv. Nové pravidlá sú zamerané aj na odmeňovanie v rámci subdodávateľských reťazcov, či na ochranu dlhodobo vysielaných zamestnancov. Zmena smernice je zároveň súčasťou širšej snahy Európskeho parlamentu a Európskej komisie zadefinovať európsky pilier sociálnych práv. Snahou je modernizovať pravidlá pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia, sociálnu ochranu pre atypické samostatne zárobkovo činné osoby a cieľom je tiež vytvorenie Európskeho orgánu pre prácu.
Europoslanec Ivan Štefanec práve nariadenie týkajúce sa dodržiavania kolektívnych zmlúv považuje "za veľmi nešťastné riešenie pre malých podnikateľov", ktorí vysielajú svojich pracovníkov. "Budú musieť sledovať takpovediac kolektívne zmluvy vo všetkých krajinách. Je to veľká záťaž najmä pre malé podnikanie," uviedol v rámci piatkovej konferencie Zastúpenia Európskej komisie v SR Štefanec.
Eurosmernica má upraviť časové obdobie, na ktoré bude môcť byť zamestnanec vyslaný vykonávať prácu do inej krajiny. "Ja túto smernicu nepovažujem za šťastné riešenie, pretože k vyrovnávaniu rozdielov v únii by malo dôjsť dodržiavaním pravidiel, podmienok na spoločnom trhu a nie administratívnymi opatreniami, za ktoré považujem aj túto smernicu. Je to administratívny tlak. Najmä v posledných rokoch sa spoločný trh skôr fragmentuje, vidíme to najmä v oblasti dopravy," myslí si Štefanec.
Podľa Richarda Sulíka sa už v súčasnosti v tejto smernici nedá veľa zmeniť. "Už nie je veľký priestor vyjednávať. Mali by sme si prispôsobiť rozumnejšie našu legislatívu. Dúfam, že sa podarí dosiahnuť to, aby cestovné náhrady boli súčasťou odmeňovania. Dnes sa už nebavíme len o tom, že vyslaný pracovník musí dostať minimálnu mzdu, ale už musí dostať sektorovú mzdu," upozornil Sulík s tým, že len v samotnom Nemecku je 7000 kolektívnych zmlúv. "Toto sú také veľké administratívne bariéry, ktoré medzičasom zamestnávatelia vnímajú ako väčší problém ako samotné peniaze," tvrdí Sulík.
Nespokojnosť s poslednou verziou smernice vyjadrili podľa tajomníka Republikovej únie zamestnávateľov Martina Hoštáka zástupcovia zamestnávateľov nielen vo východnej Európe. "Hľadať kolektívne zmluvy a zisťovať v zložitej spleti kolektívnych zmlúv, aké sú pracovné podmienky v danom sektore je problém už aj na Slovensku. Z nášho pohľadu je to veľké nešťastie práve pre slovenské firmy a výrazne to zhoršuje schopnosť umiestňovať tovary alebo poskytovať služby v iných členských krajinách," doplnil Hošták.
Simona Schuszteková z Asociácie pracovného práva upozornila, že sa nenapĺňajú obavy týkajúce sa sociálneho dumpingu pri zamestnávaní ľudí z tretích krajín. "Dnes príslušník tretej krajiny nebude robiť za menej ako 600 alebo 700 eur v čistom, čo je odmeňovanie, ktoré je pre mnohých zamestnávateľov v podmienkach Slovenska nedosiahnuteľné," upozornila. Firmy totiž pre týchto ľudí musia zabezpečiť napríklad dopravu aj ubytovanie. "Dostávame sa na sumu, kde slovenských zamestnávateľov služba vykonávaná vyslanými zamestnancami tretích krajín vychádza drahšie ako zamestnávanie občanov našej krajiny alebo občanov EÚ," dodala Schuszteková.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies