BRATISLAVA – Až šesť z 10 absolventov vysokých škôl na Slovensku sa obáva o svoju budúcnosť. V porovnaní s ich rovesníkmi z Európy sú však slovenskí študenti optimistickejší. Vyplýva to z najnovšej analýzy Poštovej banky.
Podľa údajov európskeho štatistického úradu Eurostat je v súčasnosti na Slovensku bez práce tretina mladých ľudí vo veku do 25 rokov, majúcich štúdium už za sebou. Za ich najväčší hendikep označila analytička Poštovej banky Dana Špacírová nedostatok praxe a chýbajúce pracovné návyky. "Mladým Slovákom nepomohla ani hospodárska kríza. Pred jej vypuknutím bola totiž na Slovensku nezamestnaná iba približne pätina mladých ľudí," doplnila.
Slovenskí absolventi ekonomických smerov si podľa prieskumu Graduate Barometer za rok 2013 rezervujú na nájdenie prvého zamestnania 4,6 mesiaca. Ich európski kolegovia sú väčší pesimisti a počítajú s tým, že hľadanie práce im zaberie až 5,5 mesiaca. Väčší optimizmus badať u našich absolventov aj v otázke očakávaného počtu rozposlaných žiadostí o prijatie do zamestnania. Zatiaľ čo mladí Slováci plánujú zaslať svojim potenciálnym zamestnávateľom 30 životopisov, Európania odhadujú počet rozposlaných žiadostí o zamestnanie až na 38 kusov.
Slovenskí vysokoškoláci sú vo svojich platových nárokoch v porovnaní s Európanmi skromnejší. "Kým mladí európski ekonómovia sú pripravení pracovať za viac ako 1800 eur v hrubom, tak slovenskí absolventi očakávajú mesačne 'iba' tisícku," priblížila Špacírová.
Z analýzy ďalej vyplýva, že mladí Slováci ponúkajú svojmu prvému zamestnávateľovi vernosť, keďže uňho plánujú odpracovať 6,4 roka. Absolventi z Európy však tiež nemajú v úmysle zobrať rýchlo nohy na plecia, u prvého zamestnávateľa mienia zotrvať 5,3 roka. Slovenskí vysokoškoláci sa v súvislosti s hľadaním práce nebránia ani sťahovaniu. Traja z 10 majú dokonca v úmysle hľadať po skončení štúdia vhodné zamestnanie v zahraničí.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies