RIMAVSKÁ SOBOTA - Niekoľko zaujímavých poznatkov priniesol vlaňajší výskum jaskýň na území Slovenského krasu a Aggtelekského krasu v Maďarsku. Cieľom spoločného slovensko-maďarského projektu bolo zisťovať možné prepojenie jaskýň v cezhraničnej oblasti, najmä prúdenie krasových vôd, ktoré môžu prenášať potenciálne znečistenie.
Odborníci mali tiež za úlohu ohraničiť vodozbernú oblasť cezhraničných jaskýň s konečným cieľom navrhnúť ich povrchové ochranné pásmo, ako aj zistiť mieru a zdroje znečistenia krasových vôd.
Ako pre TASR uviedol Ľudovít Gaál zo Slovenskej správy jaskýň, stopovacie skúšky podzemných krasových vôd v 23 jaskynných potokoch priniesli niektoré prekvapivé výsledky. Zistilo sa, že podzemné vody prúdia nielen zo Slovenska na maďarské územie, ale na niektorých miestach aj opačne. Ohraničili sa vodozberné oblasti Gombaseckej jaskyne, jaskyne Milada a na maďarskej strane jaskyne Vass Imre. "Vodozberné oblasti vo všetkých uvedených prípadoch prekračujú štátnu hranicu, teda zabezpečenie ochrany týchto jaskýň bude možné len v úzkej spolupráci odborníkov oboch štátov," konštatoval Gaál.
Zistila sa tiež existencia doteraz neznámych podzemných dutín medzi maďarskou lokalitou Vízfakadás a jaskyňou Milada na slovenskej strane. Výskum zistil aj viacero doteraz neznámych druhov bezstavovcov v jaskyniach Milada, Vass Imre a v jaskynnom systéme Domica-Baradla. V Domici a Baradle sa zvýšil počet zistených bezstavovcov na 503 druhov.
Výsledkom spoločného projektu bolo tiež vydanie vyše 500-stranovej monografie jaskynného systému Domica-Baradla, na ktorej sa podieľalo 32 autorov.
Vedúcim partnerom projektu bol Národný park Aggtelek (Maďarsko), zahraničným partnerom Štátna ochrana prírody SR – Správa slovenských jaskýň. Náklady na projekt zo slovenskej strany boli 33.800 eur.
Na území Slovenského a Aggtelekského krasu sa nachádza okolo 1300 jaskýň, ktoré boli v roku 1995 zapísané do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies