Slovenské úrady sa snažia pomôcť rodine, ktorej v Nórsku odobrali dieťa

Pirošíková pripomína, že v prípade už bolo aktívnych viacero slovenských orgánov verejnej moci - komisárka pre deti, komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím (matka odobratého dieťaťa je nepočujúca), predchádzajúca ministerka spravodlivosti SR, minister práce sociálnych vecí a rodiny SR, ako aj vedúca slovenskej delegácie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy.

Ladickým sa snažilo pomôcť aj slovenské veľvyslanectvo. "Napriek tomu, že Slovenská republika a Veľvyslanectvo SR v Oslo nie sú stranou súdneho sporu, zástupca veľvyslanectva sa na žiadosť rodiny zúčastnil súdneho konania pred súdom v Lillehammeri.

Veľvyslanectvo je pripravené v rámci svojich právomoci poskytnúť rodine na jej žiadosť maximálnu súčinnosť a asistenciu," povedal pre TASR šéf tlačového odboru slovenského rezortu diplomacie Igor Skoček.

O odobratí vtedy 2,5-mesačnej Maxine rodičom rozhodol nórsky úrad pre starostlivosť o mládež - Barnevernet v marci 2015. Po viacerých neúspešných súdnych konaniach krajská komisia odmietla návrh Barnevernetu na umiestnenie dieťaťa do trvalej pestúnskej starostlivosti. Následne v septembri 2016 rodina vyhrala proces na okresnom súde v Lillehammeri, ktorý nariadil okamžité vrátenie Maxine rodičom. Krajský súd však rozhodnutie zrušil s odôvodnením, že jeden zo súdnych prísediacich mohol byť zaujatý. Negatívne sa totiž v médiách vyjadroval o pracovníkoch Barnevernetu.

Podľa Pirošíkovej Ladickí nie sú jedinou rodinou, ktorej zahraničné úrady odobrali deti "bez relevantných dôvodov". V roku 2015 postupy nórskych úradov kritizoval aj komisár Rady Európy pre ľudské práva Nils Muižnieks. "Osobitne poukázal na extrémne časté využívanie ochranného opatrenia v podobe odobratia detí zo starostlivosti ich rodičov," informuje na svojej webovej stránke slovenské ministerstvo spravodlivosti.