Slovenské národné divadlo privíta hostí z Budapešti

Súbor prichádza s dvoma titulmi inšpirovanými pôvodnou národnou kultúrou, Jenufou Leoša Janáčka a Sikulskými priadkami Zoltána Kodálya.

Janáčkova Jenufa, uvádzaná aj pod názvom Jej pastorkyňa, Rusalka Antonína Dvořáka a Predaná nevesta Bedřicha Smetanu, to sú tri najhranejšie tituly českej opernej literatúry vo svete.

Janáček, jeden z najvýznamnejších predstaviteľov hudobnej moderny 20. storočia, má v súčasnosti v zahraničí mimoriadny kredit a teší sa veľkému záujmu publika. Ku skomponovaniu opery Jenufa (v rokoch 1896 – 1902) ho inšpirovala románová predloha Gabriely Preissovej. Je to príbeh mladej ženy z drsného dedinského prostredia, ktorá sa ocitne v zložitých vzťahoch predznačujúcich tragické vyvrcholenie. Libreto s realistickým námetom, plné vášne bez falošného sentimentu, povznáša Janáčkova hudba preniknutá moravskými ľudovými hudobnými tradíciami a zmyselnou melodikou. Pre návštevníkov predstavenia v stredu 26. septembra bude zaujímavé, ako túto dnes už kultovú moravskú hudobnú drámu so stále aktuálnym námetom i posolstvom precítili maďarskí tvorcovia a interpreti inscenácie na čele s režisérom Attilom Vidnyánszkym. Za dirigentským pultom bude stáť Balázs Kocsár.

Prostredníctvom diela Zoltána Kodálya Székely fonó (Sikulské priadky) sa maďarská ľudová hudba v podobe vyspelého hudobno-divadelného tvaru dostala do celého sveta. Sikulské priadky pozdvihli maďarské ľudové piesne a tance na umeleckú úroveň operného divadla. Vo štvrtok 27. septembra ich budeme mať možnosť spoznať v inscenačnej podobe poľského režiséra Michala Znanieckeho pod taktovkou Petra Popelku.

Obe diela, s ktorými sa v Bratislave predstaví prvá maďarská operná scéna, spája napokon ešte jedna výrazná, dramaturgicky nosná črta. Obe, rovnako ako ich autori, dokumentujú neprehliadnuteľné väzby na slovenskú hudobnú kultúru. Kodály strávil podstatnú časť svojej mladosti v Galante a hudba, ktorú tam počul, nezmazateľne poznačila jeho neskorší skladateľský profil. Fantáziu Janáčka zasa ovplyvnilo folklórne dedičstvo slovensko-moravského pomedzia. Obaja autori vedeli tieto inšpirácie majstrovsky spracovať a dať im napokon podobu jedinečných umeleckých výpovedí.

V čase rekonštrukcie svojho sídla – hlavnej budovy – hosťuje štátna opera z Budapešti v krajinách Vyšehradskej skupiny. Jej bratislavské vystúpenie je súčasťou tohto umeleckého turné.