Slovenská veliteľka sa vrátila zo simulovanej misie na Mars

Pre Musilovú šlo už o druhú misiu na MDRS, pričom tú prvú absolvovala v roku 2014. Za misiami stojí nezisková organizácia Mars Society, pričom cieľom je testovať technológie na pripravované reálne misie na Mars. Účastníci projektu komunikujú s riadiacim centrom s časovým posunom, rovnako ako by to bolo v prípade komunikácie z Marsu, pričom mimo priestorov stanice sa musia pohybovať v skafandroch.

Musilová sa ako veliteľka mohla podieľať na výbere ostatných piatich členov posádky. Nakoniec však absolvovali misiu iba piati, keďže jeden člen sa nemohol zúčastniť. "Bol to dobrý výber posádky, pretože sme napriek množstvu problémov dokázali všetko v pokoji a profesionálne vyriešiť. Išlo napríklad o veterné smršte, snehové búrky či pokazené vybavenie stanice, pre ktoré posádka stratila dve tretiny zásob vody, no museli sme aj napriek tomu na stanici ďalej existovať," uviedla vedkyňa, ktorá je zároveň predsedníčkou Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity (SOSA).

Posádka uskutočnila na MDRS viacero vzdelávacích a výskumných projektov, medzi ktorými boli napríklad testovanie kolostra a beta glukánu, psychologická príprava posádky na zvládanie kritických situácií, geologické štúdie povrchu, 3D tlač tehál s použitím "marťanskej" pôdy či hydroponické pestovanie špenátu. Posledný menovaný experiment vzišiel zo študentskej súťaže Expedícia Mars, v ktorej uspeli študentky z gymnázia v Detve.

Stanicu MDRS postavila nezisková spoločnosť Mars Society v roku 2001 vo vysokých nadmorských výškach studenej púšte amerického Utahu. Pokiaľ ide o prírodné podmienky, geologické útvary či extrémne organizmy, je to údajne jedno z najpodobnejších miest Marsu na Zemi. Stanica je vybudovaná ako príprava na náročnosť a prekážky, ktoré môžu čakať ľudí na živote na červenej planéte. Stanica sa skladá zo štyroch budov. Je to dvojposchodová ubytovňa v tvare valca, kde sa na prízemí nachádzajú biochemické laboratóriá a vzduchové komory, cez ktoré treba prejsť v astronautickom skafandri von. Skleník slúži na pestovanie bylín a zeleniny ako ďalšieho zdroja jedla, keďže väčšina potravín je vo forme prášku alebo granúl, novinkou sú konzervy. Okrem toho sa tam nachádza vedecký dom a výskum a observatórium. Každoročne sa na stanici uskutočňuje množstvo misií.

Možnosti vzdelávania pre kozmický výskum a priemysel by sa však mali v budúcnosti rozvíjať aj na Slovensku. Slovenská organizácia pre vesmírne aktivity (SOSA – Slovak Organisation for Space Activities) chce zriadiť niekoľko kozmických inkubátorov, teda študentských laboratórií. Prvé dva vznikajú v spolupráci s Fakultou elektrotechniky a informatiky (FEI) Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave, kde od nového roka SOSA priamo pôsobí, a Leteckou fakultou Technickej univerzity v Košiciach (LF TUKE). Cieľom je vzdelávanie vo vedecko-technických odboroch či odovzdávanie praktických skúseností z vývoja a testovania 1. slovenskej družice skCUBE, ale aj zapojenie študentov do ďalších kozmických projektov, ako vedenie riadiaceho strediska pre skCUBE na FEI STU, práca na suborbitálnom raketovom nosiči Ardea, rozvíjanie spolupráce so zahraničnými univerzitami - ETH vo Švajčiarku či Technion v Izraeli.