POPRAD - Slovenský ženský volejbal bude druhýkrát za sebou chýbať na majstrovstvách Európy. V oboch prípadoch, keď sa zverenky trénera Miroslava Čadu nekvalifikovali medzi elitnú šestnástku, zasiahla akási "vyššia moc".
Pred dvoma rokmi sa pri ich ceste na prvý kvalifikačný turnaj na Ukrajine krátko po štarte pokazilo lietadlo a muselo sa vrátiť na letisko. Do Severodonecka, kde sa turnaj hral, sa slovenské družstvo dostalo až na ďalší deň tesne pred prvým zápasom. S Izraelčankami viedli vtedy 2:0, sily po náročnom cestovaní a psychickom strese im však začali rýchlo ubúdať a nakoniec prehrali 2:3. Táto prehra sa nakoniec ukázala ako kľúčová a Slovenkám ušiel postup na šampionát.
Vlani na kvalifikačných turnajoch II. fázy v Poprade a izraelskom meste Raanana o postup na tohtoročné ME v Nemecku a Švajčiarsku dvakrát podľahli Španielkam 2:3. V druhom zápase mali dokonca v tajbrejku päť mečbalov. Keby jeden z nich premenili, už by mali účasť na šampionáte vo vrecku. Prehrali však a museli ísť do baráže s Bieloruskom.
Opäť prišiel úder "z neznáma". Noc pred rozhodujúcim zápasom malo deväť z dvanástich hráčok zdravotné problémy - zvracali, mali hnačky, vystúpila im teplota. Predpoludnie pred večerným duelom strávili na infúziách v popradskej nemocnici. Najhoršie boli na tom obe nahrávačky Martina Viestová a Katarína Dudová. Ani jedna z nich nebola večer v stave nastúpiť. Na súpisku sa tak dostala bezmála 40-ročná (nar. 29. augusta 1973) Monika Smák, ktorá je asistentkou hlavného trénera Miroslava Čadu. Zdecimované družstvo napriek tomu dokázalo zvíťaziť 3:1 a o postupujúcom sa muselo rozhodnúť v tzv. zlatom sete. Slovenky v ňom viedli 12:8 aj 13:11, po poslednej lopte sa však tešili súperky z víťazstva 16:14 a postupu na šampionát.
"Je to pre nás obrovské sklamanie," nič neskrýval lodivod slovenského tímu a až po dlhšej pauze bol schopný pokračovať: "To sa ani slovami nedá povedať, každý z nás si to musí vnútorne odtrpieť. Patrí to však k športu, k životu."
Sklamanie hráčok bolo takmer hmatateľné. "Veľmi to bolí. Chýbalo tak málo...," so slzami v očiach hovorila blokárka Monika Stankovianska, ktorá bola spoločne so smečiarkou Dominikou Drobňákovou s 19 bodmi najviac bodujúcimi hráčkami zápasu.
"Zosypalo sa to na nás všetko naraz," povzdychla si "náhradná" nahrávačka Monika Smák, ktorá však bola celý zápas vďaka svojmu prehľadu doslova motorom slovenského tímu. "Odovzdali sme zo seba maximum, hrali sme koncentrovane, bojovali sme. V zlatom sete sme až takmer do konca viedli a potom prišli také hlúpe chyby. Je to o skúsenostiach. Ani nemám čo spoluhráčkam vyčítať, hrali fakt dobre. V takýchto zápasoch sú však momenty, keď treba viac hrať hlavou, a to sa dá naučiť iba v ťažkých stretnutiach, ktoré mladým dievčatám ešte chýbajú," pokračovala vo svojom smutnom monológu päťnásobná víťazka ankety Volejbalistka roka na Slovensku. "Súperky boli hotové, už sme ich mali zlomené. Nevedeli zasmečovať, perfektne nám vychádzal blok na sieti. Nemôže sa ale potom stať, aby sme zaservovali či zasmečovali ´na tribúny´. Veď my sme im vlastne darovali to, čo ony samy nevedeli urobiť," dodala Monika Smák.
Tréner nechcel z prehry viniť sedmičku statočných, ktorá odtiahla vyše dve hodiny trvajúci zápas. "Všetky hráčky robili, čo mohli. Nemali to ľahké. Po tom, čo prežili v posledných hodinách pred zápasom, boli fyzicky takmer na dne. Ukázala sa však obrovská sila kolektívu. Za nami je množstvo driny, ktorú sme nezúročili. O to viac ma mrzí, že sa to nepodarilo," vravel Miroslav Čada.
Na slovenskej striedačke boli iba štyri hráčky. Martina Viestová ani nemohla odísť pre pretrvávajúce problémy z hotela, Katarína Dudová sa zhostila funkcie zapisovateľky a štatistky. "Na striedačke boli hráčky, ktoré by v kritických momentoch azda chvíľku odohrali. Zostava siedmich najzdravších, ktorá nastúpila, však šliapala a nebolo treba striedať," vysvetľoval kouč, prečo sa za celý zápas z lavičky iba na niekoľko výmen v závere prvého setu dostala Brazílčanka so slovenským pasom Solange Paula Pereirová Soaresová.
Zmiešané pocity mala po stretnutí Monika Stankovianska. "Po dlhom čase som sa dostala do základnej šestky v takomto významnom zápase. Cítila som veľkú zodpovednosť. Verím, že som svoju šancu ukázať svoju volejbalovú silu využila, o to viac ma mrzí, že sme zlatý set prehrali. Azda som trénera presvedčila, aby mi dal príležitosť aj nabudúce," potláčala smútok 190 cm vysoká blokárka. "Sme oproti nim mladé družstvo, neskúsené. Azda sme sa trochu zľakli toho, že my to môžeme naozaj vyhrať. Začali sme hrať opatrne a to ony perfektne využili. Začali riskovať a vychádzalo im to. Ešte raz opakujem, je to obrovská škoda," dodala Monika Stankovianska.
"Je dobre, že dievčatá hrajú takéto zápasy. Sú mladé, naučia sa. Nabudúce už aj ten zlatý set môže vyzerať úplne inak ako teraz," uzavrela s miernou dávkou optimizmu Monika Smák.
Reprezentačná sezóna sa pre slovenský ženský tím skončila už teraz, prakticky na jej začiatku. Viaceré z hráčok však budú tvoriť zostavu "akademičiek" na Svetovú letnú univerziádu v ruskej Kazani (6. - 17. júla 2013).
Slovensko - Bielorusko 3:1 (15:25, 25:19, 25:17, 25:20)
Zlatý set:
Slovensko - Bielorusko 14:16
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies