BRATISLAVA - V minulosti mal hlavné miesto pri stole gazda - protipól mu bola gazdiná, ktorá nesmela jesť s ostatnými a dokonca mladé nevesty jedávali postojačky - podľa povery si nesmeli sadať, aby neutrpeli núdzu.Oddelené stolovanie sa prejavovalo aj mimo domu a pri veľkých hostinách. Vonku sa jedávalo na rozložených plachtách.
Na slovenských dedinách sa jedlo 3 x denne, hlavné jedlá dňa raňajky a večera. Na raňajky ľudia jedávali sýte jedlá, husté polievky, kaše a cestoviny a muži sa vždy pred jedlom potúžili pálenkou.V 19. storočí začal na územie prenikať zvyk jedávať 4-5 x denne a z tohto obdobia máme doložené výrazy olovrant - havránka, ďalej svačina ( z praslovanského "svatina"), desiata, tízoraj, predobed. Postupne sa hlavným jedlom dňa stal obed.
Väčšina jedál v slovenskej kuchyni mala hustú konzistenciu. Najrozšírenejší spôsob varenia - podbíjanie jedál.
Pre slovenskú ľudovú stravu bola odjakživa typická kyslastá príchuť jedál ( kyslé mlieko, srvátka, smotana, nálev z kyslej kapusty, ocot ).
Pšenica, jačmeň, proso a raž sú známe vo svete od 5 tis. pred n.l. U nás ich máme doložené od 14. stor. najmä v podobe miešanky pšenice a raže - tzv. súraž ( najrozšírenejšia bola v 16. stor. ).
Slovania pôvodne piekli jednoduché placky, múka sa posolila a zmiešala s vodou. Známe sú aj nekysnuté placky - presní chleb, ďalej sa piekli placky na kapustných listoch - naľišník, podľišník, osúch, posúch, kabáč, pagáč, lokša, opresnok, podplameník, adimka, poddimník, lepník..........
Slovania chlieb prevzali od „germánskych kmeňov“, nebol každodenným jedlom. Prvé pekárske cechy sú na našom území doložené od 14. stor. Chlebové cesto sa pieklo z viacero druhov múky - ražná, jačmenná, pšeničná a ovsená. V čase núdze nahrádzali pomletými rastlinami( mach, korene a hľuzy rastlín, kôra stromov, hrachová múka). Kvások sa pripravoval zo zvyškov chlebového cesta.Mal rôzne názvy: kvas, nácesta, žmolki, vikíska, melence, koborec, archaický spôsob prípravy tzv. par, parkvas.Do veľkých pecí sa zmestilo aj 9 pecňov chleba.Chlebu sa prejavovala veľká úcta, považoval sa za boží dar a počas prípravy bol 7 x prežehnávaný.