Slovák žijúci v Maďarsku spochybnil tvrdenie o slobode používanía jazyka menšín

Poslanca maďarského parlamentu Gergelya Gulyása za vládnu stranu Fidesz, ktorý je podpredsedom maďarského parlamentného výboru pre ľudské práva, menšiny, občianske a cirkevné záležitosti, na to upozornil Slovák žijúci v Maďarsku Imrich Fuhl otvoreným listom. Fuhl dnes pre TASR uviedol, že list zaslal 1. júla, zatiaľ nedostal žiadnu odpoveď.

„Ako môže dôveryhodne vystupovať Vaša strana a vláda v záujme Maďarov žijúcich v zahraničí, keď medzitým domáce národnosti nemôžu ani len snívať o tom, kvôli čomu Vy tak zapálene beriete na zodpovednosť prístup susedných krajín k menšinám," pýta sa Fuhl v dokumente.

Gulyás 23. júna v rozhovore pre Rádio Kossuth „Nedeľné noviny“ (Vasárnapi Újság) pripomenul dávnejšie slová premiéra Viktora Orbána, ktorý povedal, že „tu žijúcich Slovákov, Rumunov, Srbov budeme považovať za dobrých občanov Maďarska, ak zostanú dobrými Slovákmi, Rumunmi a Srbmi. Tento prístup očakávame aj k maďarským národným spoločenstvám žijúcim za hranicami Maďarska.“

"Vy síce evidentne predpokladáte, že národnosti v Maďarsku aj v každodennej praxi majú dané všetky možnosti k tomu, aby ako lojálni maďarskí štátni občania mohli zostať dobrými Slovákmi, Rumunmi a Srbmi, reálny život často svedčí o úplne inom. Podľa medzinárodných záväzkov menšiny majú napríklad právo slovom a písmom v súkromnom a verejnom živote slobodne používať svoj materinský jazyk," pripomína Fuhl. 

Ako je potom podľa neho možné, že ani na obecných úradoch lokalít s najväčšou koncentráciou Slovákov nie sú k dispozícii tlačivá v národnostnom jazyku, alebo dvojjazyčné formuláre? 

Fuhl podotýka, že starosta obce Mlynky (Pilisszentkereszt) József Lendvai, ktorého podporuje vládna strana Fidesz, nedávno slovenskému veľvyslancovi Petrovi Weissovi a predsedovi Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Igorovi Furdíkovi bol nútený priznať úplný nedostatok podmienok potrebných k vybavovaniu úradných záležitostí v materinskom jazyku. 

Fuhl, ktorý žije v Mlynkoch s väčšinou obyvateľstva slovenskej národnosti, podotkol, že v uplynulých rokoch sa viackrát stalo, že vedenie obce ignorovalo záujmy tam žijúcich Slovákov a znemožnilo uplatnenie menšinových práv deklarovaných v ústave a v národnostnom zákone. Ako príklady uviedol kauzu vysťahovania tamojšieho Slovenského domu či problémy pri vydávaní miestnych novín. 

V týchto dňoch sú podľa neho svedkami ďalšieho porušenia práva. "Zodpovedná redaktorka miestnych samosprávnych novín Pilisszentkereszti Hírforrás Ildikó Berényiová ma upozornila, že v periodiku je ochotná uverejniť moje po slovensky písané články o živote miestnej slovenskej komunity iba v tom prípade, ak k nim pripojím aj maďarský preklad," píše Fuhl.

Konštatuje, že uvedené počínanie porušuje právo tam žijúcich Slovákov na slobodné používanie materinského jazyka, ako aj právo prístupu k informáciám v materinskom jazyku. Porušuje tiež príslušné ustanovenia maďarsko-slovenskej základnej zmluvy uzavretej v roku 1995.