Slováci vyvracajú mýty o Číne, toto vás až šokuje

Pavel Dvořák je synom slávneho historika. Vydal sa za Číňanku a v najľudnatejšej krajine sveta strávil už 10 rokov. Keď porovnáva život so Slovenskom, je v šoku, lebo v komunistickej krajine sa to neustále modernizuje. „Tu sa neustále tie obchody a podniky menia. Krachujú, vymieňajú sa, sťahujú, stále sa niečo prestavuje, stále niečo vylepšujú,“ vysvetlil s tým, že za ostatných 5 rokov si nepamätá na jediný deň, keď by sa v jeho štvrti niečo neprerábalo.

Daň za rast ekonomiky

A podnikateľ, ktorý si v Číne zarába ako tlmočník, ale i sprievodca netradičnými miestami si aj posťažoval, že niekedy sa prakticky zo dňa na deň stratí nejaké miesto, ktoré rád navštevoval. Vyžiadalo si totiž daň pokroku a konzumu. „Častokrát sa mi to aj stáva na zájazdoch, že beriem ľudí, že toto je výborná reštaurácia, do ktorej vždy chodím a už tam zrazu nie je,“ povedal s úsmevom.

Celé ulice

Zanikajú však aj väčšie celky. Podobne, ako niekedy musela padnúť stará remeselná ulica v Banskej Štivnici, aby ju nahradila továreň na tabak, v Číne sa to deje prakticky každý deň. „Dokonca niekedy tam nie je celá ulica, alebo celá časť mesta,“ prezradil s dôvetkom, že je to tak pravdepodobne aj pre veľký pohyb peňazí a bohatnutie tejto krajiny.

Dvihnutý prst

Hoci jedným z mýtov je, že Číňania sú extrémne chudobní a zaostalí, zábery z miest hovoria o opaku. Vidiek je stále chudobnejší od miest, čo je však prirodzené všade. No mestá sa tu stávajú čoraz modernejšími. Nároky sa zvyšujú aj na samotných Číňanov a vyžaduje sa od nich priam luxus. Na uliciach vidieť drahé luxusné autá, ženy musia mať luxusné kabelky. Dvořák dodáva, že ľudia si za zo môžu sami. „Čínska spoločnosť je extrémne konzumná spoločnosť.“

Ostentatívni

Sinológ a tlmočník prezradil aj to, že kým na Slovensku niektorí podnikatelia radšej nechcú príliš budiť pozornosť, tak v krajine, kde žije, je to naopak - všetci snažia ohúriť luxusom. „A ukazovať, že majú veľa peňazí,“ dodal s tým, že sa mu to ako skromne vychovanému človeku zo slovenskej dediny príliš nepáči. V Číne nie je jednoduché sa ani oženiť, pretože ženích musí dať veno obrovskej hodnoty a mať aj vlastný byt. „Samotné vená sú extrémne drahé, napr. v Šanghaji sa môžu pohybovať okolo 50-tisíc eur.“

Starí rodičia

Len nedávno sme oslavovali deň seniorov. O starých rodičoch má väčšina Slovákov mienku ako o tých, ktorí vnúčence skôr rozmaznávajú, pretože výchova a prísnosť stojí na rodičoch. V Číne je to inak. „Za výchovu detí sú zodpovední starí rodičia,“ vysvetlil Dvořák s tým, že ak by mal vlastné deti, nerád by výchovu zveril svokrovcom, alebo rodičom.

Potreba zarábať

A nebránia sa tomu ani bohaté rodiny, ktoré by si inak mohli dovoliť aj opatrovateľku. No najmä je to tak na chudobnejších dedinách, „kde tí rodičia často nevidia deti ani celý rok, niekedy ani niekoľko rokov ich nevidia, pretože sú niekde na opačnom konci Číny, kde zarábajú na to, aby tým deťom zaplatili školu, alebo byt do svadby“.

Nezmyselné rady

Číňania si radi postoja v rade, ale nie preto, že by museli. A Dvořák sa nad tým usmieva. Tvrdí, že je to dokonca ich nezvyčajná záľuba. Patrí to k množstvu vecí, ktoré na Číne nedokáže pochopiť a nezvykol si ani po mnohých rokoch. Rad si tu napr. vystoja aj napriek tomu, že majú možnosti daný tovar si kúpiť na inom neďalekom mieste bez radu. „Oni niekedy, keď vidia, že sa stojí rad, tak len tak sa tam postavia do radu, pretože predpokladajú, že na konci radu je niečo, na čo sa oplatí čakať,“ povedal s úsmevom.

Akýsi šport

Dalo by sa povedať, že je to čínska špecialita. Mnohokrát totiž čakajú, hoci nepoznajú výsledok často aj dvojhodinového státia. „Ja mám niekedy pocit, že Číňania sa chodia len tak postaviť do radu pre ten šport. Veľmi radi stoja v rade,“ uzavrel s tým, že cez víkendy sa vo vychytených reštauráciách čaká na miesto za stolom aj hodinu či dokonca dve. Do vyhlásených reštaurácií sú ochotní mnohí cestovať aj dve hodiny v aute, následne čakať rovnaký čas v rade. „Je to úplne bežné pre Číňanov.“

Natáčal supermarkety

Ďalším známym Slovákom v Číne bol Jaroslav Kurťák z východného Slovenska. Ten rozbil aj ďalší mýtus o ČĽR, a to, že sa v nej nesmie natáčať a fotiť. A dokonca si chodil fotiť potraviny do rôznych typov supermarketov a nikomu to nerobilo žiadny problém. Pritom ak si na Slovensku aj novinári alebo fotografi potrebujú odfotiť ilustračnú fotografiu nejakého produktu, v supermarkete to musia urobiť tajne, napríklad s fotoaparátom pod deravým tričkom.

Pokračovanie nabudúce.