Slováci sú stále opatrní pri využívaní služieb zdieľanej ekonomiky

Myslí si to výkonná riaditeľka Slovenskej aliancie pre internetovú ekonomiku (SAPIE) Petra Dzurovčinová. Štát by mal podľa nej vytvoriť legislatívny rámec, ktorý by tieto aktivity legalizoval a umožnil poskytovateľom aj užívateľom väčšiu bezpečnosť.

Hlavný prínos ekonomiky zdieľania vidí Dzurovčinová v možnosti zvýšiť si príjem, stretnúť sa s novými ľuďmi, využívať nevyužité zdroje a kapacity, ale aj v zmysluplnom trávení voľného času. "Bezpečnosť býva jednou z najväčších obáv pri využívaní týchto služieb. Nastavenie systému dôvery a reputácie medzi používateľom a poskytovateľom je kľúčové a je v rukách platformy, ktorá ich spája. Užívatelia sami zdieľajú svoje skúsenosti a hodnotenia," uviedla pre TASR.

Za veľmi populárnu označila službu zdieľania jázd, ktorá sa využívala už aj pred príchodom Uberu na Slovensko na dlhšie jazdy medzi mestami. Ako platforma na prepájanie slúžil Facebook. Airbnb nie je podľa nej na Slovensku až tak veľmi rozšírené. "Hotelový trh v Bratislave je presýtený s výhodnou cenovou ponukou pre cestovateľov, atraktívne je centrum mesta, a nie okrajové sídliská. Slováci sú stále opatrní v otváraní svojich domovov pre cudzích, takže prenájom izieb je minimálny," zdôvodnila Dzurovčinová. Poukázala na to, že najmä v Bratislave sa rozmohli aj služby spoločného varenia, teda domáce reštaurácie či zdieľanie jedla so susedmi.

Silu zdieľanej ekonomiky vníma výkonná riaditeľka SAPIE aj v tom, že ju využíva celé spektrum populácie - od študentov, cez podnikateľov až po dôchodcov. "Myslím, že má veľký potenciál na rozvoj. Sme podnikavý národ a radi sa tiež zoznámime s novými ľuďmi. Veľmi by rozvoju pomohla aj podpora zo strany štátu pri tvorbe legislatívy, ktorá by umožnila takto si privyrobiť aj mamičkám na materskej, dôchodcom či bežným pracujúcim," domnieva sa.

Dzurovčinová je presvedčená, že by sa mal vytvoriť legislatívny rámec, ktorý by zdieľané služby legalizoval a zaistil tak poskytovateľom aj užívateľom väčšiu bezpečnosť. Upraviť by sa podľa nej mala oblasť práv spotrebiteľa, ochrany osobných údajov, ale aj povinnosti voči daňovému úradu, sociálnej či zdravotnej poisťovni. "Tento systém by mal byť jednoduchý a dostatočne flexibilný, aby sa vedel prispôsobiť meniacim sa podmienkam a nemal by penalizovať tých, ktorí sa rozhodnú tieto služby používať legálne," zdôraznila.

Rezort hospodárstva považuje zdieľanú ekonomiku za pozitívnu, keďže vytvára dodatočný príjem domácností, predovšetkým so stredným príjmom. "Isté regulačné opatrenia sú nevyhnutné, v pôsobnosti ministerstva hospodárstva je to predovšetkým oblasť ochrany spotrebiteľa. Nateraz sa však štát touto oblasťou zaoberal len okrajovo. Zákonný rámec primárne musia určiť rezorty financií, vnútra, spravodlivosti, v súvislosti s otázkou daní či podnikania bez živnostenského povolenia," reagoval vedúci jeho komunikačného oddelenia Michal Dzurjanin.