Slováci opäť učebnicovo pokorili šialené pereje Sávy

V momente, keď 33. svetovému šampionátu slalomárov na divokej vode v slovinskom Tacene definitívne odzvonilo, mnohí zo slovenskej výpravy napochytro zrátali úspešnosť v matematickom vyjadrení. Medailovú rovnicu, ktorú vyplavili pereje rieky Sáva, tentoraz zostavilo päť vzácnych kovov (3-2-0) a zopakovaný piedestál v hierarchii zúčastnených krajín. Nadčasový efekt si však vyžaduje hlbšie zamyslenie nad výslním, ktoré sprevádza slovenský vodný slalom na každom vrcholnom podujatí.
Vlani na MS v španielskom Seu d'Urgell sa zrodilo rekordých šesť medailí (3-3-0), niekedy však menej býva viac, a tacenská bilancia do tohto tvrdenia aj čiastočne zapadá. Dvakrát individuálne zlato (Hochschornerovci v C2 a Dukátová v C1), dvakrát individuálne striebro (Dukátová v K1, Martikán v C1) zarezonovalo o niečo výraznejšie. Medailová bilancia matematickej šablóne ulahodila, Slováci pokorili aj nevyspytateľné pereje Sávy a z chodníka slávy neustúpili ani na krok.
Na budúci rok MS i olympijskú kvalifikáciu zorganizuje Čunovo a konkurencia si už teraz môže lámať hlavu ako na Slovákov v ich domovskom kanáli.
Z prvých ohlasov na tacenský šampionát vyžaruje aura spokojnosti. Prezident zväzu Ivan Cibák sa prejavil ako vizionársky 'počtár'. "V duchu som rátal s piatimi medailami, no pri tej silnej konkurencii a na nevyspytateľnej vode si nikto nemohol byť v prognózach naistom. Preto som veľmi spokojný so zbierkou. Môže sa síce povedať, že aj viac sa dalo dosiahnuť, ja zasa argumentujem slovami - ale aj menej."
Na Róberta Orokockého si zvyklo slalomárske svetové zázemie ako na vedúceho družstva, ktoré už tretí rok za sebou zametá konkurenciou. Mnohí mu závidia a majú aj čo a koho, bezchybne fungujúcu výrobňu medailí. "Chceme vždy toľko, na čo máme, teda byť na špici a prinášať medaily." Za jednoduchou filozofiou úspešnosti sa ukrýva geniálna logistika, na ktorú sú iní prikrátki. "Keďže nekalkulujem, nemám ani predsavzatia," zasmial sa. "Snažíme sa len o najlepšie výsledky, potom bilanciu zrátame a podčiarkneme, zhodnotíme, čo sme dosiahli a čo nie. S matematikou a štatistikou nikde na podujatia necestujeme. Vždy nás uspokoja výkony, ktoré zodpovedajú našim možnostiam."
Plusy s účinkovaní 14-tich lodí sa jasne ponúkajú. Slováci razantne načali štvrtú desiatku medailovej histórie na MS. Vystúpila na 35 (16-9-10), Hochschornerovci si vypádlovali po tacenskom zlate 10-tu medailu (5-1-4 vrátane tímov), so štvrtým individuálnym titulom, tretím v jednom rade. Michal Martikán v individuálnej zbierke nahromadil taktiež úctyhodnú desiatku (4-3-3), s nepretržitým medailovým reťazením od svojich prvých MS pred 15 rokmi v Nottinghame'95, dovedna spolu s hliadkami ich má na konte 15 (8-3-4). Jana Dukátová vo svojej obojživelníckej pozícii kajakárky i singlistky zvládla dvojboj obdivuhodne, so striebrom v kajaku a zlatom v premiérovej disciplíne C1. "Máme skvelý silný tím, keď nezaberie prvá loď, zaberie druhá," vysvetľuje recept na úspech Róbert Orokocký. "Tu v Tacene zabrali prvé. V hliadkach sa zase zúročuje tímová robota. Trošku nám pokrivkáva mužský kajak, máme v ňom čo zlepšovať, našťastie. Za najväčšie sklamanie považujem kvalifikačný nezdar kajakárky Gabiky Stacherovej."
O slovo sa čoraz intenzívnejšie hlási 'batoliaci' ženský singel a veľká zásluha na jeho rozvoji, podľa slov Róberta Orokockého, sa spája s premiérovou majsterkou sveta Janou Dukátovou. "Krok po kroku sa zdvíha v ženskom C1 úroveň. Zatiaľ je to neolympijská disciplína, možno v budúcnosti bude olympiská. A aj vďaka Jane, ktorá posúva v kanoe hranice ďalej a vyvrácia hlasy skeptikov, ktoré označujú túto disicplína za nie vhodnú pre ženy."
Jana Dukátová víťazným časom v singli vystrašila kajakárky, ku ktorým sa priblížila na dosah. Róbert Orokocký: "Jana túto sezónu vystúpala tam, kde patrila dva tri roky. Na stupňoch víťazov sa objavovala takmer v každých pretekoch, vyhráva a konečne sa dostala tak ďaleko, aby sa mohla stať ikonou vodného slalomu."
Hrdý na svojho syna, tréner Jozef Martikán, hľadá inšpirácie aj vo večnom súboji Michala s Francúzom Tonym Estanguetom. Obaja sa so strojovou pravidelnosťou starajú o dramatický náboj, ktorý rozvášňuje divácke tábory. "Nebojujú až tak s konkurenciou, ako sami so sebou," povedal Jozef Martikán. "V Čunove vyhral Michal, teraz Tony a poznáme aj dôvody prečo. Možno jeden z nich bola nemenná trať. To sa predsa nerobí, aby sa išlo stále na tej istej trati. Mala sa jednoznačne prestavať, pretože ak sa dobre najazdila, ľahšie sa v nej pádlovalo. Nepriaznivé počasie v úvode šampionátu sa taktiež podpísalo pod všeličo. Michal dosť veľa pred pretekmi jazdí, ponamáha sa, teraz svoj rituál dodržať nemohol, aj psychicky to na neho zapôsobilo a svalstvo chrbta, na ktoré sa sťažoval, stuhlo."
Na Tacen sa bude cez zrkadlo slovenského piedestálu spomínať ako na spočiatku upršaný, uzimený, vo finálovom vyvrcholení krásny slnečný. Pod hrozbou zrušenia šampionátu z dôvodu veľkej vody v rieke Sáva sa menil operatívne časový program. Veľkú polemiku vyvolalo rozhodnutie predstaviteľov ICF a súťažnej jury, že sa bude jazdiť na nemennej trati, čo nerada prijala najmä slovenská výprava, s kreatívnymi typmi osobností s vycibrenou technikou aj v tých najťažších vodách. Tacen bol aj o pobláznenom pulzovaní perejí rieky Sáva a aj o nelogických bránkach, pre mnohých pôsobiacich depresívne. "Voda bola nevyspytateľná," zaklincoval jej šialené bublanie tréner Jozef Martikán. "Niektoré bránky si zahrali s osudom aj tých najlepších, niekedy ich voda pustila cez ne ľahúčko, inokedy pribrzdila, alebo prinútila k vynechaniu bránky a päťdesiatke."
Jedno je isté, na budúci rok na MS v Čunove si trúfajú organizátori pripraviť kanál objektívnejšie, s dunajskou vodou, ktorá pripomína raj na divokej vode.

Zdroj: TASR