Slováci môžu namietať predĺženie životnosti ukrajinských jadrových elektrární

Po tlaku štátov a mimovládneho sektora Ukrajina poskytla projekty na verejné pripomienkovanie potenciálne ovplyvneným krajinám, vrátane Slovenska. V súčasnosti sú predložené na posudzovanie vplyvov na životné prostredie EIA. TASR o tom informovala Dana Mareková z neziskovej organizácie Človek v ohrození.

Ukrajinské oznámenie v súlade s dohovorom o cezhraničnom posudzovaní podľa nej prichádza dva roky po tom, čo mimovládne organizácie začali upozorňovať vlády Slovenska, Maďarska, Rumunska a Rakúska, že si Ukrajina neplní svoje povinnosti.

"Prvý list sme nášmu ministerstvu doručili v marci 2015 a odvtedy dostáva Ukrajina z viacerých strán echo, že prevádzka jadrových reaktorov za hranicu ich projektovej životnosti si vyžaduje notifikáciu potenciálne dotknutým krajinám. Sme veľmi radi, že Ukrajina tento krok spravila. Veríme, že ju budú nasledovať ďalšie európske krajiny," uviedla Mareková.

Zdôraznila, že cezhraničné posudzovanie vplyvov na životné prostredie je podľa dohovoru OSN z Espoo nástrojom na zapojenie potenciálne dotknutých vlád a verejnosti do rozhodovania, v tomto prípade o projektoch, ktoré môžu mať fatálne a dlhotrvajúce dôsledky. Mareková podotkla, že ide o zvýšenie kontroly, dôsledné preverenie jadrovej bezpečnosti a vplyvov na okolie, aj o zhodnotenie alternatívnych riešení k jadrovému scenáru.

Problém sa podľa jej slov týka aj ďalších desiatich európskych krajín, v ktorých prebiehajú spory o verejnú kontrolu "starého jadra". Blížiaci sa koniec životnosti reaktorov môže priniesť ďalšie kauzy. Mareková považuje v tejto fáze za kľúčové preverenie vplyvu životnosti jadrovej elektrárne. „Ak aj krajina na začiatku prevádzky predkladala projekt na EIA, situácia sa o desať či dokonca 20 rokov prevádzky výrazne zmenila," dodala s tým, že Ukrajina nemá potrebnú legislatívu splnenú dodnes.

Keďže hlavné časti reaktoru sa nedajú jednoducho vymeniť, jeho starnutie podľa Marekovej predstavuje vyššie riziko havárie. Ďalšími dôsledkami predĺženého fungovania sú väčšie znečistenie prostredia, súvisiace s pokračujúcou ťažbou uránu či dosiaľ nevyriešené uskladnenie vyhoreného paliva. "V prípade jadrovej elektrárne Záporožie v blízkosti ruských hraníc, je zvýšené riziko aj v možnosti sabotáže či úmyselného útoku," upozornila Mareková.

Dodala, že slovenská verejnosť má na pripomienkovanie 21 dní. Lehota začala plynúť od 26. apríla, v deň výročia najväčšej jadrovej havárie v dejinách, ktorá sa odohrala práve na Ukrajine. Človek v ohrození spracúva principiálne pripomienky. Ukrajina podľa Marekovej nezaslala kompletnú dokumentáciu a nie je ani zrejmé, akým spôsobom sa proces cezhraničného posudzovania zohľadní v rozhodovaní o pokračovaní prevádzky. "Budeme žiadať, aby boli požiadavky medzinárodného práva naplnené reálne a nie iba formálne," uzavrela Mareková.