Slováci majú obavy z prisťahovalcov, podľa nich im berú prácu

Napriek tomu, že na Slovensku žije relatívne nízky počet prisťahovalcov, majú Slováci obavy z ich hospodárskeho a kultúrneho vplyvu na SR. Až 52 percent Slovákov považuje prisťahovalcov skôr za problém a len 16 percent ich vníma ako príležitosť. Vyplýva to z prieskumu v rámci projektu Transatlantické trendy, ktorý organizoval German Marshall Fund of USA (GMF).

"Tento výskum ukázal, že verejnosť na Slovensku nie je mentálne naklonená príchodu imigrantov do krajiny. Vníma ich ako ohrozenie, a to v sociálnej oblasti, kde im berú pracovné príležitosti a odčerpávajú sociálne dávky. Tiež je tu pocit sociálneho zneistenia aj kultúrnej uzavretosti," priblížila pre TASR sociologička Oľga Gyárfášová.

Slováci boli spolu s Rumunmi najnáchylnejší odpovedať, že v ich krajine nie je veľa prisťahovalcov. Takto sa vyjadrilo 51 percent opýtaných. Priemerný odhad prisťahovaleckej populácie na Slovensku predstavoval 9,4 percenta. V skutočnosti sú to štyri percentá. Ide o jedno z najnižších čísiel v rámci celej Európskej únie.

Gyárfášová ako hlavnú príčinu týchto postojov vidí v predsudkoch. Tie podľa nej nie sú budované na osobných skúsenostiach, ale vychádzajú skôr z politickej a verejnej diskusie, ktorá približuje migrantov ako možné bezpečnostné ohrozenie. "Nekomunikuje sa to, že môžu byť prínosom," pokračovala s tým, že Slovensko má svoju imigračnú a integračnú politiku nastavenú veľmi reštriktívne.

V 11 krajinách EÚ tisícka respondentov v rámci prieskumu odpovedala na otázku, či súhlasia, alebo nesúhlasia s tým, že prisťahovalci berú prácu domácim. Najviac sa s týmto tvrdením stotožnili Slováci, až 68 percent. Zároveň boli najnáchylnejší súhlasiť s tým, že prisťahovalci sú príťažou pre systém sociálneho zabezpečenia (71 percent).

Projekt Transatlantické trendy skúma od roku 2002 názory obyvateľov Spojených štátov, Európskej únie a Turecka na aktuálne otázky svetovej politiky, ekonomiky a bezpečnosti. V roku 2013 sa výskum uskutočnil v USA a v 11 členských krajinách EÚ (Francúzsko, Holandsko, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko, Španielsko, Švédsko, Taliansko a Veľká Británia), ako aj v Turecku. V každej krajine v júni náhodným výberom oslovili približne 1000 respondentov nad 18 rokov.