Slováci majú niekoľko stotisíc zmlúv s úrokmi 98 percent!

"Zmluvné podmienky však ustanovujú, že tretina z celkovej odplaty je úrok, tretina je poplatok za spracovanie alebo za iné administratívne náklady a tretina sú rôzne iné poplatky. V praxi tak dlhodobo prekvitá snaha zahmlievať skutočnú odplatu a túto skrývať do rôznych poplatkov," vysvetľuje praktiky nebankových subjektov Správa o pôsobení úžerníckych nebankových spoločností a enormnom náraste exekučných konaní, ktorou sa bude parlament zaoberať na májovej schôdzi. Správu na žiadosť nezaradeného poslanca Alojza Hlinu do národnej rady predložil minister spravodlivosti Tomáš Borec.

Rozšírenosť úžery a úžerníckych praktík sa podľa dokumentu spája s praktikami neúmerného navršovania požadovanej odplaty pri úveroch a pôžičkách poskytovaných spotrebiteľom. Najčastejšie sa využívajú tri úžernícke praktiky - v zmluve sa uvedie tzv. zmluvná odmena, ktorá neraz tvorí 60 až 80 percent požičanej istiny, pričom v zmluve sa ďalej vôbec neuvádzajú úroky požadované od spotrebiteľa – veriteľ vyhlasuje, že úver alebo pôžička sú bezúročné a bez poplatkov. V skutočnosti však spotrebiteľ zaplatí odplatu vo výške 60 až 80 percent, ktorou je neraz vopred požadovaná odmena. Druhou nekalou praktikou je, ak veriteľ uvedie v zmluve, že spotrebiteľ je povinný vrátiť istinu navŕšenú o 80 až 90 percent, pričom vo všeobecných obchodných podmienkach sa uvádza, že tretina z požadovanej odplaty sú úroky, tretina poplatky s poskytnutím úveru a tretina odmena veriteľa za poskytnutie úveru. Opätovne ide o skrývanie skutočnej odplaty do poplatkov a klamanie spotrebiteľa. Treťou praktikou býva, že spotrebiteľ požiada o úver napríklad 10 000 eur na obdobie troch rokov, veriteľ však v zmluve uvedie, že spotrebiteľovi požičal 20 000 eur, a to bezúročne, pričom skutočne mu poskytol len 10 000 eur. Spotrebiteľ spláca celkovú sumu 20 000 eur, a tým preplatí celý skutočne požičaný úver, pričom odplata je 10 000 eur, t.j. 100 percent a každoročne 33,33 percenta. "Všetky uvedené praktiky podstatným spôsobom ohrozujú práva spotrebiteľov a zakrývajú prípady úžery a úžerných plnení v súčasnosti skryto uplatňovaných v praxi," uvádza rezort spravodlivosti. 

Celkový počet exekúcii podľa štatistických údajov ministerstva spravodlivosti má stúpajúcu tendenciu, pričom v roku 2013 bolo na súdoch ako neskončených vedených a evidovaných viac ako 2 880 000 exekúcii. Počet nových začatých exekučných konaní v medziročnom priemere predstavuje počet viac ako 550 000 konaní. Exekúcie voči spotrebiteľom nie sú osobitne evidované, rádovo podľa rezortu justície možno odhadovať, že počet exekúcii vedených proti spotrebiteľom sa pohybuje v stovkách tisíc exekúcii. 

"Ministerstvo spravodlivosti SR si uvedomuje tento nežiaduci jav a stav v spoločnosti a snaží sa proti nemu aktívne postupovať, a to jednak v rovine reálnej právnej pomoci poškodeným spotrebiteľom a jednak v rovine legislatívnych opatrení. Z tohto dôvodu je potrebné privítať prijatie ostatnej novelizácie Občianskeho zákonníka, ktorá do slovenského právneho poriadku zavádza opätovne inštitút civilno-právnej úžery založený na absolútnej neplatnosti úžerného právneho úkonu a inštitút civilno-právnej odplaty, ktorý bude integrovať všetky materiálne vnímané plnenia, ktoré budú od spotrebiteľa požadované," uvádza materiál. Borec zároveň v správe vyslovuje presvedčenie, že nastal čas, kedy by mali byť nebankové subjekty už konečne licencované. Zároveň vyzýva na vzdelávanie spotrebiteľov vo finančných vzťahoch, ktoré by sa malo začínať už na základnej škole.