Slabý rubeľ Slovensku zatiaľ výraznejšie problémy nerobí

Vzhľadom na nízky podiel slovenského vývozu do Ruska však tieto dopady celkový vývoj nášho zahraničného obchodu a hospodárstva ako celku výraznejšie neovplyvnili. Väčšie problémy by mohlo spôsobiť prehlbovanie ruskej menovej krízy a nepriamy dopad cez našich najväčších európskych obchodných partnerov.

Slovensko do Ruskej federácie podľa údajov Štatistického úradu SR za prvé tri štvrťroky tohto roka vyviezlo tovary za vyše 1,6 mld. eur. Už pred výrazným prepadom rubľa z posledných dní tak slovenský export do Ruska medziročne klesol o takmer 14 %. Na celkových slovenských exportoch sa však podieľal len 3,4 %. Zhruba štvrtinu nášho exportu do Ruska pritom tvoria automobily. "Priamy dopad má prepad ruskej meny cez pokles nášho exportu do Ruska, čo už môžeme nejakú dobu pozorovať. Avšak váha vývozu do Ruska nie je taká značná, ako napríklad do západoeurópskych ekonomík,“ uviedol pre agentúru SITA analytik ČSOB Marek Gábriš. 

Väčší vplyv na naše hospodárstvo by tak mohol mať podľa neho nepriamy dopad cez vplyv na západoeurópske ekonomiky, ak by ruská kríza mala širšie následky podobného charakteru, ako to bolo pri ruskej finančnej kríze v roku 1998. Rusko sa vtedy dostalo do platobnej neschopnosti, rubeľ sa po uvoľnení výrazne prepadol, skolabovali finančné trhy. 

Výrazné „zlacnenie“ rubľa voči západným menám má však efekt aj na opačnej strane, teda v prípade dovozov. Z tohto pohľadu je navyše Rusko, predovšetkým vďaka dodávkam nerastných surovín, o niečo významnejším obchodným partnerom Slovenska. Tohtoročný deväťmesačný import z Ruska predstavoval vyše 3,8 mld. eur a na celkových importoch sa podieľal 8,6 %. Podobne ako v prípade dovozov to znamenalo medziročný pokles o takmer 14 %. Približne 90 % importu z Ruska na Slovensko tvoria práve energetické suroviny. 

"Slabnúci rubeľ by mohol spôsobiť zlacnenie dovezeného tovaru z Ruska. Na jednej strane by to mohlo stimulovať spotrebu domácností a pozitívne prispieť k rastu hrubého domáceho produktu, na druhej strane však vyššia miera dovozu znižuje príspevok zahraničného obchodu k rastu ekonomiky,“ myslí si analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová. Ako dodáva, aj vzhľadom na pomer dovozov z Európskej únie a Ruska výrazný vplyv na slovenskú ekonomiku z vývoja kurzu rubľu neočakáva. 

Ďalším faktorom ovplyvňujúcim náš import z Ruska je však aj klesajúca cena ropy. Tá totiž predstavuje ďalší tlak na znižovanie spotrebiteľských cien, ktoré sa už niekoľko mesiacov pohybujú na hranici deflácie. "Slovensku ako krajine, ktorá dováža ropu, by mohli nízke ceny ropy pomôcť k vyššiemu hospodárskemu rastu. Nižšia inflácia však predstavuje riziko, keďže už teraz je rast spotrebiteľských cien veľmi nízky až nulový a eurozóne hrozí deflácia,“ dodáva Muchová. 

Nasledujúci vývoj v Rusku zatiaľ ťažko odhadnúť, objavujú sa však už aj prirovnania k situácii zo spomínaného roku 1998 a podobné čierne scenáre pre ruskú menu. Dokresľuje to aj situácia z utorka, kedy ruská centrálna banka rozhodla o výraznom zvýšení základnej úrokovej sadzby z 10,50 % na 17,00 %, avšak ani to jej zatiaľ nepomohlo prepad rubľa zastaviť. "Či bude rozhodnutie centrálnych bankárov skutočný ‚game-changer‘, ukážu až najbližšie dni a týždne, ale dovolíme si tipnúť, že Rusom v momentálnej situácii nepomôže nič," konštatuje analytička Poštovej banky Dana Vrabcová s dôvetkom, že prudké zvýšenie úrokových sadzieb môže oslabenej ekonomike skôr ešte viac uškodiť.