Z nejakého popudu, asi si už nikto zo zúčastnených nepamätá, z akého, sa učinilo rozhodnutie, ktoré prinieslo zmenu do jedného ľudského života. Vraj na Vianoce nemožno zabúdať na to, že nie každého čaká romantické vysedávanie pri stole za sprievodu rodinného smiechu a za šušťania darčekového papiera.
Niektorí, čo kedysi vybočili z rovného chodníka a dali sa na zlé cesty, skončili vo väzenskom prostredí a pre nich sviatok v obklopení mreží nemá závideniahodnú chuť.
Do akej miery si môžu sami za napísanie vlastného osudu, nie je ničou vecou posudzovať, dôležité je, že skupina kresťanov sa vybrala pred obávanú budovu, aby spoločne zaspievala zopár piesní a aspoň mierne zlepšila náladu odsúdeným na stratu slobody.
Tichá noc
Skupinu koledníkov tvoril všelikto, našiel sa v nej kazateľ, ktorý vďaka pravidelnému slúženiu bohoslužieb vo väzení, dobre poznal tamojšie pomery, ale z času si odkrojili aj iní. Nebolo im umožnené vstúpiť do útrob priestoru, spevavý výkon mali predviesť na dvore. Obklopení múrmi, mysliac na to, kto asi bude počúvať a či sa niekoho duše dotkne posolstvo, spustili nacvičené piesne.
Prečítajte si tiež: Ako sa plánujú stretávať počas Vianoc zaočkovaní a nezaočkovaní?
Pravdaže, keďže sa písal Štedrý deň, nesmela sa vynechať azda najznámejšia vianočná pesnička. Melódia i text Tichej noci sa rozľahli navôkol, šírili sa vzduchom viac ako vôňa medovníkov. Spievali a spievali, a ani len netušili, že jeden muž, čo venoval pozornosť ich vystúpeniu, sa chveje. Po lícach sa mu rozkotúľali slzy veľké ako hrachy a ani trochu sa nehanbil prejaviť dojatie. Viac nezáležalo na tom, aby si udržal zdanie tvrdého človeka, všetko sa rozplynulo na prach.
Najkrajšie
Potešenie v podobe spevu sa skončilo a každý sa pobral po svojom. Niektorí sa na miesto viac nevrátili, ale predsa sa našli takí, ktorých povinnosť i láska k blížnemu zavolali späť. Kazateľ mal o týždeň neskôr predniesť nedeľné ponaučenie čerpané z Biblie, a svojej úlohy sa zhostil s patričnou vážnosťou.
„Musím vám niečo povedať," oslovil ho odrazu jeden z väzňov. Kazateľ s napätím sledoval jeho tvár. Nedalo sa poprieť, že ho hnala zvedavosť. „Hovor,“ vyzval ho. „Počúval som vás, keď ste spievali Tichú noc. A viete," muž sa chvíľu zahľadel kamsi do diaľky, ako keby mu slová odleteli a on sa ich pohľadom snažil nájsť. Čoskoro sa však spamätal a dokončil svoju myšlienku. „Boli to najkrajšie Vianoce, aké som kedy zažil.“
Na jeho vyjadrenie kazateľ nikdy nezabudol, chýr o ňom sa poniesol a zotrval vo viacerých mysliach. Je to pripomienka, že Boh nekončí. Možno sa javí, že budúcnosť nie je, prítomnosť je temná a nikto ju neožiari. Je to omyl, On totiž ponúka druhé i tisíce šance. Vstupuje do väzení, oslovuje prostitútky, zastáva sa sirôt a uzdravuje milióny zlomených sŕdc.
Možno vás zaujme: Vianočné slová: Keď lásku oslavujeme pokrytectvom
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies