SKUTOČNÝ PRÍBEH Ako môže jeden obyčajný dar priniesť neobyčajnú radosť so srdcervúcou pointou

Aj Ester, mladá a Boha milujúca žena, si dala záležať a do škatúľ, väčších aj menších, vložila zopár drobností, aby potešila i povzbudila druhých. Obzvlášť sa pozastavila, keď vyberala maličkosť pre priateľku Rebeku, ktorá roky rokúce prebýva v Srbsku. Starostlivo jej teda zabalila niekoľko kresťanských časopisov a pridala i malý diár a kalendár. Dúfala, že i bez slov jej dá najavo, aký je Boh starostlivý a že v Jeho prstoch sa nachádzajú dni a týždne, že sa Mu z dohľadu nestratí ani jediný ľudský príbeh.

List

Jej obdarovanie neostalo bez odozvy, Rebeka jej spísala list, v ktorom vyjadrila dojatie i vďaku.
Možno sú pre niektorých diár a kalendár najobyčajnešie veci, ktoré by nechceli prijať ako pozornosť, avšak pre ňu mali veľký význam.
„Odkedy som ochorela a bola mi diagnostikovaná rakovina, nekúpila som si diár. A myslela som si, že si ho viac ani nekúpim. Že nebudem nič plánovať. Teraz mi však Boh pripomenul, že každý deň je dar, ktorý môžem naplno využiť. Pripomenul mi, že čas, aj ten môj, má On pevne stanovený," povedala Rebeka, aby prejavila, čo pre ňu zásielka znamenala a že mala hodnotu ďaleko vyššiu, než by si kto vedel predstaviť.

Boj s chorobou

Pokiaľ ide o Rebeku a jej boj s chorobou, nech si nikto nenamýšľa, že je to žena smutná, sklamaná a nahnevaná. Áno, zrejme by jej podobné myšlienky a emócie nebolo možné vyčítať, ale kým by iný chradol, ona pracuje pre Boha a nič Mu nezazlieva.

„Žasnem nad Božím vedením. V septembri som bola operovaná, pretože som mala veľké bolesti v črevách, kde mi našli zhubný nádor, ktorý už zanechal stopy na pečeni. Čo sa dalo, bolo odstránené, a teraz mám pred sebou šiestu chemoterapiu," približuje svoj zdravotný stav, ktorý i teraz ešte len vyčkáva na konečné riešenie, pretože čo bude, sa len ukáže.
Ako ona sama vravieva, ochorenie ju dostalo na miesta, ktoré by zdravá jakživ nenavštívila a máva tak bohaté príležitosti priniesť dobrú zvesť o Bohu. Robí tak najčastejšie v nemocnici, tam totiž trávi naozaj veľa hodín a rozpráva sa s ľuďmi, rozoberá, ako to všetko je a bolo.

„Prečo to na teba Boh dopustil?" pýtajú sa jej neustále.
„Nuž, žijem tam, kde aj vy, v nedokonalom svete," odpovedá ona zakaždým a ani nezaváha, ani nemá najmenšie nutkanie hádzať vinu a ukazovať ňou na Stvoriteľa.

Mohlo by vás zaujímať: Nedeľné zamyslenie: Dôvera v Boha prináša útechu nielen duši, ale aj zdravie pre telo

Keď absolvovala operáciu, chirurg sa na ňu usmial, milo a so srdcom na dlani.
„Sme na dobrej ceste," vysvetlil dôvod úsmevu, čím, pravdaže, mal na mysli, celkové víťazstvo nad chorobou.

Aj Rebeka sa usmiala. Vedela a vie svoje. Vie, že je na dobrej ceste, nech už to dopadne akokoľvek. Pretože, ako povedala, tu či tam, je na ceste za Bohom. Jej príbeh nám pripomína, čo je dôležité a že niekedy skutočne stačí málo. Trebárs aj kalendár.