Škripek: Kresťania, Arabi a Kurdi zo Sýrie chcú byť súčasťou rokovaní v Ženeve

Poslanec v rozhovore pre TASR pripomenul, že organizátorom podujatia bol think-tank SALLUX, ktorý patrí pod Európske kresťanské politické hnutie (ECPM). Škripek je od roku 2017 predsedom ECPM. Podľa Škripeka SALLUX už dlhší čas pracuje na pestovaní dialógu a spolupráce s kresťanmi v Sýrii. Už v roku 2014 sa konala konferencia, ktorá položila základ pre spoločenskú dohodu a politickú spoluprácu viacerých menšinových komunít v severovýchodnej Sýrii.

Tieto komunity svoje inštitucionálne snaženie nazvali Demokratická samospráva. Navrhovatelia boli kresťania z tejto časti Sýrie, ktorí podobu mierového spolunažívania navrhli miestnym arabským kmeňom, Kurdom, jezídom, Čečenom či Turkménom.

"Navrhli im, aby sa pospájali a vytvorili autonómnu demokratickú samosprávu," povedal Škripek. Nie je to ani odboj voči vláde Bašára Asada, ani snaha sa pripojiť k protivládnym povstalcom, ale úsilie vytvoriť vlastnú regionálnu samosprávu založenú na náboženskej, etnickej a rodovej rovnosti. Od Asada žiadajú uznanie svojho autonómneho zriadenia.

Ďalšími cieľmi Demokratickej samosprávy sú podľa Škripeka environmentálna politika a tiež sebaobrana, aby sa uvedené komunity dokázali brániť pred nepriateľmi, hlavne pred Islamským štátom, ale aj aby zabránili konfliktom medzi sebou.

Táto iniciatíva platila pre región Rojava, neskôr sa pripojili aj oblasti Afrín a Kobané. Ide o územie, ktoré zahŕňa 30 percent rozlohy Sýrie, zhruba o veľkosti Belgicka, kde žije asi 4,5 milióna ľudí. Ďalší však pribúdajú, vracajú sa do svojich domovov, nechcú byť vnútornými vysídlencami v Sýrii či utečencami v Európe.

Demokratická samospráva ako projekt stále žije, uviedol Škripek, čoho dôkazom je aj vystúpenie jeho predstaviteľov na pôde EP. K slovu sa dostali predstavitelia sýrskych kresťanov, Kurdov aj moslimov. Hovorili o tom, ako zmeniť myslenie ľudí a poraziť mentalitu Islamského štátu, čiže myslenie, ktoré upiera práva iným menšinám či komunitám.

"Hľadajú politickú záštitu a pomoc, kde vstupuje do hry Európsky parlament," konštatoval Škripek. Prisľúbil, že o tejto situácii bude opätovne hovoriť v pléne europarlamentu, aby zviditeľnil Demokratickú samosprávu a upozornil, že jej členovia sa medzi sebou dohodli na základných demokratických inštitúciách a ich fungovaní, že chcú žiť v pokoji a mieri a že sú málo rešpektovaní a podporovaní.

Výzva, ktorá sa zrodila po utorňajšej konferencii, má za cieľ, aby táto skupina bola prizvaná na mierové rozhovory o Sýrii v Ženeve, aby bola urýchlene poskytnutá humanitárna pomoc pre návrat pôvodného obyvateľstva a obnovu regiónu severovýchodnej Sýrie a aby bola odsúdená turecká agresia voči Sýrii.

Škripek chce získať podporu poslancov EP a zaslať v mene EP túto výzvu šéfke európskej diplomacie Federicy Mogheriniovej, Parlamentnému zhromaždeniu NATO a tiež ministerstvu zahraničných vecí Ruskej federácie.