Školy môžu zaviesť viac jazyka národnostných menšín do vyučovania

Ako v rámci pracovného výjazdu na východe Slovenska informoval na tlačovej besede v Prešove štátny tajomník Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR Peter Krajňák, vzdelávací program zameraný na vyučovanie jazyka národnostných menšín platí už od roku 2015. Doteraz však chýbala jeho podpora pre zavedenie do škôl. Až k 1. januáru tohto roka sa zvýšil normatív o štyri percentá pre školy, ktoré do tohto systému vstúpia. „V praxi to znamená, že bežná základná škola so slovenským vyučovacím jazykom priberá vyučovanie jazyka národnostnej menšiny,“ uviedol Krajňák. Konkretizoval, že ide o jednu hodinu vyučovania menšinového jazyka v 1. ročníku ZŠ, od 2. do 7. ročníka sú to dve hodiny a v ôsmom a deviatom ročníku tri hodiny vyučovania jazyka menšiny. „Je to veľmi výhodný a efektívny nástroj najmä pre malé národnostné menšiny – Rómov, Rusínov, Ukrajincov, Chorvátov. Je to čosi, čo by malo pomôcť k pozdvihnutiu kultúry národnostných menšín,“ dodal Krajňák.

Výhodou tohto systému oproti školám s vyučovacím jazykom národnostných menšín, ktorých napríklad v Prešovskom kraji pôsobí päť, je to, že školy s týmto vzdelávacím plánom nemusia meniť názov školy, viesť dvojjazyčnú dokumentáciu a nemusia robiť ani dvojjazyčné vysvedčenia. Deti podľa Krajňáka neprídu ani o časť vzdelávania, ktoré dieťa bežne v slovenskej škole absolvuje. „To býva častou obavou rodičov, nie je to však pravda,“ uviedol Krajňák. Školy totiž na vyučovanie jazyka národnostných menšín využívajú tzv. disponibilné hodiny a systém je nastavený tak, aby škole tieto hodiny aj po zavedení vyučovania jazykov zvýšili. Podporiť zavádzanie tohto systému má pritom aj nová sekcia národnostných menším a inklúzie, ktorá pri ministerstve vznikla od 1. apríla. „Máme tam ľudí, ktorí sa tejto téme profesionálne venujú a vedia poskytnúť informácie riaditeľom škôl, ktorí by prípadne od septembra chceli vstúpiť do tohto vzdelávacieho systému,“ dodal Krajňák.

Splnomocnenec vlády SR pre národnostné menšiny László Bukovszký sa počas pracovného výjazdu oboznámil aj so zavádzaním tzv. vizuálnej dvojjazyčnosti. Tá podľa neho postupuje v Prešovskom kraji podľa plánu a na úrovni verejnej správy je takmer stopercentná. „Týka sa to orgánov štátnej správy aj samosprávy. Tá situácia je lepšia ako v obciach na juhu Slovenska, kde býva maďarská národnostná menšina,“ uviedol Bukovszký. Nedostatky však vidí v nízkom dopyte verejnosti po úradných listinách v jazykoch národnostných menšín, ale najmä v ovládaní jazyka zamestnancami týchto orgánov. „Tam plánujeme urobiť nejaké proaktívne kroky, napríklad spustiť školenie pre zamestnancov štátnej správy v národnostnom jazyku, respektíve slovenskom jazyku, teda aby ovládali dvojjazyčnosť. To isté plánujeme aj pre zamestnancov obecných úradov,“ dodal splnomocnenec. Ďalšími aktivitami v tejto oblasti podľa neho je zavádzanie dvojjazyčného označovanie pobočiek Slovenskej pošty v národnostných obciach, ale aj zmena niektorých dopravných značiek.

Na Slovensku podľa nariadenia vlády evidujeme 656 obcí, v ktorých občania patriaci k národnostnej menšine tvoria najmenej 20 percent obyvateľstva. V skutočnosti však ide o 638 obcí, keďže 18 obcí má obyvateľov patriacich k dvom národnostným menšinám..