Skalnaté pleso má najvyššie položenú galériu v strednej Európe

Tatranské legendy ožívajú. Po tom, čo v piatok (9.8.) na železnicu opäť vyrazila obnovená storočná električka Kométa, dnes na Skalnatom plese otvorili galériu Encián v čiastočne obnovenej budove s rovnakým názvom. 

„Táto galéria je druhá najvyššie položená v Európe a najvyššie položená v strednej Európe a na Slovensku, keďže sa nachádza v nadmorskej výške 1751 metrov,“ informoval Patrik Kolesár z Tatranského okrášľovacieho spolku (TOS), ktorý sa na obnove budovy architekta Samuela Jurkoviča podieľal.

Okrem galérie sa tam nachádza aj vyhliadka na napínacej veži, ktorá je deväť nadzemných podlaží nad úrovňou zeme, odkiaľ je podľa Kolesára najkrajší výhľad na Lomnický štít i na celú panorámu Spiša. „Okrem toho je tu výstavná expozícia, kde chceme prinášať stále nové umenie, môžeme tu robiť konferencie, prednášky a iné aktivity,“ doplnil Kolesár s tým, že nad obnovou tejto budovy začali premýšľať pred tromi rokmi, keď bola ešte zaradená medzi tzv. tatranské haraburdy. Zatiaľ sa zrekonštruovalo prvé nadzemné podlažie, kde sa nachádzala reštaurácia, bar a kuchyňa. TOS chce ďalej sprevádzkovať aj strojovňu, bývalú stanicu úseku Tatranská Lomnica – Skalnaté pleso, kde by mala byť zavesená pôvodná kabína a umiestnené múzeum. 

„Vážim si, že na záchrane jedinečných priestorov sa podieľali aj bezdomovci od farára Kuffu či odchovanci z detských domovov z Domu na polceste z Veľkého Slavkova, ktorí v Enciáne odpracovali za sedem týždňov asi 380 hodín. Ďalšími 150 hodinami prispeli naši dobrovoľníci z Tatranskej dobrovoľníckej služby,“ zdôraznil Kolesár.

Oživenie tatranskej legendy si vyžiadalo 12 týždňov intenzívnych prác, dobrovoľníci vyviezli do Enciánu tri tony rôzneho stavebného materiálu a smerom dole putovalo 12 ton stavebného odpadu. Opravili priestory, zastavili zatekanie strechy a starých odpadov do budovy a urobili novú strechu i izoláciu. Aj vďaka ústretovosti rôznych firiem sa TOS podarilo zabezpečiť veľkú časť stavebného materiálu a farieb sponzorsky a takto znížiť náklady na oživenie doteraz chátrajúcej tatranskej legendy.

„Aj keď otvárame galériu, ešte stále nie sme na konci. Čakajú nás izby, v ktorých by mali v budúcnosti nájsť strechu nad hlavou dobrovoľníci pomáhajúci Tatrám. Upraviť chceme aj bývalú stanicu visutej lanovky v budove. Je to smutný pohľad na starú kabínu ležiacu spolu s behúňom pod poslednou bodkou, ako lanovkári nazývajú poslednú kladku v stanici,“ objasnil ďalšie plány Kolesár.

Encián postavili na brehu Skalnatého plesa podľa plánov architekta Dušana Samuela Jurkoviča v rokoch 1936 až 1937. Kedysi horná stanica visutej lanovej dráhy z Tatranskej Lomnice začala neskôr slúžiť aj ako údolná stanica lanovky na Lomnický štít. Okrem technologického zázemia mala táto budova aj reštauračnú a ubytovaciu časť. Keď v 70. rokoch postavili novú kabínkovú lanovku z Tatranskej Lomnice na Skalnaté pleso so samostatnou budovou, Enciánu to neprospelo. V roku 1999 došlo k ukončeniu prevádzky visutej lanovej dráhy z Tatranskej Lomnice a v roku 2011 boli demontované posledné stĺpy. Tým sa definitívne ukončila činnosť lanovej dráhy.