Situácia v oblasti Náhorného Karabachu sa napriek prímeriu neupokojila

Ministerstvo obrany Azerbajdžanu tak dnes obvinilo "arménske" ozbrojené sily zo 110 prípadov porušenia prímeria, ku ktorým došlo počas uplynulých 24 hodín.

Vzhľadom na "operatívnu situáciu" azerbajdžanské sily v odvete vypálili 114 výstrelov, tvrdí ministerstvo v Baku, ktoré upozorňuje, že arménska strana "hrubým spôsobom porušuje prímerie", pričom terčom jej útokov sú aj civilistami obývané obce.

Ministerstvo obrany neuznaného Náhorného Karabachu dnes podľa agentúry Interfax informovalo, že pri azerbajdžanskom ostreľovaní prišli o život dvaja karabašskí vojaci.

Na základe dohody oboch strán konfliktu dohoda o zastavení paľby nadobudla účinnosť od utorka poludnia miestneho času.

Arménsko a Azerbajdžan 2. apríla oznámili, že v oblasti karabašského konfliktu došlo k vyostreniu situácie - prudkým prestrelkám medzi azerbajdžanskou armádou a karabašskými silami podporovanými Arménskom.

Náhorný Karabach, časť Azerbajdžanu, je pod kontrolou etnických Arménov a arménskej armády od vojenského konfliktu, ktorý sa skončil v roku 1994 bez podpísania mierovej zmluvy a doriešenia štatútu tohto regiónu. Živnou pôdou konfliktu je dlhotrvajúce napätie medzi kresťanskými Arménmi a väčšinovo moslimskými Azermi.

Konflikt kvôli Náhornému Karabachu vypukol medzi Arménskom a Azerbajdžanom vo februári 1988, keď Náhorno-karabašská autonómna oblasť oznámila, že vystupuje z Azerbajdžanskej sovietskej socialistickej republiky.

V septembri 1991 bola v Stepanakerte vyhlásená Náhorno-karabašská republika. V následnom vojenskom konflikte Azerbajdžan stratil nad Karabachom kontrolu.

Rokovania o urovnaní konfliktu prebiehajú pod vedením Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) od roku 1992. Azerbajdžan na nich trvá na zachovaní svojej územnej celistvosti. Záujmy Náhorného Karabachu na rokovaniach zastupuje Arménsko, pretože Stepanakert nie je ich účastníkom.