KYJEV - Ukrajina začala práce na realizácii projektu Múr na ukrajinsko-ruskej štátnej hranici, cieľom ktorého je výstavba dvojúrovňového zabezpečenia štátnej hranice.
17:52 - Pohraničníci hlásili presun kolóny tankov a obrnených vozidiel z Ruska
Kolóna 12 tankov, 48 obrnených vozidiel a nákladných vozidiel s muníciou a vojakmi prekročila rusko-ukrajinskú hranicu cez hraničný priechod Izvaryne v Luhanskej oblasti a smeruje do Krasnodonu. Informovala o tom dnes agentúra UNIAN s odvolaním sa na ukrajinskú Štátnu pohraničnú službu. Podľa rovnakého zdroja prešlo viacero armádnych vozidiel cez hranicu aj opačným smerom. Pohraničníci informovali aj o pohybe okolo desiatich tankov od hraničného priechodu Novoazovsk smerom do ukrajinského vnútrozemia, ako aj o smerovaní kolóny vojenskej techniky pod ruskými vlajkami z obce Bilojarivka cez Amvrosijivku smerom na juh.
15:42 - Lukaševič: O štatúte Donbasu rozhodnú výlučne Ukrajinci
Rusko bude akceptovať akúkoľvek voľbu Ukrajincov ohľadom štatútu Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky, uviedol dnes v Moskve hovorca ruského ministerstva zahraničných vecí Alexander Lukaševič. "Tieto časti Ukrajiny sú stranami konfliktu. To je už závažné konštatovanie," dodal. Ich ďalší štatút podľa Lukaševiča bude predmetom rokovaní "len medzi nimi a kyjevskou vládou".
Lukaševič pripomenul, že dosiahnutie dohody o štatúte oboch oblastí je aj jedným z bodov protokolu, ktorý bol podpísaný minulý piatok v Minsku. Zdôraznil, že podľa Moskvy majú o štatúte svojich oblastí rozhodovať len "Ukrajinci sami". Prímerie na Ukrajine označil Lukaševič za krehké. Ďalej oznámil, že kontaktná skupina pre Ukrajinu, v rámci ktorej došlo minulý týždeň k dohode o zastavení paľby, sa zíde na ďalšom zasadnutí v dohľadnom čase.
Lukaševič v mene Ruska vyjadril obavy, že dosiahnutý pokrok v mierovom urovnaní ozbrojeného konfliktu na východe Ukrajiny by mohlo zmariť avizované spoločné cvičenie jednotiek NATO a ukrajinskej armády. Manévre by sa mali uskutočniť na ukrajinskom území do konca tohto kalendárneho roka, uviedla agentúra RIA Novosti. Hovorca ruského rezortu diplomacie pripomenul, že zodpovednosť za vývoj na Ukrajine sa západné štáty snažia zvaliť na Rusko, a tým aj zdôvodňujú nevyhnutnosť posilniť aktivity NATO v blízkosti ruských hraníc. Lukaševič upozornil, že na posilňovanie vojenskej prítomnosti NATO pri svojich hraniciach bude Rusko reagovať adekvátne.
Pokusy NATO obviniť Rusko zo zodpovednosti za rozpútanie vojny na východnej Ukrajine označil Lukaševič za nezodpovedné. Zopakoval, že vojaci z Ruskej federácie na území Ukrajiny "nie sú ani neboli". Sú tam podľa jeho slov len ruskí dobrovoľníci. "Ruská armáda tam nebojuje. Sú dobrovoľníci, ktorí nemohli stáť bokom od tých udalostí, ktoré sa odohrávajú v Doneckej a Luhanskej oblasti," vysvetlil Lukaševič. V tejto súvislosti upozornil, že "nikto si nekladie otázku, koľko žoldnierov a na základe akých medzinárodných zmlúv bojuje na strane Kyjeva".
Hovorca ruského ministerstva zahraničných vecí sa vyjadril aj k avizovaným novým sankciám EÚ, ktoré má Brusel zverejniť v piatok. Reakcia Ruska na avizované nové sankcie EÚ bude podľa neho úmerná ekonomickým škodám, ktoré reštrikcie spôsobia. Lukaševič vyjadril presvedčenie, že pokračovanie EÚ v politike sankcií je "absolútne nepriateľským krokom", ktorý "protirečí záujmom všetkých strán". Spresnil, že reakcia Ruska na sankcie USA bude závisieť od rozhodnutí Spojených štátov.
14:29 - EÚ sa dohodla na nových sankciách proti Rusku
Európska únia sa vo štvrtok dohodla na sprísnení sankcií proti Rusku. Informovala o tom agentúra AP, pričom sa odvolávala na diplomatické zdroje v Bruseli. Na podobe nových sankcií sa údajne dohodli zástupcovia všetkých 28 členských krajín a účinnosť nadobudnú v piatok po zverejnení v oficiálnom vestníku EÚ. Súčasťou sankcií budú aj už ohlasované kroky, ktoré majú ruským firmám ďalej sťažiť prístup na európske kapitálové trhy, uviedli zdroje bez bližších podrobností. Nové sankcie EÚ od piatka minulého týždňa dvakrát odložila, aby vyhodnotila dopady prímeria na východe Ukrajiny. Sankcie bude možné podľa diplomatov stiahnuť, ak sa situácia na Ukrajine zlepší.
14:25 - Výmenu zajatcov sprevádzajú problémy
Vláda separatistickej Doneckej ľudovej republiky uskutoční vo štvrtok ďalšie konzultácie s centrálnou vládou v Kyjeve o výmene zajatcov a politických väzňov. Ruské tlačové agentúry to uvádzajú s odvolaním sa na nemenovaného predstaviteľa separatistov. S výmenou totiž nastali určité problémy, keďže Ukrajina nevie nájsť niektorých väzňov. Konzultácie sa mali konať už v stredu večer, ukrajinská strana však požiadala o odklad s odôvodnením, že nedokáže identifikovať šesť väzňov požadovaných na výmenu. Ďalšie rokovanie bude vo štvrtok poobede. Povstalecký zdroj tiež povedal, že vláda v Kyjeve pri výmene zajatcov trvá na dodržaní všetkých právnych formalít, čo "ale trvá aspoň dva týždne". Procedúra zahŕňa hľadanie väzňov po celej Ukrajine a ich následné predvedenie pred súd, čo považujú povstalci za zdĺhavé.
14:24 - NATO: Rusko má na východnej Ukrajine ešte stále asi tisíc vojakov
Rusko má na východe Ukrajiny ešte stále asi 1000 svojich vojakov, uviedol dnes v Bruseli nemenovaný dôstojník NATO, ktorý tak vyvolal pochybnosti o správnosti informácií o znížení počtu ruských vojakov v spornej oblasti. Agentúra Reuters pripomenula stredajší výrok ukrajinského prezidenta Petra Porošenka, podľa ktorého sa za spoločnú hranicu, na ruské územie, stiahlo už 70 percent ruských vojakov, ktorí boli dislokovaní na Ukrajine. Porošenko sa pri zverejnení tejto informácie odvolával na ukrajinskú tajnú službu. "Oznámené zníženie počtu ruských vojakov na východnej Ukrajine by mohlo byť dobrým prvým krokom, ale my o tom nemáme informácie," uviedol zdroj NATO s tým, že na východnej Ukrajine je ešte stále asi 1000 ruských vojakov so značným vojenským vybavením. Upozornil tiež, že približne 20.000 ruských vojakov je "na ruských hraniciach s Ukrajinou".
12:16 - Turčynov: Ukrajina čoskoro prijme návrh zákona, ktorým zruší neutralitu
Predseda ukrajinského parlamentu Oleksandr Turčynov dnes uviedol, že poslanci Najvyššej rady čoskoro zrušia zákon o zrušení štatútu neúčasti Ukrajiny v blokoch. Dodal, že návrh zákona o euroatlantickom smerovaní Ukrajiny má dostatočnú podporu poslancov. Informovala o tom agentúra RIA Novosti. Ukrajinská vláda koncom augusta predložila do parlamentu návrh, aby zmenil doterajší neutrálny štatút krajiny a súhlasil s tým, aby sa začala uchádzať o vstup do Severoatlantickej aliancie.
Hlasovanie o tomto návrhu sa podľa Turčynova uskutoční v najbližších dňoch. Ako pripomenula agentúra RIA Novosti, ukrajinský parlament sa na svojej schôdzi zíde najbližšie 16. septembra. V dnešnom interview pre ukrajinský časopis Fokus Turčynov vysvetlil, že neutrálny štatút Ukrajiny presadil zosadený prezident Viktor Janukovyč pod tlakom Moskvy a vďaka hrubému porušeniu vnútorného poriadku parlamentu.
Turčynov poznamenal, že Ukrajina "musí otvoriť cestu pre vstup do NATO". Dodal, že pozíciu túto kyjevskej vlády podporuje väčšina obyvateľstva. Turčynov sa vyjadril aj k situácii na východe Ukrajiny, keď vyhlásil, že ak mierový plán zlyhá, jediným variantom na riešenie krízovej situácie bude vyhlásiť v Donbase stanné právo (vojnový stav). Dodal, že ak prezident krajiny Petro Porošenko prijme také rozhodnutie a po schválení Radou bezpečnosti a národnej obrany ho predloží parlamentu, poslanci ho podporia.
Uviedol, že je proti vyhláseniu separatistami obsadených regiónov v Donbase za okupované územia. "Netreba nič vyhlasovať, treba ich oslobodiť," vyhlásil. Dodal, že cieľom ukrajinského vedenia je nepripustiť, aby Donbas zmenil na "zónu zmrazeného konfliktu", a upozornil, že na tamojšie udalosti sa treba dívať len z tohto zorného uhla. V rozhovore pre Focus Turčynov vyjadril presvedčenie, že Ukrajina získa Krymský polostrov späť rovnakým spôsobom, ako oň prišla - "bez krvi" - vďaka stabilizácii ekonomickej situácie a orientáciu na európsku integráciu.
Predseda ukrajinského parlamentu súčasne vysvetlil okolnosti, za akých došlo k anexii polostrova Ruskom. Podľa Turčynova tamojšia posádka dostala rozkaz strieľať pri pokuse o obsadenie svojich kasární, ale nesplnila ho. Podľa RIA Novosti vysvetlil, že 70 percent príslušníkov ukrajinských jednotiek na Kryme boli nakontrahovaní miestni obyvatelia, pre ktorých bola služba v armáde "len možnosťou, ako zarobiť".
Agentúra Ukrinform uviedla, že podľa Turčynova sa ruská agresia na Kryme sa začala v čase, keď v Kyjeve bolo de facto bezvládie a armáda nebola bojaschopná, pričom Rusko bolo na vojenskú akciu veľmi dobre pripravené. Dodal, že ruské jednotky boli na polostrove v súlade so zákonom, len konali protizákonne, keď sa "stali predvojom provokatérov a separatisticky naladeného obyvateľstva". Turčynov upozornil, že podľa charkovských dohovorov Rusko malo právo mať na Kryme 46.000 vojakov, pričom sa smeli pohybovať po celom polostrove, nielen v mieste stálej dislokácie - v prístave Sevastopol.
Obyvatelia Donecku sa zabávajú aj napriek bombardovaniu
09:19 - Putin vydal rozkaz na previerku bojaschopnosti jednotiek na Ďalekom východe
Ruský prezident Vladimir Putin nariadil dnes preveriť bojaschopnosť všetkých jednotiek Východného vojenského okruhu. Rozhodnutie najvyššieho veliteľa ruských ozbrojených síl oznámil v Moskve minister obrany Sergej Šojgu.
Rozkaz o uvedení jednotiek do plnej bojovej pohotovosti nadobudol platnosť dnes o 10.00 h miestneho času a týka sa jednotiek všetkých druhov vojsk Východného vojenského okruhu. Minister obrany nariadil, aby sa jednotky presunuli na cvičiská a venovali sa tam nácviku zvýšenia svojej bojaschopnosti. Mimoriadna pozornosť bude podľa Šojgu venovaná nácviku rýchleho presunu jednotiek na veľké vzdialenosti a príprave tylového zabezpečenia.
Podľa správy agentúry ITAR-TASS sa od 2. septembra prakticky každý deň v niektorej z jednotiek Východného vojenského okruhu na ruskom Ďalekom východe konali taktické či iné špecializované manévre. V súvislosti s krízou na východe Ukrajiny vyvolávajú správy o vopred neavizovaných vojenských cvičeniach v Rusku obavy i záujem západných vojenských analytikov a politikov.
Manévre ruských jednotiek pri východných hraniciach v posledných mesiacoch vyvolali veľké znepokojenie na Západe - obáva sa totiž, že ide o prípravu invázie na územie Ukrajiny, ktorá sa od jari zmieta v ozbrojenom konflikte medzi vládnymi silami a proruskými separatistami. Tí podľa Západu dostávajú od Moskvy vojenskú i logistickú podporu. Moskva tieto obavy označila pred časom za "smiešne", ale americké ministerstvo zahraničných vecí sa prostredníctvom svojej hovorkyne Jen Psakiovej vyjadrilo, že Washington bude za provokáciu považovať akékoľvek vojenské cvičenie ruskej armády. Najbližšie veľké vojenské cvičenie ruských raketových vojsk strategického určenia a letectva sa uskutoční v polovici septembra na Altaji.
09:15 - Prímerie bolo opäť narušené, separatisti ostreľujú armádu!
Napriek prímeriu, ktoré minulý piatok uzavreli obe strany konfliktu na východnej Ukrajine, je situácia v oblasti, kde od jari prebieha protiteroristická operácia (ATO) vládnych síl, naďalej zložitá.
Konštatoval to dnes na svojej facebookovej stránke vojenský analytik Dmytro Tymčuk. Podľa jeho informácií proruskí separatisti v noci nadnes ostreľovali pozície vládnych vojsk najmenej trikrát, čo Tymčuk označil "za hrubé porušenie podmienok prímeria". Podľa agentúry Ukrinform ukrajinské jednotky upevňujú svoje obranné pozície, obnovujú bojaschopnosť jednotiek, pripravujú sa na odrážanie útokov protivníka i na likvidáciu diverzantov.
Súčasťou protokolu podpísaného minulý piatok v Minsku bola aj dohoda o výmene zajatcov. Ukrajinské agentúry v noci nadnes citovali mikroblog ukrajinského prezidenta Petra Porošenka, v ktorom informoval o prepustení ďalších 26 vojnových zajatcov, ktorí boli zadržiavaní v Horlivke a Donecku. Porošenko ubezpečil: "Budeme bojovať za každého Ukrajinca a oslobodíme všetkých našich občanov". Podľa údajov ukrajinskej prokuratúry z 9. septembra sa zo zajatia proruských separatistov podarilo od podpísania prímeria vyslobodiť 648 vládnych ozbrojencov. V zajatí ich zostáva ešte asi 500. Celkový počet zajatcov z radov vládnych síl sa odhaduje na približne 1200.
Kyjevské vedenie zadržiava asi 300 prívržencov proruských separatistov. Ďalších najmenej ich je podľa agentúry RIA Novosti nezvestných: ich osud nie je známy, ale vedenia oboch samozvaných republík na východe Ukrajiny - Doneckej a Luhanskej - predpokladajú, že sú zrejme tiež v zajatí.
08:25 - EÚ znova odložila rozhodnutie o platnosti sankcií voči Rusku
Veľvyslanci členských krajín Európskej únie dnes nedospeli k rozhodnutiu, či majú zaviesť nové sankcie voči Rusku pre jeho vojenskú účasť na vojne v Ukrajine. Znova sa stretnú na rokovaní vo štvrtok, informovala agentúra Reuters.
Odvoláva sa na nemenovaných diplomatov EÚ, ktorí uviedli, že Nemecko presadzuje uplatnenie sankcií, ale niekoľko ďalších krajín únie chce vyčkať, pretože sa zdá, že prímerie na Ukrajine sa dodržiava. Podľa diplomatov 28-členného bloku však všeobecne panuje názor, že by sankcie mali byť uplatnené ich zverejnením v Úradnom vestníku EÚ v piatok.
07:07 - Ukrajinská gréckokatolícka cirkev obvinila Rusko z priamej intervencie
Ukrajinská gréckokatolícka cirkev dnes obvinila Ruskú federáciu z "priamej vojenskej intervencie". Synoda episkopov Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi, ktorej dejiskom je Ľvov, podľa tlačovej agentúry APA konštatovala, že tisícky ozbrojených žoldnierov a vojakov prekročili rusko-ukrajinskú štátnu hranicu a priniesli smrť a zničenie. To sa deje napriek rozhovorom o prímerí a diplomatickému úsiliu o vyriešenie ukrajinskej krízy.
V dnes zverejnenom vyhlásení sa tvrdí, že bezprecedentná miera nenávisti a propagandy nemá o nič slabšie účinky ako zbrane hromadného ničenia. Biskupi síce Rusko nemenujú v texte konkrétne, hovoria v ňom však o "severnom susedovi", o "agresorovi". Synoda, ktorá pripomenula násilnú a nezriedka nedôstojnú smrť nevinných ľudí, vrátane zostrelenia malajzijského civilného lietadla, sa súčasne vyslovila za mierovú iniciatívu svetového spoločenstva na podporu Ukrajiny apelujúc na svetových lídrov slovami: Zastavte krviprelievanie na Ukrajine! Súčasne pripomenula slová pápeža Jána Pavla II. z vyhladzovacieho tábora Osvienčim-Brezinka v roku 1979, kde vtedajšia hlava katolíckej cirkvi okrem iného povedala: Za vojnu nie sú zodpovední iba tí, ktorí do nej priamo vstúpia, ale aj tí, ktorí neurobia všetko pre to, aby ju prekazili. K Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi sa hlási podľa jej údajov okolo sedem miliónov veriacich, z ktorých žije asi 1,5 milióna v zahraničí.
06:50 - Ukrajina začala s prácami na projekte Múr na ukrajinsko-ruskej hranici
Ukrajina začala práce na realizácii projektu Múr na ukrajinsko-ruskej štátnej hranici, cieľom ktorého je výstavba dvojúrovňového zabezpečenia štátnej hranice.
Ako dnes informoval hovorca ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany Andrij Lysenko, v zóne tzv. Protiteroristickej operácie (ATO) zadržali dvoch príslušníkov ruských ozbrojených síl, ktorí sú dôvodne podozriví z použitia mobilných raketových komplexov proti strojom ukrajinského letectva.
Podľa Lysenka je zákaz nočného vychádzania v Mariupole a jeho okolí (v čase od 20.00 h do 6.00 h), ako aj ďalšie rozhodnutia limitujúce pohyby vozidiel a techniky v regióne, dôsledkom snahy o zvýšenie bezpečnosti občanov i príslušníkov ukrajinských ozbrojených síl vzhľadom na značné nazhromaždenie vojenskej techniky a vojakov v oblasti.
Lysenko zverejnil na brífingu v Kyjeve aj informáciu, podľa ktorej došlo v niektorých vozidlách tzv. humanitárneho konvoja k odvozu tiel padlých ruských vojakov z Ukrajiny do vlasti. Od začiatku roka 2014 zaznamenali na Ukrajine sedem vrážd novinárov, ako aj 265 prípadov útokov a prepadov zamestnancov či spolupracovníkov médií. Navyše registrovali aj 120 prípadov obmedzovania legálnej novinárskej práce a ďalších 120 prípadov cenzúry.
Informácie zverejnili dnes tlačová agentúra UNIAN, ako aj internetové vydanie denníka Ukrajinska pravda.
06:44 - Prieskum: Väčšina Európanov chce vidieť Ukrajinu v EÚ, ale nie v NATO
Väčšina Európanov zastáva názor, že Ukrajine by malo byť ponúknuté členstvo v Európskej únii. V otázke, či by sa táto krajina mala stať aj členom Severoatlantickej aliancie (NATO), však mierne prevažuje negatívny postoj. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na výsledky medzinárodného prieskumu verejnej mienky Transatlantické trendy 2014.
Z každoročného prieskumu uskutočneného v Spojených štátoch, Rusku a Európe vyplýva, že 52 percent opýtaných Európanov je za to, aby EÚ ponúkla Ukrajine členstvo, pričom 43 percent ich s takýmto krokom nesúhlasí. Členstvo Ukrajiny v NATO podporuje až 68 percent opýtaných Američanov, ale len 46 percent Európanov, pričom 47 percent s prijatím Ukrajiny do aliancie nesúhlasí.
Z prieskumu ďalej vyplýva, že až 71 percent Európanov a 52 percent Američanov je proti tomu, aby Západ posielal na Ukrajinu vojenský materiál. Jedinou krajinou, v ktorej väčšina opýtaných súhlasila s dodávkami vojenských prostriedkov na Ukrajinu, bolo Poľsko. Veľkú podporu účastníkov prieskumu si získala aj politika sankcií, ktoré EÚ a Spojené štáty uvalili na Rusko ako odvetu za zásahy Moskvy na Ukrajine, pričom viac ako 60 percent respondentov z krajín EÚ a Spojených štátov je presvedčených, že sankcie voči Rusku by mali byť ešte tvrdšie.
Prieskum odhalil hlbokú priepasť vo vnímaní ukrajinskej krízy v Rusku a na Západe. Kým väčšina Američanov a Európanov je presvedčená, že EÚ by mala naďalej poskytovať pomoc Ukrajine, aj keby tým mala riskovať konflikt s Ruskom, väčšina Rusov je naopak presvedčená, že Moskva by si mala udržať svoj vplyv na Ukrajine, aj keby to malo za následok konflikt s EÚ. Prieskum v priebehu júna uskutočnil Nemecký Marshallov fond v spolupráci so súkromnou talianskou nadáciou Compagnia di San Paolo v desiatich európskych krajinách - v Británii, Francúzsku, Nemecku, Grécku, Taliansku, Holandsku, Poľsku, Portugalsku, Španielsku a Švédsku, ako aj v Turecku, Rusku a Spojených štátoch. V každej z uvedených krajín sa do prieskumu zapojilo približne 1000 respondentov. Výnimkou bolo Rusko, kde agentúry pracovali so vzorkou 1500 respondentov.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies