Situácia na Ukrajine: Za tragédiu pri Ilovajsku môže velenie pluku, vraví vojenská prokuratúra

14:51 - Na Ukrajine od prímeria zahynulo viac ako 330 ľudí

Od minulomesačného prímeria medzi vládou v Kyjeve a pororuskými separatistami zahynulo na Ukrajine počas tamojších bojov už viac ako 330 ľudí. V stredu o tom informuje Organizácia Spojených národov (OSN). Násilie napriek prímeriu pokračuje aj v povstalcami ovládanom meste Doneck. Väčšina bojov pritom prebieha v okolí tamojšieho letiska. Celkovo si podľa OSN boje medzi oboma znepriatelenými tábormi vyžiadali za posledný polrok najmenej 3660 ľudí.

"Zatiaľ čo prímerie je veľmi pozitívny krok smerom k ukončeniu bojov vo východnej Ukrajine, vyzývam všetky strany, aby ho absolútne rešpektovali a aby zastavili útoky na civilistov," uviedol šéf Úradu Vysokého komisára pre ľudské práva (OHCHR) princ Zajd Raad Zajd al-Husajn. V správe OSN sa ďalej uvádza, že počas bojov bolo zničených 4500 obydlí. S blížiacim sa príchodom zimy takisto panujú obavy, že v dočasných prístreškoch utečencom nebudú vedieť poskytnúť základnú starostlivosť. Až v 22 provizórnych táboroch totiž nemajú vodu a v ďalších 93 nefungujú dodávky elektriny. V prístreškoch nevhodných na prezimovanie je v súčasnosti podľa OSN umiestnených asi 25-tisíc Ukrajincov.

"Spáchali trestný čin, a ten mal za následok sériu udalostí, ktoré vyústili do tragédie pri Ilovajsku," uviedol ukrajinský vojenský prokurátor Anatolyj Matyos. Informácie z jeho utorkového brífingu v Kyjeve priniesla dnes agentúra UNIAN.

14:08 - Od apríla prišlo na východnej Ukrajine o život najmenej 3660 ľudí
Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva dnes zverejnil novú bilanciu obetí bojov na východnej Ukrajine. Podľa nej od polovice apríla - keď sa tam začala tzv. protiteroristická operácia vládnych síl (ATO) - do 6. októbra prišlo o život najmenej 3660 ľudí a 8756 ich bolo zranených. 
      

Správa upozorňuje, že k najmenej 331 úmrtiam došlo počas prímeria, na ktorom sa vláda so separatistami dohodla 5. septembra v Minsku. V tejto súvislosti OSN pripustila, že k niektorým z týchto fatálnych prípadov mohlo dôjsť aj skôr, ale zaznamenané boli až po tomto dátume. 
      

OSN vo svojej správe uvádza, že dva týždne pred vyhlásením prímeria sa k proruským separatistov na východe Ukrajiny pridal väčší počet dobrovoľníkov zo zahraničia.
      

Agentúra AP pripomenula, že v Doneckej i Luhanskej oblasti sa bojuje aj napriek uzavretiu prímeria. Boje v Doneckej oblasti sa v súčasnosti sústreďujú na okolie strategicky dôležitého letiska v Donecku, ktoré je prakticky denne terčom delostreleckej paľby. Priľahlé obývané štvrte zasa často zasiahnu zblúdené strely. 
      

AP upozorňuje, že pre separatistov, ktorí nemajú žiadne lietadlá, ovládnutie letiska v Donecku nemá momentálne nijaký taktický význam. Vládne sily sa však areál snažia udržať, pretože pre ne predstavuje strategickú pozíciu pre útoky na postavenia povstalcov v meste.
      

Donecká radnica dnes informovala, že nočné ostreľovanie mesta si vyžiadalo ďalšie tri civilné obete. Napätá situácia je ešte stále aj v okolí miest Debaľcevo a Ščasťa.
     

 Vysoký komisár OSN pre ľudské práva Zajd Raad Husajn v dnešnom vyhlásení uviedol, že kríza na východe Ukrajiny musí byť vyriešená, aby sa jej obyvatelia mohli prihlásiť o svoje práva na vzdelávanie, zdravotnú starostlivosť, bývanie a zamestnanie. Momentálne je o tieto práva na východnej Ukrajine ukrátených asi päť miliónov ľudí, odhaduje OSN.
      

"Aj keď je prímerie veľmi vítaným krokom smerom k ukončeniu bojov na východnej Ukrajine, vyzývam všetky strany na jeho skutočné rešpektovanie a dodržiavanie a zastavenie útokov na civilistov a civilnú infraštruktúru," uviedol Zajd.
      

Zo zodpovednosti za rastúci počet obetí na životoch sa navzájom obviňujú obe strany konfliktu - vládne sily i proruskí separatisti. Podľa OSN separatisti podnikajú delostrelecké útoky na vládne sily veľmi často z rezidenčných štvrtí, čo vyvoláva odvetu protivníka. Ukrajinské vládne sily pritom na husto zastavanom území často minú cieľ a zasiahnu civilný objekt. 
      

Správa OSN v tejto súvislosti cituje údaje ukrajinskej vlády, podľa ktorých je paľbou poškodených alebo zničených viac ako 4500 bytových domov. Najmenej 22 sídel na východe Ukrajiny je bez tečúcej vody a ďalších 93 bez dodávok elektriny. 
     

Nedostatok objektov vhodných na bývanie sa stáva čoraz pálčivejším problémom s približujúcou sa zimou, keďže v tejto oblasti bývajú silné mrazy a výdatné zrážky. Podľa informácií ukrajinskej vlády z polovice septembra v stanoch nevhodných na ubytovanie v zime žije nateraz okolo 25.500 presídlencov. 

10:58 - Za tragédiu pri Ilovajsku môže velenie pluku, vraví vojenská prokuratúra

Podľa Matyosa pluk pozostávajúci z vyše 300 mužov svojvoľne opustil svoje postavenie, čím otvoril jedno z krídel frontu. Jeho príslušníci so služobnými zbraňami odišli pristavenými autobusmi domov, pričom neuposlúchli ani jeden z troch rozkazov nadriadených, aby sa vrátili. Matyos na základe vlastnej inšpekcie uviedol, že príslušníci pluku boli demoralizovaní a pod vplyvom alkoholu a ich veliteľ dokonca vydal rozkaz strieľať na vrtuľník, ktorým sa na miesto dislokácie pluku presunuli nadriadení, aby riešili situáciu. Veliteľ pozemných síl ukrajinskej armády vtedy veliteľovi pluku vydal rozkaz ohľadom spôsobu opustenia miesta dislokácie, ktorý však vojaci neuposlúchli.
      

K tragédii pri Ilovajsku došlo v auguste, keď počas prudkých bojov separatisti obkľúčili veľkú skupinu vládnych vojakov. Ukrajinský minister obrany Valerij Heletej minulý týždeň potvrdil, že v pasci nastraženej separatistami pri Ilovajsku prišlo o život 108 vládnych vojakov. Ukrajinský prezident Petro Porošenko - podobne ako Matyos - obvinil zo vzniknutej situácie veliteľov dvoch armádnych práporov, lebo ich vojaci opustili svoje pozície, z ktorých mali kontrolovať situáciu.