Situácia na Ukrajine: Ukrajinské sily zadržali desať ruských výsadkárov!

18:41 - Rusko tajne rokovalo s USA o Ukrajine na fínskom ostrove

Fínske ministerstvo zahraničných vecí dnes oznámilo, že Spojené štáty a Rusko v júni tajne rokovali vo Fínsku o Ukrajine.
      

Hovorca ministerstva Vesa Häkkinen pre agentúru AP povedal, že tento štátny úrad pomohol zorganizovať rokovanie na ostrove Boistö ležiacom pri južnom pobreží Fínska, avšak odmietol poskytnúť bližšie podrobnosti.
      

Začiatkom mesiaca navštívil fínsky prezident Sauli Niinistö ruského prezidenta Vladimira Putina. Bolo to prvé stretnutie prezidenta členskej krajiny Európskej únie s ruským lídrom od vypuknutia krízy na Ukrajine. Niinistö následne odcestoval na Ukrajinu kvôli stretnutiu s prezidentom Petrom Porošenkom.

15:37 - Putin v Minsku: Vojenská eskalácia krízu na Ukrajine nevyrieši

Ruský prezident Vladimir Putin dnes na medzinárodných rokovaniach za účasti ukrajinského prezidenta Petra Porošenka v Minsku povedal, že krízu na Ukrajine nevyrieši ďalšia vojenská eskalácia, ale ani dialóg bez zástupcov východných, ruskojazyčných regiónov, informovala agentúra Reuters. Putin tiež uviedol, že ruská ekonomika by mohla utrpieť straty vo výške 100 miliárd rubľov (2,10 miliardy eur), ak sa na ruský trh dostane tovar z Európskej únie cez Ukrajinu po tom, ako Kyjev podpísal obchodnú dohodu s EÚ. Varoval, že Moskva prijme odvetné obchodné opatrenia, ak k tomu dôjde. A uviedol, že sa to dotkne aj Bieloruska a Kazachstanu, ktorí sú obchodnými partnermi Moskvy a vytvorili s Ruskom colnú úniu.
      

K Putinovi a Porošenkovi sa na rokovaniach v Minsku pripojili prezidenti Bieloruska a Kazachstanu a traja vysokí predstavitelia Európskej únie. "Dnes sa v Minsku rozhoduje o osude mojej krajiny a Európy. Záujmy Donbasu boli a budú zobraté v úvahu," citovala agentúra Associated Press ukrajinského prezidenta. Za jediný účinný nástroj ukončenia krviprelievania na východe Ukrajiny označil Porošenko účinné kontroly hranice s Ruskom, zastavenie dodávok zbraní proruským povstalcom a prepustenie vojnových zajatcov. Na medzinárodných rokovaniach v Minsku povedal, že z ukrajinskej krízy chcú všetci aktéri vyjsť dôstojne a on si, v záujme mieru, vypočuje všetky možnosti.  

14:31 - Lukašenko nevidí pokrok v rokovaniach Putina s Porošenkom

Bieloruský prezident Alexander Lukašenko povedal, že rokovania o ukrajinskej kríze, ktoré sa začali v utorok ráno v Minsku, podľa všetkého neprinesú žiadny veľký prelom, no mohli by pomôcť naštartovať mierový proces. "Podľa všetkého je dnes ťažké očakávať veľký prelom, no mali by sme začať proces vedúci k mieru," povedal Lukašenko na stretnutí s hlavnou diplomatkou Európskej únie Catherine Ashtonovou pred začiatkom rokovaní.

14:17 - V Minsku sa začali rokovania, Putin a Porošenko si podali ruky

Šéf Kremľa Vladimir Putin a ukrajinský prezident Petro Porošenko si podali ruky v úvode dnešného stretnutia v bieloruskom Minsku. Informovala o tom agentúra Reuters. V bieloruskej metropole sa okrem prezidentov Ruska a Ukrajiny zišli aj lídri Európskej únie (EÚ) a Eurázijskej ekonomickej únie (EEÚ). Budú diskutovať o kríze na Ukrajine a uskutočnia sa aj bilaterálne stretnutia. Putin a Porošenko sa naposledy stretli začiatkom júna, keď neformálne konverzovali vo Francúzsku počas osláv 70. výročia spojeneckého vylodenia v Normandii.

PHOTO: Moment of Putin/Poroshenko handshake in #Minsk https://t.co/qHb1BAI6nq #Ukraine pic.twitter.com/4ve5BNuZQu

— RT (@RT_com) August 26, 2014

13:06 - Separatisti zaútočili na Novoazovsk, tvrdí Kyjev

Ukrajinské delostrelectvo a letectvo zničilo dnes 12 nepriateľských obrnených pechotných vozidiel v oblasti mesta Novoazovsk v Doneckej oblasti. Informoval o tom hovorca ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany (SNBO) Andrij Lysenko. Podľa jeho slov proruskí separatisti "práve teraz" útočia na Novoazovsk, ktorí leží na juhovýchode krajiny pri hranici s Ruskom. Lysenko už v pondelok hovoril, že ruskí vojaci "pod maskou" separatistov prekročili hranice na juhovýchode Ukrajiny s tankami a obrnenými vozidlami. Podľa neho chce Moskva v oblasti otvoriť nový front.

12:55 - Ruskí výsadkári boli na špeciálnej misii, vraví Kyjev

Skupina ruských vojakov, ktorá prekročila ukrajinské hranice, bola na "špeciálnej misii", uviedol Kyjev. Odmietol tak vyjadrenia ruských médií citujúcich zdroj z ministerstva obrany, že sa ruskí vojaci dostali na ukrajinskú stranu omylom. "Nebol to omyl, ale špeciálna misia, ktorú vykonávali," povedal hovorca ukrajinskej armády Andrij Lysenko novinárom. Ukrajinská tajná služba v pondelok večer oznámila zadržanie skupiny desiatich ruských vojakov a nariadila vyšetrovanie pre nezákonné prekročenie hraníc. Podľa jej informácií skončili ruskí výsadkári s "osobnými dokladmi a zbraňami" v rukách ukrajinských síl pri dedine Dzerkaľne, asi 50 kilometrov od mesta Doneck. Patriť údajne majú 98. výsadkovej divízii so základňou v strednom Rusku. 

11:25 - Pravý sektor prepustil dvoch ruských novinárov

Militanti z ukrajinského Pravého sektora prepustili dvoch ruských novinárov, informoval dnes predstaviteľ Krymskej poľnej misie pre ľudské práva Andrej Krisko.
      

Maxima Vasilenka - fotografa na voľnej nohe pracujúceho pre agentúry Rossija segodňa (Rusko dnes) a AFP - a dopisovateľku týždenníka Krymský telegraf Jevgeniju Koroľovovú zadržali v nedeľu na východe Ukrajiny. Novinárke umožnili jeden telefonát, v ktorom potvrdila, že ich nezadržali ako bežných občanov, ale ako novinárov.

Krisko povedal, že Pravý sektor v pondelok odovzdal dvojicu do rúk polície, ktorá ich prepustila. Dnes ráno už boli na ceste na Krym. Agentúra RIA Novosti uviedla, že medzinárodná ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch vyjadrila mimoriadne znepokojenie nad zadržiavaním novinárov. Žiadala o ich okamžité prepustenie, keďže Pravý sektor nie je oprávnený zadržiavať ľudí.
      

Na východe Ukrajiny zmizol 5. augusta aj fotograf agentúry Rossija segodňa Andrej Stenin. Údajne ho zadržala ukrajinská tajná služba, čo však Kyjev nepotvrdil. Miesto jeho pobytu stále nie je známe.

10:54 - Sankcie proti Rusku nevyvolávajú medzi českými firmami paniku

Česko nemusí mať obavy z fatálnych dôsledkov sankcií proti Rusku ani z odvetných sankcií Ruska proti Európskej únii (EÚ). Zhodli sa na tom české firmy, ktoré obchodujú s Ruskom, aj vládna skupina. Podľa ankety Hospodárskej komory medzi takmer 140 firmami v Česku sú ohrozené stovky pracovných miest a kontrakty za desiatky až stovky miliónov korún, konštatuje dnes na svojej internetovej stránke pražský denník Mladá fronta Dnes.
      

Rádovo rovnakú sumu, teda stovky miliónov korún, navrhuje pracovná skupina zostavená vládou použiť na podporu exportu. "Hovoríme o rádovo pár sto miliónoch korún, a nie o miliardách," uviedol štátny tajomník pre európske záležitosti Tomáš Prouza po schôdzke pracovnej skupiny na otázku, koľko by mala vláda vynaložiť na rozličné opatrenia na zmiernenie vplyvu sankcií. Presnejšie čísla budú podľa neho známe v polovici septembra.
      

Z prieskumu Hospodárskej komory ďalej vyplýva, že miliardové straty českým firmám v súvislosti so sankciami nehrozia. Počítajú s ročnými stratami rádovo v desiatkach až stovkách miliónov korún. "Naši členovia avizujú radovo desiatky ohrozených kontraktov a stovky ohrozených pracovných miest. Aj tieto fakty potvrdzujú, že panika a strach z fatálneho vplyvu aktuálnych sankčných opatrení sa zatiaľ medzi českými firmami nešíria, teda okrem firiem, ktoré v Rusku investovali a ktoré v dôsledku sankcií boli nútené utlmiť rozvoj svojich ruských pobočiek," uviedol prezident komory Vladimír Dlouhý.
      

Výsledky prieskumu tiež odhalili, že sankcie sa nevzťahujú na už prebiehajúce kontrakty z roku 2013. Z odpovedí firiem však vyplýva, že sa zhoršuje platobná morálka na strane ruských partnerov, ktorá poškodzuje vzájomné vzťahy. Firmy očakávajú pomoc formou podpory do nových vývozných destinácií, finančné kompenzácie od EÚ, ale aj zmiernenie vízovej politiky voči ruskojazyčným teritóriám.
      

Náhradou za Rusko môžu byt podľa vlády aj Hospodárskej komory také destinácie ako Turecko, Pakistan, Srbsko či Azerbajdžan. Tento rok v septembri komora vypraví historicky prvú podnikateľskú misiu do Iránu, ktorý pre české podniky predstavuje nemalé obchodné príležitosti.

10:50 - Zadržaní ruskí výsadkári údajne prekročili ukrajinskú hranicu omylom

Ruskí vojaci omylom prekročili úsek rusko-ukrajinskej hranice počas hliadkovania a pri zatýkaní nekládli odpor, informovala dnes agentúra ITAR-TASS s odvolaním sa na zdroj z ruského ministerstva obrany.
      

Agentúra UNIAN s odvolaním sa na ukrajinské ministerstvo obrany uviedla, že vládne sily zadržali v nedeľu v Doneckej oblasti desať ruských výsadkárov z 331. pluku 98. divízie. Vojakov podľa rezortu zadržali s osobnými dokladmi a zbraňami pri meste Amvrosijivka, približne 20 kilometrov od ruskej hranice. Mali oblečené vojenské uniformy bez insígnií. Vyšetrovatelia zistili, že výsadkárov pred týždňom poslali vlakom z Kostromy do Rostova na Done.
      

Podľa Ukrajinskej bezpečnostnej služby (SBU) Rusi prekročili hranicu v konvoji desiatok obrnených pechotných vozidiel, uviedla agentúra Reuters. Podľa nej ukrajinské bezpečnostné zložky zverejnili aj video s vojakmi. Jeden z nich, ktorý sa predstavil ako Ivan Milčakov, povedal: "Nevidel som, kde sme prekročili hranicu. Povedali nám, že ideme na trojdňový, 70-kilometrový pochod."
      

Ukrajinský minister obrany Valerij Heletej komentoval incident takto: "Oficiálne sú na vojenskom cvičení v rôznych kútoch Ruska. V skutočnosti sa podieľajú na vojenskej agresii proti Ukrajine." Heletej na Facebooku napísal, že rodiny výsadkárov už dlho "nie sú s nimi v kontakte a nevedia, kde sa nachádzajú". Zároveň vyzval rodiny zadržaných: "Zoberte si ich z Ukrajiny, kde sú nútení umierať za súkromné záujmy hŕstky ľudí v Kremli, ktorým je ľahostajný ich osud, ako aj osud vašej krajiny."

10:48 - Ukrajinci nenašli v ruskom humanitárnom konvoji výbavu zo zbrojoviek

Kyjev potvrdil, že v nákladných autách ruského humanitárneho konvoja sa nenašli zariadenia, ktoré podľa predchádzajúcich správ vzali z ukrajinských zbrojárskych podnikov pred návratom do Ruska. Informovala o tom dnes agentúra Interfax-Ukrajina.
      

"Čo sa týka technického vybavenia, podľa správ, ktoré sme dostali od našej pohraničnej stráže a colníkov, vozidlá prekročili priechod Izvaryne a nemali na korbe túto výbavu... V tomto ohľade dúfame, že zostala na ukrajinskom území," uviedol podľa agentúry hovorca ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany (SNBO) Andrij Lysenko.
      

Hovorca SNBO v sobotu 23. augusta informoval, že Rusi nakladajú do vozidiel, ktoré prišli na Ukrajinu "pod zámienkou" humanitárneho konvoja, zariadenia z podniku Topaz, kde sa vyrába automatizovaný moderný pasívny radarový systém Koľčuga, a vybavenie zo závodu na výrobu munície.

09:45 - Ukrajinská armáda zabila 247 "teroristov", tvrdí Kyjev

Sily protiteroristickej operácie (ATO) na východe Ukrajiny usmrtili za posledných 24 hodín 247 "teroristov" a zničili značné množstvo vojenskej techniky. Informovala o tom agentúra Interfax-Ukrajina s odvolaním sa na dnešné vyhlásenie tlačového oddelenia ATO. "Za posledný deň straty nepriateľa predstavujú 247 teroristov, dva tanky, osem bojových obrnených vozidiel, dva raketomety BM-21 Grad, štyri autá a jedno delo," uvádza sa vo vyhlásení tlačového oddelenia ATO.

09:40 - Európa zabudla na vnútorný stav na Ukrajine, tvrdí poľský expremiér

Poľský expremiér Leszek Miller skritizoval vládu vo Varšave za jej prístup ku kríze na Ukrajine. Predseda poľskej vlády v rokoch 2001 až 2004 v pondelok zverejnenom rozhovore pre ruskú tlačovú agentúru RIA Novosti uviedol, že Poliaci "naivne verili" vo svoje postavenie "veľkého hráča", čím "precenili svoju úlohu" a teraz vyzerajú "v očiach medzinárodného spoločenstva groteskne". Dôsledkom tohto vývoja je podľa neho fakt, že minulotýždňové rozhovory o situácii v susednej Ukrajine sa nekonali vo Varšave ako "ideálnom mieste pre dialóg", ale v Berlíne a bez poľskej účasti. Podľa Millera by Poľsko malo vystupovať "ako mierotvorca a nie ako strana konfliktu" medzi Kyjevom a Moskvou. Poukázal zároveň na ignorovanie hrozby zo strany radikálneho hnutia Pravý sektor, ktorého sa podľa jeho slov ukrajinské úrady boja, a taktiež na potláčanie rôznorodosti názorov na dianie na Ukrajine v poľských médiách. Miller zároveň vyzval na čo najskoršie dosiahnutie prímeria, keďže "ľudia strácajú všetko, čo vybudovali" a nastala "hrozná humanitárna katastrofa".

"Na jednu vec sme tu v Európe hanebne zabudli a tou je vnútorná situácia na Ukrajine. V Kyjeve si síce formálne zvolili parlament, vládu, premiéra a prezidenta. V rovnakom čase líder najradikálnejšieho, nacionalistického a otvorene fašistického hnutia Pravý sektor Dmitro Jaroš žiada úrady o prepustenie všetkých jeho uväznených mužov do 48 hodín a vrátenie zhabaných zbraní pod hrozbou stiahnutia svojho práporu z východu Ukrajiny a pochodu na Kyjev. Jeden z práporov dokonca naverboval radikálov z niekoľkých európskych krajín," uviedol pre RIA Novosti Miller a dodal, že vláda Jarošovi vyhovela. "Poliaci sa pretvarujú, že tento problém nevidia. Ich hlavným cieľom je škodiť Rusku a to akýmikoľvek spôsobmi".

08:50 - Ukrajinské sily zadržali desať ruských výsadkárov, tvrdí Kyjev

Ukrajinské sily zadržali v nedeľu v Doneckej oblasti desať ruských výsadkárov z 331. pluku 98. divízie. Informovala o tom v pondelok večer agentúra UNIAN s odvolaním sa na ukrajinské ministerstvo obrany. Vojakov podľa rezortu zadržali s osobnými dokladmi a zbraňami približne 20 kilometrov od ruskej hranice. Mali oblečené vojenské uniformy bez insígnií. Agentúra UNIAN zverejnila aj ich fotografie.

Vyšetrovatelia zistili, že výsadkárov pred týždňom poslali vlakom z Kostromy do Rostova na Done. Ukrajinský minister obrany Valerij Heletej podľa agentúry Ukrinform na Facebooku napísal, že rodiny výsadkárov už dlho "nie sú s nimi v kontakte a nevedia, kde sa nachádzajú." Minister zároveň vyzval rodiny zadržaných: "Zoberte si ich z Ukrajiny, kde sú nútení umierať za súkromné záujmy hŕstky ľudí v Kremli, ktorým je ľahostajný ich osud, ako aj osud vašej krajiny."

06:49 - Putin a Porošenko sa stretnú v Minsku

Lídri Ukrajiny a Ruska sa v utorok stretnú v bieloruskom Minsku, aby rokovali o riešení napätej situácie na východe Ukrajiny. Pôjde o prvé stretnutie Vladimira Putina a Petra Porošenka od júna tohto roku, keď sa nakrátko stretli v Normandii na oslavách vylodenia spojencov počas druhej svetovej vojny. Na rokovaniach Eurázijskej a Európskej únie sa zúčastní aj ministerka zahraničných vecí EÚ Catherine Ashtonová a viacerí európski komisári ako aj predstavitelia Bieloruska a Kazachstanu. Analytici nepredpokladajú, že schôdzka prinesie nejaké konkrétne výsledky.

Porošenko nedávno informoval, že Rusko chce vyzvať, aby zariadilo odchod proruských separatistov z Ukrajiny. Tamojšie vedenie totiž obviňuje Moskvu z organizovania povstania na východe krajiny, ktoré si už vyžiadalo vyše 2000 mŕtvych. Porošenko podľa vlastných slov ide na rokovania s úmyslom nájsť mierové riešenie konfliktu. K utorkovému summitu sa vyjadril aj ruský minister zahraničia Sergej Lavrov, ktorý zopakoval výzvu Ruska na uzavretie prímeria a začatie rozhovorov medzi vládou a povstalcami. Zároveň vyhlásil, že Západ by nemal klásť všetku zodpovednosť na Moskvu. "Dúfam, že naši západní kolegovia nečakajú, že za nich všetko zázračne vyriešime. Takto to nefunguje," povedal v pondelok novinárom.

06:46 - Prezident Porošenko rozhodol o predčasnom rozpustení parlamentu

Ukrajinský prezident Petro Porošenko podpísal dnes dekrét o predčasnom rozpustení parlamentu krajiny. Informáciu priniesli ukrajinské médiá i svetové agentúry s odvolaním sa na tlačového tajomníka hlavy štátu Sviatoslava Ceholka.
      

Podľa jeho slov Porošenko v tejto súvislosti pripomenul, že väčšina z doterajších zákonodarcov hlasovala v minulosti za diktátorské zákony, ktoré viedli k stratám na životoch, za čo sa treba zodpovedať, poznamenal. Ceholko tiež oznámil, že parlamentné voľby na Ukrajine sa budú konať 26. októbra.

06:43 - Porošenko má obavy z pohybu Rusov cez hranicu

Ukrajinský prezident Petro Porošenko vyjadril dnes "mimoriadne obavy" z pohybu ruskej vojenskej techniky cez spoločnú hranicu a zo zámeru Moskvy vyslať na Ukrajinu aj druhý konvoj s "takzvanou" humanitárnou pomocou. Stalo sa tak v telefonickom rozhovore najvyššieho ukrajinského predstaviteľa s predsedom Európskej rady Hermanom Van Rompuyom pred utorkovým stretnutím ukrajinského a ruského prezidenta, Petra Porošenka a Vladimira Putina, v bieloruskom Minsku. Na tomto rokovaní budú prítomní aj najvyšší predstavitelia Európskej únie. Informáciu prezidentovej tlačovej služby sprostredkovali agentúry Reuters a UNIAN.
      

Podľa ukrajinskej agentúry sa obaja štátnici dohodli, že situáciu na Ukrajine môžu osobitne posúdiť účastníci summitu Európskej únie 30. augusta v Bruseli. Petro Porošenko požiadal predsedu Európskej rady o prijatie spoločných opatrení v záujme zastavenia vojny v strede Európy. Herman Van Rompuy deklaroval v telefonáte pripravenosť stretnúť sa 30. augusta s ukrajinským prezidentom s cieľom detailne posúdiť situáciu na Ukrajine a stanovisko Európskej únie, konštatuje sa vo vyhlásení z Kyjeva.

Dym nad ukrajinským mestom Zuhres

06:40 - Z Ruska prúdia na Ukrajinu konvoje so zbraňami, tvrdia reportéri AP

Počas niekoľkých augustových večerov vstúpili na územie Ukrajiny konvoje vezúce zbrane z Ruska. Napísala to dnes agentúra Associated Press, ktorej reportéri videli konvoje v oblasti mesta Krasnodon kontrolovaného proruskými separatistami.
      

Reportéri, ktorí sa v oblasti zdržiavali minulý týždeň päť dní, videli konvoje trikrát, ostatné dni ich vraj iba počuli. Jeden zo separatistických bojovníkov pre AP popisoval, aké ľahké bolo previezť zbrane cez Rusmi kontrolovanú hranicu. Ruský pohraničník údajne nemrkol ani brvou nad konvojom, ktorý dokonca prevážal tank. Ukrajinská vláda a NATO niekoľkokrát obvinili Moskvu, že separatistom tajne dodáva ťažké zbrane. Moskva to však vytrvalo popiera.
      

Vodca separatistov v Donecku Alexander Zacharčenko nedávno vyhlásil, že jeho jednotky posilnilo 1200 bojovníkov, ktorí absolvovali výcvik v Rusku. Separatisti podľa jeho slov mali vtedy k dispozícii 150 obrnených vozidiel, vrátane 30 tankov. Zacharčenko však tvrdil, že všetku túto techniku si separatisti vybojovali od ukrajinských vládnych jednotiek - čo však Kyjev odmieta.
     

Reportéri AP 17. júla informovali, že na ulici v meste Snižne videli odpaľovací systém SA-11 so štyrmi raketami zem-vzduch. O tri hodiny neskôr sa iba 10 kilometrov odtiaľ zrútilo lietadlo Malaysia Airlines s 298 ľuďmi na palube.