LUHANSK - Separatisti, ktorí obsadili budovu Ukrajinskej bezpečnostnej služby (SBU) v Luhansku, pustili dnes na slobodu 51 rukojemníkov, informovala agentúra UNIAN.
19:30 - Očakávania pred rozhovormi s Ruskom o Ukrajine nie sú vysoké
Vysokopostavená americká diplomatka pre oblasť Európy Victoria Nulandová dnes vyhlásila, že očakávania pred blížiacimi sa štvorstrannými rozhovormi s Ruskom o ukrajinskej kríze nie sú vysoké. Dodala však, že je dôležité vynaložiť všetko úsilie na deeskaláciu situácie. Rusko, Ukrajina, Spojené štáty a Európska únia uskutočnia na budúci týždeň stretnutie na úrovni ministrov, kde budú diskutovať o ukrajinskej kríze. EÚ o schôdzke informovala v utorok, pripomenula tlačová agentúra Reuters. "Od týchto rozhovorov neočakávame veľa, ale sme presvedčení, že je dôležité udržať diplomatické dvere otvorené," povedala Nulandová, keď v americkom Kongrese vypovedala o situácii na Ukrajine.
18:09 - Za nepokojmi na východe Ukrajiny je Rusko
Nepokoje na východe Ukrajiny, počas ktorých sa proruským separatistom podarilo obsadiť viaceré oficiálne sídla úradov, sú dielom Ruska. V stredu to prvýkrát oficiálne pripustila aj americká diplomacia. "Nemyslím si, že máme akúkoľvek pochybnosť o priamej silovej zaangažovanosti Ruska," vyhlásila Victoria Nulandová, hlavná členka amerického ministerstva zahraničných vecí pre Európu.
17:07 - Putin: Gazprom by mal ešte počkať s požiadavkou na Kyjev platiť za plyn vopred
Ruský plynárenský koncern Gazprom by mal ešte počkať s požiadavkou voči Ukrajine platiť za dodávky ruského plynu vopred a najskôr vyčkať na výsledok ďalších rokovaní. Povedal to dnes ruský prezident Vladimir Putin na zasadnutí vlády. Zároveň uviedol, že Rusko by sa malo pripraviť na prípadné obmedzenie dovozu z Ukrajiny. Informovali o tom agentúry Reuters a AP. Ruský premiér Dmitrij Medvedev na zasadnutí vlády vyhlásil, že existuje dosť dôvodov na to, aby Rusko začalo žiadať od Kyjeva za dodávky plynu platby vopred. Ukrajina nezaplatila do stanoveného termínu, ktorý vypršal tento týždeň, za marcové dodávky plynu a v súčasnosti dlhuje Rusku okolo 2,2 miliardy USD (1,59 miliardy eur). Putin však uviedol, že Gazprom by mal predtým, než pristúpi k takýmto drastickým krokom, vyčkať na "dodatočné rokovania" obidvoch strán. "Vzhľadom na komplikovanú situáciu na Ukrajine a skutočnosť, že sme ešte neukončili rokovania s EÚ, žiadam Gazprom a vládu, aby ešte s takýmto riešením počkali," povedal Putin.
16:58 - Zeman: O ochranu Rusov v Karlových Varoch tiež nikto nestojí
V prípade ďalších vojenských zásahov Ruska na území Ukrajiny by malo zasiahnuť NATO. Názor, ktorý český prezident Miloš Zeman prezentoval už v nedeľu 6. apríla v rozhlasovej relácii Hovory z Lánov, mieni na štvrtkovom stretnutí vyjadriť aj pred generálnym tajomníkom aliancie Andersom Foghom Rasmussenom. Nároky menšín podľa Zemana nesmú byť preceňované. Ochranu Rusov v Karlových Varoch by si tiež nikto neželal, dodal so zveličením prezident. Citoval ho spravodajský portál Novinky.cz. "Áno, samozrejme, že ho zopakujem. Pretože si myslím, že niečo iné je obsadenie Krymu, ktorý nikdy k Ukrajine nepatril (...) a niečo úplne iné je vpád na územie suverénneho štátu," povedal dnes Zeman na otázku, či bude svoj víkendový výrok opakovať aj šéfovi NATO. Podľa Zemana nemožno v zahraničnej politike neustále argumentovať nárokmi menšín. Vo svete by sa tým spustila reťazová reakcia. "No a dovedené ad absurdum - to by Rusi mohli žiadať aj ochranu svojich občanov v Karlových Varoch, a to by si asi nikto z nás neželal," uviedol Zeman podľa webu Novinky.cz.
16:05 - Napätie na Ukrajine posunulo cenu ropy WTI bližšie k úrovni 103 USD/barel
Cena americkej ropy po rannom miernom poklese opäť zaznamenala rast a priblížila sa k úrovni 103 USD za barel (159 litrov). Dôvodom sú opätovné obavy trhov z eskalácie napätia na východe Ukrajiny, kde proruskí separatisti požadujú vypísanie podobného referenda, aké sa v marci uskutočnilo na Kryme. Nervozitu ropných trhov nezmiernila ani informácia od Amerického ropného inštitútu, že zásoby ropy minulý týždeň zaznamenali výrazný rast. Informovala o tom agentúra AP.
16:03 - Kyjev dal povstalcom na východe ultimátum
Ukrajinská dočasná vláda dala v stredu povstalcom na východe krajiny 48-hodinové ultimátum na opustenie sídiel regionálnych zastupiteľstiev, ktoré už niekoľko dní okupujú. Informoval o tom minister vnútra Arsen Avakov. "Su dve možnosti," povedal Avakov novinárom v Kyjeve na tému "protiteroristickej operácie" namierenej na upokojenie situácie vo východných oblastiach Ukrajiny. "Politické urovnanie sporu prostredníctvom rokovaní, alebo použitie sily," cituje ho spravodajský portál stanice BBC.
15:38 - Ukrajinci demonštrujúci na Majdane navštívili Spišský hrad
Niekoľko Ukrajincov, ktorí boli priamymi účastníkmi demonštrácií na Majdane, je v súčasnosti na rehabilitácii na východe Slovenska. V rámci pobytu v Michalovciach dnes pre 25 z nich pripravil ukrajinský konzulát v Prešove v spolupráci so združením Feman - Slovensko-európskou kultúrnou spoločnosťou program v Spišskej Kapitule a na Spišskom hrade. „Prišli sem mladí ľudia, ktorí boli v ťažkých časoch, od novembra až do februára priamo na mieste demonštrácií. Vďaka vláde SR a ministerstvu zahraničných vecí sa podarilo pre nich túto rehabilitáciu pripraviť. Chceli zároveň vidieť niečo z tohto kraja, tak sme pripravili exkurziu a veľmi sa im tu páči,“ uviedla pre TASR generálna konzulka Ukrajiny na Slovensku Oľga Benč. Na Spiš prišli prevažne mladí ľudia do 30 rokov zo západnej, centrálnej i východnej Ukrajiny, Ľvova, Užhorodu i ďalších menších miest. „Oni naživo videli, čo je to život, ale aj čo je to smrť. Keď mladí ľudia bojujúci za demokraciu vo svojej krajine vidia dnes v 21. storočí, ako umiera ich kamarát, tak to zanechá veľmi silné stopy. Potrebujú predovšetkým psychologickú pomoc,“ dodala Benč s tým, že po návrate z rehabilitácie sa chcú vrátiť opäť na Majdan. Tvrdia, že ešte sú ťažké časy na východe Ukrajiny a niektorí z nich sa boja o svoj život a nevedia, ako sa vrátiť domov. Zároveň sú veľmi vďační ľuďom za pozornosť, ktorá sa im dostáva na Slovensku i v iných krajinách Európskej únie.
15:07 - Lajčák dostal od vlády mandát na rokovanie v Kyjeve o reverznom plyne
Šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák získal dnes jasný mandát na tohtotýždňové rokovanie v Kyjeve o reverznom toku plynu zo Slovenska na Ukrajinu. Ako povedal po zasadnutí kabinetu, slovenský postoj bude tlmočiť na stretnutí s premiérom Arsenijom Jaceňukom a ministrom energetiky Jurijom Prodanom. Pred novinármi ho konkretizovať nechcel, keďže, ako upozornil, najskôr s ním musí oboznámiť ukrajinskú stranu. Zopakoval, že Slovensko má viacero výhrad na adresu vyjadrení Prodana. Ten napríklad obvinil SR, že blokuje začatie reverzných dodávok plynu cez svoje územie na Ukrajinu. "Sme pripravení rokovať a poskytnúť naše kapacity, len to musí mať nejaké pravidlá. Nemôže to ísť na úkor našich medzinárodných záväzkov, ale som presvedčený, že sa dohodneme," avizoval Lajčák. O tejto problematike rozprával v utorkovom (8.4.) telefonickom rozhovore americký viceprezident Joe Biden s premiérom Robertom Ficom. "Bola to vynikajúca príležitosť na to, aby slovenská strana vysvetlila, ako sa veci majú, lebo sa o tom veľa rozpráva, ale často veľmi povrchne," ozrejmil minister s tým, že Biden ocenil konštruktívny prístup Slovenska pri diverzifikácii energetických dodávok.
14:00 - Američania hádali, kde je Ukrajina
Vedeckého prieskumu sa zúčastnilo 2066 Američanov, úplne prepadli. Viac sa dočítate TU!
13:55 - SBU zadržala ruskú špiónku a odhalila proruských diverzantov
Ukrajinská tajná služba (SBU) zadržala ruskú občianku, ktorá sa zapojila do aktivít smerujúcich k destabilizácii situácie na juhu Ukrajiny. Pri zadržaní jej zhabali nesmrtiacu strelnú zbraň prerobenú na použitie ostrých nábojov, podobne ako aj manuál na výcvik diverzných skupín. Ruska, narodená v roku 1991, pricestovala do ukrajinského Chersonu 4. apríla. Odvtedy absolvovala niekoľko schôdzok s proruskými aktivistami a navštívila niekoľko okresných miest v oblasti, aby sa oboznámila so situáciou. V pondelok sa zapojila do rozpútania nepokojov v Mikolaive, kde zo svojej zbrane, ako priznala, zranila najmenej troch ľudí.
13:15 - Proruskí aktivisti v Luhansku sa chystajú na útok vládnych síl
Proruskí separatisti v Luhansku začali posilňovať barikády okolo budovy tajnej služby, ktorú obsadili an prelome týždňa, a pripravujú si zásoby zápalných fliaš. Reagujú tak zrejme na vyhlásenie ministra vnútra Arsena Avakova, ktorý dnes pripustil, že bezpečnostné zložky môžu proti nim použiť silu. Budova SBU v Luhansku je len jednou z viacerých vládnych budov na východnej Ukrajine, ktorých sa v nedeľu a v pondelok zmocnili proruskí separatisti. Ako konštatuje agentúra AP, ide o ďalší prejav eskalácie protestov proti dočasnej vláde, ktorá sa dostala k moci koncom februára po zosadení prezidenta Viktora Janukovyča.
13:04 - Európska únia zmrazuje projekt South Stream
Európska únia chce vycúvať z projektu South Stream (Južný prúd), ktorý má zabezpečiť prepravu zemného plynu z Ruska cez Čierne more do Európy. Informoval o tom v pondelok britský denník The Telegraph. Zmrazenie účasti na investícii v celkovom objeme 50 mld. USD by znamenalo prvé vážne opatrenie EÚ s cieľom potrestať Rusko za obsadenie ukrajinského Krymu. Projekt South Stream znamená aj obrovské kontrakty pre oligarchov blízkych ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Denník sa odvoláva na obsah stretnutia predsedu Európskej komisie (EK) José Manuela Barrosa s bulharskými predstaviteľmi. Podľa informácií, ktoré unikli na verejnosť, Barroso varoval pred pokusmi blokovať novú líniu Bruselu, ako aj pred spochybňovaním jednotnej pozície EÚ v ukrajinskej kríze.
12:36 - Biden hovoril o Ukrajine s premiérmi Slovenska i Čiernej Hory
Americký viceprezident Joe Biden hovoril v utorok o ukrajinskej kríze s dvoma európskymi premiérmi. Problematika Ukrajiny rezonovala na stretnutí s čiernohorským predsedom vlády Milom Djukanovičom v Bielom dome i počas telefonického rozhovoru s premiérom SR Robertom Ficom, oznámila dnes agentúra AP. Biden počas utorkového rokovania s Djukanovičom ocenil Čiernu Horu za pokrok v snahách o členstvo v NATO a podporil ašpirácie krajiny na upevnenie vzťahov s Európskou úniou. Predmetom diskusií bola aj aktuálna situácia na Balkáne a tlak, ktorý Rusko vyvíja na Ukrajinu, uviedol Biely dom.
Rovnako v utorok Biden telefonicky hovoril so šéfom slovenskej vlády Robertom Ficom. Podľa Bieleho domu politici diskutovali o obavách, ktoré vyvoláva porušovanie suverenity Ukrajiny zo strany Ruska, ako aj o nadchádzajúcich ukrajinských prezidentských voľbách.
12:33 - Merkelová: Rusko dostatočne neprispieva k deeskalácii situácie na Ukrajine
Rusko nepodniká kroky nevyhnutné na zmiernenie napätia ohľadne ukrajinskej krízy. Podľa agentúry Reuters to dnes uviedla nemecká kancelárka Angela Merkelová.
"Žiaľ, v mnohých oblastiach nie je jasné, že Rusko prispieva k deeskalácii situácie," povedala Merkelová v prejave na pôde nemeckého parlamentu. "Preto budeme pokračovať v tom, čo robíme: na jednej strane vyvíjať dialóg, ale na strane druhej objasniť, že podľa nášho názoru má Ukrajina právo na cestu svojho vlastného rozvoja. Toto požadujeme. Ukrajina musí sama rozhodnúť o svojej budúcnosti," upozornila nemecká kancelárka.
12:30 - Krymský parlament prijme novú ústavu odsúhlasenú Kremľom
Krymský parlament prijme v piatok novú ústavu, ktorú odsúhlasil Kremeľ. Dokument definuje tento región ako demokratickú republiku, pričom udáva, že jej územie je "jednotné a nedeliteľné", oznámila dnes agentúra RIA Novosti. Počet poslancov parlamentu sa zníži zo sto na presnú polovicu a podiel zástupcov jednotlivých strán sa zredukuje o 25 percent. Ústava neráta s vytvorením žiadnych národných či kultúrnych autonómnych oblastí, píše denník Kommersant. Text ústavy vytvorila skupina krymských poslancov pod vedením Grigorija Joffu, prvého podpredsedu parlamentu. Významnú rolu pri koncipovaní legislatívy však zohrali aj ich ruskí kolegovia.
"Na piatok som zvolal mimoriadne zasadanie. Pôjde o historickú schôdzu Najvyššej rady, na ktorej sa prijme nová ústava Krymu ako subjektu Ruskej federácie," uviedol predseda krymského zákonodarného zboru Vladimir Konstantinov.
11:18 - Šebej: Na Ukrajine hrozí vojna, ktorá presiahne hranice Ukrajiny
Súčasnú situáciu na Ukrajine považuje poslanec Mosta-Híd a predseda parlamentného zahraničného výboru František Šebej za alarmujúcu. Ruská argumentácia podľa jeho slov pripomína argumentáciu hitlerovského Nemecka pred „Anschlussom“ Rakúska a sudetskej oblasti bývalého Československa. Šebej aktuálne dianie u nášho východného suseda považuje za hrozbu pre mier. "Toto je chvíľa, keď je načase, aby všetci v Európe začali vnímať situáciu ako veľmi vážnu, ako situáciu, v ktorej hrozí vojna nielen medzi Ruskom a ukrajinskými vojenskými silami, ale kde hrozí vojna medzi Ruskom a západom, pretože rusky hovoriace menšiny žijú aj v pobaltských štátoch, ktoré sú členmi NATO. Je najvyšší čas, aby si európski politici túto hrozbu do dôsledkov uvedomili," povedal Šebej.
11:15 - Ruské ministerstvo zahraničných vecí: USA a Ukrajina nemajú dôvody na obavy z koncentrácie ruských vojsk
Snahy obviniť Rusko zo sústreďovania jeho ozbrojených síl v prihraničí s Ukrajinou sú neopodstatnené. Vyhlásilo to dnes ruské ministerstvo zahraničných vecí, ktoré sa tým podľa Reuters snaží rozptýliť obavy Kyjeva a Západu vyvolané prítomnosťou ruských jednotiek v blízkosti hraníc východnej Ukrajiny. "Spojené štáty a Ukrajina nemajú dôvod na obavy," ubezpečilo ruské MZV a dodalo, že Rusko mnohokrát vyhlásilo, že v oblasti hranice nepodniká žiadne nezvyčajné alebo neplánované aktivity vojenského významu. Ruský rezort pripomenul, že to potvrdili aj medzinárodné inšpekcie. Každodenná činnosť ruských jednotiek na ruskom území nijako neohrozuje bezpečnosť USA a členských štátov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), uvádza sa v dokumente.
Ukrajinský poslanec Juri Mironišenko si pochutnáva na termoskovom boršči počas rokovania
10:35 - Biden hovoril s Ficom o Ukrajine, dominovala energetika
Americký viceprezident Joe Biden v utorok telefonicky diskutoval o vyhrotenej situácii na Ukrajine so slovenským premiérom Robertom Ficom. Hlavnou témou rozhovoru bola energetická bezpečnosť Ukrajiny, ale aj súčasná politická situácia vrátane nadchádzajúcich prezidentských volieb naplánovaných na 25. mája. Kancelária viceprezidenta USA informovala, že Biden aj Fico vyjadrili znepokojenie nad pokračujúcim porušovaním ukrajinskej zvrchovanosti a územnej celistvosti zo strany Ruska a zhodli sa, že Kyjev v súčasnosti potrebuje všetku pomoc na zvládnutie krízy. Biden Ficovi poďakoval, že Slovensko so susednou Ukrajinou spolupracuje na možnosti rozšírenia jej energetických zdrojov. Slovensko je totiž krajinou, ktorá by mohla zaistiť spätné dodávky plynu z Európy na ukrajinské územie, čím by sa znížila závislosť Kyjeva od ruského plynu.
Minulý týždeň v reakcii na zvrhnutie ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča a dosadenie proeurópskej vlády ruský podnik Gazprom zvýšil cenu plynu pre Ukrajinu o 80 percent na 485 dolárov za tisíc kubických metrov, čo považuje Kyjev za politický nátlak. Takúto čiastku nie je Ukrajina schopná platiť, dovoz z Ruska však pokrýva až 50 percent ukrajinskej spotreby plynu. Ukrajina preto rokuje s európskymi susedmi o možnosti dovážať zemný plyn zo Západu. Jedným spôsobom, ako problém vyriešiť, je reverzný tok plynu zo Slovenska, čo by znamenalo, že cena plynu bude o 150 dolárov nižšia ako cena za ruský plyn. Slovenské ministerstvo hospodárstva už potvrdilo, že podporuje reverzné prepojenie slovenskej prepravnej siete s Ukrajinou. Podľa ministerstva rezort podporuje štandardný postup slovenského prepravcu plynu, spoločnosti Eustream pri príprave spätného toku plynu.
10:30 - Avakov pripúšťa použitie sily proti proruským aktivistom
Ukrajinský minister vnútra Arsen Avakov dnes uviedol, že protiteroristická operácia v Luhanskej, Doneckej a Charkovskej oblasti naďalej pokračuje. Avizoval, že vyriešenie napätej situácie možno očakávať do 48 hodín, a to buď prostredníctvom vyjednávaní, alebo s použitím sily. Informovala o tom dnes agentúra UNIAN. Avakov potvrdil prepustenie veľkej časti rukojemníkov, ktorých v Luhansku v budove miestnej správy tajnej služby SBU od utorka zadržiavali proruskí aktivisti. Spresnil, že rukojemníkmi neboli zamestnanci SBU. Uviedol tiež, že situácia v Luhansku je podobná ako v Charkove, kde sa zišli proruskí demonštranti, ktorí obsadili budovu oblastnej samosprávy, ale aj mnoho ľudí - novinárov i radových občanov, ktorí "prišli na diváky" a "keď sa rozhodli ísť domov, situácia to neumožnila". Dodal, že na stole sú dva varianty riešenia situácie v Donecku. "Pre tých, ktorí sú ochotní pristúpiť na dialóg, máme politické riešenie. Marginálne sily, ktorým ide o konflikt, dostanú odpoveď v podobe použitia sily".
09:52 - Nové sankcie EÚ môžu postihnúť prakticky celé vyššie vedenie Ruska
Nové sankcie EÚ by sa mohli vzťahovať prakticky na celé vyššie vedenie Ruskej federácie, tvrdí dnes ruský denník Kommersant, ktorý sa odvoláva na dobre informované zdroje v Bruseli. Na zozname ľudí, na ktorých by mohli byť uvalené adresné sankcie, je 107 mien. Existuje aj zoznam rozšírený o ukrajinských a proruských krymských politikov, takže celkovo je sankciami EÚ ohrozených 130 osôb, uviedla agentúra Interfax. Nové sankcie voči ruským občanom by mohli byť prijaté ešte do uvalenia ekonomických sankcií. Rozhodnutie o rozšírení tzv. čierneho zoznamu by mohlo byť prijaté na základe odporúčania ministrov zahraničných vecí EÚ, spresnila agentúra UNIAN.
Figuranti päťstranového zoznamu, z ktorého sa budú vyberať kandidáti na uvalenie reštrikcií, sú rozdelení do piatich skupín. V prvej sú členovia zákonodarných orgánov a okrem politikov, na ktorých už sú uvalené sankcie, sa tam ocitlo aj vedenie Rady federácie a Štátnej dumy, ako aj predsedovia niekoľkých ich výborov i viacerí radoví, ale vplyvní poslanci, informovala agentúra Interfax. Druhú skupinu tvoria zástupcovia výkonnej moci a sú v nej všetci stáli a nestáli členovia Rady bezpečnosti Ruskej federácie - s výnimkou prezidenta Vladimira Putina, premiéra Dmitrija Medvedeva a šéfa diplomacie Sergeja Lavrova. V tretej skupine sú predstavitelia tzv. silových rezortov a je v nej prakticky celé vedenie ministerstva obrany. V štvrtej skupine by mali byť podnikatelia, ale podľa denníka Kommersant tam nie sú zatiaľ žiadne mená. Piatu skupinu potenciálnych terčov sankcií EÚ tvoria mediálne spoločnosti a novinári, ktorí sa aktívne venovali propagande v prospech anexie Krymského polostrova a vojenskej intervencie na Ukrajine. K takýmto štruktúram podľa zdrojov v EÚ patrí mediálna skupina Gazprom Media, televízne kanály Rossija, Russia Today, Prvý kanál a NTV. Pod hrozbou sankcií sú aj štyria novinári vrátane silne prokremeľského Dmitrija Kiseľova, ktorý už bol na prvom zozname adresátom sankcií EÚ prijatých po vstupe Krymského polostrova do Ruskej federácie.
09:11 - Biely dom poprel pôsobenie amerických žoldnierov na Ukrajine
Americký Biely dom dnes poprel tvrdenia Ruska, že v rámci ukrajinských jednotiek pôsobí aj 150 amerických špecialistov z komanda súkromnej bezpečnostnej služby Greystone, ktorí sú v uniformách zásahového oddielu Sokol. Toto tvrdenie v noci nadnes odmietol hovorca Bieleho domu Jay Carney, ktorý sa odvolal na vyhlásenie spoločnosti Greystone. O prítomnosti amerických žoldnierov na Ukrajine v utorok informoval v svojom komentári Šéfredaktor ruského periodika Národná obrana Igor Korotčeňa. Podľa agentúry UNIAN s touto tézou prišlo aj ruské minusterstvo zahraničných vecí, ktoré vyzvalo kyjevské vedenie, aby prestalo so zhromažďovaním vojenských síl.
08:46 - Proruskí aktivisti v Luhansku prepustili ďalších rukojemníkov
Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) dnes informovala, že proruskí aktivisti, ktorí obsadili jej sídlo v Luhansku, prepustili počas dnešnej noci spolu 56 z celkového počtu 60 rukojemníkov. Prvú skupinu pozostávajúcu z 51 osôb prepustili v noci, ďalších piatich ľudí nadránom. SBU spresnila, že žiaden z prepustených rukojemníkov nie je zranený. Ako uviedla agentúra Ukrinform, rokovania o prepustení zvyšných rukojemníkov pokračujú. Agentúra RIA Novosti v noci nadnes uviedla, že "dvaja predstavitelia aktivistov, ktorí sa nachádzali v budove SBU v Luhansku, boli poverení rokovaniami s úradmi".
07:17 - EÚ v stredu oznámi vznik podpornej skupiny pre Ukrajinu
Európska únia oznámi v stredu vytvorenie špeciálnej podpornej skupiny, ktorá má Ukrajine pomôcť stabilizovať jej súčasnú ekonomickú a politickú situáciu. V utorok o tom informoval európsky diplomat, ktorý si neželal byť menovaný. Skupina bude zložená z niekoľkých desiatok osôb, ktorých úlohou bude identifikovať a vypracovať priority pre Ukrajinu. "Skupina bude tiež koordinovať s ukrajinskými úradmi nevyhnutnú pomoc na stabilizáciu ekonomiky a politickej situácie ako aj pomoc pri potrebných reformách," povedal diplomat. Podporná skupina, ktorej činnosť sa môže v budúcnosti rozšíriť aj na Gruzínsko a Moldavsko, bude spolupracovať s expertmi jednotlivých členských štátov EÚ ako aj s medzinárodnými finančnými inštitúciami.
07:15 - Putin a vláda budú rokovať o Ukrajine vrátane energetiky
Ruská vláda bude s prezidentom Vladimirom Putinom v stredu rokovať o budúcnosti ekonomických vzťahov so susednou Ukrajinou. Putinov hovorca Dmitrij Peskov informoval, že jednou z hlavných tém bude energetika vrátane dodávok plynu na Ukrajinu a jeho ceny. "Je naplánované stretnutie vládnych lídrov, ktorí budú rokovať o mimoriadnej situácii v ekonomických vzťahoch s Ukrajinou," vyhlásil, no neposkytol bližšie podrobnosti.
Najväčší ruský producent plynu Gazprom uviedol, že Ukrajina nezaplatila načas za marcové dodávky plynu. Firma zároveň v utorok informovala, že dlh Kyjeva je v sume 2,2 miliardy dolárov. Gazprom zatiaľ neuviedol, či podnikne nejaké kroky proti Kyjevu. Minulý týždeň v reakcii na zvrhnutie ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča a dosadenie proeurópskej vlády Gazprom zvýšil cenu plynu pre Ukrajinu o 80 percent na 485 dolárov za tisíc kubických metrov. Ukrajinská vláda vtedy vyhlásila, že Rusko zvýšilo cenu plynu čiste z politických dôvodov.
07:14 - Na voľbách ukrajinského prezidenta sa môžu zúčastniť aj občania z Krymu
Aj obyvatelia polostrova Krym môžu 25. mája spolurozhodovať v prezidentských voľbách o budúcej hlave ukrajinského štátu, uviedla dnes v Kyjeve podpredsedníčka ústrednej volebnej komisie Žanna Usenková-Čornová. Podľa jej slov môžu ukrajinskí občania z Krymu požiadať písomne o zaradenie do voličských zoznamov v inej časti Ukrajiny a tam môžu odovzdať svoje hlasy. Účasť vo voľbách im umožňuje platná legislatíva krajiny, dodala. Tak Ukrajina, ako aj značná časť medzinárodného spoločenstva, vrátane členských štátov Európskej únie, USA a Kanady neuznáva anexiu Krymu a jeho pripojenie k Ruskej federácii a vníma polostrov ako teritoriálnu súčasť Ukrajiny.
07:11 - Tymčuk varuje: Na Ukrajinu sa v noci presunie ruská vojenská technika
Separatisti na východe Ukrajiny môžu v priebehu nasledujúcej noci zorganizovať koridor, cez ktorý sa cez rusko-ukrajinskú štátnu hranicu bude na ukrajinské územie presúvať kolóna ruskej vojenskej techniky z teritória Ruskej federácie. Informáciu priniesli dnes večer tlačová agentúra UNIAN a internetové vydanie denníka Ukrajinska pravda s odvolaním sa na šéfa centra vojensko-politických štúdií Dmytra Tymčuka. Podľa jeho slov dostali separatisti aj príkazy, aby organizovali krvavé provokácie s obeťami v mestách regiónu, v dôsledku ktorých by ruská strana mohla poukazovať na teror ukrajinskej moci voči krajanom a zdôvodniť tak zasahovanie do vnútorných záležitostí Ukrajiny. Navyše dostali údajne aj príkaz na použitie zbraní pri eventuálnom pokuse o oslobodenie nimi obsadených štátnych objektov.
06:30 - Z obsadenej budovy SBU v Luhansku prepustili 51 rukojemníkov
Separatisti, ktorí obsadili budovu Ukrajinskej bezpečnostnej služby (SBU) v Luhansku, pustili dnes na slobodu 51 rukojemníkov, informovala agentúra UNIAN. Tajná služba podľa agentúry oznámila, že prepustenie rukojemníkov bolo "výsledkom vyjednávania" a nikto zo zadržiavaných neutrpel zranenia.
Agentúra RIA Novosti uviedla, že "dvaja predstavitelia aktivistov, ktorí sa nachádzali v budove SBU v Luhansku, boli poverení rokovaniami s úradmi".
Podľa tajnej služby budovu obsadili a zamínovali proruskí separatisti. SBU v utorok vo vyhlásení tvrdila, že "zločinci zamínovali budovu... a zadržiavajú tam okolo 60 ľudí, ktorých ohrozujú zbraňami a výbušninami... Používajú teroristické metódy".
00:00 - Schôdzka medzi Ukrajinou, Ruskom, USA a EÚ bude na budúci týždeň
Rokovania medzi Ukrajinou, Ruskom, Európskou úniou a Spojenými štátmi sa uskutočnia na budúci týždeň. Schôdzka zameraná na ukrajinskú krízu bude v Európe, informovala v utorok agentúra Reuters s odvolaním sa nemenovaného predstaviteľa EÚ. Na rokovaniach sa zúčastnia ministri zahraničných vecí Ukrajiny, Ruska a USA - Andrij Deščycia, Sergej Lavrov, John Kerry - a šéfka európskej diplomacie Catherine Ashtonová. Ďalšie podrobnosti o schôdzke nie sú zatiaľ známe, ani to, kde presne v Európe sa uskutoční, povedal zdroj z EÚ.
20:33 - Rusko vyzvalo domáce firmy, aby stiahli akcie zo zahraničných búrz
Moskva vyzvala ruské spoločnosti, ktoré majú akcie kótované na zahraničných burzách, aby ich stiahli a presunuli na burzu do Moskvy. Dôvodom má byť ochrana firiem pred prípadnými problémami, keďže Rusko čelí po anexii polostrova Krym medzinárodným sankciám, pričom nie je vylúčené, že v dôsledku ďalšieho vývoja na Ukrajine by sa mohli ešte sprísniť. Informovali o tom agentúry Reuters a Bloomberg. "Mali by zvážiť možnosť presunu na burzu v Moskve. Je to otázka ekonomickej bezpečnosti," povedal novinárom prvý podpredseda ruskej vlády Igor Šuvalov po dnešnej schôdzke vládnych predstaviteľov. Neskôr v telefonickom rozhovore pre agentúru Bloomberg uviedol, že tento krok nie je pre firmy povinný a je na spoločnostiach, ako sa rozhodnú.
20:21 - Na voľbách ukrajinského prezidenta sa môžu zúčastniť aj občania z Krymu
Aj obyvatelia polostrova Krym môžu 25. mája spolurozhodovať v prezidentských voľbách o budúcej hlave ukrajinského štátu, uviedla dnes v Kyjeve podpredsedníčka ústrednej volebnej komisie Žanna Usenková-Čornová. Podľa jej slov môžu ukrajinskí občania z Krymu požiadať písomne o zaradenie do voličských zoznamov v inej časti Ukrajiny a tam môžu odovzdať svoje hlasy. Účasť vo voľbách im umožňuje platná legislatíva krajiny, dodala. Tak Ukrajina, ako aj značná časť medzinárodného spoločenstva, vrátane členských štátov Európskej únie, USA a Kanady neuznáva anexiu Krymu a jeho pripojenie k Ruskej federácii a vníma polostrov ako teritoriálnu súčasť Ukrajiny. V rovnaký deň sa uskutočnia aj voľby nového starostu Kyjeva, pričom dnes ukrajinský parlament schválil novelu volebného zákona, v ktorej zmysle sa budú môcť v deň prezidentských volieb konať aj komunálne voľby.
20:06 - Van Rompuy: Postavíme sa za naše hodnoty, aj keď budeme musieť za to zaplatiť
O kríze na Ukrajine, o rastúcej popularite euroskeptikov a pravicových extrémistov, ako aj o prekonaní eurokrízy a rokovaniach s USA, ktorých cieľom je dohoda o voľnom obchode, hovoril dnes vo Viedni predseda Európskej rady Herman Van Rompuy. Ukrajinská kríza podľa jeho slov ukázala, ako rýchlo dokáže únia reagovať a to, "že sme jednotnejší, ako by ľudia predpokladali". "Sme pripravení postaviť sa za naše hodnoty - aj keď budeme musieť za to zaplatiť cenu," cituje najvyššieho predstaviteľa EÚ tlačová agentúra APA. V reakcii na otázku, prečo Európska únia podporuje na Ukrajine vládu, ktorá nezastupuje východ krajiny, Belgičan v službách EÚ pripomenul, že "táto vláda sa dostala k moci za veľmi špecifických podmienok... a v porovnaní s predchádzajúcou vládou je zázrakom demokracie". Brusel tlačí Kyjev k politike, ktorá zahrnie čo možno najširšie vrstvy, a k čo možno najrýchlejšej reforme ústavy, vyplynulo z Van Rompuyových slov. Politik súčasne konštatoval, že z vlastných skúseností vie, aké náročné je robiť politiku v štáte s rôznymi jazykmi a kultúrami. "Ale viem aj, že to nie je nemožné - to sme demonštrovali v uplynulých 200 rokoch," zdôraznil.
Van Rompuy navštívil Viedeň na pozvanie Rakúskej spoločnosti pre zahraničnú politiku a Organizácie Spojených národov. Popri prednáške sa stretol aj so spolkovým kancelárom hostiteľskej krajiny Wernerom Faymannom, s ktorým hovoril okrem iného o dani z finančných transakcii, bankovej únii, opatreniach na oživenie hospodárskeho rastu, boji proti nezamestnanosti mladých ľudí, ale aj o situácii na Ukrajine. V neskorých popoludňajších hodinách prijal hosťa aj rakúsky spolkový prezident Heinz Fischer.
19:26 - PZ RE bude vo štvrtok hlasovať o odporúčaní odňať Rusku hlasovacie právo
O odporúčaní odňať Ruskej federácii ako členskej krajine hlasovacie právo sa rozhodne vo štvrtok na pôde Parlamentného zhromaždenia Rady Európy. Informovala o tom tlačová agentúra DPA. Predseda výboru pre monitoring, Rakúšan Stefan Schennach zdôvodnil dnes toto odporúčanie novými prejavmi násilia v rusky hovoriacich oblastiach na východe Ukrajiny. Ak by prítomní odporúčanie akceptovali, znamenalo by to pre 18 ruských členov Parlamentného zhromaždenia RE, že do januára 2015 nebudú môcť hlasovať, aj keď sa budú môcť naďalej zúčastňovať na rokovaniach. Kým ešte v pondelok ruskí zástupcovia hrozili, že v prípade sankcií Štrasburg neodkladne opustia, dnes reagovali zdržanlivo. Vedúci ruskej delegácie a predseda zahraničného výboru Štátnej dumy Ruskej federácie Alexej Puškov vyhlásil, že odňatie hlasovacieho práva nie je také zlé, ako by bolo vylúčenie ruských zástupcov zo zhromaždenia. Podobný krok by nebol bezprecedentným ani v prípade ruskej federácie, ktorá už o hlasovacie právo raz prišla, a to v apríli 2000 vzhľadom na vojnu v Čečensku.
19:19 - Martin Schulz vyzval na bdelosť, avšak 'predbežne' je proti ďalším sankciám
Na opatrnosť vyzval dnes v súvislosti s ukrajinskou krízou nemecký predseda Európskeho parlamentu a kandidát eurosocialistov na post predsedu Európskej komisie po májových voľbách do EP Martin Schulz. Podľa vlastných slov je "predbežne" proti zavedeniu ďalších sankcií voči Ruskej federácii, s ktorou má Európska únia "spoločné záujmy". Záujmom Ruska je vývoj energetických nosičov, v prípade únie je to zasa záujem nakúpiť energiu za rozumné ceny, konštatoval. Vierohodnosť medzinárodného vystupovania Európskej únie závisí od realizmu, zdôraznil Schulz a dodal, že únia už prijala isté opatrenia a zatiaľ nie sú potrebné ďalšie sankcie.
19:17 - Aktivisti v Luhansku popreli zajatie rukojemníkov i výbušniny v budove
Ukrajinská štátna bezpečnostná služba (USB) dnes informovala, že proruskí separatisti zamínovali budovu, ktorej sa zmocnili vo východoukrajinskom Luhansku a zadržiavajú tam 60 rukojemníkov. Avšak aktivisti, ktorí majú pod kontrolou ústredie štátnej bezpečnosti, ktoré obsadili v nedeľu, obe obvinenia popreli. Uviedli, že nemajú výbušniny, iba sa zmocnili zbrojného skladu plného automatických pušiek. Jeden z vodcov separatistov povedal spravodajcovi agentúry Reuters, že v budove sa nenachádzajú žiadne výbušniny a nikomu nebránia ju opustiť. "Nepotrebujeme rukojemníkov na to, aby sme získali, čo chceme," citoval Reuters Antona, ktorý odmietol uviesť svoje priezvisko. Reportér Reuters nadobudol dojem, že ľudia voľne vchádzajú do budovy a vychádzajú z nej. Uvedená budova v Luhansku je jednou z niekoľkých budov, ktorých sa zmocnili aktivisti požadujúci regionálne referendum o nezávislosti na Kyjeve. Bezpečnostná služba USB dnes vo vyhlásení uviedla, že "zločinci zamínovali budovu... a zadržiavajú tam okolo 60 ľudí, ktorých ohrozujú zbraňami a výbušninami... Používajú teroristické metódy".
18:47 - Ukrajinci sa najčastejšie obávajú nevyplácania miezd a prepadnutia krajiny
Ukrajinci sa v súčasnosti najčastejšie obávajú nevyplácania miezd či dôchodkov, prepadnutia krajiny nepriateľom zo zahraničia, nezamestnanosti, rozpadu krajiny ako štátu a rastu cien. Vyplýva to z výsledkov marcového prieskumu verejnej mienky spoločnosti TNS, ktoré zverejnilo dnes internetové vydanie denníka Ukrajinska pravda. Podľa nich sa až 60 percent respondentov obáva nevyplácania miezd a dôchodkov a iba o jedno percento oslovených menej prepadnutia krajiny nepriateľom zo zahraničia.
18:00 - USA vyslali do Čierneho mora raketový torpédoborec
Spojené štáty vysielajú do Čierneho mora raketový torpédoborec s riadenými strelami, aby sa tam zúčastnil na manévroch a demonštroval "zvýšenú pripravenosť" spojencov NATO v čase stúpajúceho napätia na Ukrajine, citovala agentúra DPA hovorcu Pentagónu. Podľa médií ide o torpédoborec USS Donald Cook, ktorý by mal do oblasti doraziť vo štvrtok. V súčasnosti sa nachádza na španielskej námornej základni Rota. Torpédoborec USS Truxton opustil Čierne more 21. marca.
17:56 - Separatisti zamínovali budovu SBU v Luhansku a zadržiavajú okolo 60 rukojemníkov
Separatisti v Luhansku zamínovali nimi kontrolovanú miestnu pobočku Ukrajinskej bezpečnostnej služby (SBU) v meste a zadržiavajú okolo 60 rukojemníkov. Informovali o tom internetové vydanie denníka Ukrajinska pravda a tlačová agentúra UNIAN s odvolaním sa na centrálu SBU v Kyjeve. Podľa rovnakého zdroja páchatelia zadržiavajú ľudí proti ich vôli, neumožňujú im opustiť objekt a vyhrážajú sa zbraňami i odpálením trhavín. Uchyľujú sa tak k prostriedkom, ktoré používajú teroristi, konštatuje SBU. Ukrajinská bezpečnostná služba požaduje prepustenie zadržiavaných osôb, ktorým by malo byť umožnené opustiť slobodne budovu, zloženie zbraní a odmínovanie objektu. Separatisti v Luhansku násilne vnikli do budovy SBU 6. apríla, obsadili ju a zmocnili sa aj zbraní, ktoré tam boli uskladnené. Pri ich útoku utrpelo zranenia deväť ľudí.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies