Situácia na Ukrajine: Za uplynulých 24 hodín údajne utieklo do Ruska vyše 12-tisíc ľudí

17:29 - Za uplynulých 24 hodín údajne utieklo do Ruska vyše 12.000 ľudí

Vyše 12.000 ľudí utieklo za posledných 24 hodín z východnej Ukrajiny do Rostovskej oblasti v Rusku. Tvrdí to ruský ombudsman pre práva detí Pavel Astachov, ktorého citovala agentúra RIA Novosti.
      

"Podľa najnovších údajov utieklo v priebehu uplynulého dňa do Rostova 12.181 Ukrajincov," napísal Astachov na sociálnej sieti Instagram, pričom dodal, že medzi utečencami bolo 489 detí. Vo štvrtok ombudsman uviedol, že ruské hranice prekročilo viac než 8300 Ukrajincov.
      

Kyjevské úrady od polovice apríla uskutočňujú na východe štátu špeciálnu vojenskú operáciu zameranú proti ozbrojeným separatistom.

17:18 - Nové kolo rokovaní Ruska, Ukrajiny a EÚ o plyne by sa mohlo uskutočniť 11. júna

Nové kolo trojstranných rokovaní medzi Ruskom, Ukrajinou a Európskou úniou s cieľom vyriešiť spory týkajúce sa plynu by sa mohlo uskutočniť v stredu 11. júna. Pre agentúru RIA Novosti to uviedol zdroj z Európskej únie.
     

"Je možné, že trojstranné rokovania sa uskutočnia 11. júna. Konečné rozhodnutie by malo padnúť v pondelok alebo utorok," povedal zdroj. Podobnú informáciu poskytlo aj ruské ministerstvo energetiky. Ako oznámilo, termín ešte stanovený nebol. Zástupcovia z Bruselu len navrhli spomínaný 11. jún, Rusko však tento termín ešte nepotvrdilo.

16:04 - Obama sa stretol s Putinom, prvýkrát od vypuknutia krízy na Ukrajine

Americký prezident Barack Obama sa dnes rozprával s ruským prezidentom Vladimirom Putinom počas obeda svetových lídrov, ktorí sa stretli vo Francúzsku na spomienkových udalostiach na počesť Dňa D. Informoval o tom Biely dom.
     

Išlo o prvú priamu výmenu názorov Obamu s Putinom od vypuknutia krízy na Ukrajine, pripomenula tlačová agentúra AP. Obaja lídri viedli neformálny rozhovor - nešlo o oficiálne, dvojstranné stretnutie. Rozhovor trval desať až 15 minút.
      

Rozhovor s výmenou názorov prebehol počas obeda v obci Bénouville, ktorého hostiteľom bol francúzsky prezident Francois Hollande. Obama a Putin prišli do Francúzska na oslavy 70. výročia vylodenia spojeneckých vojsk na pláže v Normandii počas druhej svetovej vojny.

15:45 - Separatisti v Slovjansku zaútočili na armádne kontrolné stanovisko

Proruskí separatisti zaútočili dnes na ukrajinské vládne sily mínometnou paľbou v meste Slovjansk ležiacom v odbojnej východnej časti krajiny, pričom zabili a zranili mnohých vojakov. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na vyhlásenie ukrajinskej Národnej gardy.
      

Povstalci spustili paľbu z priestorov neďalekého kostola, ich terčom bolo kontrolné stanovisko armády. Presný počet obetí nebol bezprostredne známy. Slovjansk je v područí separatistov od začiatku apríla. "Výsledkom mínometnej paľby sú mŕtvi a zranení spomedzi bezpečnostného personálu," píše sa na webovej stránke gardy.
      

Ukrajinské sily v Slovjansku predtým po prvý raz nasadili tanky proti miestnej "domobrane". "Tanky práve útočia na Slovjansk z dvoch smerov - od Krasneho Lymanu (obec severne od Slovjanska) a Semenivky (obec na východnom predmestí Slovjanska)," uviedol zdroj z vedenia domobrany.

15:03 - Putin a Porošenko sa stretli v Normandii, podali si ruky

Ruský prezident Vladimir Putin a budúci ukrajinský prezident Petro Porošenko sa v piatok po prvýkrát neformálne stretli zoči-voči pri príležitosti výročia vylodenia v Normandii vo Francúzsku. "Konverzácia sa týkala možných opatrení na deeskaláciu napätia ako aj možného uznania zvolenia Porošenka zo strany Moskvy. Detaily prímeria majú byť prerokované počas nadchádzajúcich dní," informovala kancelária francúzskeho prezidenta Francoisa Hollanda. Dodala, že prediskutované budú aj ekonomické dôsledky krízy. Obaja lídri sa napriek rozkolu rozprávali pred oficiálnym obedom 15 minút, pričom si podali ruky.

14:17 - Ukrajina má momentálne v zásobníkoch 12 mld. kubíkov plynu

Ukrajina má vo svojich podzemných zásobníkoch 12 mld. metrov kubických zemného plynu. Ďalších 500 mil. metrov kubických môže mesačne získať z Poľska, z Maďarska a zo Slovenska. Je to iba časť zo 4,2 mld. metrov kubických plynu, ktorý Ukrajina spotrebuje každý mesiac, napriek tomu je to nárast v porovnaní s predchádzajúcimi nákupmi, keďže sa niektoré z východoeurópskych krajín dohodli s Ukrajinou na spätnom toku plynu. Uviedol to v piatok ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk.

"V posledných dvoch mesiacoch sme už nazhromaždili 12 mld. metrov kubických plynu v podzemných zásobníkoch a plánujeme, že v zime budeme mať viac ako 13 mld. metrov kubických plynu," povedal Jaceňuk. V máji však minister energetiky Jurij Prodan informoval, že krajina potrebuje na zimu približne 17 až 20 mld. metrov kubických zemného plynu. 

13:11 - Merkelová: Situáciu na Ukrajine je potrebné stabilizovať

Nemecká kancelárka Angela Merkelová vyzvala dnes ruského prezidenta Vladimira Putina, aby pre stabilizáciu situácie na Ukrajine urobil všetko, čo je v jeho moci, informovala agentúra DPA. Merkelová, ktorá sa s ruským prezidentom stretla vo francúzskom kúpeľnom meste Deauville, zároveň vyjadrila presvedčenie, že sa po medzinárodne uznaných ukrajinských prezidentských voľbách na Ukrajine teraz musí využiť čas "na dosiahnutie stabilizovania situácie zvlášť na východe Ukrajiny". Rusko pritom má "veľkú zodpovednosť" za pomoc pri opätovnom nastolení mieru na Ukrajine, citovala Merkelovú agentúra Reuters.

13:02 - Ukrajina: Armáda údajne vyslala tanky na Slovjansk

Ukrajinské sily po prvý raz nasadili tanky proti "domobrane" v Slovjansku na východe krajiny, informovala dnes agentúra RIA Novosti s odvolaním sa na miestne zdroje. "Tanky práve útočia na Slovjansk z dvoch smerov - od Krasneho Limanu (obec severne od Slovjanska) a Semenivky (obec na východnom predmestí Slovjanska)," uviedol zdroj z vedenia domobrany. Tri alebo štyri tanky sú podľa zdroja v Semenivke, ktorá sa predtým stala terčom útoku samohybných mínometov. Niekoľko ďalších tankov je vraj neďaleko Krasneho Limanu. "Stúpenci nezávislosti", píše RIA Novosti, taktiež oznámili, že sa im podarilo zničiť jedno z obrnených vozidiel armády.

12:49 - Francúzsko potvrdilo predaj vrtuľníkových lodí Rusku

Francúzsky minister zahraničných vecí Laurent Fabius potvrdil, že predaj dvoch francúzskych vojnových lodí Rusku prebehne podľa plánu. Svoje slová zdôvodnil tým, že ide o zachovanie francúzskych pracovných miest. "Zmluvy boli podpísané v roku 2011, znamenajú veľký počet pracovných miest a budú splnené," napísal dnes Fabius podľa BBC na sociálnej sieti Twitter. Obe plavidlá majú byť dodané do čiernomorských prístavov na Kryme, ktorý v marci anektovalo Rusko. Prvú z dvoch lodí zo zákazky v hodnote 1,2 miliardy eur si má Rusko prevziať už tento rok. Americký prezident Barack Obama uviedol, že vzhľadom na udalosti na Ukrajine ho predaj francúzskych lodí Rusku znepokojuje. "Je načase stisnúť tlačidlo stop," povedal Obama v súvislosti s predajom lodí vo štvrtok na summite G7 v Bruseli francúzskemu prezidentovi Francoisovi Hollandovi.

12:30 - Premiér Jaceňuk: Ukrajina si zaslúži členstvo v EÚ

Ukrajina by sa mala stať členskou krajinou Európskej únie, vyhlásil dnes dočasný ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk. "Som presvedčený, že si zaslúžime stať sa členom Európskej únie. Posun našej krajiny k európskej budúcnosti je nezvratný, istý a rozhodný," citovala Jaceňuka agentúra UNIAN. Premiér sa takto vyjadril pred poslancami parlamentu pri príležitosti bilancovania výsledkov 100 dní svojej vlády. Jaceňuk taktiež povedal, že podpis ekonomickej časti asociačnej dohody s Európskou úniou je prvým krokom k tomu, aby sa Ukrajina v budúcnosti stala členom Únie.

11:43 - V Baltskom mori sa začalo vojenské cvičenie BALTOPS

V Baltskom mori sa dnes začalo 42. každoročné spoločné vojenské cvičenie BALTOPS, informovalo lotyšské ministerstvo vnútra. Manévre v dánskych a švédskych vodách potrvajú do 21. júna. Zúčastnia sa na nich jednotky zo Spojených štátov, Lotyška, Litvy, Estónska, Holandska, Poľska, Švédska, Fínska, Nemecka, Francúzska, Dánska, Británie a Gruzínska. Americké armádne veliteľstvo v Európe informovalo, že vzdušné sily USA poskytnú bojové lietadlo pre nácvik rôznych bojových misií. Lotyšsko prisľúbilo vyslať svoju mínolovku LVNS Viesturs.

11:26 - Kommersant: Porošenko chce urovnať krízu na Ukrajine do troch mesiacov

Novozvolený ukrajinský prezident Petro Porošenko má v úmysle urovnať krízu v krajine do troch mesiacov. Píše o tom dnes denník Kommersant s odvolaním sa na zdroje blízke Porošenkovi. Podľa denníka sa očakáva, že prezident svoj mierový plán i ponuku amnestie zverejní počas inaugurácie 7. júna. Porošenko už skôr povedal, že má v úmysle decentralizáciu moci a že vedie rozhovory s Európskou úniou, Kanadou a Spojenými štátmi ohľadne vypracovania takzvanej cestovej mapy.

10:44 - V bojoch na hranici s Ruskom zahynulo najmenej 15 ozbrojencov, tvrdí Kyjev

Najmenej 15 proruských militantov prišlo vo štvrtok o život v bojoch s ukrajinskými jednotkami na hraničnom priechode s Ruskom. Informoval o tom poradca ukrajinského ministra vnútra Anton Heraščenko. Ukrajinskí pohraničníci sa streli v boji s ozbrojencami, ktorí prišli z Ruska. K hraničnému priechodu Marynivka dorazili na nákladných autách a pechotnom vozidle, uviedol Heraščenko. Útočníkov podľa neho prišlo podporiť približne 100 militantov z ukrajinskej strany hranice. Okrem mŕtvych ozbrojencov si boj podľa Heraščenka vyžiadal päť zranených na strane ukrajinských síl. Podľa agentúry AP údaje o počte mŕtvych nebolo možné nezávisle overiť.

09:52 - Ukrajina zatvorila niekoľko hraničných priechodov s Ruskom

Ukrajinská vláda z bezpečnostných dôvodov zatvorila niekoľko hraničných priechodov na hranici s Ruskom - konkrétne v Doneckej a Luhanskej oblasti, informovala dnes agentúra ITAR-TASS. "Aby sa zabránilo ohrozenia životu a zdravia obyvateľov v dôsledku nebezpečných udalostí v istých oblastiach, kabinet súhlasil s návrhom Štátnej pohraničnej služby zastaviť činnosť hraničných priechodov," uviedla vláda vo štvrtkovom vyhlásení.

V Luhanskej oblasti ide o priechody Dovžanskij, Červonopartizansk, Červona Mogyla, Novoborovci, Krasnodarskij a Severnyj, v Doneckej oblasti o priechod Marynivka.

09:33 - Kerry a Lavrov v Paríži potvrdili, že USA a Rusko chcú stabilnú Ukrajinu

Americký minister zahraničných vecí John Kerry a jeho ruský kolega Sergej Lavrov sa dnes zhodli na tom, že nechcú, aby Ukrajina bola "figúrkou" v mocenskom boji medzi Východom a Západom. Informovala o tom tlačová agentúra AP.
      

Kerry sa s Lavrovom stretol v Paríži. Ako potvrdili obaja politici, Moskva a Washington sa zhodnú na tom, že Ukrajina má byť "mierovým, stabilným a prosperujúcim mostom" medzi Ruskom a Európou.
      

Šéfovia americkej a ruskej diplomacie však zároveň pripustili, že je komplikované ukončiť krízu v tejto bývalej sovietskej republike.
      

Kerry vyjadril nádej, že Spojené štáty a Rusko dokážu prekonať názorové rozdiely, aby podporili snahu nového ukrajinského prezidenta, ktorý chce osloviť všetkých obyvateľov Ukrajiny.

09:31 - Tarasiuk: Putin sa obáva v Rusku revolúcie podobnej tej na Ukrajine

Za boj diktatúry proti demokracii označil súčasné udalosti vo svojej krajine bývalý šéf ukrajinskej diplomacie Borys Tarasiuk v rozhovore, ktorý dnes vo Viedni poskytol tlačovej agentúre APA. Podľa jeho slov sa ruský prezident Vladimir Putin obáva, že revolúcia podobná tej na Ukrajine by sa mohla udiať aj v jeho krajine. Žiadny Majdan však Tarasiuk v Rusku zatiaľ nevidí. Podľa slov 65-ročného skúseného diplomata by k stabilizácii pomerov na bojmi sužovanej východnej Ukrajine mohla prispieť kombinácia vojenských a politických krokov. Okrúhle stoly, ako aj priame rokovania v regióne by sa mali zachovať. Výsledky však možno, ako odvodil na základe osobných skúseností, dosiahnuť skôr diskrétnou cestou, ako veľmi verejnými kanálmi. Na margo obáv z obnovenia studenej vojny Tarasiuk povedal, že to nezávisí iba od ruskej strany, ale aj od zvyšku sveta.

Podľa ukrajinského exministra bol ruský postup voči Gruzínsku z roku 2008 veľmi podobný obdobiu studenej vojny. Rusko a jeho politické vedenie sa domnievajú, že teraz nadišiel ich čas diktovať politiku celému svetu. Rusko sa pokúša o návrat do klubu svetových mocností, avšak s cieľom stať sa jedinou agresívnou z nich, čo je podľa Tarasiuka výzvou pre Západ, USA a európsku víziu. "Demokratický svet nie je pripravený reagovať... Nikto nie je pripravený pomôcť Ukrajine," dodal Tarasiuk. Podľa jeho slov je ďalšou významnou výzvou pre Európsku úniu značné zosilnenie pravicového extrémizmu v Európe, pričom obvinenia na adresu Ukrajiny z rastúceho počtu fašistov možno jasne odmietnuť pri zohľadnení zisku francúzskeho Národného frontu vo voľbách do Európskeho parlamentu (takmer 25 percent) a menej ako troma percentami pre kandidátov ultrapravice v nedávnych prezidentských voľbách v bývalej sovietskej republike.

09:29 - Lukašenko: Rusko nerozdrvia žiadne sankcie

Minsk je pripravený spolupracovať s novými predstaviteľmi v Kyjeve, vyhlásil vo štvrtok bieloruský prezident Alexander Lukašenko. Okrem toho konštatoval, že Rusko "nerozdrvia" žiadne sankcie. "Ukrajina si zvolila nového prezidenta. Myslím si, že budeme spolupracovať s novým prezidentom, s novými orgánmi, pretože tam žijú naši ľudia, ľudia ako my, láskaví a pracovití, ktorí sa však ocitli v takejto situácii. Môžeme ich ignorovať, ale to im len viac ublíži," citovala agentúra ITAR-TASS Lukašenka na stretnutí s Valentinou Matvijenkovou, predsedníčkou Rady federácie, hornej komory ruského parlamentu, a zástupcami ruských regiónov. Bieloruský prezident zdôraznil, že užšia medziregionálna spolupráca bude najlepším základom a najsilnejšou hnacou silou pre akúkoľvek integráciu v postsovietskom priestore. Bolo by podľa neho správne zapojiť do tohto procesu aj kazašské a ukrajinské regióny.

Lukašenko hovoril aj o západných sankciách voči Moskve. "Žiadne sankcie v dnešnom svete nie sú schopné rozdrviť Rusko... Potrebujeme ďalšie ťažisko, ďalšiu oporu vo svete, aby sme nakoniec obnovili multipolárny svet. Svet nemôže spočívať na jednom pilieri, ktorý sa kníše zo strany na stranu. Toto je náš principiálny postoj, ktorý nie je veľmi obľúbený na Západe," povedal Lukašenko. Dodal, že ignorovanie tohto postoja "nám len pomôže obnoviť a získať silnejšiu základňu".

08:15 - V Úrade spolkovej kancelárky sa uskutočnilo stretnutie Merkelová-Porošenko

Nemecká spolková kancelárka Angela Merkelová prijala dnes vo svojom úrade v Berlíne novozvoleného ukrajinského prezidenta Petra Porošenka a prisľúbila mu podporu spolkovej republiky. Ukrajina sa, ako konštatovala, naďalej nachádza vo veľmi vážnej situácii, preto by jej Nemecko chcelo byť veľmi nápomocné. Cieľom je vytvorenie mierových a bezpečných existenčných podmienok pre všetkých ľudí na Ukrajine a pre pozitívny hospodársky vývoj, vyplýva z informácií tlačovej agentúry DPA.

Petro Porošenko, ktorého čaká v sobotu inaugurácia a prevzatie úradu hlavy štátu, sa výslovne poďakoval za doterajšiu pomoc Nemecka jeho krajine. Súčasne vyjadril nádej, že sa po jeho nástupe do úradu "otvoria nové možnosti pre program upokojenia východu Ukrajiny", pri ktorom ráta aj naďalej s pomocou nemeckej strany.

08:14 - Steinmeier a Sikorski budú v utorok rokovať o Ukrajine s Lavrovom v Petrohrade

O situácii na Ukrajine budú v utorok 10. júna rokovať v Petrohrade šéfovia nemeckej a poľskej diplomacie, Frank-Walter Steinmeier a Radoslaw Sikorski, s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom.

06:53 - Cameron a Putin hovorili o ukrajinskej kríze, ruky si vraj nepodali

Britský premiér David Cameron dnes ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi povedal, že Rusko by sa malo prestať miešať do záležitostí Ukrajiny a spolupracovať s novozvoleným prezidentom Petrom Porošenkom, uviedla tlačová agentúra Reuters. Cameron po stretnutí s Putinom v Paríži uviedol, že odovzdal ruskému prezidentovi rad "veľmi jasných" a jednoznačných posolstiev. Britský premiér hovoril o tom, že diplomatické riešenie ukrajinskej krízy je možné, ak Rusko pomôže zmierniť situáciu.

"Status quo, terajšia situácia, je neakceptovateľná a treba, aby sa to zmenilo," povedal britský líder. Dodal, že potrebujú, aby to Rusi správne pochopili a spolupracovali s novým prezidentom.
      

"Potrebujeme deeskaláciu, zastaviť ozbrojovanie sa a prekračovanie hranice. Potrebujeme konať na týchto frontoch," vysvetlil Cameron. Ako ďalej povedal britský premiér, teraz je príležitosť na úspešnú, mierovú a stabilnú Ukrajinu osobitne po tom, ako tam boli prezidentské voľby.

06:50 - Z Luhansku vypravili do Odesy špeciálny vlak s viac ako 450 deťmi

Ukrajinským železničiarom sa dnes v spolupráci s ďalšími zložkami podarilo vypraviť z Luhanska smerom do Odesy vlakovú súpravu s viac ako 450 deťmi-sirotami v sprievode ďalších vyše 50 dospelých. Išlo o druhý pokus o ich evakuáciu, prvý prekazili separatisti, píše tlačová agentúra UNIAN.
      

Na východe Ukrajiny pokračuje tak v Luhanskej, ako aj Doneckej oblasti aktívna fáza protiteroristickej operácie. V súvislosti s rastúcim napätím v meste a prítomnosťou značného množstva ozbrojených osôb opustilo iba Doneck dosiaľ už 15.000 ľudí.
      

Ukrajinské železnice sa napriek sťaženým podmienkam budú aj naďalej usilovať o posilnenie vlakových súprav, ktoré by občania chceli využiť na presun z oblastí sužovaných bojmi, ako aj zaradenie čo najvyššieho počtu zastávok pre vlaky na inkriminovaných tratiach. Jej možnosti však limitujú aktivity samozvaných orgánov Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky, ktoré už ukrajinská generálna prokuratúra vyhlásila za teroristické organizácie.

01:04 - Hollande sa pokúša využiť Deň-D na ukrajinskú diplomaciu

Francúzsky prezident Francois Hollande vyzval vo štvrtok vodcov krajín, ktorí sa zišli vo Francúzsku pri príležitosti dnešného 70. výročia vylodenia spojeneckých síl za druhej svetovej vojny v Normandii (Deň-D), aby využili túto príležitosť na zmiernenie napätia v súvislosti s ukrajinskou krízou. Pred príjazdom britskej kráľovnej Alžbety II. do Paríža vlakom z Londýna vyhlásili vo francúzskej metropole mimoriadne bezpečnostné opatrenia. Po britskej kráľovnej tam pricestoval americký prezident Barack Obama. Priletel zo summitu skupiny G-7 v Bruseli, na ktorý nepozvali ruského prezidenta Vladimira Putina.

Hollande sa vo štvrtok ponáhľal zo stretnutia s kráľovnou Alžbetou II. v Elyzejskom paláci do reštaurácie na bulvári Champs-Elysées, kde absolvoval prvú večeru s Obamom a potom nazad do svojej rezidencie na neskorú druhú večeru s Putinom.

Separátne večere ukázali, čo všetko musel Paríž, na žiadosť Washingtonu, urobiť pre to, aby sa Obama a Putin vo francúzskej metropole nestretli pred dnešnými oslavami Dňa-D. Vylodenie spojencov 6. júna 1944 v Normandii pomohlo ukončiť druhú svetovú vojnu a na oslavách jeho 70. výročia sa dnes na severe Francúzska zíde 18 najvyšších predstaviteľov štátov či vlád.

Jedným z hlavných cieľov francúzskeho prezidenta Hollanda, povedali diplomati, je urobiť cestičku pre to, aby sa dnes na francúzskej pôde prvýkrát stretli Putin a novozvolený ukrajinský prezident Petro Porošenko. Obama vyzval Putina, aby uznal novú ukrajinskú vládu, začal s ňou spolupracovať a zastavil "provokácie" pri rusko-ukrajinskej hranici. A pohrozil mu sprísnením sankcií, na čom sa dohodla skupina G-7. Putin v stredu v rozhovoroch pre francúzske médiá povedal, že je otvorený stretnutiam s Porošenkom i Obamom vo Francúzsku.