VIEDEŇ - Ruský prezident Vladimir Putin v utorok pricestuje na jednodňovú návštevu Rakúska, počas ktorej sa očakáva otvorená výmena názorov s predstaviteľmi hostiteľskej krajiny na postup Moskvy voči Ukrajine.
19:09 - Moskva chystá odvetné obchodné opatrenia voči Ukrajine
Rusko v utorok pohrozilo prijatím odvetných hospodárskych opatrení v prípade, že Ukrajina podpíše s Európskou úniou dohodu o voľnom obchode. K slávnostnému podpisu by malo prísť už na blížiacom sa summite Európskej únie naplánovanom na štvrtok a v piatok. Politickú časť Asociačnej dohody s EÚ podpísal Kyjev už dávnejšie a ako potvrdil nový ukrajinský prezident Petro Porošenko, jeho krajina chce teraz podpísať aj jej ekonomickú časť.
"Existuje tu možnosť zavedenia colných opatrení," pohrozil prvý ruský vicepremiér Igor Šuvalov. Nespresnil však, čoho presne by sa tieto odvetné kroky Rusku voči Ukrajine majú týkať. Moskva sa obáva, že po podpísaní dohody budú na Ukrajinu vo väčšej miere prúdiť výrobky z EÚ na úkor produkcie z Ruska. Má ísť najmä o potravinárske výrobky a oceľ. Rusko upozorňuje aj na možný scenár, podľa ktorého výrobky z únie zaplavia jeho trh, čím utrpia domáci producenti. Až takmer štvrtina ukrajinského exportu smeruje práve do Ruska.
18:32 - Putin navrhol predĺženie prímeria na východe Ukrajiny
Ruský prezident Vladimir Putin dnes počas návštevy Viedne vyzval na predĺženie týždňového prímeria na východe Ukrajiny. Podľa Putina pokoj zbraní musia sprevádzať aj rozhovory medzi Kyjevom a predstaviteľmi proruských povstalcov.
Ruský prezident súčasne zdôraznil, že Moskva je odhodlaná naďalej chrániť záujmy rusky hovoriacich obyvateľov Ukrajiny. Uviedol to v súvislosti so svojím dnes zverejneným rozhodnutím požiadať hornú komoru ruského parlamentu, aby zrušila uznesenie o možnosti nasadenia ruských ozbrojených síl na Ukrajine.
"Vyhlásiť prímerie nestačí ... Jeho nutnou súčasťou by mala byť aj zmysluplná diskusia o podstate problémov," uviedol Putin v súvislosti so sedemdňovým prímerím, ktoré v piatok vyhlásil nový ukrajinský prezident Petro Porošenko.
17:42 - Povstalci zostrelili armádny vrtuľník, zahynulo zrejme deväť ľudí
Vrtuľník ukrajinskej armády Mi-8 zostrelili dnes proruskí povstalci neďaleko východoukrajinského mesta Slovjansk. V troskách stroja zahynulo pravdepodobne všetkých deväť osôb na palube, oznámil hovorca ukrajinských ozbrojených síl Vladislav Selezňov, ktorého citovala agentúra Reuters.
Podľa Selezňova helikoptéru prevážajúcu vojenský materiál riadila trojčlenná posádka. Celkovo sa na palube nachádzalo deväť ľudí.
Agentúra Reuters priniesla vyjadrenie vojenského analytika Dmytra Tymčuka, podľa ktorého vrtuľník zasiahla strela vypálená z ručného raketometu. Podľa predbežných zistení zahynulo všetkých deväť ľudí na palube, uviedol Tymčuk, ktorý má dobré informačné zdroje v ukrajinskej armáde.
Ukrajinské médiá informovali, že vrtuľník zrútil neďaleko hory Karačun okolo 17.00 h miestneho času a jeho vrak stále horí.
17:11 - Povstalci porušili prímerie, zabili vojaka,siedmich zranili
Proruskí separatisti na východe Ukrajiny porušili prímerie niekoľkými streľbami v skorých ranných hodinách, pri ktorých zahynul jeden ukrajinský vojak a sedem bolo zranených. Novinárom to v utorok oznámil ukrajinský prezident Petro Porošenko, podľa ktorého zaznamenali osem takýchto incidentov na ukrajinských vojenských stanovištiach. "Bohužiaľ, prímerie bolo druhou stranou porušené," povedal Porošenko po stretnutí s nemeckým ministrom zahraničia Frankom-Walterom Steinmeierom. Streľba sa odohrala napriek tomu, že proruskí separatisti súhlasili v pondelok s dočasným prímerím do piatku tohto týždňa, ktoré je súčasťou Porošenkovho mierového plánu.
17:00 - Zákaz dovozu tovarov z Krymu ekonomiku SR neovplyvní
Zákaz dovozu tovarov z Krymu by nemal zásadným spôsobom ovplyvniť slovenskú ekonomiku. Potvrdzujú to údaje o vzájomnom obchode Slovenska a Ukrajiny.
Európska únia (EÚ) sa s platnosťou od 25. júna rozhodla zakázať dovoz tovarov z Krymu. Na tomto opatrení sa v pondelok (23. 6.) zhodli ministri zahraničných vecí EÚ na svojom zasadnutí v Luxemburgu. Má ísť o ďalšiu z reakcií únie na nelegálnu anexiu polostrova Ruskou federáciou.
"Na Slovensko to nebude mať takmer žiadny vplyv, dovoz z celej Ukrajiny tvorí len 1 % dovozov na Slovensko a zo samotného Krymu to bude zanedbateľná časť," uviedla pre TASR analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová.
16:01 - Ruskí komunisti považujú Putinov krok za predčasný
Poslanci ruského parlamentu dnes vyslovili očakávanie, že zrušenie uznesenia Rady federácie o možnosti nasadenia ruských ozbrojených síl na území Ukrajiny by mohlo viesť k zníženiu napätia vo vzťahoch Ruska so Západom. Informovala o tom dnes agentúra ITAR-TASS.
Podľa poslanca Viačeslava Nikonova, ktorý je odborníkom na medzinárodné vzťahy, Putinov krok svedčí o tom, že v Kremli panuje nádej v úspešnosť rokovaní medzi Kyjevom a oblasťami na juhu a východe Ukrajiny. "V opačnom prípade by sa Moskva sotva vzdala takej potenciálnej výhody, akou bola možnosť nasadenia ruských jednotiek na Ukrajine," upozornil.
Podľa jeho názoru Moskva v súčasnosti nevidí ako nevyhnutné podporovať napätie na východe Ukrajiny, aby "nedráždila Západ". Pripomenul, že v uplynulých týždňoch boli údajné prípravy na vojenský vpád na Ukrajinu a sústreďovanie ruských jednotiek pri hraniciach s Ukrajinou hlavným jablkom sváru vo vzťahoch Ruska so Západom.
15:17 - Kyjev obvinil Rusko z nastraženia nášľapných mín
Ukrajina obvinila ruské jednotky z nastraženia nášľapných mín na jej území počas anektovania Krymu. Kyjev predložil toto obvinenie v správe prezentovanej na medzinárodnej konferencii o nášľapných mínach, ktorá sa koná od 23. do 27. júna v juhoafrickom Mozambiku. Ukrajinská delegácia sa na konferencii v hlavnom meste Mozambiku Maputo nezúčastní.
Správa hovorí, že Rusko nastražilo míny v priestore medzi Krymom a ostatnou časťou Ukrajiny. Ruské jednotky tiež podľa nej zhabali 605 nášľapných mín uskladnených v ukrajinskom vojenskom sklade na Kryme. Ukrajina sa obáva, že míny by mohli byť odovzdané "teroristickým skupinám", čím má na mysli proruských separatistov a Rusov, ktorí bojujú s nimi na juhovýchode Ukrajiny.
14:15 - O prímerí v Donbase rokoval aj politik, ktorý je Putinovi kmotrom
Rokovania v Donecku, ktorých výsledkom je súhlas tamojších proruských separatistov s prímerím, sú dnes na Ukrajine témou rozsiahlej diskusie kvôli ich účastníkom: po boku ukrajinského exprezidenta Leonida Kučmu bol totiž Viktor Medvedčuk, ktorého dcére Darji je ruský prezident Vladimir Putin krstným otcom.
Hovorca ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany (SNBO) Volodymyr Čepovoj dnes na tlačovej konferencii nevedel uviesť, ako sa Medvedčuk dostal na Kučmove rokovania so separatistami. "On (Medvedčuk) nezastupuje ukrajinskú stranu," vyhlásil Čepovoj.
Hovorca SNBO rovnako nevedel uviesť, koho na rokovaniach zastupuje poslanec Nestor Šufryč. Dodal len, že "v práci trojstrannej kontaktnej skupiny ukrajinskú stranu zastupuje druhý prezident Ukrajinskej republiky, pán Kučma".
Čepovoj prisľúbil, že ukrajinské vedenie čoskoro poskytne oficiálne informácie o Šufryčovi i Medvedčukovi.
13:43 - Porošenko víta Putinovo rozhodnutie ako krok k riešeniu krízy na Ukrajine
Ukrajinský prezident Petro Porošenko podporil dnes rozhodnutie ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý požiadal parlament o zrušenie uznesenia o možnosti nasadenia ruských ozbrojených síl na území Ukrajiny.
Po tom, ako Putin odobril mierový plán na urovnanie situácie v Donbase, ide podľa Porošenka o "prvý praktický krok Ruska smerom k riešeniu krízy na východe Ukrajiny".
Mierový plán pre Donbas predložil Porošenko minulý piatok. Plán pozostáva z 15 bodov a sprevádza ho jednostranné prímerie, ktoré majú vládne jednotky rešpektovať do tohto piatka. Výnimkou sú prípady, keď by museli reagovať na paľbu z pozícií proruských separatistov.
Ako informovala agentúra UNIAN, Porošenko navrhol predsedovi ukrajinského parlamentu Oleksandrovi Turčynovovi, aby zrušenie uznesenia o možnosti nasadenia ruských vojakov na území Ukrajiny prerokoval s predsedníčkou Rady federácie, hornej komory ruského parlamentu, Valentinou Matvijenkovou.
13:02 - Parlament rozhodne o zrušení vojenského zásahu na Ukrajine
Horná komora ruského parlamentu Rada federácie bude v stredu hlasovať o zrušení rezolúcie umožňujúcej zásah ruských vojsk na Ukrajine, ktorú schválila jednomyseľne v marci na žiadosť prezidenta Vladimira Putina, informovala o tom ruská agentúra Interfax. Ruské agentúry predtým uviedli, že o zrušenie rezolúcie požiadal podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova prezident Putin.
12:13 - Putin požiada Radu federácie o zrušenie uznesenia ohľadom Ukrajiny
Ruský prezident Vladimir Putin požiadal Radu federácie, hornú komoru ruského parlamentu, aby zrušila uznesenie o možnosti nasadenia ruských ozbrojených síl na Ukrajine.
10:53 - Rusko vyjadruje poľutovanie nad spochybnením partnerstva zo strany EÚ
Ruské ministerstvo zahraničných vecí dnes vyhlásilo, že súčasné kroky EÚ spochybňujú strategický charakter partnerstva s Ruskom. Uvádza sa to vo vyhlásení, ktoré ruský rezort diplomacie zverejnil pri príležitosti 20. výročia podpísania Zmluvy o partnerstve a spoluprácu medzi Ruskom a EÚ.
Ruské MZV súčasne vyjadrilo ľútosť nad rozhodnutím EÚ prerušiť práce na príprave novej základnej zmluvy medzi Ruskom a EÚ. "Príprava dokumentu, zameraného na posilnenie vzájomne výhodných vzťahov v záujme občanov a podnikateľských kruhov Ruska a členských štátov EÚ, bola zastavená bez ohľadu na strategické záujmy štátov Európy," uvádza sa vo vyhlásení ruského ministerstva.
Krízu vo vzťahoch medzi Ruskom a EÚ i ďalšími krajinami vyvolala situácia na Ukrajine, kde vlani na jeseň vypukli mohutné protivládne nepokoje, ktoré vyvolalo odmietnutie vtedajšej vlády v Kyjeve podpísať asociačnú zmluvu s EÚ a namiesto toho posilnenie spolupráce s Ruskom. Moskva vtedy totiž pohrozila, že po podpísaní asociačnej zmluvy zablokuje dovoz ukrajinskej produkcie do Ruska.
V decembri sa potom ukrajinské vedenie s Ruskom dohodlo na pôžičke vo výške 15 miliárd dolárov a na znížení cien za plyn o jednu tretinu. Tento krok mnohí pozorovatelia označili za potvrdenie zámeru Ukrajiny orientovať sa na spoluprácu s Ruskom.
Veľmi výbušná situácia, keď počas protivládnych protestov došlo k obetiam na životoch, si vynútila rokovania medzi prezidentom Viktorom Janukovyčom a vodcami opozície, ktorí 21. februára prijali plán krokov, zahŕňajúci predčasné prezidentské voľby, vytvorenie vlády národnej jednoty a návrat k ústave z roku 2004, ktorá výrazne obmedzila právomoci hlavy štátu v prospech parlamentu a vlády.
Krátko nato však Janukovyč i viacerí ministri jeho vlády opustili Kyjev či Ukrajinu. Parlament Janukovyča 22. februára odvolal z funkcie a na 25. mája stanovil termín predčasných prezidentských volieb.
Vnútropolitické zmeny viedli však aj k posilneniu separatistických snáh na Kryme, ktorý sa medzičasom stal novým subjektom Ruskej federácie, a vo východnej časti Ukrajiny, kde došlo k vyhláseniu dvoch samozvaných republík - Doneckej a Luhanskej - a odohrávajú sa tam boje s vládnymi silami snažiacimi sa potlačiť proruských separatistov prostredníctvom vládnej protiteroristickej operácie.
Za podnecovaním separatistických tendencií a vyzbrojovaní proruských síl je podľa Kyjeva a Západu Rusko. V reakcii na to EÚ uvalila na Rusko sériu sankcií.
10:52 - Vo velení ATO na Ukrajine je zradca, tvrdí veliteľ špeciálnej jednotky Ajdar
Jeden z veliteľov špeciálneho pechotného práporu Ajdar, ktorý na východe Ukrajiny operuje po boku vládnych síl, tvrdí, že vo velení protiteroristickej operácie (AT0) je zradca.
Serhij Meľnyčuk v rozhovore odvysielanom v relácii Sloboda slova televízie ICTV uviedol, že je o tom presvedčený na základe výpovedí zajatcov, ktorí bojovali na strane proruských separatistov.
"Posmievajú sa nám a tvrdia: Vieme o každom štarte vášho lietadla, o každom štarte vášho vrtuľníka, vieme o všetkých rozkazoch," vyhlásil Meľnyčuk.
Keď sa separatisti dozvedia, ktorá oblasť bude terčom ostreľovania vládnymi silami, včas sa odtiaľ stiahnu a po ukončení náletu či paľby sa na svoje pozície vrátia. "Je to úplný únik informácií. Protivník vie všetko," tvrdí Meľnyčuk.
Agentúra Ukrinform, ktorá o tom informovala, pripomína, že vyšetrovacia komisia parlamentu pripúšťa, že jednou z príčin zostrelenia lietadla Il-76 v Luhansku môže byť aj zrada v generálnom štábe ukrajinskej armády.
Lietadlo bolo zostrelené v noci na 14. júna paľbou z protilietadlových zbraní a ťažkých guľometov. Zahynulo pri tom všetkých 49 osôb na palube - 40 vojakov a deväť členov posádky.
Podľa hodnotenia analytikov ide o tvrdú ranu pre ukrajinské sily, ktoré sa snažia potlačiť separatistov na východe krajiny. Incident vyvoláva otázky ohľadne prístupu separatistov k zbraniam.
Denník Kyiv Post označil zostrelenie lietadla za najsmrteľnejší incident od začiatku konfliktu. Väčšinu z obetí podľa neho tvorili výsadkári z 25. dnepropetrovskej vzdušnej brigády.
09:39 - Ruský veľvyslanec v OSN upozorňuje na dezinterpretácie vyhlásení OSN Kyjevom
Veľvyslanec Ruska v newyorskom sídle OSN Vitalij Čurkin vyjadruje pochybnosť, či kyjevská vláda korektne interpretuje hodnotenie mierového plánu, ktorý v záujme upokojenia konfliktu na juhu a východe Ukrajiny minulý piatok predložil jej nový prezident Petro Porošenko.
Čurkin v rozhovore pre agentúru ITAR-TASS v noci nadnes vyhlásil, že Ukrajina veľmi často skresľuje pozíciu OSN, aby vylepšila svoj obraz. Podľa Čurkina sa tak stalo aj v prípade reakcie generálneho tajomníka OSN Pan Ki-muna na Porošenkov mierový plán a ich spoločný telefonát.
Ruský diplomat upozornil, že Pan "sotva" podporil návrh na vytvorenie desať kilometrov širokej nárazníkovej zóny v pohraničí. "Veľmi by ma prekvapilo, keby sa ukázalo, že generálny tajomník (v telefonáte) spomenul túto nárazníkovú zónu, ktorú avizoval prezident Porošenko. Hoci už len pre to, že nikomu nie je jasné, čo sa tým rozumie," vyhlásil Čurkin.
Podobne ako Čurkin sa vyjadril aj oficiálny predstaviteľ OSN Stéphane Dujarric, ktorý v súvislosti s rozdielnou interpretáciou reakcie OSN na Porošenkov plán vyzval "veriť len vlastným vyhláseniam OSN".
Kým tlačová služba OSN informovala, že Pan Ki-mun "ocenil" Porošenkov mierový plán, tlačový odbor Porošenka tvrdil, že Pan plánu "vyjadril podporu" a údajne aj "podčiarkol závažnosť takého jeho prvku, akým je vytvorenie nárazníkovej zóny na ukrajinsko-ruských hraniciach".
Dujarric sa vyhol reakcii na otázku ITAR-TASS, či Porošenkova tlačová služba dezinterpretovala Panovo vyhlásenie. "To nehovorím. Hovorím len, že vyhlásenia o tom, čo hovorí generálny tajomník prichádzajú buď priamo od neho, alebo od jeho oficiálneho predstaviteľa alebo iných vysokopostavených osôb".
09:35 - Ukrajinské agentúry: Proruskí separatisti nerešpektujú vlastné prímerie
Ukrajinské tlačové agentúry dnes informovali, že napriek súhlasu proruských separatistov s dodržiavaním prímeria do 27. júna došlo v noci nadnes k viacerým incidentom.
Ako spresnili agentúry UNIAN a Ukrinform, v noci nadnes v Luhanskej oblasti hlásili ostreľovanie viacerých kontrolných stanovíšť jednotiek vládnej protiteroristickej operácie (ATO). K závažnému incidentu došlo aj na pohraničnom priechode Izvarino, v dôsledku ktorého je časť ukrajinských hraníc s Ruskom nekrytá, tvrdí novinár Jurij Butusov s odvolaním sa na zdroje vo vedení ATO. Upozornil, že pohraničníkom neprišlo na pomoc ani vládne letectvo, ani delostrelectvo, lebo sa "vedú mierové rokovania".
Pokoj zbraní zo strany separatistov má byť súbežný s jednostranným prímerím, ktoré od 20. do 27. júna vyhlásil ukrajinský prezident Petro Porošenko v rámci svojho mierového plánu. Premiér samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) Alexandr Borodaj podľa pondelkovej správy AP okrem toho sľúbil, že vzbúrenci prepustia pozorovateľov z Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktorých zadržiavajú.
Na schôdzku tzv. "kontaktnej skupiny" do Donecka prišli ruský veľvyslanec na Ukrajine Michail Zurabov, Heidi Tagliaviniová z OBSE, bývalý ukrajinský prezident Leonid Kučma, líder hnutia Ukrajinská voľba Viktor Medvedčuk, premiér DĽR Alexandr Borodaj, líder hnutia Juhovýchod Oleh Carjov, ako aj predstavitelia samozvanej Luhanskej ľudovej republiky.
Agentúra DPA dnes upozornila, že Borodaj neskôr spresnil, že nešlo o rokovania, len o "predbežné neoficiálne konzultácie". Podľa DPA nie je jasné, akú váhu bude mať Borodajovo vyhlásenie o dodržiavaní prímeria na vývoj udalostí napríklad v Slovjansku.
DPA tvrdí, že nie je jasné, či prímerie budú rešpektovať aj proruskí separatisti v Luhanskej oblasti, keďže ich zástupcovia sa na schôdzku nedostavili načas, ako upozornili ukrajinské médiá. Nemecká tlačová agentúra však za povzbudzujúci signál označuje vyhlásenie vlády, že v pondelok v čase od 09.00 h do 17.00 h miestneho času nedošlo v konfliktnej zóne ani k jednému prípadu použitia zbraní.
Podľa agentúry RIA Novosti sa dnes na východ Ukrajiny z Kyjeva vypraví ďalšia skupina dobrovoľníkov, ktorí sa v rámci pluku územnej obrany Azov, pôsobiaceho po boku síl ATO, zapoja do operácií proti separatistom. Prísahou ďalších 70 dobrovoľníkov sa počet príslušníkov pluku Azov zvýšil na 500. Ako uviedla RIA Novosti pluk financuje ukrajinský oligarcha Ihor Kolomojskyj.
06:38 - Obama varoval Putina pred ďalšími dôsledkami v súvislosti s Ukrajinou
Americký prezident Barack Obama vyzval dnes svojho ruského kolegu Vladimira Putina, aby podporil mier na Ukrajine. V telefonickom rozhovore ho varoval, že Moskva ponesie ďalšie dôsledky, ak nepodnikne kroky na zníženie napätia.
"Prezident hovoril s prezidentom Putinom a opäť ho vyzval na podporu mieru namiesto umožňovania presunu zbraní a materiálu cez hranicu a podpory militantov a separatistov, ktorí naďalej destabilizujú situáciu na Ukrajine," uviedol hovorca Bieleho domu Josh Earnest.
"Rusko bude čeliť ďalším dôsledkom, ak neuvidíme konkrétne činy na deeskaláciu situácie," citovala Earnesta agentúra Reuters.
Šéf Kremľa podľa agentúry AP v rozhovore zdôraznil, že pre normalizáciu situácie na východe Ukrajiny je potrebné "účinne ukončiť boje a začať priame rokovania medzi stranami konfliktu".
Ukrajinský prezident Petro Porošenko zverejnil v piatok mierový plán a vyhlásil jednostranné prímerie. Moskva plán privítala, ale vyzvala vládu v Kyjeve, aby rokovala so vzbúrencami.
Lídri separatistov na východe Ukrajiny dnes súhlasili s dodržiavaním prímeria do 27. júna. Oznámil to premiér samozvanej Doneckej ľudovej republiky Alexandr Borodaj po schôdzke tzv. "kontaktnej skupiny" v Donecku.
"Na rokovaniach orgány Luhanskej a Doneckej ľudovej republiky súhlasili, že budú dodržiavať prímerie do 27. júna," citovala Borodaja agentúra Reuters. Pokoj zbraní zo strany separatistov bude podľa nej prebiehať súbežne s jednostranným prímerím, ktoré od 20. do 27. júna vyhlásil Porošenko v rámci svojho mierového plánu.
06:35 - Viedeň sa chystá na Putina, Fischer chce hovoriť o Ukrajine
Ruský prezident Vladimir Putin v utorok pricestuje na jednodňovú návštevu Rakúska, počas ktorej sa očakáva otvorená výmena názorov s predstaviteľmi hostiteľskej krajiny na postup Moskvy voči Ukrajine. Podľa vyjadrení jeho rakúskeho náprotivka Heinza Fischera, ktoré priniesla verejnoprávna stanica ORF, bude vzájomný rozhovor príležitosťou "prebrať všetky otvorené otázky" a vypočuť si stanovisko druhej strany "v origináli". Fischer pritom považuje za dôležité "udržiavať kanály otvorené a hovoriť spolu" v terajšej situácii, keď na východe Ukrajiny pokračuje povstanie proruských separatistov.
Podľa ORF Putinova návšteva vyvoláva už v predstihu "značne kontroverzné debaty" v médiách a chýbať by nemali ani demonštrácie, aké Viedeň zažila počas minulotýždňovej návštevy tureckého premiéra Recepa Tayyipa Erdogana. Rakúsky prezident však tvrdí, že prijatie ruského lídra sa nevymyká sankčnej politike voči Moskve zo strany EÚ a prispieva k vyriešeniu vzájomných nezhôd. Návšteva by tiež nemala byť vnímaná ako zmena postoja Rakúska k marcovému pričleneniu Krymu k Rusku, ktoré Fischer opakovane označil za protiprávne, zdôraznila jeho kancelária. Okrem Fischera by mal Putin vo Viedni rokovať s kancelárom Wernerom Faymannom a naplánované má taktiež vystúpenie na pôde rakúskej obchodnej komory. Na stretnutí prezidentov sa očakáva účasť rakúskych ministrov zahraničných vecí a hospodárstva.
Podľa vyhlásenia Kremľa, na ktoré sa odvoláva ORF, bude súčasťou návštevy podpis dohody týkajúcej sa výstavby plynovodu Južný prúd. Ako ďalší bod programu stanica uviedla stretnutie so švajčiarskym prezidentom Didierom Burkhalterom v úlohe predsedu Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) so sídlom vo Viedni. Prítomný bude aj srbský minister zahraničných vecí Ivica Dačič, ktorého krajina v roku 2015 prevezme predsedníctvo v OBSE od Švajčiarska.
19:21 - Separatisti súhlasili s dodržiavaním prímeria
Lídri separatistov na východe Ukrajiny súhlasili s dodržiavaním prímeria do 27. júna. Oznámil to dnes premiér samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) Alexandr Borodaj po schôdzke tzv. "kontaktnej skupiny" v Donecku.
"Na rokovaniach orgány Luhanskej a Doneckej ľudovej republiky súhlasili, že budú dodržiavať prímerie do 27. júna," citovala Borodaja agentúra Reuters. Pokoj zbraní zo strany separatistov bude podľa nej prebiehať súbežne s jednostranným prímerím, ktoré od 20. do 27. júna vyhlásil ukrajinský prezident Petro Porošenko v rámci svojho mierového plánu.
Borodaj taktiež sľúbil, že vzbúrenci prepustia pozorovateľov z Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktorých zadržiavajú, píše agentúra AP.
18:52 - Kyjev je ochotný s Moskvou konzultovať ekonomickú časť asociačnej dohody
Kyjev je ochotný viesť s Moskvou konzultácie o implementácii ekonomickej časti asociačnej dohody s Európskou úniou, ktorú Ukrajina plánuje podpísať 27. júna. Oznámil to dnes šéf ukrajinskej diplomacie Pavlo Klimkin.
"Vplyv implementácie dohody - aj na naše hospodárske vzťahy s Ruskou federáciou - bude jasne pozitívny... Vidím možnosť rýchleho nájdenia riešenia ohľadne implementácie," citovala Klimkina agentúra RIA Novosti.
18:33 - Ministri zahraničných vecí podporili mierový plán prezidenta Porošenka
Ministri zahraničných vecí krajín EÚ na dnešnom zasadnutí v Luxemburgu podporili mierový plán nového ukrajinského prezidenta Petra Porošenka, ktorý označili za dobrú šancu pre deeskaláciu napätia na východe Ukrajiny. Informoval o tom šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák.
Účastníci Rady Európskej únie pre zahraničné záležitosti v tejto súvislosti vyzvali všetky strany konfliktu na Ukrajine na rešpektovanie prímeria a vytvorenie podmienok na zmierňovanie napätia.
Diplomati vyjadrili obavy z humanitárnej situácie na východe Ukrajiny a na Kryme a vyzvali vládu v Kyjeve na ďalšie reformné úsilie, vrátane ústavnej reformy a procesu decentralizácie krajiny. Ministri tiež opätovne odsúdili nelegálne anektovanie Krymu Ruskom.
Na rokovaní v Luxemburgu bol prítomný aj nový ukrajinský minister zahraničných vecí Pavlo Klimkin, ktorý predstavil mierový plán prezidenta Porošenka. Klimkin zdôraznil, že k realizácii plánu by malo prispieť aj Rusko, a to kontrolou hranice a vplyvom na separatistov operujúcich na východe Ukrajiny.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies
