Situácia na Ukrajine: Separatisti po prestrelke oslobodili zadržaného lídra

19:46 - Okrúhly stôl riešil právomoci východu, ale bez separatistov

V Ukrajinskom meste Charkov sa v sobotu uskutočnilo druhé rokovanie za okrúhlym stolom o riešení súčasnej krízy. Na stretnutí sa zúčastnili aj predstavitelia východnej Doneckej a Luhanskej oblasti, ktoré po referendách vyhlásili nezávislosť. Za okrúhly stôl si však opäť nesadli predstavitelia proruských separatistov, ktorých vláda nepozvala. "Nebudeme rokovať so zlodejmi a teroristami," vyhlásil ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk. Ani povstalci nejavili záujem o účasť, keďže hovoriť sú ochotní jedine o stiahnutí ukrajinských vojakov z oblasti a o uznaní ich nezávislosti zo strany Kyjeva. "Nikto na svete nehovorí s teroristami, ani Putin nehovorí s teroristami," vyjadril sa exprezident Leonid Kravčuk, ktorý diskusiu moderoval.

Jaceňuk vyzval lídrov východnej Ukrajiny, aby nepodporovali ozbrojených separatistov a aby spolupracovali s vládou na pláne posilnenia právomocí jednotlivých oblastí. "Máte doma ozbrojených teroristov financovaných z Ruska, ktorí chcú zabrať našu zem," vyhlásil úradujúci premiér. Predseda Luhanskej regionálnej vlády Valerij Holenko povedal, že referendum o nezávislosti síce nemá žiadnu právnu moc, no vyjadruje vôľu ľudí, a preto ho nemôže vláda ignorovať. Myslí si tiež, že posilnenie právomocí regiónov už nie je postačujúce a ako prvý ústretový krok by podľa neho mala teraz vláda zastaviť "protiteroristickú operáciu" na východe. Podľa Jaceňuka je však najprv potrebné povstalcov odzbrojiť. Čo sa týka výziev na uzákonenie ruštiny ako druhého oficiálneho jazyka, Jaceňuk povedal, že vláda podporuje rovnocenný štatút ukrajinčiny a ruštiny v rusky hovoriacich regiónoch. 

Ďalší okrúhly stôl by sa mal konať v stredu v meste Čerkasy v strednej časti Ukrajiny.

13:39 - Vládna armáda už prišla o 650 vojakov, tvrdia separatisti

Samozvaný starosta východoukrajinského mesta Slovjansk Vjačeslav Ponomarev informoval o počte obetí a zranených počas vládnej "protiteroristickej operácie" zameranej na potlačenie separatistického hnutia. V sobotu o tom informoval server Vioce of Russia. Za posledných desať dní bolo podľa neho zabitých, zajatých alebo zranených 650 ľudí bojujúcich na strane vlády v Kyjeve. Medzi nimi údajne bolo 285 extrémistov z Pravého sektora, ktorí sa pridali k Národnej garde ale aj 90 príslušníkov tajnej služby a 70 zahraničných žoldnierov. Ukrajinské úrady oficiálne hovoria asi o 21 mŕtvych a 65 zranených vojakoch. Ponomarev tiež povedal, že o život prišlo osem povstalcov a ďalší traja utrpeli zranenia.

Ukrajinská vláda odštartovala operáciu na východe krajiny 2. mája. Tamojší Donecký a Luhanský región napriek tomu vyhlásili po referendách nezávislosť od Ukrajiny a zvažujú o pripojení sa k Rusku. Separatisti teraz pohrozili Kyjevu, že ak nestiahne svoje jednotky z obsadených vojenských stanovíšť, povstalci odštartujú vlastnú ofenzívu. V sobotu už hlásia prudké boje z miest Kramatorsk, Slovjansk a Mariupol.

11:55 - Separatisti po prestrelke oslobodili zadržaného lídra

Proruským ozbrojencom sa podarilo oslobodiť lídra separatistického hnutia v ukrajinskej Luhanskej oblasti Valeryho Bolotova, ktorého v sobotu ráno zadržala ukrajinská pohraničná stráž. Bolotova, samozvaného guvernéra Luhanského regiónu, zatkli na hraniciach, keď sa vracal z Ruska, kde sa liečil zo zranení, ktoré utrpel tento týždeň pri útoku. Ako informoval hovorca pohraničnej stráže Oleh Slobodjan, na hraničné stanovište prišlo asi 200 ozbrojených separatistov požadujúcich prepustenie svojho lídra. Ozbrojenci potom zaútočili na pohraničnú stráž granátmi a automatickými zbraňami a Bolotova oslobodili. Slobodjan nevedel povedať, či si streľba vyžiadala obete alebo zranených. Luhanská oblasť je jedným z regiónov, ktoré po referende vyhlásilo tento týždeň nezávislosť od Ukrajiny.

09:36 - Druhý okrúhly stôl bude v sobotu v Charkove

Druhé rokovanie za okrúhlym stolom o riešení súčasnej ukrajinskej krízy sa uskutoční v sobotu v meste Charkov na východe krajiny. Pôvodne sa malo konať v meste Doneck, z bezpečnostných dôvodov však organizátori túto možnosť zavrhli. Sobotňajšie rokovania sa zamerajú najmä na situáciu v Doneckej a Luhanskej oblasti, ktoré po referende vyhlásili samostatnosť. Riešiť sa budú aj nevyhnutné ústavné zmeny, decentralizácia moci a poskytnutie väčších právomocí jednotlivým regiónom. Hlavným cieľom je upokojiť situáciu pred nadchádzajúcimi prezidentskými voľbami, ktoré sa budú konať 25. mája. Medzi účastníkmi bude ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk, minister vnútra Arsen Avakov, exprezidenti Leonid Kravčuk a Leonid Kučma ako aj zástupcovia parlamentu, mimovládnych organizácií a predstavitelia náboženskej a obchodnej sféry.

Prvý okrúhly stôl sa uskutočnil v stredu v Kyjeve a rolu sprostredkovateľa z poverenia Organizácie pre spoluprácu a bezpečnosť v Európe (OBSE) zaujal nemecký diplomat Wolfgang Ischinger. V reakcii na predchádzajúce tvrdenia, že na prvom okrúhlom stole sa nezúčastnili žiadni zástupcovia proruských separatistov, Ischinger v piatok vyhlásil, že na stretnutí bol napríklad starosta mesta Doneck. "Boli tam aj predstavitelia, starostovia a poslanci z východu krajiny," povedal.

07:50 - Ukrajinský minister je za preventívne sankcie voči Rusku

Zaviesť tvrdšie sankcie voči Rusku, ktoré vedie "skrytú vojnu" na východnej Ukrajine, navrhol v rozhovore pre dnešné vydanie nemeckého denníka Die Welt ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Deščycia.
      

Spojené štáty a Európska únia už uvalili sankcie na ruské fyzické osoby a niekoľko spoločností, ale podľa Deščyciu je potrebné, aby Západ prijal tvrdšie sankcie, ktoré by zasiahli špecifické ekonomické sektory, napríklad bankovníctvo a Rusov s rozhodovacou právomocou. "Je tiež dôležité uvaliť preventívne sankcie, aby Rusko nenarobilo ešte väčšie škody," domnieva sa. Podľa Deščyciu by si nemeckí politici mali byť vedomí toho, že Rusko sa nezastaví v Luhansku a Donecku. Ak preto nechcú byť zodpovední za destabilizáciu regiónu, musia byť podľa neho voči Rusku tvrdší.
      

Agentúra Reuters pripomína, že Nemecko má úzke ekonomické väzby na Rusko a nemecký priemysel stupňuje úsilie, aby odradil kancelárku Angelu Merkelovú od uvalenia nových, prísnejších, ekonomických sankcií na Rusko, pričom jeho zástupcovia argumentujú rizikom poškodenia domácich firiem i ekonomiky.
      

Podľa Deščyciu Putin nemá v pláne "otvorene napadnúť" Ukrajinu, pretože sa bojí dôsledkov: napríklad ďalších sankcií, preto na východnú Ukrajinu vysiela "teroristov, aby tam vyvolali nepokoje a dostali tak východnú časť Ukrajiny pod ruskú kontrolu".
      

Dodal, že väčšina zbraní, ktoré sú používané "rebelmi", pochádza z Ruska: napríklad ich guľomety sú z ruských armádnych zásob, používa ich výhradne ruská armáda a nikde mimo Ruska ich nie je možné získať. Spresnil, že ukrajinská pohraničná stráž zatkla pašerákov, ktorí chceli tieto zbrane doviezť na Ukrajinu.
      

Šéf ukrajinskej diplomacie informoval, že sa podarilo zachytiť aj viacero telefonátov medzi separatistickými vodcami a ruskými agentmi, ktoré dokazujú, že proruské sily na Ukrajine všetky príkazy dostávajú z Ruska.
      

Deščycia v tejto súvislosti vyjadril obavu, že separatisti by sa na budúcu nedeľu mohli pokúsiť zastrašiť občanov v niektorých mestách na východnej Ukrajine, aby sa nezúčastnili na prezidentských voľbách 25. mája.
      

Ukrajinský minister tiež uviedol, že Ukrajina vedie s Ruskom rokovania o cene za dodávky zemného plynu a je pripravená platiť trhovú cenu - okolo 300 dolárov za 1000 m3. Dodal, že o nákupe plynu Kyjev rokuje aj s Maďarskom, Slovenskom a Poľskom, a pracuje aj na projektoch, ktoré by Ukrajinu zbavili závislosti od Ruska.
      

Rusko upozornilo, že v júni prestane na Ukrajinu dodávať zemný plyn, ak Kyjev do 2. júna nezaplatí zálohu za dodávka plynu. Tento spor vyvoláva obavu z ohrozenia dodávok ruského zemného plynu do Európy. 

07:40 - OSN: Protesty na Ukrajine majú od novembra najmenej 250 obetí

Nepokoje na Ukrajine si od svojho začiatku v novembri minulého roku vyžiadali najmenej 250 obetí na životoch. Vo svojej správe to v piatok uviedla OSN. Zistenia monitorovacej skupiny OSN zaoberajúcej sa porušovaním práv Ukrajincov predstavila Komisárka OSN pre ľudské práva Navi Pillayová. Najmenej 127 ľudí zomrelo od začiatku takzvanej protiteroristickej operácie vo východnej Doneckej a Luhanskej oblasti, ktoré vyhlásili minulý týždeň po úspešných referendách nezávislosť. Medzi obeťami nie je započítaných 83 osôb, ktoré zmizli ešte počas protivládnych protestov v Kyjeve. V zajatí je v súčasnosti podľa OSN najmenej 49 ľudí.

Podľa správy OSN dochádza na východe Ukrajiny k rozsiahlym únosom obyvateľstva a k ilegálnym zatknutiam zo strany tamojších neoficiálnych bezpečnostných zložiek. Tie údajne vo veľkom unášajú novinárov, aktivistov, politikov, ale aj predstaviteľov medzinárodných organizácií a členov ukrajinskej armády.

07:33 - Obama a Hollande varovali pred pritvrdením sankcií voči Rusku

Americký prezident Barack Obama a jeho francúzsky kolega Francois Hollande zhodli v názore, že ak Rusko bude pokračovať v provokatívnom a destabilizujúcom zasahovaní do ukrajinskej krízy, doplatí na to oveľa viac, než tomu bolo doposiaľ. 
      

Obaja štátnici k tomuto konštatovaniu dospeli v spoločnom telefonáte, ktorý sa podľa oznámenia Bieleho domu uskutočnil v piatok večer. Obama počas rozhovoru ocenil úsilie ukrajinskej vlády "o zjednotenie krajiny prostredníctvom slobodných a spravodlivých prezidentských volieb 25. mája, ktoré povedú k inkluzívnemu procesu ústavných reforiem."
      

Po anexii Krymského polostrova a kvôli podpore proruských separatistov na východe a juhu Ukrajiny uvalil Západ na Rusko sériu sankcií, ktoré sa zatiaľ týkali najmä zákazu vycestovania ruských a proruských verejných činiteľov a na zmrazenie ich aktív v západných bankách. 
      

Predmetom sporov medzi partnermi na Západe je najnovšie kontrakt, na základe ktorého sa vo Francúzsku pre potreby ruskej armády vyrábajú dve vojnové lode typu Mistral. Kontrakt má hodnotu 1,2 miliardy eur a Francúzsko tento týždeň deklarovalo, že ho mieni dodržať, lebo v opačnom prípade by muselo platiť penále.
      

Na margo kontraktu na dodávku dvoch vojnových lodí Mistral Rusku francúzsky minister zahraničných vecí Laurent Fabius uviedol, že momentálne nie je dôvod prehodnocovať ho a "v súlade so zákonom v súčasnosti ani nie je možné vypovedať ich".  
      

Agentúra ITAR-TASS, ktorá o spore tento týždeň informovala, spresnila, že veľkým odporcom rusko-francúzskeho kontraktu boli a zostávajú najmä USA. Fabius podľa RIA Novosti v tejto súvislosti uviedol, že Francúzsko "od nikoho nepotrebuje prednášky o tvrdosti" svojej politiky. Dodal, že právne aspekty zmluvy na dodávku mistralov do Ruska budú znovu vyhodnocovať v októbri.
      

Kritický postoj USA, ako nedávno uviedol Le Monde, irituje Paríž, kde vládni úradníci upozorňujú, že Spojené štáty sa "môžu biť do pŕs", keďže - vzhľadom na nízky objem obchodnej výmeny s Ruskom - na rozdiel do Európy nepocítia dôsledky ekonomických reštrikcií uvalených na Rusko, od ktorého nie sú energeticky závislé.

07:15 - Biely dom privítal kroky proruských separatistov na Ukrajine

Biely dom dnes privítal rozhodnutie proruských separatistov vo východoukrajinskom meste Mariupol opustiť vládne budovy, ktoré obsadili.
      

Hovorca Bieleho domu Jay Carney to označil za "vítaný vývoj", uviedla agentúra AP. Pripomenula, že separatisti sa stiahli z vládnych budov v Mariupole v Doneckej oblasti po tom, čo sa v uliciach objavili občianske hliadky pracovníkov oceliarní.
      

Carney taktiež konštatoval, že zastavenie destabilizačných aktivít, ako je obsadzovanie budov, znamená pozitívny vývoj v napätých vzťahoch medzi Ukrajinou a Ruskom.
      

Občianske hliadky sa začali tento týždeň po tom, čo Rinat Achmetov, najbohatší človek na Ukrajine so značným vplyvom vo východných oblastiach, vyzval pracovníkov svojich oceliarní, aby pomohli polícii obnoviť poriadok v meste.

07:00 - Nemecký exkancelár varuje: Je to ako v predvečer prvej svetovej vojny

Bývalý nemecký kancelár Helmut Schmidt v piatok varoval Európu, že atmosféra na starom kontinente začína pripomínať situáciu spred vypuknutia prvej svetovej vojny. Podľa Schmidta sa totiž krajiny správajú ako "námesačníci", čím sa odvolal na výraz austrálskeho historika Christophera Clarka, ktorý takto popisoval neschopnosť lídrov vtedajšej Európy, USA a Ruska odhadnúť rozmery masakry prvého globálneho konfliktu v dejinách ľudstva. Exkancelár niekdajšieho západného Nemecka z rokov 1974 až 1982 sa taktiež domnieva, že príčinou súčasnej krízy na Ukrajine je megalománia EÚ a jej snaha o včlenenie Ukrajiny či Gruzínska do bloku. Schmidt vyvolal kontroverzné reakcie ešte koncom marca, keď verejne označil ruské konanie na Kryme za "pochopiteľné".

"Nechcem verbovať do tretej svetovej vojny a už vôbec nie vyzývať na viac peňazí na zbrane pre NATO.. No nebezpečenstvo, že situácia sa bude naďalej stupňovať, ako sa dialo v roku 1914, rastie každým dňom. Zdá sa stále viac porovnateľná s predvečerom vojny spred storočia," povedal pre Bild exkancelár a známy glosátor politickej situácie vo svete. Schmidt sa pustil aj do vedenia Európskej únie. "Najnovším príkladom je pokus Európskej komisie o pričlenenie Ukrajiny a taktiež snaha o pritiahnutie Gruzínska. Iba na pripomenutie: Gruzínsko leží mimo Európy. Toto je megalománia, nemáme tam čo robiť," uviedol 95-ročný Schmidt, podľa ktorého "byrokrati a lídri v Bruseli konfrontujú Ukrajinu s jasnou voľbou medzi Západom a Východom".

06:44 - V Slovjansku pokračujú ťažké boje

Centrom bojov bola továreň na keramiku, z ktorej blízkosti sa počas noci ozývala paľba. V objekte vybuchovali osvetľujúce granáty a nad ním lietali stíhačky.
     

Podľa očitých svedkov s príslušníkmi proruských oddielov v meste bojujú ozbrojenci vládnej Národnej gardy.

21:40 - Bezpečnostné sily prišli na východe o 21 mužov

Od začiatku protiteroristickej operácie (ATO) na východe Ukrajiny zahynulo 21 príslušníkov bezpečnostných síl a 65 utrpelo zranenia. Pre agentúru UNIAN to uviedol zdroj z Ukrajinskej bezpečnostnej služby (SBU).
      

Medzi obeťami je 18 vojakov a traja príslušníci špeciálnej jednotky Alfa. Medzi zranenými je 29 príslušníkov SBU, 28 vojakov vrátane lekára, ako aj príslušníci Národnej gardy a vojsk ministerstva vnútra. Dvaja vojaci sú nezvestní.
      

Podľa agentúry UNIAN utrpeli ukrajinské jednotky najväčšie straty počas bojov pri Kramatorsku 13. mája. "Teroristi" zaútočili zo zálohy, pričom zabili sedem vojakov a zničili obrnený transportér a nákladné auto.
      

Ukrajinský prezident Oleksandr Turčynov spustil špeciálnu operáciu na východe krajiny v polovici apríla v snahe zakročiť proti separatistom. Zástupca generálneho tajomníka OSN pre ľudské práva Ivan Šimonovič vo štvrtok oznámil, že počas protiteroristickej operácie zahynulo celkovo 127 ľudí.

21:00 - Kandidát komunistov sa vzdal boja o prezidentskú funkciu

Líder Komunistickej strany Ukrajiny Petro Symonenko dnes stiahol svoju kandidatúru a v predčasných voľbách 25. mája sa nebude uchádzať o funkciu prezidenta Ukrajiny. 
      

Svoje rozhodnutie oznámil dnes v predvolebnej diskusii, ktorú odvysielal prvý kanál ukrajinskej štátnej televízie. Vysvetlil, že rozhodnutie o tom prijalo predsedníctvo strany s ohľadom na vývoj situácie na Ukrajine. Predchádzali tomu aj konzultácie s regionálnymi straníckymi organizáciami. 
      

Symonenko spresnil, že "my, komunisti, sťahujeme svoju kandidatúru, aby sme zachránili Ukrajinu pred chaosom".
      

Ako informovala agentúra Ukrinform, po odchode z televízie sa Symonenko so sprievodom stal terčom útoku neznámych ľudí, ktorí sa mu snažili zabrániť v odjazde z areálu televízie a prenasledovali ho pri jazde mestom. Pri nútenej zastávke na svetelnej križovatke do Symonenkovho auta hodili zápalnú fľašu. Posádke sa podarilo ujsť. Symonenko sa skryl na neznámom mieste.
      

Po tom, ako sa kandidatúry vzdali Oleh Carjov a Natalija Korolevskaja, sa o úrad prezidenta na budúcu nedeľu bude uchádzať 21 kandidátov.
      

Veľkým favoritom je "čokoládový kráľ" Petro Porošenko, ktorý podľa prieskumov pravdepodobne zvíťazí už v prvom kole volieb, vyplýva z najnovšieho prieskumu verejnej mienky z dielne Kyjevského medzinárodného inštitútu sociológie (KMIS).
      

Porošenko, ktorý podľa agentúry Reuters podporil "proeurópske povstanie", by mohol získať 54,7 percenta hlasov - teda absolútnu väčšinu, ukázal prieskum. Bývalá premiérka Julija Tymošenková by získala 9,6 percenta hlasov. Ešte v apríli jej prieskum prisudzoval 14 percent.

Na treťom mieste s 6,7 percentami skončil bankár a politik Serhij Tihipko. Prieskum sa konal medzi 29. aprílom a 11. májom na vzorke 2022 obyvateľov. Dočasná vláda v Kyjeve dúfa, že voľby prinesú politickú stabilitu po piatich mesiacoch politických otrasov, počas ktorých došlo k pripojeniu Krymu k Rusku a začala sa rebélia proruských separatistov na východe Ukrajiny.
      

Porošenko, ktorý vlastní niekoľko tovární na výrobu cukroviniek, sľúbil, že v prípade zvolenia bude jeho prioritou obnovenie zákona a poriadku. Porošenko v minulosti pôsobil ako minister zahraničných vecí a hospodárstva, a to aj počas vlády zosadeného prezidenta Viktora Janukovyča.