Situácia na Ukrajine: Slovák Roháč je v Donecku, vymenili ho za ukrajinských zajatcov

19:05 - Rada Európy: Na Kryme dochádza k závažnému porušovaniu ľudských práv

Závažné prípady porušovania ľudských práv, vrátane vrážd, zmiznutí s použitím násilia, závažného fyzického týrania a svojvoľného väznenia na Kryme od marca 2014, je potrebné riešiť. Uviedol to dnes v správe pre médiá komisár Rady Európy pre ľudské práva Nils Muižnieks.
      

Muižnieks vypracoval správu o svojej najnovšej pracovnej ceste v Kyjeve, Moskve a Simferopole na Kryme, ktorú uskutočnil 7.-12. septembra. Niektoré z obvinení sa týkajú takzvanej "Domobrany", čiže ozbrojených jednotiek, ktorých úloha, postavenie a právo nosiť a používať zbrane zostávajú nejasné. 
      

Podľa Muižnieksa by do vyšetrovania závažných prípadov porušovania ľudských práv mali byť zapojené aj obete a ich rodiny, ktorí majú právo na informácie o priebehu vyšetrovania a dosiahnutých výsledkoch. Komisár uviedol, že na základe priamych svedectiev na Kryme dochádzalo k častým domovým prehliadkam v rodinách krymských Tatárov, ale aj v náboženských inštitúciách a podnikoch, kde Tatári pôsobili. Tieto razie boli vykonávané maskovanými osobami s automatickými zbraňami, ktoré tvrdili, že hľadajú zakázané predmety, vrátane zbraní, a takzvanú "extrémistickú literatúru". Podľa komisára bolo účelom týchto neprimeraných razií vytvoriť atmosféru strachu. 

16:32 - Rusko zavedie dovozné clá, ak Ukrajina ratifikuje asociačnú dohodu

Rusko môže od 1. novembra zaviesť dovozné clá na ukrajinský tovar, ak Ukrajina nezoberie do úvahy jeho výhrady k asociačnej dohode s EÚ a ratifikuje ju v polovici septembra. Na tlačovej konferencii to dnes povedal ruský minister hospodárstva Alexej Uljukajev.
      

"Ak nás nebudú počúvať, ak naši partneri a kolegovia považujú naše argumenty za nepodstatné a nepresvedčivé, potom prijmeme vhodné ochranné opatrenia. Ak 17.-18. septembra dôjde k ratifikácii, od 1. novembra (...) budú zavedené ochranné opatrenia," citovala Uljukajeva agentúra Interfax.
      

Minister povedal, že návrh vyhlášky o zavedení dovozného cla na 144 produktových radov je pripravený. Tieto výrobky podľa neho tvoria asi štvrtinu tovarového obratu medzi Ruskom a Ukrajinou. 
      

Rusko plánuje zaviesť aj opatrenia týkajúce sa colnej správy. "Budeme veľmi opatrní pokiaľ ide o pôvod tovaru, ktorý bude prechádzať z územia Ukrajiny do Ruskej federácie," konštatoval Uljukajev.

14:10 - Armáda a povstalci si vymenili desiatky väzňov

Ukrajinská armáda a povstalci si v noci zo štvrtka na piatok vymenili desiatky ďalších zajatcov v rámci dohody o prímerí uzavretej pred týždňom. Výmena sa uskutočnila pre meste Doneck pod dohľadom medzinárodných pozorovateľov z Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Ako v piatok informoval ukrajinský prezident Petro Porošenko, separatisti prepustili 36 ukrajinských vojakov. Armáda zas odovzdala povstalcom 31 ich bojovníkov vrátane viacerých Rusov. Ďalšia výmena by sa mala uskutočniť do troch

Povstalci aj armáda zadržiavajú stovky zajatcov, hoci ani jedna strana neposkytla ich presný počet. Podľa odhadov separatistov ukrajinská strana zajala asi 1200 ich bojovníkov a prívržencov. Predpokladá sa, že povstalci by mali prepustiť okolo tisíc vojakov. Darja Morozovová, ktorá dohliada na výmenu väzňov na strane povstalcov, povedala, že so zajatcami nebolo dobre zaobchádzané a niektorí nedostali jedlo až dva týždne. 

Podľa doterajších informácií povstalci už prepustili skoro 700 väzňov, informácie o ich počte sa však líšia. Na základe piatkovej dohody o prímerí by mali obe strany pustiť na slobodu všetkých zajatých vojakov a bojovníkov.

13:29 - Lavrov obvinil EÚ z podkopávania mierových snáh na Ukrajine

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov dnes obvinil EÚ, že uvalením nových sankcií na Rusko podkopáva úsilie o nastolenie mieru na Ukrajine   
     

"Prijať takéto rozhodnutie v okamihu, keď mierový proces - ako v to dúfame - nadobúda stabilitu..., znamená vybrať si cestu znamenajúcu podkopanie mierového procesu," povedal Lavrov pre Prvý kanál ruskej televízie. Uviedol, že Rusko bude reagovať na sankcie pokojne, adekvátne a v prvom rade v súlade s potrebou chrániť svoje záujmy. Lavrov reagoval na dnešné vydanie úradného vestníka EÚ, ktorý zverejnil nový balík ekonomických sankcií proti Ruskej federácii, čím automaticky nadobudli platnosť. 
      

Sankcie EÚ postihnú finančné transakcie ropných a plynárenských spoločností Gazprom, Rosnefť a Transnefť, priemyselné a zbrojárske firmy Oboronprom, OAK, a Uralvagonzavod, ako aj 24 predstaviteľov samozvanej Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky a Krymského polostrova, ktorý sa na jar na základe - podľa Kyjeva a Západu sporného - referenda stal súčasťou Ruskej federácie. 
      

V súlade so sankciami zverejnenými v úradnom vestníku EÚ sa zmrazujú zahraničné účty 24 osôb; okrem vedenia samozvanej Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky sú v ňom aj ruskí štátni zamestnanci či politici ako Vladimir Žirinovskij, Vladimir Vasiľjev, Svetlana Žurovová, Vladimir Levičev, Igor Lebedev, Ivan Meľnikov a Alexandr Babakov. Zoznam osôb, voči ktorým EÚ prijala individuálne sankcie, sa tým zvýšil na 119, informovala agentúra RIA Novosti. 
      

Okrem EÚ, ktoré dnes uvalila na Rusko nový balík sankcií, dnes ukrajinská vláda odobrila návrh Rady národnej bezpečnosti a obrany (RNBO) na uvalenie adresných sankcií voči občanom Ruskej federácie spojeným s udalosťami na Donbase. Ide o zablokovanie aktív tých osôb, ktoré podporovali ozbrojených odporcov súčasnej ukrajinskej vlády, informovala agentúra Interfax.

13:11 -  EÚ novými sankciami marí mierový proces na Ukrajine

 Rusko v piatok ostro kritizovalo najnovšie sankcie Európskej únie, ktoré podľa neho podkopávajú mierový proces na východe Ukrajiny. Vyhlásil to ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, ktorého cituje tlačová agentúra Interfax. "Prijatie podobného rozhodnutia vo chvíli, keď mierový proces začína byť stabilný... Znamená výber cesty, ktorá ruší mierový proces," uviedol Lavrov pre štátnu televíznu stanicu Kanál 1. Moskva podľa neho na tieto opatrenia zareaguje "pokojne", avšak "adekvátne a s prihliadnutím na vlastné záujmy".

EÚ sa vo štvrtok dohodla na sprísnení sankcií proti Rusku. Informovala o tom agentúra AP, pričom sa odvolávala na diplomatické zdroje v Bruseli. Na podobe nových sankcií sa dohodli zástupcovia všetkých 28 členských krajín a účinnosť nadobudnú v piatok po zverejnení v oficiálnom vestníku EÚ. Súčasťou sankcií budú aj už ohlasované kroky, ktoré majú ruským firmám ďalej sťažiť prístup na európske kapitálové trhy. Podobné opatrenia medzitým oznámili aj Spojené štáty.

11:03 - Európske sankcie proti Rusku sú vyjadrením solidarity

Ukrajinský prezident Petro Porošenko uviedol, že nové európske sankcie proti Rusku, ktoré vstúpili do platnosti v piatok, ukázali úroveň solidarity s jeho krajinou týkajúcu sa konfrontácie s Moskvou a proruskými separatistami. Únia v piatok zverejnila nové kolo sankcií, ktoré zahŕňajú obmedzenia financovania pre niektoré štátne spoločnosti a zmrazenie účtov popredným ruským politikom. "Nikdy predtým som necítil takúto úroveň solidarity," povedal Porošenko na tlačovej konferencii v Kyjeve, kde spomenul tiež prísľuby podpory, ktoré dostal minulý týždeň počas summitu NATO vo Walese. "Cítim sa byť plným členom európskej rodiny," dodal. Zdôraznil tiež nemôže existovať vojenské riešenie krízy na východe Ukrajiny a zopakoval svoju podporu decentralizačným opatreniam pre regióny. "Niet vojenského riešenia krízy. Aby sme krajinu udržali pohromade, potrebujeme decentralizáciu moci," povedal. Dodal však, že kľúčové rezorty ako bezpečnosť a zahraničná politika musia ostať v rukách centrálnej vlády.

Ukrajinský prezident tiež vyjadril nádej, že parlamenty Ukrajiny a Európskej únie budú schopné zosynchronizovať 16. septembra spoločnú ratifikáciu asociačnej dohody, ktorá umožní bližšie ekonomické a politické vzťahy medzi bývalou sovietskou republikou a EÚ.

10:50 - Porošenko sa vyslovil za istú mieru decentralizácie na Ukrajine

Ukrajinský prezident Petro Porošenko dnes vyhlásil, že kríza v jeho krajine nemá vojenské riešenie, a zopakoval podporu pre určitú mieru decentralizácie v prospech regiónov. Ukrajinské vládne jednotky na východe Ukrajiny už viac ako päť mesiacov bojujú s proruskými separatistami, ktorí v Doneckej a Luhanskej oblasti vyhlásili samozvané republiky. Konflikt si vyžiadal už viac ako 3000 obetí. Obe strany sa minulý piatok dohodli na prímerí, ktoré dnes Porošenko označil za "krehké, ale účinné", a to aj napriek sporadickým prípadom porušovania. "Táto kríza nemá vojenské riešenie... Aby sme krajinu udržali jednotnú, potrebujeme istú decentralizáciu moci," uviedol dnes Porošenko na konferencii Jaltská európska stratégia a dodal, že bezpečnostná a zahraničná politika musí zostať v kompetencii ústrednej vlády v Kyjeve.
      

Porošenko ubezpečil, že udelenie osobitného štatútu jednotlivým okresom na území Doneckej a Luhanskej oblasti v nijakom prípade nebude znamenať ohrozenie suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny. Vysvetlil, že presun kompetencií z ústrednej vlády na nižšie administratívne orgány sa uskutoční zhruba v takom objeme ako svojho času v Poľsku.
      

Objasnil, že miestne orgány tak budú mať právomoc rozhodovať o používaní toho-ktorého jazyka či o narábaní s financiami z miestneho rozpočtu. Zdôraznil, že zahraničná a obranná politika budú výlučne v kompetencii vlády v Kyjeve. Podľa Porošenka je nutné usporiadať v Doneckej a Luhanskej oblasti predčasné voľby do miestnych samospráv, aby sa v nich "objavili ľudia zastávajúci záujmy miestnych občanov". Podľa agentúry ITAR-TASS Porošenko vo svojom príhovore uviedol, že Ukrajina v dohľadnom čase očakáva udelenie štatútu spojenca USA mimo NATO. Od tejto závažnej zmeny si Porošenko sľubuje posilnenie bezpečnosti svojej krajiny.
      

ITAR-TASS pripomenula, že takýto štatút má aj Austrália, Egypt, Izrael, Japonsko, Kórea, Thajsko, Pakistan, Afganistan a celý rad ďalších krajín. Porošenko uvítal aj nový balík sankcií, ktoré dnes EÚ uvalila na Rusko, a dodal, že podčiarkujú európsku solidaritu s Kyjevom. "Nikdy som nepocítil takú mieru solidarity," vyhlásil Porošenko a spomenul aj prejavy podpory, akých sa mu dostalo pred týždňom od svetových lídrov na summite NATO vo Walese. "Cítim sa ako plnoprávny člen európskej rodiny," poznamenal Porošenko. Ukrajinský prezident súčasne vyjadril nádej, že parlamentom Ukrajiny a EÚ sa 16. septembra podarí synchronizovať ratifikáciu asociačnej zmluvy, ktorá Ukrajine zaručí tesnejšie ekonomické a politické vzťahy s EÚ.

09:24 - Malajzijská polícia sa nedostala na miesto zrútenia MH17

Tridsať príslušníkov malajzijskej polície sa vo štvrtok nemohlo dostať na miesto júlového zrútenia lietadla spoločnosti Malaysia Airlines. Dôvodom bola bezpečnostné obavy, ktoré dlhé týždne bránia vyšetrovaniu tragédie priamo na mieste. V oblasti východnej Ukrajiny síce panuje prímerie medzi ukrajinskými vládnymi silami a proruskými povstalcami, to je však veľmi krehké. Malajzijská vláda však upozorňuje, že pátranie po telesných pozostatkov obetí a prípadných dôkazoch je pod časovým tlakom blížiaceho sa príchodu zimy. Malajzijský minister obrany Hišammuddín Tun Hussajn podotkol, že ich cieľom je spravodlivosť pre let MH17 a pozostalých jeho obetí, píše portál singapurského denníka New Straits Times.

Malajzijské lietadlo smerujúce z Amsterdamu do Kuala Lumpuru sa zrútilo 17. júla v nepokojnej časti Ukrajiny, pričom zahynulo všetkých 298 ľudí na palube. Západ obviňuje z činu proruských povstalcov, ktorých podľa neho priamo podporuje vláda v Moskve, tá to však odmieta. Nájdené telá obetí zhromaždili v Holandsku, odkiaľ pochádzalo takmer 200 cestujúcich. Doteraz sa podarilo identifikovať viac ako 180 z celkového počtu ľudí na palube. Záznamy z takzvaných čiernych skriniek analyzujú v Británii, pričom v utorok zverejnená predbežná správa o okolnostiach pádu z dielne Holanďanov hovorí o poškodení plášťa stroja počas letu množstvom objektov letiacich vysokou rýchlosťou.

09:20 - Ukrajinský prezident Petro Porošenko navštívi Kanadu

Ukrajinský prezident Petro Porošenko navštívi na budúci týždeň Kanadu a prednesie prejav pred parlamentom. Stretne sa aj s premiérom Stephenom Harperom, informovala dnes agentúra AP.
 

Porošenko pricestuje do Kanady 17. septembra. Podľa kancelárie kanadského premiéra návšteva poskytne Harperovi a Porošenkovi príležitosť diskutovať o situácii na Ukrajine - s osobitným dôrazom na kroky, ktoré sú potrebné na obnovenie územnej celistvosti krajiny. Harper je hlasným zástancom Ukrajiny v jej spore s Ruskom a ostrým kritikom šéfa Kremľa Vladimira Putina. Obvinil ho z podporovania separatistov na východe Ukrajiny.

09:18 - Štefanec: Najnovšie sankcie EÚ sú dôkazom dvojtvárnosti Fica

Viac sa dočítate TU!

09:15 - EÚ uvalila na Rusko nový balík sankcií

Úradný vestník EÚ dnes zverejnil nový balík ekonomických sankcií proti Ruskej federácii, čím automaticky nadobudli platnosť. Informovala o tom agentúra Reuters.
      

Pôvodným termínom na zavedenie opatrení, ktoré rozširujú sankcie z júla tohto roku, bol utorok 9. september, avšak Stály výbor zástupcov pri EÚ (COREPER), zložený z veľvyslancov 28 členských krajín nakoniec rozhodol o odložení sankcií o niekoľko dní. Dôvodom bola neochota niektorých členských krajín vystupňovať reštrikcie voči Moskve z obáv, že ruská vláda zavedie protiopatrenia, ktoré postihnú ekonomiky ich krajín. Ďalším dôvodom na zdržanlivosť niektorých členov únie bolo dodržiavanie prímeria na východe Ukrajiny, čo malo znamenať ústretovosť zo strany Ruska.
      

Veľvyslanci sa kvôli tejto problematike stretli opäť v stredu, avšak bez dosiahnutia konkrétneho kompromisu. Zhodný názor bol iba v tom, že nové sankcie nadobudnú platnosť po ich zverejnení v Úradnom vestníku EÚ. Moskva už vo štvrtok avizovala, že jej reakcia na avizované nové sankcie EÚ bude úmerná ekonomickým škodám, ktoré reštrikcie spôsobia. Hovorca ruského ministerstva zahraničných vecí Alexander Lukaševič zároveň vyjadril presvedčenie, že pokračovanie EÚ v politike sankcií je "absolútne nepriateľským krokom", ktorý "protirečí záujmom všetkých strán".

07:55 - Ukrajinská armáda využila prímerie na upevnenie svojich pozícií

Ukrajinské vládne jednotky využili týždeň platné prímerie na východe krajiny na sformovanie súvislých obranných línií, upevnenie pozícií a rozmiestnenie ďalších posíl. Vo štvrtok počas pravidelného brífingu o tom informoval hovorca armády Andrij Lysenko. "Je to súvislá línia, ktorá znemožňuje možnosť obkľúčenia ukrajinských jednotiek," povedal s tým, že vojaci vykonávajú na obsadených cestách rutinné kontroly. Dodal, že situácia na východe krajiny bola počas štvrtka relatívne pokojná, spomenul však niekoľko incidentov, ktoré prímerie narušili. Za posledných 24 hodín ale nedošlo k stratám na životoch.

Lysenko tiež informoval, že územie kontrolované proruskými povstalcami sa teraz ťahá až k Azovskému moru. Separatistom sa podľa neho podarilo obsadiť aj mestá Komsomolske a Telmanove a Ukrajina už nemá pod kontrolou východnú časť štátnych hraníc. "Naše jednotky sa preskupili a militantov už ďalšej nepustia," vyhlásil. Prímerie na Ukrajine trvá od minulého piatku. Pokoj zbraní je prvým krokom mierového plánu na stabilizáciu situácie na východe Ukrajiny.

07:48 - Slováci na Ukrajine sú znepokojení postojom SR k zavedeniu európskych sankcií

Slováci žijúci na Ukrajine sú znepokojení postojom SR k zavedeniu nových európskych sankcií voči Rusku. Svoje obavy dnes zástupcovia rôznych slovenských spolkov v Zakarpatskej oblasti tlmočili v Užhorode ministrovi zahraničných vecí Miroslavovi Lajčákovi, ktorý sa tam zastavil v rámci svojej trojdňovej cesty na Ukrajine.
      

Ako povedali, boli veľmi nespokojní s politikou Maďarska, Slovenska a Česka v tejto oblasti. "Na základe informácií z ukrajinských médií to vyzeralo tak, že tieto tri krajiny spolu s Cyprom neodhlasujú tretiu vlnu sankcií proti Rusku. Potom sa nás tu pýtajú, či Slovensko, ako aj my - slovenská menšina na Ukrajine - podporujeme Rusko," poznamenal pre TASR predseda Užhorodského spolu Slovákov Ivan Latko. Lajčák im na stretnutí ozrejmil pozíciu SR k sankciám. Upozornil ich na to, že množstvo médií opisovalo túto problematiku povrchne, čo mohlo vytvárať dojem, akoby Slovensko nepodporovalo Kyjev, ale Moskvu. "Po vysvetlení ministrom sme pochopili, že to nie je tak, ako sa to v ukrajinských médiách uvádza, ale chceli by sme, aby bolo Slovensko otvorenejšie a jasnejšie v podpore sankcií," dodal Latko.
      

Predstavitelia slovenskej menšiny sa zároveň postavili na stranu tých štátov Európskej únie, ktoré presadzovali tvrdý postup voči Rusku a nesúhlasili s odkladom nových reštrikčných opatrení. "Rusom sa veriť nedá," tvrdia. Aj toto ich vyjadrenie podľa Lajčáka dokazuje, že dôvera ľudí na Ukrajine voči Rusku je silno podlomená a vzťahy sú v kontexte udalostí vo východnej časti krajiny na mnohé roky vážne poškodené. Podľa Lajčáka nie je pravda, že by spomínané štyri členské štáty EÚ blokovali sankcie. Pripomenul, že všetky rozhodnutia Únie sa prijímajú konsenzuálne. "Tomu predchádza nejaká debata. Solidarita je pre nás dôležitá a Slovensko sa nikdy nepostavilo proti celej EÚ," zdôraznil.
      

Šéf slovenskej diplomacie pripomenul, že tento konflikt medzi dvoma národmi sa Slovenska bytostne dotýka, avšak jeho postoj k tejto otázke je poctivý. "Nehovoríme jedno a nerobíme druhé. Sankcie vnímame ako prostriedok na dosiahnutie mieru a nie ako konečný cieľ, ktorým by sme našim vlastným občanom iba chceli demonštrovať, že čosi robíme. Slovensko konkrétnymi krokmi pomáha Ukrajine viac ako mnohé z krajín, ktoré sa pretekajú v silných protiruských vyjadreniach," konštatoval Lajčák.
      

Ako príklad spomenul spustenie reverzného toku plynu, liečbu zranených demonštrantov z Majdanu i vojakov či doterajšiu humanitárnu pomoc, ktorá presiahla hodnotu 750.000 eur. "Chceme, aby sa dosiahol mier. Nenadržiavame jednej alebo druhej strane," povedal. Lajčák v rámci svojej trojdňovej návštevy priviezol na Ukrajinu ďalšiu zásielku takmer troch ton materiálnej humanitárnej pomoci. Zároveň dnes odovzdal detskému neurochirurgickému centru v Kyjeve symbolický šek v hodnote 10.000 eur. Peniaze sa použijú na nákup zdravotníckeho materiálu.
      

V piatok ho čakajú stretnutia s najvyššími ústavnými činiteľmi Ukrajiny a mimovládnymi organizáciami. Taktiež sa zúčastní prestížnej medzinárodnej konferencii Yalta European Strategy, kde vystúpi v paneli venovanom otázkam energetickej bezpečnosti.

07:34 - Rusko: Novými sankciami sa EÚ postavila proti mieru na východe Ukrajiny

Prijatím nových sankcií proti Rusku sa Európska únia postavila podľa ruského ministerstva zahraničných vecí proti dosiahnutiu mieru na východnej Ukrajine. "Týmto krokom sa Európska únia de facto postavila proti mierovému riešeniu vnútroukrajinskej krízy, ktorého podpora očakáva od všetkých zodpovedných síl v Európe," citovala agentúra Reuters z vyhlásenia ruského rezortu.
      

Brusel a poprední predstavitelia krajín EÚ budú musieť dať občanom EÚ jasnú odpoveď, prečo ich vystavujú riziku konfrontácie, ekonomickej stagnácie a nezamestnanosti, konštatovalo ministerstvo a vyzvalo EÚ, aby dalo ľuďom na východe Ukrajiny konečne šancu na mier. Podľa ďalšieho vyhlásenia ruského ministerstva je evidentné, že tento krok EÚ je odtrhnutý od reality, pretože prichádza v čase, keď sa na Ukrajine rozbieha krehký mierový proces a začala sa výmena väzňov. "Ako sme už uviedli, tieto nové protiruské sankcie nezostanú z našej strany bez zodpovedajúcej reakcie," napísalo ministerstvo.
      

Podpredseda ruskej vlády Dmitrij Rogozin v tejto súvislosti obvinil Západ, že sankciami chce vyvolať negatívne nálady voči politike prezidenta Vladimira Putina. To je však strategická chyba, povedal televízii Rossija 24. Európska únia dnes oznámila, že nové sankcie voči Rusku nadobudnú účinnosť v piatok, ale Rozšírený balík sankcií bude oficiálne zverejnený v piatok v Úradnom vestníku EÚ. Najnovšie reštrikcie z Bruselu sa zameriavajú na päť ruských štátnych bánk, tri veľké zbrojné spoločnosti, zasahujú aj spoločnosti ťažiace ropu a na "čierny zoznam" priraďujú 24 ďalších jednotlivcov, vrátane niektorých vplyvných politikov.

07:22 - Kremeľ: Rusko je odhodlané presadiť mierový plán na Ukrajine napriek sankciám EÚ

Rusko je odhodlané pomôcť presadiť mierovú iniciatívu na Ukrajine napriek novej sérii ekonomických sankcií, uvalených Európskou úniou na Moskvu. Uviedla to dnes ruská tlačová agentúra Interfax, ktorá citovala hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova.
      

"Napriek postoju Európskej únie konať nekonštruktívne, Rusko sa bude ďalej zo všetkých síl snažiť pomáhať presadzovať existujúci mierový plán, ako aj celkovo stabilizovať situáciu na juhovýchode Ukrajiny," oznámil Peskov. Ruské ministerstvo zahraničných vecí už skôr uviedlo, že EÚ ide zavádzaním nových sankcií proti mierovému procesu na Ukrajine. Podľa očakávaní budú v rámci nových sankcií najväčší ruskí producenti ropy a prevádzkovatelia plynovodov zaradení na zoznam firiem, ktoré nebudú môcť získavať kapitál alebo si požičiavať na európskych trhoch.

07:15 - Slováci na Ukrajine: Rusom sa nedá veriť

Slováci žijúci na Ukrajine sú znepokojení postojom SR k zavedeniu nových európskych sankcií voči Rusku. Svoje obavy dnes zástupcovia rôznych slovenských spolkov v Zakarpatskej oblasti tlmočili v Užhorode ministrovi zahraničných vecí Miroslavovi Lajčákovi, ktorý sa tam zastavil v rámci svojej trojdňovej cesty na Ukrajine.
      

Ako povedali, boli veľmi nespokojní s politikou Maďarska, Slovenska a Česka v tejto oblasti. "Na základe informácií z ukrajinských médií to vyzeralo tak, že tieto tri krajiny spolu s Cyprom neodhlasujú tretiu vlnu sankcií proti Rusku. Potom sa nás tu pýtajú, či Slovensko, ako aj my - slovenská menšina na Ukrajine - podporujeme Rusko," poznamenal pre TASR predseda Užhorodského spolu Slovákov Ivan Latko. Lajčák im na stretnutí ozrejmil pozíciu SR k sankciám. Upozornil ich na to, že množstvo médií opisovalo túto problematiku povrchne, čo mohlo vytvárať dojem, akoby Slovensko nepodporovalo Kyjev, ale Moskvu. "Po vysvetlení ministrom sme pochopili, že to nie je tak, ako sa to v ukrajinských médiách uvádza, ale chceli by sme, aby bolo Slovensko otvorenejšie a jasnejšie v podpore sankcií," dodal Latko.
      

Predstavitelia slovenskej menšiny sa zároveň postavili na stranu tých štátov Európskej únie, ktoré presadzovali tvrdý postup voči Rusku a nesúhlasili s odkladom nových reštrikčných opatrení. "Rusom sa veriť nedá," tvrdia. Aj toto ich vyjadrenie podľa Lajčáka dokazuje, že dôvera ľudí na Ukrajine voči Rusku je silno podlomená a vzťahy sú v kontexte udalostí vo východnej časti krajiny na mnohé roky vážne poškodené.
      

Lajčáka nie je pravda, že by spomínané štyri členské štáty EÚ blokovali sankcie. Pripomenul, že všetky rozhodnutia Únie sa prijímajú konsenzuálne. "Tomu predchádza nejaká debata. Solidarita je pre nás dôležitá a Slovensko sa nikdy nepostavilo proti celej EÚ," zdôraznil. Šéf slovenskej diplomacie pripomenul, že tento konflikt medzi dvoma národmi sa Slovenska bytostne dotýka, avšak jeho postoj k tejto otázke je poctivý. "Nehovoríme jedno a nerobíme druhé. Sankcie vnímame ako prostriedok na dosiahnutie mieru a nie ako konečný cieľ, ktorým by sme našim vlastným občanom iba chceli demonštrovať, že čosi robíme. Slovensko konkrétnymi krokmi pomáha Ukrajine viac ako mnohé z krajín, ktoré sa pretekajú v silných protiruských vyjadreniach," konštatoval Lajčák.
      

Ako príklad spomenul spustenie reverzného toku plynu, liečbu zranených demonštrantov z Majdanu i vojakov či doterajšiu humanitárnu pomoc, ktorá presiahla hodnotu 750.000 eur. "Chceme, aby sa dosiahol mier. Nenadržiavame jednej alebo druhej strane," povedal. Lajčák v rámci svojej trojdňovej návštevy priviezol na Ukrajinu ďalšiu zásielku takmer troch ton materiálnej humanitárnej pomoci. Zároveň dnes odovzdal detskému neurochirurgickému centru v Kyjeve symbolický šek v hodnote 10.000 eur. Peniaze sa použijú na nákup zdravotníckeho materiálu. V piatok ho čakajú stretnutia s najvyššími ústavnými činiteľmi Ukrajiny a mimovládnymi organizáciami. Taktiež sa zúčastní prestížnej medzinárodnej konferencii Yalta European Strategy, kde vystúpi v paneli venovanom otázkam energetickej bezpečnosti.

06:55 - Obama: USA sa pridajú k EÚ a v piatok predstavia nové sankcie proti Rusku

Americký prezident Barack Obama dnes oznámil, že Spojené štáty sa pridajú k Európskej únii v zavedení prísnejších sankcií proti finančnému, energetickému a obrannému sektoru Ruska po tom, čo Moskva minulý mesiac vyslala vojakov na východnú Ukrajinu. Podrobnosti o nových opatreniach poskytne Biely dom v piatok.
      

"Tieto opatrenia budú zvyšovať politickú izoláciu Ruska, ako aj ekonomické straty Ruska, predovšetkým v oblastiach dôležitých pre prezidenta (Vladimira) Putina a jemu blízkych ľudí," uviedol Obama vo vyhlásení, ktoré citovala tlačová agentúra Reuters. Nemenované informované zdroje uviedli, že USA plánujú za zásah Moskvy na Ukrajine uvaliť sankcie proti najväčšej ruskej banke Sberbank a ešte viac obmedziť prístup ostatných ruských bánk k americkému kapitálu.
      

Spojené štáty už v júli účinne odrezali päť ruských bánk - VTB, Gazprombank, Moskovskú banku, VEB a Ruskú poľnohospodársku banku - od amerických akciových a dlhopisových trhov tým, že zakázali americkým občanom alebo firmám obchodovať napríklad s novými dlhopismi týchto bánk, keď je termín vypršania splatnosti dlhší ako 90 dní. Zdroje ďalej uviedli, že americká vláda plánuje v piatok uplatniť v zásade rovnakú sankciu voči Sberbanke a sprísniť obmedzenia pre všetkých šesť spomínaných bánk tak, že zakáže americkým občanom alebo firmám obchodovať s novými dlhopismi týchto bánk so splatnosťou dlhšou ako 30 dní.

06:35 - Do platnosti vstúpia nové sankcie proti Rusku

V piatok vstúpia do platnosti prísnejšie sankcie Európskej únie proti Rusku. Stane sa tak po ich zverejnení v oficiálnom vestníku EÚ. Deň predtým sa na ich podobe dohodli zástupcovia všetkých 28 členských krajín únie. Súčasťou sankcií budú aj už ohlasované kroky, ktoré majú ruským firmám ďalej sťažiť prístup na európske kapitálové trhy. Dotknú sa aj ďalších asi 24 predstaviteľov Ruska a ukrajinských odštiepeneckých regiónov, ktorým budú zmrazené účty v Európskej únii a bude pre nich platiť zákaz vycestovania do ktorejkoľvek členskej krajiny. Terčom nového kola európskych sankcií sú aj ruské firmy s ročným obratom nad bilión ruských rubľov, ktoré generujú polovicu svojich príjmov z predaja alebo prepravy ropy.

Nové sankcie EÚ od piatka minulého týždňa dvakrát odložila, aby vyhodnotila dopady prímeria na východe Ukrajiny. Sankcie bude možné podľa diplomatov zrušiť, ak sa situácia na Ukrajine zlepší. Rusko už pohrozilo porovnateľnými protiopatreniami. Zahŕňať by mohli obmedzenia na dovoz ojazdených automobilov ako aj obmedzenia na import ďalšieho spotrebného tovaru.

06:33 - Ruské jednotky na východe uviedli do stavu najvyššej bojovej pohotovosti

Ruské jednotky vo Východnom vojenskom okruhu boli uvedené do stavu najvyššej bojovej pohotovosti, informovalo dnes ruské ministerstvo obrany. "V rámci nečakanej kontroly bojaschopnosti vojska Východného vojenského okruhu vojenské útvary a jednotky vo východnom regióne Ruskej federácie ukončili realizáciu opatrení pre vstup do najvyššieho stupňa bojovej pohotovosti," citovala z vyhlásenia ministerstva agentúra RIA Novosti.
      

Cvičenie, ktoré sa začalo vo štvrtok, nariadil ruský prezident Vladimir Putin. Rozhodnutie najvyššieho veliteľa ruských ozbrojených síl oznámil v Moskve minister obrany Sergej Šojgu. Súčasne s týmto vopred neavizovaným rozkazom Putin nariadil aj previerku pripravenosti celého radu ministerstiev a regionálnych vlád "na plnenie úloh v podmienkach vojnového stavu," povedal Šojgu. V súvislosti s krízou na východe Ukrajiny vyvolávajú správy o vopred neavizovaných vojenských cvičeniach v Rusku obavy i záujem západných vojenských analytikov a politikov.
      

Manévre ruských jednotiek pri východných hraniciach v posledných mesiacoch vyvolali veľké znepokojenie na Západe - obáva sa totiž, že ide o prípravu invázie na územie Ukrajiny, ktorá sa od jari zmieta v ozbrojenom konflikte medzi vládnymi silami a proruskými separatistami. Tí podľa Západu dostávajú od Moskvy vojenskú i logistickú podporu. Moskva tieto obavy označila pred časom za "smiešne", ale americké ministerstvo zahraničných vecí sa prostredníctvom svojej hovorkyne Jen Psakiovej vyjadrilo, že Washington bude za provokáciu považovať akékoľvek vojenské cvičenie ruskej armády.Najbližšie veľké vojenské cvičenie ruských raketových vojsk strategického určenia a letectva sa uskutoční v polovici septembra na Altaji.

06:31 - Slovák Roháč je v Donecku, vymenili ho za ukrajinských zajatcov

Do bojov na Ukrajine sa zapojilo viacero ukrajinských občanov slovenskej národnosti. Zasiahla ich totiž všeobecná mobilizácia a museli nastúpiť do ukrajinskej armády.

Na druhej strane sa zase objavil separatistický bojovník slovenskej národnosti so slovenským občianstvom Miroslav Roháč. Verejnosť na Slovensku sa o ňom dozvedela po tom, ako ho Ukrajinci zajali. Ako informuje portál TV Markíza tvnoviny.sk, medzičasom sa vraj dostal na slobodu cez program výmeny zajatcov. "Odovzdali sme ho späť do Doneckej národnej republiky. Vymenili sme ho za našich ukrajinských vojakov," povedal pre TV Markíza poradca ukrajinského ministra vnútra Anton Heraščenko.