LUHANSK - Ozbrojení separatisti obsadili ďalšiu základňu ukrajinskej pohraničnej stráže na východe krajiny. Je to už tretie takéto vojenské zariadenie obsadené za posledný deň, informovala agentúra AP.
18:21 - Ukrajinské letectvo podniklo odvetné útoky po streľbe na pohraničníkov
O pokračujúcich bojoch v okolí ukrajinsko-ruského hraničného priechodu Marinovka v Doneckej oblasti informuje dnes tlačová agentúra UNIAN. Podľa jej informácií tam ozbrojená skupina teroristov od strany štátnej hranice zaútočila na ukrajinských pohraničníkov, ktorí kládli odpor. Ukrajinské armádne letectvo reagovalo dvoma odvetnými údermi, pri ktorých utrpeli útočníci straty. Traja ukrajinskí pohraničníci vyviazli so zraneniami.
17:23 - Obama varoval Putina, aby spolupracoval s novou ukrajinskou vládou
Ruský prezident Vladimir Putin musí uznať novú ukrajinskú vládu, spolupracovať s ňou a "zastaviť provokácie" na hraniciach, inak bude čeliť tvrdším sankciám krajín G7, konštatoval dnes americký prezident Barack Obama na záver summitu G7 v Bruseli.
"Budeme mať možnosť vidieť, čo pán Putin urobí za nasledujúce dva, tri, štyri týždne. A ak zostane pri svojom súčasnom kurze, potom sme už naznačili druhy opatrení, ktoré sme pripravení urobiť," povedal Obama.
Obama tiež dodal, že by uprednostnil, ak by Francúzsko pozastavilo predaj lietadlových lodí triedy Mistral, informovala tlačová agentúra Reuters. Zároveň to však podľa šéfa Bieleho domu neovplyvní spoluprácu USA a Francúzska v súvislosti so sankciami voči Rusku.
15:46 - Slovensko poskytlo humanitárnu pomoc pre Ukrajinu
Slovensko poskytlo humanitárnu pomoc pre Ukrajinu. Ministerstvo vnútra poslalo materiálnu humanitárnu pomoc o hmotnosti cca 4,3 tony vo forme dodávky elektrocentrál, osvetľovacích súprav a riadu na jedno použitie v hodnote 28.104 eur.
Preprava sa uskutočnila 3. júna z Logistickej základne pre krízové situácie Vajnory do zariadenia Ministerstva obrany Ukrajiny v Ľvove. Pomocou Slovensko reagovalo na požiadavky Stálej Misie Ukrajiny pri NATO a NATO.
14:21 - Gazprom pokračuje v projekte Južný prúd
Práce na plynovode Južný prúd (South Stream) pokračujú podľa schváleného harmonogramu a ruský zemný plyn do Európy by mal plynovod prepravovať od decembra 2015. Uviedol to vo štvrtok viceprezident spoločnosti Gazprom Alexander Medvedev. Zdôraznil pritom, že projekt zvýši energetickú bezpečnosť a zabezpečí diverzifikáciu dodávok pre Európu. Hovorca Gazpromu Sergej Kuprijanov v tlačovom vyhlásení uviedol, že pripomienky Európskej komisie (EK), ktoré sa zatiaľ nepodarilo v plnom rozsahu vyriešiť, sa týkajú prevádzky plynovodu, samotnej výstavbe však nestoja v ceste žiadne prekážky.
12:57 - Na Porošenkovej inaugurácii sa zúčastní aj ruský veľvyslanec
Na inaugurácii novozvoleného ukrajinského prezidenta Petra Porošenka sa zúčastní aj ruský veľvyslanec Michail Zurabov. Oznámila to dnes agentúra ITAR-TASS s odvolaním sa na ruské ministerstvo zahraničných vecí.
"Bolo rozhodnuté, že ruský veľvyslanec Michail Zurabov sa zúčastní na oficiálnom akte inaugurácie prezidenta Ukrajiny, ktorá sa bude konať 7. júna," oznámil dnes námestník šéfa ruskej diplomacie Grigorij Karasin.
12:50 - Pohraničníci sa stiahli z dvoch stanovíšť v Luhansku
Ukrajinská pohraničná stráž sa stiahla z dvoch stanovíšť na hraniciach s Ruskom po niekoľkých dňoch ťažkých bojov s proruskými separatistami. Informovala o tom dnes agentúra DPA s odvolaním sa na miestne zdroje v Luhanskej ľudovej republike (LĽR).
Hraničné priechody Dolžanskij a Krasnyj Partizan sú "zatvorené", pretože odtiaľ evakuovali všetkých členov ukrajinského pohraničného personálu, uviedla na svojej webovej stránke Luhanská obchodná komora.
Ukrajinská pohraničná stráž v stanovisku v stredu informovala, že "premiestňuje" časť svojho personálu v Luhanskej oblasti v dôsledku "extrémnej eskalácie" bezpečnostnej situácie. Neuviedla však, ktorých pohraničných stanovíšť sa relokácia týka.
11:05 - Na Porošenkovu inauguráciu do Kyjeva pocestuje premiér Viktor Orbán
Na inaugurácii novozvoleného ukrajinského prezidenta Petra Porošenka 7. júna bude Maďarsko reprezentovať predseda vlády Viktor Orbán, informoval dnes agentúru MTI hovorca vlády Bertalan Havasi.
MTI pripomína, že Orbán bude na slávnostnom akte medzi najvyššími predstaviteľmi takmer 20 krajín sveta.
Spojené štáty bude na Porošenkovej inaugurácii zastupovať viceprezident Joe Biden, Poľsko prezident Bronislaw Komorowski, najvyššia litovská predstaviteľka Dalia Grybauskaite či úradujúci predseda Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), aktuálny švajčiarsky prezident Didier Burkhalter.
Ruského prezidenta Vladimira Putina nepozvali, pozvánku dostal iba ruský veľvyslanec Andrej Vorobjov. Európsku úniu bude zastupovať s najväčšou pravdepodobnosťou predseda Európskej komisie José Manuel Barroso, dodáva MTI.
10:08 - Prezident SR I. Gašparovič sa zúčastní na inaugurácii Petra Porošenka
Prezidentský palác dostal pozvánku na inauguráciu novozvoleného ukrajinského prezidenta Petra Porošenka. V sobotu 7. júna sa na nej zúčastní odchádzajúci slovenský najvyšší predstaviteľ Ivan Gašparovič. TASR to potvrdil jeho hovorca Marek Trubač.
Spolu s ním na Ukrajinu pocestuje aj minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. Spojené štáty bude na Porošenkovej inaugurácii zastupovať viceprezident Joe Biden a Európsku úniu predseda Európskej rady Herman Van Rompuy.
Pozvanie na uvedenie novej hlavy ukrajinského štátu do funkcie akceptovali aj poľský prezident Bronislaw Komorowski, najvyššia litovská predstaviteľka Dalia Grybauskaite či úradujúci predseda Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), aktuálny švajčiarsky prezident Didier Burkhalter. Medzi pozvanými sú okrem iných prezidenti Gruzínska, Moldavska či Nemecka. Pozvanie však obišlo najvyššieho ruského predstaviteľa Vladimira Putina.
Predčasné prezidentské voľby na Ukrajine sa konali 25. mája. Podľa Ústrednej volebnej komisie v nich "čokoládový magnát" Petro Porošenko získal 54,7 percenta platných hlasov.
Ten už avizoval, že krátko po svojom oficiálnom uvedení do najvyššieho štátneho úradu zverejní plán na mierové riešenie krízovej situácie na východe krajiny.
10:06 - Na Porošenkovej inaugurácii nebude nikto z najvyšších japonských predstaviteľov
Vzhľadom na situáciu na Ukrajine sa Japonsko rozhodlo nevyslať na inauguráciu novozvoleného ukrajinského prezidenta Petra Porošenka nikoho zo svojich najvyšších predstaviteľov, informovala dnes agentúra ITAR-TASS.
Na inaugurácii, ktorá sa uskutoční 7. júna, bude Japonsko zastupovať poslanec parlamentu a štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Takao Makino.
Japonsko na podobné príležitosti zvyčajne vysiela bývalých premiérov alebo úradujúcich členov vlády.
Spojené štáty bude na Porošenkovej inaugurácii zastupovať viceprezident Joe Biden a Európsku úniu predseda Európskej rady Herman Van Rompuy.
Situácia na Ukrajine po nedávnych prezidentských voľbách je jednou z hlavných tém práve prebiehajúceho summitu G7 v Bruseli, na ktorom sa účastníci sústreďujú na možnosti pomoci Kyjevu v jeho politických a hospodárskych reformách.
10:05 - G7 sa dohodla na požiadavkách na Rusko, sprísnenie sankcií nevylúčila
Lídri skupiny G7 v noci nadnes v spoločnom vyhlásení po večernom rokovaní v Bruseli uviedli, že sú pripravení sprísniť sankcie voči Rusku, napriek úspešným voľbám na Ukrajine, ak sa nepokoje na východe krajiny nepodarí dostať pod kontrolu.
"Sme pripravení posilniť cielené sankcie... voči Rusku, ak si to udalosti vyžiadajú," citovala z komuniké agentúra Reuters.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová na tlačovej konferencii povedala, že Západ si bude "znova a znova" overovať, či bol dosiahnutý pokrok pri upokojovaní situácie na východe Ukrajiny, kde vládne sily bojujú so separatistami.
"Nemôžeme si dovoliť ďalšiu destabilizáciu na Ukrajine... Ak nebude dosiahnutý pokrok v otázkach, ktoré treba vyriešiť, je tu na stole možnosť sankcií, dokonca ťažkých sankcií tretej fázy".
Podľa agentúry DPA sa G7 na summite dohodla na zozname požiadaviek, ktoré má na Rusko v súvislosti so stabilizáciou Ukrajiny. "Je dôležité, aby Rusko odviedlo svoj podiel na stabilizácii a deeskalácii situácie," citovala Merkelovú počas rokovaní v Bruseli.
Tieto požiadavky zahŕňajú spoluprácu s novým ukrajinským prezidentom Petrom Porošenkom, prijatie opatrení na zastavenie toku zbraní a separatistov cez ruské hranice a uplatnenie opatrení na zabezpečenie dodávok plynu, povedala Merkelová žurnalistom.
Ak to neprinesie výsledky, na stole zostáva možnosť sankcií, vrátane sankcií tretej fázy, potvrdila DPA správu Reuters.
10:04 - Barroso: Bude potrebná pomoc Ukrajine i zachovanie tlaku na Rusko
Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso sa domnieva, že pozastavenie členstva Ruskej federácie v skupine krajín G8 je veľmi silný signál, ktorý naznačuje deficity tejto krajiny.
"Prirodzene, boli by sme veľmi spokojní, ja osobne určite, ak by Rusko zajtra alebo pozajtra preukázalo, že mu patrí miesto pri rokovacom stole počas našich stretnutí," vyhlásil vedúci predstaviteľ EK v exkluzívnom rozhovore, ktorý pred summitom G7 v Bruseli poskytol poľskej spravodajskej televízii TVN24.
Portugalský politik v službách EÚ vyjadril nádej, že začínajúci summit, ktorý sa bude venovať vážnej situácii na Ukrajine, prispeje k podpore demokracie a slobody, hodnôt, ku ktorým sa hlásia členovia skupiny G7 i princípov medzinárodného práva.
Podľa jeho slov bude po summite potrebná na jednej strane podpora ukrajinskej ekonomiky a na strane druhej zachovanie tlaku na Ruskú federáciu s cieľom odradiť ju od ďalšieho zasahovania do vnútorných záležitostí Ukrajiny a od podpory separatistických síl.
Jestvujú štyri oblasti, v ktorých by podľa Barrosa mala EÚ pokračovať a stupňovať pomoc Ukrajine. V prvom rade menoval reformu ústavy, národný dialóg a verejnú správu, potom zdôraznil stabilizáciu a podporu ekonomiky. Následne hovoril o tom, že energia sa nesmie využívať ako politická zbraň, a napokon sa zmienil o nutnosti koordinácie medzinárodnej pomoci s tým, že by sa do konca roka 2014 mala uskutočniť darcovská konferencia, odznelo na jeho tlačovej konferencii v Bruseli.
José Manuel Barroso využil práve túto príležitosť, aby verejne zablahoželal Poľsku a Poliakom k 25. výročiu prvých čiastočne slobodných volieb v krajine a vyjadril ľútosť, že mu povinnosti súvisiace s prípravou summitu krajín G7 neumožnili osobne sa zúčastniť na oslavách vo Varšave.
10:02 - Ukrajinská vláda: Nie je žiadna humanitárna kríza, rezolúciu OSN netreba
Ukrajinská vláda sa v stredu vyslovila proti návrhu rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov (BR OSN), ktorý začiatkom týždňa predložilo Rusko a požaduje vytvorenie humanitárnych koridorov na východe Ukrajiny umožňujúcich únik civilistov z oblastí zmietaných bojmi. Podľa vyjadrenia ukrajinského veľvyslanca pri OSN Jurija Serhejeva takúto rezolúciu Kyjev "nepovažuje za potrebnú", keďže situáciu nevníma ako humanitárnu krízu. Poukázal zároveň na to, že predkladateľom návrhu je krajina, ktorá iba nedávno anektovala časť ukrajinského územia, kým v súčasnosti čelí obvineniam z podporovania separatistickej vzbury v ďalších oblastiach. Dokument, ktorý nechalo Rusko v BR OSN kolovať v pondelok, pritom vyzýva taktiež na zastavenie násilia.
"Ak nie je humanitárna kríza, tak netreba pomoc takého druhu, ako stanovuje návrh rezolúcie," povedal Serhejev na tlačovej konferencii v sídle OSN. "Rezolúcia je navrhovaná krajinou, ktorá iba nedávno anektovala veľkú časť nášho územia a podporuje separatistov na východe. Táto rezolúcia je politicky motivovaná," dodal veľvyslanec. Moskva naďalej popiera, že by povstanie v oblastiach Ukrajiny s vysokým podielom rusky hovoriacich obyvateľov podporovala, pričom požaduje ukončenie jeho potláčania vojenskou silou. Západní členovia BR OSN vyhlasujú, že posúdeniu ruského návrhu musí predchádzať vypracovanie správy o humanitárnej situácii na Ukrajine.
10:00 - Gazprom posunul Kyjevu termín platby za júnové dodávky plynu o jeden deň
Ruský plynárenský koncern Gazprom posunul na žiadosť Kyjeva termín platby za júnové dodávky plynu o jeden deň. To znamená na 10. júna. Informovala o tom agentúra RIA Novosti.
Dôvodom žiadosti Kyjeva o posunutie termínu bol fakt, že 9. júna je na Ukrajine štátny sviatok. Oznámenie nasledovalo krátko po tom, ako sa výkonný riaditeľ Gazpromu Alexej Miller stretol so svojím ukrajinským náprotivkom Andrijom Kobolevom v Berlíne.
Pôvodne mala Ukrajina zaplatiť Gazpromu za júnové dodávky do 3. júna, no koncom mája poslal Naftogaz Gazpromu na účet 786,4 milióna USD (577,09 milióna eur). Vďaka splateniu časti dlhu, ktorý sa týkal februárových a marcových dodávok, Gazprom termín zálohových platieb posunul o šesť dní. Dnes pre spomínané dôvody ešte o jeden deň.
Podľa ukrajinského ministra energetiky Jurija Prodana splatil Naftogaz dlh za tie mesiace, kde cena za dodávky ruského plynu nebola sporná. V daných mesiacoch dodával Gazprom Ukrajine plyn v cene 268,5 USD za 1000 kubických metrov (m3). Od apríla však ruská firma zvýšila Ukrajine cenu až na 485 USD/1000 m3, s čím ale Ukrajina nesúhlasí, keďže cena je omnoho vyššia než napríklad pre štáty Európskej únie.
07:13 - Gubernátor Rostovskej oblasti vyhlásil v pohraničí s Ukrajinou mimoriadny režim
V 15 lokalitách Rostovskej oblasti Ruskej federácie, hraničiacich s Ukrajinou, zaviedli dnes z iniciatívy gubernátora Vasilija Golubeva režim pre mimoriadne situácie.
Stalo sa tak po gubernátorovom návrate z pracovnej cesty v regióne dnes večer, informovala ruská tlačová agentúra Interfax a internetové vydanie denníka Ukrajinska pravda s odvolaním sa na tlačovú službu vedenia Rostovskej oblasti.
Opatrenie sa týka šiestich miest a deviatich okresov oblasti a súvisí podľa oficiálneho oznámenia s prílevom občanov z východu a juhu Ukrajiny.
Ukrajinská Pohraničná stráž iba pred niekoľkými hodinami správy ruských médií o údajnej utečeneckej vlne do susedného Ruska dementovala.
Aj podľa vyjadrenia gubernátora na jednej zo sociálnych sietí však do Rostovskej oblasti prichádzajú predovšetkým ženy, starší ľudia a deti, pričom ich počet sa v uplynulých 24 hodinách výrazne zvýšil. Susedom treba pomôcť, dodal.
07:09 - Separatisti obsadili ďalšiu základňu pohraničnej stráže!
Ozbrojení separatisti obsadili ďalšiu základňu ukrajinskej pohraničnej stráže na východe krajiny. Je to už tretie takéto vojenské zariadenie obsadené za posledný deň, informovala agentúra AP.
Povstalci obsadili základňu v meste Sverdlovsk na hranici Ukrajiny s Ruskom a vytlačili z nej vojakov.
Separatista, ktorý prezradil iba svoje krstné meno Andrej, tvrdí, že chcú vytvoriť "humanitárny koridor", ktorý by umožnil civilistom uniknúť pred bojmi do Ruska.
V noci na dnes obsadili proruskí povstalci inú základňu pohraničnej stráže v Luhanskej oblasti, ako aj základňu Národnej gardy po tom, ako jej príslušníkom došlo strelivo.
Tieto čiastkové prehry zvýraznili neefektívnosť ukrajinskej armády, ktorej príslušníci sú slabo vycvičení. Ukrajinské ozbrojené sily tiež zápasia s nedostatkom financií. Snažia sa potlačiť vzburu, ktorá vypukla v priemyselnom srdci krajiny.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies