Situácia na Ukrajine: Separatisti obsadili 11 volebných miestností na východe Ukrajiny

18:40 - Jaceňuk: Priame rozhovory Moskvy a Kyjeva sú v súčasnosti nemožné

Priame rozhovory medzi Moskvou a Kyjevom sú momentálne vzhľadom na závažnú krízu nemožné, uviedol dnes ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk. O takejto možnosti sa podľa neho ani nediskutuje - obnoviť dialóg s Ruskom možno len na štvorstrannej úrovni za účasti EÚ a USA.
     

Rusko "zničilo systém európskej bezpečnosti, porušilo medzinárodné právo a Chartu OSN", zdôraznil Jaceňuk na dnešnom treťom "okrúhlom stole" zameranom na budovanie národnej jednoty a zmiernenie krízy, ktorý sa konal v meste Mykolajiv na juhu krajiny.
     

Ukrajina chce vybudovať "rovnoprávne vzťahy" s Ruskom, dodal Jaceňuk s tým, že ukrajinské východné oblasti závisia od ruského trhu. Na obnovenie dialógu so susedom navrhol pokračovanie spoločných rozhovorov s USA a EÚ, aké sa konali už v apríli v Ženeve. "Ešte pred stretnutím však musíme vedieť, na čom sa chceme zhodnúť," citovala ho agentúra DPA. Dohoda so Ženevy, ktorá vyzývala na odzbrojenie nelegálne vyzbrojených skupín na Ukrajine a uvoľnenie protizákonne obsadených budov, nebola dosiaľ realizovaná.
      

Nie je jasné, či rozhovory tzv. okrúhleho stola národnej jednoty dokážu viesť k vyriešeniu krízy na Ukrajine. Prvé dve kolá v Kyjeve a Charkove nepriniesli výsledky. Ani na tretie kolo nepozvali predstaviteľov proruských separatistov, ktorí však prejavili len malý záujem o dialóg s prozápadným vedením v Kyjeve.

17:37 - Bartels: Anexia Krymu vrhla tieň neistoty na východné krídlo NATO

Anexia Krymu vrhla tieň neistoty na východné krídlo Severoatlantickej aliancie. Odznelo to dnes v úvode dvojdňového zasadnutia Vojenského výboru NATO v Bruseli.
     

 Vojenský výbor NATO je zložený z náčelníkov štábov 28 členských štátov aliancie, ktorí zastupujú svoje krajiny pri bruselskom sídle tohto zoskupenia. Na programe zasadnutia je úloha Ruska v ukrajinskej kríze a plánované stiahnutie vojsk NATO z Afganistanu.
      

"Anexia Krymu vrhá tieň neistoty na východné krídlo NATO a má potenciálne závažné dôsledky pre tento región a aj mimo neho," povedal predseda Vojenského výboru NATO, dánsky generál Knud Bartels.
      

Generál zdôraznil, že aliancia podporuje politické riešenie krízy na Ukrajine, ale zároveň spresnil, že NATO zostáva pevné vo svojom záväzku kolektívnej obrany. O tom podľa neho svedčí aj nedávne nasadenie vojenských lietadiel a lodí v niektorých členských krajinách a tiež nasadenie prieskumných lietadiel AWACS nad územím Poľska a Rumunska.
      

V súvislosti s vývojom situácie v Afganistane Bartels poznamenal, že do ukončenia misie ISAF, ktoré je naplánované do konca tohto roka, je možné dokončiť prechod na novú nebojovú misiu NATO v Afganistane, ktorá je zameraná už len na školenia, výcvik, hodnotenie a podporu afganských vojenských síl. Aby však k tomu došlo, je podľa neho nevyhnutné, aby nová vláda v Kábule, ktorá sa vytvorí po prezidentských voľbách, čo najskôr podpísala dvojstrannú bezpečnostnú dohodu so Spojenými štátmi. Táto dohoda sa stane právnym rámcom pre ďalšiu zahraničnú vojenskú prítomnosť NATO v Afganistane, počnúc rokom 2015.

17:18 - Šéf NATO: Nič nedokazuje, že sa ruskí vojaci stiahli z hraníc s Ukrajinou

Severoatlantická aliancie ešte stále nemá žiaden "viditeľný dôkaz" o stiahnutí ruských jednotiek z hraníc s Ukrajinou, povedal dnes v Sarajeve generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen.
      

"Každé ráno sa zobúdzam s nádejou, že uvidím skutočné a zmysluplné stiahnutie ruských jednotiek, ale musím vám povedať, že doteraz sme nevideli žiaden viditeľný dôkaz o stiahnutí ruských jednotiek," povedal Rasmussen na tlačovej konferencii v bosnianskom hlavnom meste.
      

Rozkaz, aby sa vojská zapojené do vojenského cvičenia v Rostovskej, Belgorodskej a Brianskej oblasti vrátili do miest svojej stálej dislokácie, vydal ruský prezident Vladimir Putin v pondelok.

16:58 - Na českých radniciach vejú ukrajinské zástavy

Česká metropola Praha a ďalších 60 obcí v ČR sa dnes pripojilo k akcii Vlajka pre Ukrajinu. Pražský primátor Tomáš Hudeček (TOP 09) dopoludnia zložil z balkóna Novej radnice červeno-žltú vlajku Prahy a vedľa českej zástavy vyvesil ukrajinskú modro-žltú. Informácie priniesol spravodajský portál Novinky.cz.
      

"Ide o symbolické gesto pri príležitosti pripomenutia presne šesťmesačného výročia prvých občianskych nepokojov na kyjevskom námestí Majdan. Radi by sme touto cestou vyjadrili solidaritu s prodemokraticky a proeurópsky orientovanými účastníkmi hnutia a súčasne vieru v nádej na zlepšenie situácie po blížiacich sa prezidentských voľbách," povedal Hudeček.

15:37 - Ukrajina predstavuje hlavné riziko pre zotavenie v Európe

Kríza na Ukrajine a možnosť rozšírenia sankcií proti Rusku znamenajú najväčšiu hrozbu pre hospodárske oživenie v Európe. Uviedla to v stredu organizácia BUSINESSEUROPE, ktorá zastrešuje podnikateľské federácie 35 krajín. Podľa jej jarnej prognózy by mala európska ekonomika v tomto a budúcom roku nabrať na sile, keď domáci dopyt nahradí export ako motor rastu. Zotavenie však zostáva krehké a hlavným rizikom je eskalácia napätia na Ukrajine. Podľa predchádzajúcej novembrovej prognózy BUSINESSEUROPE robili európskym podnikateľom najväčšie starosti obavy z vyšších daní.

14:29 - Biden varuje Rusko pred narúšaním ukrajinských volieb

Americký viceprezident Joe Biden v stredu varoval Rusko, že narúšanie nadchádzajúcich prezidentských volieb na Ukrajine by mohlo viesť k zavedeniu ďalších sankcií voči Moskve. Biden to povedal počas návštevy Bukurešti, ktorá je súčasťou kampane USA na uistenie ich spojencov vo východnej Európe o pokračujúcej podpore zo strany Washingtonu. "Ak bude Rusko narúšať tieto voľby, sme odhodlaní spôsobiť mu ďalšie škody," zdôraznil viceprezident USA po stretnutí s rumunským prezidentom Traianom Basescom. Spojené štáty podľa Bidena považujú konanie "slobodných" volieb na Ukrajine za mimoriadne dôležité pre ďalší vývoj krajiny.

14:08 - Putin spochybnil legitimitu zvolených ukrajinských lídrov

Ruský prezident Vladimir Putin dnes vyhlásil, že pre Rusko bude ťažké budovať vzťahy s ukrajinskými lídrami, ktorí sa dostanú k moci v období stupňujúceho sa napätia na Ukrajine.
      

Podľa agentúry Reuters táto Putinova poznámka, ktorej adresátmi boli novinári sprevádzajúci ho počas návštevy v čínskom Šanghaji, mala zrejme za cieľ spochybniť legitimitu nedeľňajších predčasných prezidentských volieb na Ukrajine.
      

Putin vyhlásil, že by bolo logickejšie, keby sa na Ukrajine najprv uskutočnilo referendum o novej ústave, na jej základe by sa uskutočnili voľby prezidenta i poslancov parlamentu a vznikla by nová vláda.
      

Ruský prezident vyhlásil, že pre Rusko bude ťažké nadviazať vzťahy s ľuďmi, ktorí "prichádzajú k moci v čase trestnej operácie na juhovýchode krajiny a v čase, keď sa novinárom bráni v ich práci".
      

Podľa Putina Rusko urobilo všetko, čo bolo v jeho silách, aby vybudovalo priame kontakty obyvateľov východu Ukrajiny s vládou v Kyjeve.
      

Odsun ruských vojsk od východných hraníc Ukrajiny podľa Putina vytvorí "dodatočné priaznivé podmienky" pred prezidentskými voľbami v tejto krajine. Dodal, že "vojská boli odsunuté, aby okolo toho neboli už nijaké špekulácie".

13:39 - Medzi separatistami v Slovjansku a Donecku sú rozpory

Samozvaný primátor východoukrajinského mesta Slovjansk Viačeslav Ponomariov dnes vystúpil proti skupine ľudí, ktorí sa označujú za vodcov Doneckej ľudovej republiky (DĽR) a pôsobia v meste Doneck, kde sa vytvorilo vedenie "republiky".
      

Ako informovala agentúra Ukrinform, Ponomariov dnes na stretnutí s novinármi vyhlásil, že "bolo rozhodnuté, že centrom DĽR je Slovjansk". "Toto rozhodnutie nikto nezmenil," zdôraznil.
      

Priznal, že informácie o tom, čo sa deje v Donecku, má len od novinárov. "Ako som bol svojho času sľúbil, pôjdeme do Donecka a urobíme tam poriadok," pohrozil.
      

Podľa Ukrinformu tretina členov vlády samozvanej DĽR podala demisiu, ale údajne sa o tom boja informovať. 

12:23 - Barroso napísal Putinovi, že Rusko má dodržať dohodnuté dodávky plynu do EÚ

Predseda Európskej komisie (EK) José Manuel Barroso dnes poskytol médiám kópiu listu, ktorý oficiálnou cestou zaslal prezidentovi Ruskej federácie Vladimirovi Putinovi. Upozorňuje v ňom na potrebu pokračovania trojstranných rozhovorov o dodávkach ruského plynu do Európy.
     

Šéf exekutívy EÚ pripomenul Putinovi predošlé kolá trojstranných rozhovorov medzi eurokomisárom pre energetiku Güntherom Oettingerom, ruským ministrom energetiky Alexandrom Novakom a ukrajinským ministrom energetiky Jurijom Prodanom, ktoré sú zamerané na stabilizáciu dodávok plynu do Ukrajiny a dodávok plynu cez Ukrajinu do EÚ. 
 

12:17 - Ukrajinský poslanec Carjov tvrdí, že mu podpálili dom

Poslanec ukrajinského parlamentu za Stranu regiónov a bývalý prezidentský kandidáta Oleh Carjov tvrdí, že mu neznámi útočníci v noci nadnes v Dnepropetrovsku podpálili dom.
      

"Dva autobusy s ozbrojenými ľuďmi dorazili o druhej hodine a hodili na dom Molotovove kokteily. Útočníci konali sebaisto. Podpaľačstvo si nafilmovali, zrejme aby neskôr podali správu o svojom čine... Moja žena a deti nedávno odcestovali z Dnepropetrovska, moja matka tak urobila minulý týždeň, preto nebol nikto zranený," napísal Carjov na Facebooku.
      

Miestna pobočka ministerstva vnútra však na svojej internetovej stránke uvádza, že Carjovovi nezhorel dom, ale garáž s autom.
      

12:09 - Ruské jednotky ukončili nakladanie techniky; Moskva chystá ďalšie cvičenie

Ruské jednotky, ktoré sa v pohraničí s Ukrajinou zúčastňovali na vojenskom cvičení, ukončili nakladanie vojenskej techniky a materiálneho zabezpečenia a začali sa presúvať k železničným staniciam a letiskám, odkiaľ sa prepravia do miest trvalej dislokácie. S odvolaním sa na tlačovú službu ruského ministerstva obrany o tom dnes informovala agentúra ITAR-TASS. Rozkaz, aby sa vojská zapojené do vojenského cvičenia v Rostovskej, Belgorodskej a Brianskej oblasti vrátili do miest svojej stálej dislokácie, vydal ruský prezident Vladimir Putin v pondelok. Jeho realizáciu odvtedy viackrát spochybnili USA, NATO i Ukrajina. Ruské ministerstvo obrany v reakcii na to spresnilo, že odsun vojsk do miest stálej dislokácie sa uskutoční v dvoch etapách: jednotky a technika sa najprv presunú k miestu nakládky, kde sa na vlakové súpravy naloží vojenská technika, a potom sa vlakom do stálych posádok budú prepravovať aj vojaci.

12:00 - Medvedev: Nezasahovanie na východe Ukrajiny nemôžeme garantovať

Rusko nemá žiadnu povinnosť nezasahovať do vývoja na východnej Ukrajine, kde proruskí separatisti prevzali moc nad viacerými miestnymi úradmi. V utorok to vyhlásil premiér Dmitrij Medvedev, ktorý zároveň Západ ubezpečil, že Moskva bude rešpektovať územnú celistvosť svojho suseda. Amerického prezidenta Baracka Obamu tiež skritizoval za zavedenie sankcií voči Rusku v súvislosti s anexiou Krymu.

Na otázku, či dokáže garantovať, že Moskva neprevezme moc nad východoukrajinskou Luhanskou a Doneckou oblasťou, Medvedev odpovedal: "Nemusíme nikomu nič garantovať, pretože sme sa k tomu nikdy nezaviazali." V súčasnosti najdôležitejšou úlohou medzinárodného spoločenstva je podľa ruského premiéra "upokojiť situáciu na Ukrajine," cituje ho spravodajský portál ruského denníka The Moscow Times. 

11:00 - Princ Charles prirovnal Putina k Hitlerovi

Viac sa dočítate TU!

10:44 - Prezidentské voľby môže ohroziť postoj komunistov

Zástupcovia Komunistickej strany Ukrajiny (KPU) hromadne vystupujú z volebných komisií po tom, ako sa ich líder Petro Symonenko vzdal kandidatúry. Oznámila to dnes Dnepropetrovská oblastná volebná komisia s tým, že organizátori volieb teraz na poslednú chvíľu hľadajú vhodných kandidátov, ktorí by komunistov zastúpili.
      

"Prezidentské voľby môžu byť ohrozené kvôli nesplneniu požiadaviek zákona o minimálnom počte obvodných volebných komisií," upozornila oblastná volebná komisia a vyzvala na pomoc všetkých občanov, ktorým nie sú voľby ľahostajné.
      

Podpredseda oblastnej volebnej komisie Borys Filatov na svojom facebookovom profile napísal, že "Symonenko a spol. prekročili hranicu, chcú zmariť voľby a chcú nám ukradnúť krajinu".

10:42 - Na prezidentských voľbách bude vyše 2700 pozorovateľov

Ukrajinská Ústredná volebná komisia zaregistrovala na nedeľňajšie prezidentské voľby spolu 2784 pozorovateľov, informovala dnes agentúra Ukrinform. Z 2784 pozorovateľov bude 282 zastupovať 19 štátov, zvyšných 2502 na Ukrajinu vysielajú medzinárodné organizácie, napríklad Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), Parlamentné zhromaždenie OBSE, Rada Európy, Parlamentné zhromaždenie NATO a ďalšie. Spojené štáty vyslali na Ukrajinu takmer 100 pozorovateľov. V delegácii sú aj členovia Kongresu, informovala hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí USA Jen Psakiová. Spresnila, že USA okrem toho v súvislosti s prezidentskými voľbami na Ukrajine vyčlenili na ich podporu 11,4 milióna dolárov.

10:40 -  Prijaté memorandum predpokladá decentralizáciu i amnestiu

V snahe zmieniť napätie na proruskom východe Ukrajiny prijali v utorok ukrajinskí poslanci takzvané Memorandum mieru a porozumenia. Memorandum zakotvuje právo na národný jazyk v oblastiach obývaných etnickými menšinami, napríklad Rusmi. Ruštine v takých oblastiach priznáva štatút "oficiálneho jazyka vedľa ukrajinčiny ako štátneho jazyka". V memorande parlament prisľúbil uskutočniť plánované ústavné zmeny, ktoré by viedli k decentralizácii moci a prideleniu väčších právomocí jednotlivým regiónom. Predpokladá tiež reformu súdnictva a bezpečnostných síl krajiny. Poslanci v memorande vyjadrili podporu nadchádzajúcim prezidentským voľbám, ktoré sa budú konať 25. mája. Prisľúbili aj amnestiu separatistom na východe krajiny, ktorí nespáchali závažné zločiny, a to v prípade, že zložia zbrane. Moskva memorandum ukrajinského parlamentu privítala ako prvý krok k stabilizácii napätej situácie.

09:38 - Kríza na Ukrajine komplikuje ruským turistom cestu vlakom do Maďarska

Nové pravidlá vstupu na územie Ukrajiny spôsobujú problémy ruským turistom pri ceste vlakom do Maďarska. Toto konštatovanie zaznelo v Moskve na podujatí z oblasti cestovného ruchu, na ktorých sa predstavili maďarské mestá Debrecín a Hajdúszoboszló. Podľa agentúry MTI predstavitelia týchto maďarských miest uviedli, že ak ukrajinská kríza bude pokračovať, nadobudnú platnosť rôzne sankcie, ktoré sa prejavia aj na počte ukrajinských či ruských turistov navštevujúcich Maďarsko. Ruskí odborníci na cestovný ruch poukázali na skutočnosť, že vnútropolitická situácia na Ukrajine spôsobuje problémy pri lacnom cestovaní vlakom. Turisti totiž doposiaľ využívali medzištátny rýchlik Tisza z Moskvy do Budapešti, ktorým sa pohodlne dostali aj do východomaďarských miest Debrecín a Hajdúszoboszló. Najmenej tretine z nich však nové pravidlá vstupu na Ukrajinu takéto cestovanie znemožňujú.

09:30 - Na Ukrajine zadržali britského novinára, údajne si poňho prišla tajná služba

Britský novinár Graham Phillips, ktorý pracuje pre ruskú televíziu RT, v utorok oznámil, že ho na kontrolnom stanovišti v Mariupole na východe Ukrajiny zadržala Národná garda. Po telefonáte s ním televízia stratila kontakt, uviedla dnes na svojej internetovej stránke. Podľa zdroja RT Národná garda údajne chcela Phillipsa prepustiť, ale pod podmienkou, že zmaže všetky záznamy, ktoré zhotovil na zátarasách. Keď odmietol, garda privolala príslušníkov Ukrajinskej bezpečnostnej služby (SBU), ktorí Britovi zhabali celú výbavu a rozhodli sa poslať ho do Kyjeva.

Phillips v telefonáte tvrdil, že mu kládli otázky, či je špión a aký je jeho postoj k separatizmu. Povedal, že referendá považuje za legitímne a vyslanie armády na východ Ukrajiny za "absolútne nesprávne". Vojakom vysvetľoval, že ako redaktor RT "zachováva úplnú objektivitu a neutralitu".

08:25 - Ukrajinský parlament prijal memorandum o porozumení a mieri

Ukrajinský parlament vyzval dnes militantných separatistov na východe krajiny, aby okamžite odovzdali zbrane a vyprázdnili obsadené budovy. V prijatom "memorande o porozumení a mieri" sa tiež uzniesol, že štatút ruského jazyka má byť posilnený, ukrajinčina však zostane jediným úradným jazykom.

Memorandum zaručuje možnosť používania ruštiny na Ukrajine. Vyzýva tiež na opatrenia na decentralizáciu moci. Obe tieto otázky sú stredobodom požiadaviek prevažne rusky hovoriaceho obyvateľstva na východe krajiny, uviedla agentúra AP.
      

Za dokument v 450-člennom parlamente hlasovalo 252 poslancov vládnych strán. Kritizovali ho komunisti a pravicová populistická strana Sloboda. Pôvodná verzia memoranda obsahovala aj výzvu na okamžité ukončenie "proriteroristickej operácie" voči ozbrojeným proruským aktivistom na východe Ukrajiny. Pre túto požiadavku sa však nenašla medzi poslancami väčšina na schválenie, informovala agentúra DPA.

08:20 - Rusko bude trestať občanov, ktorí neoznámia, že majú dvojité občianstvo

Ruský parlament schválil dnes zákon, ktorý vyžaduje, aby občania oznámili úradom, ak majú dvojité občianstvo, v opačnom prípade im hrozí trestné stíhanie. Návrh zákona, ktorý dolná komora parlamentu schválila v rozhodujúcom druhom z troch čítaní, trestá Rusov, ktorí si oznamovaciu povinnosť nesplnia, pokutou do 200.000 rubľov (vyše 4200 eur) alebo 400 hodinami verejnoprospešných prác, informovala agentúra Reuters.
      

Kritici povedali, že ľudia s dvoma pasmi začnú byť podozriví, a vyjadrili obavy, že cieľom opatrenia je vyburcovať národné nadšenie postihnutím odporcov režimu, ktorí sú v službách zahraničných vlád.
      

Putin, ktorý často obviňoval západné vlády zo zasahovania do vnútorných záležitostí Ruska, návrh v marci podporil so slovami, že "máme všetko právo vedieť, kto žije v Rusku a čo robí".
      

Návrh zákona predložil nacionalistický poslanec a bývalý agent ruskej tajnej služby KGB Andrej Lugovoj. Pred dnešným hlasovaním parlamentu povedal, že "dvojité občianstvo očividne redukuje význam ruského občianstva a úctu k vlastnej krajine".
     

07:00 - USA uvalili sankcie na ďalších 12 Rusov za porušovanie ľudských práv

Spojené štáty v utorok zaviedli sankcie voči 12 občanom Ruskej federácie za porušovanie ľudských práv. Medzi nimi sú osoby, ktoré údajne majú na svedomí neposkytnutie zdravotníckej pomoci právnikovi Sergejovi Magnitskému, v dôsledku čoho tento aktivista proti korupcii zomrel v roku 2009 vo vyšetrovacej väzbe.
      

Americké ministerstvo financií, ktoré oznámilo nové sankcie voči občanom Ruska, podľa agentúry Reuters nedalo opatrenie do súvislosti so sporom Washingtonu a Moskvy v prípade pretrvávajúcej politickej krízy na Ukrajine. USA pre postup Ruska pri anexii Krymu uvalili sankcie na viacerých vysokopostavených predstaviteľov Ruska a proruských politikov Ukrajiny.
      

Americká administratíva oznámila, že 12 občanom Ruska, ktorých sa najnovšie sankcie týkajú, bude zmrazený majetok v USA. Okrem toho podnikateľské subjekty a občania USA nebudú môcť s osobami na sankčnom zozname uskutočňovať obchody či finančné transakcie. Na zozname je väzenský lekár, ako aj sudca pojednávajúci vlaňajší posmrtný súdny proces s Magnitským, ktorý sa skončil uznaním viny zosnulého právnika za daňové podvody. Úplný zoznam americké ministerstvo financií zverejnilo na svojej internetovej stránke treasury.gov.

06:55 - Šéf OSN a Putin sa zhodli na potrebe politického dialógu o Ukrajine

Generálny tajomník Pan Ki-mun a ruský prezident Vladimir Putin sa dnes podľa vyhlásenia Organizácie Spojených národov zhodli, že krízu na Ukrajine možno vyriešiť iba politicky "prostredníctvom politického dialógu prístupného pre všetkých". Informovala o tom tlačová agentúra AP.
      

Hovorca OSN Stéphane Dujarric uviedol, že Pan Ki-mun diskutoval s Putinom o Ukrajine, Sýrii a ďalších celosvetových problémoch. Obaja politici sa stretli popri dvojdňovom summite o ázijskej spolupráci a bezpečnosti, ktorý sa koná v čínskom Šanghaji.
      

Generálny tajomník OSN podľa hovorcu spomenul blížiace sa prezidentské voľby na Ukrajine a uviedol, že "sú príležitosťou pohnúť sa dopredu smerom k dlhodobému mieru a stabilite v krajine". Hovorca však neinformoval o Putinovej reakcii na Pan Ki-munove vyjadrenie.
      

Dujarric ohľadne Sýrie povedal, že Pan Ki-mun a Putin "spolu diskutovali o možnostiach na zanedbávané politické riešenie konfliktu v krajine a o naliehavej potrebe zmierniť zúfalú humanitárnu situáciu sýrskych utečencov aj vnútorne vysídlených ľudí". Ďalšie podrobnosti zo stretnutia oboch lídrov hovorca OSN neuviedol.

06:45 - Separatisti obsadili 11 volebných miestností na východe Ukrajiny

Ukrajinská ústredná volebná komisia oznámila, že separatisti na východe krajiny obsadili 11 volebných miestností pred nedeľňajšími predčasnými prezidentskými voľbami, informovala dnes tlačová agentúra UNIAN.

Podľa správy militanti dnes obsadili šesť volebných miestností v Doneckej oblasti, v mestách Doneck, Artemivsk, Horlivka, Kramatorsk, Jenakijeve a Torez, a päť v Luhanskej oblasti, okrem Luhansku v mestách Krasnodon, Krasnyj Luč a Antracyt.
      

Predstavitelia samozvanej Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej republiky, ktoré vyhlásili nezávislosť, oznámili, že v ich regiónoch sa voľby nebudú konať.
      

Primátor Donecka Oleksandr Lukiančenko dnes na tlačovej konferencii vyhlásil, že konanie prezidentských volieb v meste je ohrozené, preto o ich príprave bude vedenie mesta rokovať s predstaviteľmi samozvanej Doneckej ľudovej republiky.
      

Na voľby podľa jeho slov nie je pripravených 127 zo 426 volebných miestností v meste. Informoval tiež, že členovia volebných komisií dostávajú anonymné vyhrážky. Ústredná volebná komisia pred časom oznámila, že voľby budú platné, aj ak sa neuskutočnia vo všetkých volebných obvodoch, čo je vzhľadom na súčasnú situáciu na východe a juhu Ukrajiny veľmi reálne.