Situácia na Ukrajine: Rusko vzdá poctu vojakom, ktorí obsadili Krym v deň Putinových narodenín

19:39 - Líder Krymu podporuje nezávislosť Škótska

Nedávno Moskvou dosadený líder čiernomorského polostrova Krym, ktorý Rusko v marci anektovalo od Ukrajiny, vo štvrtok vyjadril podporu nezávislosti Škótska od Spojeného kráľovstva a obvinil Západ, že v postoji k Moskve má dvojaké normy. Západ uvalil na Rusko po anektovaní Krymu sankcie a zosilnil ich potom, ako sa proruské nepokoje rozšírili vo východoukrajinských regiónoch Doneck a Luhansk, ktoré sa povstalci snažia odtrhnúť od Kyjeva. Západ a Kyjev obviňujú Moskvu z iniciovania protiukrajinských nepokojov a vojenskej podpory povstalcov, čo Moskva odmieta a tvrdí, že na Krym vstúpili jej jednotky až po miestnom referende, v ktorom sa obyvatelia vyjadrili za pripojenie k Rusku. Odporcovia Ruska však tvrdia, že referendum bolo zmanipulované a medzinárodné spoločenstvo anektovanie Krymu odmieta.

Promoskovský líder Krymu Sergej Aksjonov povedal, že Krym chápe Škótov a morálne ich podporuje. "Som zvedavý, čo povedia západní politici, ak sa územie, ktoré bolo súčasťou Spojeného kráľovstva, rozhodne osamostatniť. Krymčania nesmeli, ale Škóti áno?" povedal.

18:01 - Spojené štáty prisľúbili Ukrajine pomoc, zbrane nedodajú

Spojené štáty prisľúbili dnes Ukrajine pomoc vo výške 53 miliónov dolárov. Toto oznámenie prišlo v čase návštevy ukrajinského prezidenta Petra Porošenka v USA, informovala agentúra Reuters. Nemenovaní predstavitelia administratívy amerického prezidenta Baracka Obamu uviedli, že 46 miliónov dolárov pôjde na posilnenie ukrajinskej bezpečnosti v súvislosti s konfliktom s proruskými separatistami a sedem miliónov na humanitárne aktivity na východe krajiny.
      

Balík finančnej pomoci sa po prvý raz týka radarového systému na detekciu prichádzajúcej delostreleckej paľby. Medzi ďalšími položkami sú hliadkovacie a dopravné vozidlá, malé námorné plavidlá, pozorovacie a odmínovacie zariadenia, výstroj pre pyrotechnické a protichemické jednotky, nepriestrelné vesty, proviant a balíčky prvej pomoci. Pomoc neobsahuje smrtiace zbrane, ktoré navrhujú dodať Ukrajine niektorí republikánski zákonodarcovia.

17:21 - Porošenko v Kongrese USA: Ukrajinská armáda potrebuje zbrane

Ukrajinská armáda potrebuje zbrane a vojenskú výbavu, vyhlásil dnes vo Washingtone pred oboma komorami amerického Kongresu ukrajinský prezident Petro Porošenko. "Potrebujú (Ukrajinci) viac politickej podpory z celého sveta. Potrebujú viac vojenskej výbavy, smrtiacej aj nesmrtiacej... Prikrývky a okuliare na nočné videnie sú takisto dôležité, ale človek nemôže vyhrať vojnu s prikrývkami," konštatoval Porošenko.
      

Kongres požiadal o udelenie "osobitného" bezpečnostného štatútu, čo je vzťah najvyššej úrovne NATO s nečlenským štátom, napísala agentúra Reuters. Porošenko zároveň vyzval Spojené štáty, aby boli rozhodné pri uvalení ďalších sankcií na Rusko za jeho kroky na Ukrajine. Podľa agentúry AP ukrajinský prezident označil anexiu Krymu Ruskom za "najcynickejší akt zrady" v novodobých dejinách. Jeho slová sa stretli s hlasným potleskom členov oboch komôr Kongresu. Vyzval ďalej USA, aby Ukrajinu nenechali samú čeliť agresii Ruska. "Vojna, v ktorej dnes bojujú títo mladí muži, nie je len vojnou Ukrajiny. Je to aj vojna Európy a Ameriky," vyhlásil Porošenko. Podobne ako Izrael aj Ukrajina má podľa neho právo brániť svoje územie.

16:48 - V zahraničnom výbore Senátu je návrh na vojenskú pomoc Ukrajine

Spojené štáty by mohli na budúci rok poskytnúť Ukrajine vojenskú a technickú pomoc vo výške 350 miliónov dolárov. Okrem iného by mohla obsahovať protitankové zbrane, delostrelecké rádiolokátory, bezpilotné lietadlá a komunikačné zariadenia, informovala dnes agentúra Interfax-Ukrajina. Podľa nej sa návrh nachádza na internetovej stránke zahraničného výboru amerického Senátu. Dokument obsahuje aj požiadavku, aby USA zaviedli nové sankcie voči Rusku, najmä proti zbrojárskym firmám, ktoré "prispievajú k nestabilite na Ukrajine, v Moldavsku, Gruzínsku a Sýrii". Na zozname je aj štátny energetický gigant Gazprom. Senátny výbor sa bude dokumentom zaoberať ešte dnes - niekoľko hodín po vystúpení ukrajinského prezidenta Petra Porošenka pred oboma komorami Kongresu. Hlava ukrajinského štátu sa stretne aj s americkým prezidentom Barackom Obamom.

16:28 - Vojaci, ktorí odtrhli Krym, majú mať vlastný sviatok

Ruskí poslanci vyzvali na nový národný sviatok na počet vojakov, ktorí pomohli pri odtrhnutí Krymu od Ukrajiny. Návrh odráža podporu národovcov vojenskej intervencii Moskvy na jej bývalom sovietskom území. Na základe návrhu by mal byť novým sviatkom 7. október, deň narodenia prezidenta Vladimira Putina. Cieľom je osláviť rolu takzvaných "slušných ľudí" - vojakov, ktorí odtrhli čiernomorský polostrov od Ukrajiny predtým, než ho Moskva v marci anektovala.

"Slušní ľudia" alebo "slušní zelení muži" sú označenia vytvorené pre vojakov, ktorí bez oficiálneho označenia a symbolov vpochodovali na Krym. "Označenie slušní ľudia sa stalo na Kryme populárne a odráža rešpekt nielen pre špeciálne sily, ale pre všetky ozbrojené sily, ktoré dôsledne, pokojne, bez krviprelievania asistovali obyvateľom Krymu pri ich návrate do historickej vlasti," uviedol člen Putinovej strany Jednotné Rusko Viktor Vodolatský pri navrhovaní sviatku. 

Moskva vehementne popierala že sú to príslušníci ruských ozbrojených síl. Putin to prvýkrát otvorene priznal až 17. apríla, takmer mesiac po tom, čo podpísal zákon kompletizujúci anexiu Krymu, čo vyústilo do sankcií Západu. Ruskí predstavitelia uprednostňujú v súvislosti s Krymom termín "znovuzjednotenie" pred "anexiou" .

12:35 - Tretí konvoj s pomocou odíde na Ukrajinu koncom týždňa

Rusko ešte koncom tohto týždňa pošle na východ Ukrajiny už tretí humanitárny konvoj. V stredu to uviedol ukrajinský portál Kyiv Post, ktorý sa odvoláva na námestníka ministerstva pre mimoriadne situácie Vladimira Stepanova. „Do konca tohto týždňa budeme pripravení pokračovať v dodávkach po tom, čo budú prijaté určité opatrenia,“ povedal Stepanov a zdôraznil, že o dodávky humanitárnej pomoci musia v každom prípade pokračovať. Túto nevyhnutnosť v stredu zdôraznil aj ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, podľa ktorého je humanitárna situácia na východe Ukrajiny katastrofálna.

Prvý konvoj s ruskou humanitárnou pomocou vyslali na Ukrajinu v auguste, na ukrajinské územie však vstúpil až po týždni čakania pri hranici. Ukrajina sa obáva, že ruské konvoje sú zásterkou na dodávanie zbraní proruským povstalcom. Na mierových rokovaniach v Minsku bolo dohodnuté, že Moskva vyšle na východ Ukrajiny ešte dve dodávky pomoci. Druhá bola vypravená minulý týždeň. Pozostávala z 220 kamiónov vezúcich 1800 ton potravín a ďalšej pomoci do Luhanského regiónu.

12:16 - Kanadský premiér: Nikdy neuznáme ruskú anexiu Krymu

Kanadský premiér Stephen Harper povedal v stredu v Ottawe ukrajinskému prezidentovi Petrovi Porošenkovi, že Kanada nikdy neuzná ruskú anexiu Krymu ani iných častí Ukrajiny. Svojmu ukrajinskému hosťovi tiež prisľúbil plnú podporu Ottawy pri obnovení zvrchovanosti Ukrajiny nad jej územím, informovala tlačová agentúra DPA.
      

"Kanada uznáva zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny, celej Ukrajiny. A nech bude jej oslobodenie trvať päť mesiacov alebo 50 rokov, my nikdy, nikdy neuznáme ilegálnu ruskú okupáciu žiadneho ukrajinského územia," zdôraznil Harper. Porošenko, ktorý navštívil Ottawu s cieľom získať medzinárodnú podporu pre svoj plán ako sa zvládnuť situáciu so separatistami na východe Ukrajiny a ich podporovateľom v Kremeľskom paláci, Kanade poďakoval. "Som vďačný Kanade. Vaša krajina patrí medzi najpevnejších podporovateľov Ukrajiny," uviedol vo svojom prejave v parlamente, ktorý ho privítal s búrlivým potleskom v stoji. Ukrajina, pokračoval Porošenko, platí "veľmi vysokú cenu za obhajovanie toho, v čo verí - demokracie a slobody vybrať si vlastnú budúcnosť". Vyše dvoch desaťročí sa Ukrajina pýšila tým, že získala nezávislosť bez preliatia jedinej kvapky krvi. "Teraz to už neplatí. Pretože teraz je to skutočný boj o našu nezávislosť a skutočná cena, ktorú musíme zaplatiť," vyhlásil.
      

Porošenko informoval Harpera o mierovom pláne pre východnú Ukrajinu a požiadal Kanadu, aby podporila stagnujúcu ukrajinskú ekonomiku. Pre oslabené ukrajinské ozbrojené sily požiadal o spravodajskú a prieskumnú pomoc. Pripomenul, že je potrebné plánovať na obdobie "po skončení krízy a vojny" a venovať viac pozornosti bilaterálnej spolupráci v takých oblastiach ako je energetika, obchod, investície, informácie, vzdušný a kozmický priestor a iné technológie.
      

Porošenko a Harper tiež podpísali dohodu nadväzujúcu na marcový záväzok Kanady poskytnúť Ukrajine stabilizačnú pôžičku vo výške 200 miliónov kanadských dolárov (vyše 140 miliónov eur). Kanada, v ktorej žije asi 1,4 milióna Kanaďanov ukrajinského pôvodu, patrí medzi najhlasnejších podporovateľov Ukrajiny. Harperovi konzervatívci dúfajú, že zužitkujú svoju podporu Ukrajiny vo federálnych voľbách, ktoré budú v októbri 2015, napísala DPA. Dnes vystúpi Porošenko v susedných Spojených štátoch na spoločnom zasadnutí oboch komôr Kongresu.

Kanadský premiér Stephen Harper a Ukrajinský prezident Petro Porošenko

08:29 - Kosovo uvalilo sankcie na Rusko kvôli Ukrajine; nie je jasné, v akej podobe

Belehrad 18. septembra (TASR) - Kosovo sa pripojilo k Spojeným štátom a Európskej únii a uvalilo sankcie na Rusko v súvislosti s konfliktom na Ukrajine. Podľa agentúry RIA Novosti sa to uvádza na oficiálnej webovej stránke kosovskej vlády.
      

Rozhodnutie o uvalení sankcií na Moskvu padlo na stredajšom zasadaní vládneho kabinetu v Prištine. Vo vyhlásení kosovskej vlády sa uvádza, že Kosovo sa rozhodlo pre tento krok zo solidarity k Spojeným štátom a Európskej únii, aby demonštrovalo, že je Priština spoľahlivým spojencom pre svojich partnerov. Doposiaľ nebolo bezprostredne jasné, ako Kosovo plánuje toto svoje rozhodnutie implementovať, keďže neexistujú žiadne diplomatické vzťahy medzi Prištinou a Moskvou a Kosovo nemôže oficiálne vyvážať tovar do Ruska, píše RIA.           
      

Priština v roku 2008 jednostranne vyhlásila nezávislosť od Srbska. Odvtedy ho uznalo viac než 100 členských krajín OSN Rusko neuznáva Kosovo ako samostatný štát, pretože ho považuje za integrálnu súčasť Srbska; doposiaľ ho neuznala ani Ukrajina.

08:21 - Lavrov: Prímerie na Ukrajine sa dodržiava, počet incidentov by mal klesnúť

Prímerie na Ukrajine sa dodržiava a počet incidentov by sa mal postupne znížiť, ak Kyjev príjme rázne kroky, aby im zabránil. Povedal to dnes ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. "Vo všeobecnosti naše hodnotenie a hodnotenie našich kolegov z iných krajín je také, že prímerie sa dodržiava a incidentov, ku ktorým teraz dochádza, by malo postupne ubudnúť," citovala agentúra RIA Novosti Lavrova počas jeho návštevy Etiópie. Šéf ruskej diplomacie dodal, že "množstvo incidentov, vrátane závažných, vyprovokovali oficiálni predstavitelia ukrajinských ozbrojených síl".

08:10 - Kiska: Zmiernenie na Ukrajine by sa malo využiť na jej ekonomické reformy

Momentálne zmiernenie napätia na Ukrajine by sa malo využiť na pomoc pre krajinu, aby zrealizovala ekonomické reformy, ktoré potrebuje. Zhodol sa na tom prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska spolu s poľským prezidentom Bronislawom Komorowským na ich stredajšom stretnutí vo Varšave.
      

Kiska je v Poľsku na pracovnej ceste. Hlavy oboch štátov podľa jeho slov diskutovali aj o tom, ako dať ľuďom na Ukrajine pocítiť, že s nimi v prípade záujmu počítame v demokratickej Európe. "Keďže Slovensko teraz predsedá Vyšehradskej štvorke, budeme uvažovať o tom, ako prezidenta Petra Porošenka dostať na zasadanie krajín V4," avizoval Kiska. Spoločne by tak podľa jeho slov ako prezidenti diskutovali o pomoci pre krajinu. V tomto prípade je totiž podľa Kisku potrebné v prvom rade to, aby sa ľudia na Ukrajine mohli sami rozhodnúť, ktorým smerom chcú ísť. A ak sa rozhodnú pre demokratickú Európu, treba spraviť všetko pre to, aby sa im pomohlo.
      

Prezidenti diskutovali aj o poklese dodávok plynu na Slovensko a do Poľska. Obaja sa zhodli na tom, že na slovensko-poľskom plynovom konektore, ktorého príprava sa plánuje, treba intenzívne pracovať. Kiska sa zároveň po rokovaní vyjadril aj k vojenskej základni NATO na území Slovenska. Zdôraznil, že niečo také od Slovenska nikto nechcel a nikto to ani neponúkol. Na základe návrhu ministerstva obrany predložil len ponuku logistického skladu v Poprade. Je pritom podľa neho otázkou, či ho Severoatlantická aliancia bude chcieť. "O žiadnej vojenskej základni sa nikdy nehovorilo," vyhlásil.

08:00 - Porošenko začne kľúčovú návštevu v USA, privíta ho aj ObamaUkrajinský prezident Petro Porošenko vo štvrtok odštartuje návštevu Spojených štátov, kam zavíta zo susednej Kanady. Naplánovanú má aj schôdzku s prezidentom Barackom Obamom a tiež vystúpenie v Kongrese. Porošenko sa usiluje o vojenskú pomoc od USA, Obama to však odmieta a Ukrajine je ochotný poskytnúť len nevojenskú podporu.

Porošenko ešte v stredu počas vystúpenia v kanadskom parlamente označil tohtotýždňovú ratifikáciu asociačnej dohody s Európskou úniou za "prekročenie rubikonu" a "posledné zbohom Sovietskemu zväzu". Kanadskí poslanci ho za tieto slová odmenili búrlivým potleskom postojačky. Ukrajinský prezident zároveň Kanade poďakoval za dodanie vojenského príslušenstva vrátane nepriestrelných viest a ochranných heliem. "Ako vrchný veliteľ ozbrojených síl, ako Ukrajinec a ako otec vojaka, ďakujem Kanade," vyhlásil. Kanada okrem toho Kyjevu prisľúbila päťročnú pôžičku na obnovu krajiny vo výške 200 miliónov kanadských dolárov (141 miliónov eur). 

Porošenko, prozápadný oligarcha, sa po víťazstve v májových voľbách stal novým prezidentom Ukrajiny. Po ujatí sa najvyššej funkcie nariadil spustenie tvrdej operácie proti povstalcom na východe Ukrajiny, kde v apríli naplno vypuklo proruské povstanie. Momentálne je v platnosti prímerie.

07:55 - Rusko vzdá poctu vojakom, ktorí obsadili Krym v deň Putinových narodenín

Ruskí zákonodarcovia vyzvali na zavedenie nového štátneho sviatku vzdávajúceho hold vojakom, ktorí uchvátili Krymský polostrov od Ukrajiny. Iniciatíva odráža vlnu patriotickej podpory zo strany ruskej verejnosti pre túto vojenskú intervenciu, informovala dnes agentúra Reuters.
      

Sviatok by podľa navrhovateľov pripadal na narodeniny ruského prezidenta Vladimira Putina - 7. októbra. Má oslavovať úlohu tzv. "zdvorilých ľudí", ako sa zvyknú nazývať ruskí vojaci, ktorí bez násilia obsadili tento čiernomorský polostrov. Moskva ho oficiálne anektovala po referende v marci. Kremeľ spočiatku popieral prítomnosť ruských vojakov na Kryme. Putin ich vyslanie verejne potvrdil až 17. apríla, takmer mesiac po tom, ako podpísal legislatívu, ktorou sa dovŕšila jeho anexia. Krok mal za následok uvalenie sankcií západných krajín na Rusko, ktoré neskôr odpovedalo protiopatreniami.
      

Ruskí činitelia a väčšina tamojších médií používa na označenie týchto udalostí pojem "znovuzjednotenie", argumentujúc tým, že sa takto obnovil normálny dejinný stav v oblasti s väčšinovým etnicky ruským obyvateľstvom. Putin však odmieta tvrdenia, že vyslal vojsko aj do regiónov východnej Ukrajiny. Boje v Luhanskej a Doneckej oblasti zúriace medzi stúpencami nezávislosti, resp. proruskými separatistami a kyjevskými vládnymi silami si podľa OSN vyžiadali od apríla vyše 3000 mŕtvych.

07:42 - USA a EÚ by mali uvaliť sankcie voči sebe, tvrdí šéf ruskej Dumy

Spojené štáty a Európska únia by mali uvaliť sankcie voči sebe za to, že podporujú režim v Kyjeve, ktorý porušil prímerie paľbou na pozorovateľov z Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Vyhlásil to predseda dolnej komory ruského parlamentu - Štátnej dumy - Sergej Naryškin, napísala dnes agentúra RIA Novosti.
      

"Prímerie sa vo všeobecnosti dodržiava, ale pred dvoma dňami ukrajinskí vládni vojaci strieľali na konvoj pozorovateľov OBSE, čo znamená, že prímerie porušili vládne sily. V takomto prípade by Európska únia mala vyhlásiť sankcie voči Spojeným štátom za podporu kyjevského režimu a naopak," povedal Naryškin v utorok na stretnutí s osobitným francúzskym predstaviteľom pre vzťahy s Ruskom Jeanom-Pierrom Chevenementom.
      

Podľa agentúry RIA Novosti OBSE v správe uviedla, že jej pozorovatelia sa 14. septembra dostali pod delostreleckú paľbu na mieste pádu malajzijského dopravného civilného lietadla. Boeing-777 spoločnosti Malaysia Airlines smerujúci z Amsterdamu do Kuala Lumpuru sa zrútil na východe Ukrajiny 17. júla, pričom zahynulo všetkých 298 ľudí na palube.