Situácia na Ukrajine: Proruskí aktivisti v Charkove použili proti policajtom zbrane!

20:33 - Rusko vyzvalo domáce firmy, aby stiahli akcie zo zahraničných búrz

Moskva vyzvala ruské spoločnosti, ktoré majú akcie kótované na zahraničných burzách, aby ich stiahli a presunuli na burzu do Moskvy. Dôvodom má byť ochrana firiem pred prípadnými problémami, keďže Rusko čelí po anexii polostrova Krym medzinárodným sankciám, pričom nie je vylúčené, že v dôsledku ďalšieho vývoja na Ukrajine by sa mohli ešte sprísniť. Informovali o tom agentúry Reuters a Bloomberg. "Mali by zvážiť možnosť presunu na burzu v Moskve. Je to otázka ekonomickej bezpečnosti," povedal novinárom prvý podpredseda ruskej vlády Igor Šuvalov po dnešnej schôdzke vládnych predstaviteľov. Neskôr v telefonickom rozhovore pre agentúru Bloomberg uviedol, že tento krok nie je pre firmy povinný a je na spoločnostiach, ako sa rozhodnú.

 

20:21 - Na voľbách ukrajinského prezidenta sa môžu zúčastniť aj občania z Krymu

Aj obyvatelia polostrova Krym môžu 25. mája spolurozhodovať v prezidentských voľbách o budúcej hlave ukrajinského štátu, uviedla dnes v Kyjeve podpredsedníčka ústrednej volebnej komisie Žanna Usenková-Čornová. Podľa jej slov môžu ukrajinskí občania z Krymu požiadať písomne o zaradenie do voličských zoznamov v inej časti Ukrajiny a tam môžu odovzdať svoje hlasy. Účasť vo voľbách im umožňuje platná legislatíva krajiny, dodala. Tak Ukrajina, ako aj značná časť medzinárodného spoločenstva, vrátane členských štátov Európskej únie, USA a Kanady neuznáva anexiu Krymu a jeho pripojenie k Ruskej federácii a vníma polostrov ako teritoriálnu súčasť Ukrajiny. V rovnaký deň sa uskutočnia aj voľby nového starostu Kyjeva, pričom dnes ukrajinský parlament schválil novelu volebného zákona, v ktorej zmysle sa budú môcť v deň prezidentských volieb konať aj komunálne voľby.

 

20:06 - Van Rompuy: Postavíme sa za naše hodnoty, aj keď budeme musieť za to zaplatiť

O kríze na Ukrajine, o rastúcej popularite euroskeptikov a pravicových extrémistov, ako aj o prekonaní eurokrízy a rokovaniach s USA, ktorých cieľom je dohoda o voľnom obchode, hovoril dnes vo Viedni predseda Európskej rady Herman Van Rompuy. Ukrajinská kríza podľa jeho slov ukázala, ako rýchlo dokáže únia reagovať a to, "že sme jednotnejší, ako by ľudia predpokladali". "Sme pripravení postaviť sa za naše hodnoty - aj keď budeme musieť za to zaplatiť cenu," cituje najvyššieho predstaviteľa EÚ tlačová agentúra APA. V reakcii na otázku, prečo Európska únia podporuje na Ukrajine vládu, ktorá nezastupuje východ krajiny, Belgičan v službách EÚ pripomenul, že "táto vláda sa dostala k moci za veľmi špecifických podmienok... a v porovnaní s predchádzajúcou vládou je zázrakom demokracie". Brusel tlačí Kyjev k politike, ktorá zahrnie čo možno najširšie vrstvy, a k čo možno najrýchlejšej reforme ústavy, vyplynulo z Van Rompuyových slov. Politik súčasne konštatoval, že z vlastných skúseností vie, aké náročné je robiť politiku v štáte s rôznymi jazykmi a kultúrami. "Ale viem aj, že to nie je nemožné - to sme demonštrovali v uplynulých 200 rokoch," zdôraznil.

Van Rompuy navštívil Viedeň na pozvanie Rakúskej spoločnosti pre zahraničnú politiku a Organizácie Spojených národov. Popri prednáške sa stretol aj so spolkovým kancelárom hostiteľskej krajiny Wernerom Faymannom, s ktorým hovoril okrem iného o dani z finančných transakcii, bankovej únii, opatreniach na oživenie hospodárskeho rastu, boji proti nezamestnanosti mladých ľudí, ale aj o situácii na Ukrajine. V neskorých popoludňajších hodinách prijal hosťa aj rakúsky spolkový prezident Heinz Fischer.
  

Zľava: Rakúsky prezident Heinz Fischer a Predseda Európskej rady Herman Van Rompuy

 

 

19:26 - PZ RE bude vo štvrtok hlasovať o odporúčaní odňať Rusku hlasovacie právo

O odporúčaní odňať Ruskej federácii ako členskej krajine hlasovacie právo sa rozhodne vo štvrtok na pôde Parlamentného zhromaždenia Rady Európy. Informovala o tom tlačová agentúra DPA. Predseda výboru pre monitoring, Rakúšan Stefan Schennach zdôvodnil dnes toto odporúčanie novými prejavmi násilia v rusky hovoriacich oblastiach na východe Ukrajiny. Ak by prítomní odporúčanie akceptovali, znamenalo by to pre 18 ruských členov Parlamentného zhromaždenia RE, že do januára 2015 nebudú môcť hlasovať, aj keď sa budú môcť naďalej zúčastňovať na rokovaniach. Kým ešte v pondelok ruskí zástupcovia hrozili, že v prípade sankcií Štrasburg neodkladne opustia, dnes reagovali zdržanlivo. Vedúci ruskej delegácie a predseda zahraničného výboru Štátnej dumy Ruskej federácie Alexej Puškov vyhlásil, že odňatie hlasovacieho práva nie je také zlé, ako by bolo vylúčenie ruských zástupcov zo zhromaždenia. Podobný krok by nebol bezprecedentným ani v prípade ruskej federácie, ktorá už o hlasovacie právo raz prišla, a to v apríli 2000 vzhľadom na vojnu v Čečensku.

 

19:19 - Martin Schulz vyzval na bdelosť, avšak 'predbežne' je proti ďalším sankciám

Na opatrnosť vyzval dnes v súvislosti s ukrajinskou krízou nemecký predseda Európskeho parlamentu a kandidát eurosocialistov na post predsedu Európskej komisie po májových voľbách do EP Martin Schulz. Podľa vlastných slov je "predbežne" proti zavedeniu ďalších sankcií voči Ruskej federácii, s ktorou má Európska únia "spoločné záujmy". Záujmom Ruska je vývoj energetických nosičov, v prípade únie je to zasa záujem nakúpiť energiu za rozumné ceny, konštatoval. Vierohodnosť medzinárodného vystupovania Európskej únie závisí od realizmu, zdôraznil Schulz a dodal, že únia už prijala isté opatrenia a zatiaľ nie sú potrebné ďalšie sankcie.

 

19:17 - Aktivisti v Luhansku popreli zajatie rukojemníkov i výbušniny v budove

Ukrajinská štátna bezpečnostná služba (USB) dnes informovala, že proruskí separatisti zamínovali budovu, ktorej sa zmocnili vo východoukrajinskom Luhansku a zadržiavajú tam 60 rukojemníkov. Avšak aktivisti, ktorí majú pod kontrolou ústredie štátnej bezpečnosti, ktoré obsadili v nedeľu, obe obvinenia popreli. Uviedli, že nemajú výbušniny, iba sa zmocnili zbrojného skladu plného automatických pušiek. Jeden z vodcov separatistov povedal spravodajcovi agentúry Reuters, že v budove sa nenachádzajú žiadne výbušniny a nikomu nebránia ju opustiť. "Nepotrebujeme rukojemníkov na to, aby sme získali, čo chceme," citoval Reuters Antona, ktorý odmietol uviesť svoje priezvisko. Reportér Reuters nadobudol dojem, že ľudia voľne vchádzajú do budovy a vychádzajú z nej. Uvedená budova v Luhansku je jednou z niekoľkých budov, ktorých sa zmocnili aktivisti požadujúci regionálne referendum o nezávislosti na Kyjeve. Bezpečnostná služba USB dnes vo vyhlásení uviedla, že "zločinci zamínovali budovu... a zadržiavajú tam okolo 60 ľudí, ktorých ohrozujú zbraňami a výbušninami... Používajú teroristické metódy".

 

18:47 - Ukrajinci sa najčastejšie obávajú nevyplácania miezd a prepadnutia krajiny

Ukrajinci sa v súčasnosti najčastejšie obávajú nevyplácania miezd či dôchodkov, prepadnutia krajiny nepriateľom zo zahraničia, nezamestnanosti, rozpadu krajiny ako štátu a rastu cien. Vyplýva to z výsledkov marcového prieskumu verejnej mienky spoločnosti TNS, ktoré zverejnilo dnes internetové vydanie denníka Ukrajinska pravda. Podľa nich sa až 60 percent respondentov obáva nevyplácania miezd a dôchodkov a iba o jedno percento oslovených menej prepadnutia krajiny nepriateľom zo zahraničia.

 

18:00 - USA vyslali do Čierneho mora raketový torpédoborec

Spojené štáty vysielajú do Čierneho mora raketový torpédoborec s riadenými strelami, aby sa tam zúčastnil na manévroch a demonštroval "zvýšenú pripravenosť" spojencov NATO v čase stúpajúceho napätia na Ukrajine, citovala agentúra DPA hovorcu Pentagónu. Podľa médií ide o torpédoborec USS Donald Cook, ktorý by mal do oblasti doraziť vo štvrtok. V súčasnosti sa nachádza na španielskej námornej základni Rota. Torpédoborec USS Truxton opustil Čierne more 21. marca.

 

 

17:56 - Separatisti zamínovali budovu SBU v Luhansku a zadržiavajú okolo 60 rukojemníkov

Separatisti v Luhansku zamínovali nimi kontrolovanú miestnu pobočku Ukrajinskej bezpečnostnej služby (SBU) v meste a zadržiavajú okolo 60 rukojemníkov. Informovali o tom internetové vydanie denníka Ukrajinska pravda a tlačová agentúra UNIAN s odvolaním sa na centrálu SBU v Kyjeve. Podľa rovnakého zdroja páchatelia zadržiavajú ľudí proti ich vôli, neumožňujú im opustiť objekt a vyhrážajú sa zbraňami i odpálením trhavín. Uchyľujú sa tak k prostriedkom, ktoré používajú teroristi, konštatuje SBU. Ukrajinská bezpečnostná služba požaduje prepustenie zadržiavaných osôb, ktorým by malo byť umožnené opustiť slobodne budovu, zloženie zbraní a odmínovanie objektu. Separatisti v Luhansku násilne vnikli do budovy SBU 6. apríla, obsadili ju a zmocnili sa aj zbraní, ktoré tam boli uskladnené. Pri ich útoku utrpelo zranenia deväť ľudí.

 

 

17:37 - Kerry: Rusko si zrejme vytvára základ pre vojenský zásah na východe Ukrajiny

Americký minister zahraničných vecí John Kerry dnes otvorene obvinil ruských agentov zo separatistických nepokojov na východe Ukrajiny a povedal, že Moskva si tam zrejme vytvára základ pre podobný vojenský zásah ako na Kryme. "Je jasné, že ruské osobitné sily a agenti boli katalyzátorom, ktorý vyvolal chaos posledných 24 hodín," povedal Kerry kongresmanom a dodal, že "by mohlo potenciálne ísť o zinscenovanú zámienku na vojenskú intervenciu, presne ako sme videli na Kryme", citovala ho agentúra Reuters. Kerry pred senátnym výborom uviedol, že proruské demonštrácie vo východoukrajinskom Charkove i v Doneckej oblasti sú zinscenovanou zámienkou pre vojenský zásah, napísala agentúra Associated Press.

 

 

17:19 - MZV hovorí o príprave druhej fázy okupácie ruskou stranou

Vyhrotenie situácie v jednotlivých mestách na východe a juhu Ukrajiny je inšpirované a vyvolané podvratnou činnosťou Ruskej federácie. Hovorí sa o tom podľa agentúry UNIAN v stanovisku ministerstva zahraničných vecí v Kyjeve k zasahovaniu ruskej strany do vnútorných záležitostí Ukrajiny. Agresívne akcie ohrozujúce životy a bezpečnosť ukrajinských občanov, aktivizácia separatistických síl a účasť ruských občanov v nezákonných aktivitách svedčia o zámere realizovať druhú etapu okupácie, tvrdí ukrajinský rezort diplomacie.

 

16:48 - Nové nepokoje na Ukrajine posunuli cenu ropy výraznejšie nad 101 USD za barel

Cena ropy zaznamenala rast a posunula sa výraznejšie nad 101-dolárovú hranicu, keď trhy znervóznili nové nepokoje na východe Ukrajiny. Navyše, obchodníci vyčkávajú na najnovšie údaje o zásobách ropy v USA, pri ktorých počítajú s rastom. Informovala o tom agentúra AP. Cena americkej ropy WTI s dodávkou v máji vzrástla v popoludňajších hodinách v Európe v rámci elektronického obchodovania na burze v New Yorku o 90 centov na 101,34 USD (73,57 eura) za barel (159 litrov). Na záver pondelkového obchodovania (7.4.) sa cena ropy znížila o 70 centov po tom, ako trhy zareagovali na informácie, že štyri líbyjské ropné terminály pod kontrolou milícií by sa čoskoro mohli otvoriť a zvýšiť tak dodávky ropy na svetové trhy. Cena severomorskej ropnej zmesi Brent, s ktorou sa obchoduje v Londýne, vzrástla o 61 centov na 106,43 USD za barel. Na záver pondelkového obchodovania klesla o 90 centov na 105,82 USD/barel.

 

16:05 - Kríza na Ukrajine ruskú ekonomiku spomalí, ukrajinskej však hrozí prepad

Ukrajina čelí v dôsledku politických otrasov a napätia medzi Kyjevom a Moskvou prudkému poklesu ekonomiky. Uviedol to dnes Medzinárodný menový fond (MMF), konkrétnejšie údaje o najbližšom vývoji ukrajinského hospodárstva však nezverejnil. Informovala o tom agentúra DPA. "Predpokladáme, že ekonomika Ukrajiny zaznamená výrazný pokles, nakoľko súčasné ekonomické a politické otrasy si už začali vyberať svoju daň na investíciách a spotrebe," uviedol MMF v najnovšom výhľade svetovej ekonomiky World Economic Outlook. S určitým zlepšením situácie, najmä v oblasti čistého exportu a zotavovania investícií, počíta fond najskôr ku koncu roka.

 

15:20 - Polícia vyhnala demonštrantov z vládnej budovy v Charkove

Ukrajinské bezpečnostné sily vytlačili v utorok proruských demonštrantov z budovy regionálnej vlády vo východukrajinskom meste Charkov, ktorú obsadili cez víkend. Úradujúci prezident Oleksandr Turčynov poslancom povedal, že kontrolu sa bezpečnostným zložkám podarilo získať napriek značnému odporu zo strany demonštrantov, ktorí použili ručné granáty aj bližšie nešpecifikované strelné zbrane. Pri zásahu bolo niekoľko policajtov zranených, ich počet však prezident nešpecifikoval. Minister Arsen Avakov označil zásah za "protiteroristickú operáciu". Polícia počas operácie zadržala najmenej 70 ľudí.

 

14:40 - Štvorstranná schôdzka EÚ-USA-Rusko-Ukrajina môže byť na budúci týždeň

Moskva je pripravená na štvorstranné medzinárodné rokovania s EÚ, USA a Ukrajinou, ale domnieva sa, že je potrebné, aby na nej bol zastúpený aj východ a juh Ukrajiny. Uviedol to dnes v Moskve ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Dodal však, že formát rokovaní ani termín ich konania ešte nie sú stanovené. Uviedol, že na schôdzke so svojím americkým rezortným partnerom Johnom Kerrym nehovoril o dátume, pretože sa zhodli na nevyhnutnosti dohodnúť sa najprv na formáte schôdzky.

 

13:50 - Výbor vlasteneckých síl zrušil vyhlásenie Doneckej republiky

Výbor vlasteneckých síl Donbasu dnes zrušil rozhodnutie o vyhlásení  nezávislej Doneckej republiky a uvalil zákaz na organizovanie akýchkoľvek miestnych referend, kým na Ukrajine nebude prijatý príslušný zákon. Národné zhromaždenie Doneckej oblasti súčasne žiada zachovanie regiónu vo zväzku nezávislej suverénnej Ukrajiny.  Na zasadnutí Národného zhromaždenia sa zišli dnes zástupcovia vyše 60 obcí a miest Doneckej oblasti, ktorí uviedli, že sa tak stalo na podnet občanov nesúhlasiacich s oddelením Donbasu od zvyšku Ukrajiny a jeho pripojením k Rusku, ani s plánmi "separatistov" na referendum.

 

13:30 - Británia je presvedčená o tom, že Rusko sa snaží o destabilizáciu Ukrajiny

Udalosti vo východnej časti Ukrajiny sú súčasťou ruskej stratégie na destabilizáciu krajiny, uviedlo dnes britské ministerstvo zahraničných vecí, ktoré je podľa vlastných slov "vážne znepokojené" obsadením ukrajinských vládnych budov proruskými demonštrantmi. Oznámila to agentúra Reuters. "Pre túto aktivitu, ktorá nesie všetky znaky ruskej stratégie na destabilizáciu Ukrajiny, neexistuje žiadne ospravedlnenie," povedal šéf britskej diplomacie William Hague na stretnutí s parlamentom. Minister zdôraznil, že obsadenie budov je súčasťou snáh o poškodenie vierohodnosti nadchádzajúcich prezidentských volieb.

 

12:41 - Rusko: Ukrajina musí pristúpiť k ústavnej reforme a rešpektovať potreby regiónov

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov dnes odmietol obvinenia USA, že Moskva destabilizuje situáciu na Ukrajine. Uviedol, že pomery tam sa môžu zlepšiť jedine vtedy, ak nová vláda v Kyjeve začne brať do úvahy záujmy po rusky hovoriaceho obyvateľstva. Vo vystúpení na spoločnej tlačovej konferencii s angolským rezortným kolegom Georgesom Chikotim Lavrov zopakoval výzvu Moskvy na začatie ústavnej reformy na Ukrajine, aby boli zaručené práva tamojšieho rusky hovoriaceho obyvateľstva. Lavrov súčasne kritizoval nové ukrajinské vedenie, že od nástupu k moci nevyslalo žiadne pozitívne signály k východu a juhu Ukrajiny, kde sa preto "ľudia domnievajú, že Kyjev ich záujmy ignoruje".

 

Takto bránia aktivisti vládne budovy v Donecku

 

 

12:05 - Postupom Ruska na Ukrajine je ohrozená zmluva o spolupráci z roku 1997

Generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen dnes z Paríža varoval Rusko pred ďalším zasahovaním na východe Ukrajiny, pretože by to mohlo mať vážne dôsledky na vzťahy Ruska s alianciou, ako aj jeho medzinárodnú izoláciu. Na tlačovej konferencii v Paríži šéf NATO uviedol, že je ohrozená aj zmluva o spoluprácu, ktorú Rusko a NATO podpísali v roku 1997. Rasmussen spresnil, že dokument je predmetom prehodnocovania a ministri zahraničných vecí členských krajín NATO sa v júni na svojej schôdzke vyslovia, aký bude v súvislosti s ňou ich ďalší postup.

 

12:00 - Ukrajina: Parlament sprísnil tresty za ohrozenie štátu a vlastizradu

Ukrajinský parlament dnes schválil návrh zákona o zmenách v trestnom zákonníku, na základe ktorých sa sprísňujú tresty za zločiny ohrozujúce územnú celistvosť Ukrajiny a za vlastizradu. Prejavy separatizmu s následkom smrti občanov sa podľa nového zákona môžu trestať až doživotím. Za konanie vedúce k zmene štátnych alebo regionálnych hraníc, za narušenie ústavného poriadku a za verejné výzvy k takémuto konaniu môže byť súdom udelený trest od troch do piatich rokov odňatia slobody.  Ak sa týchto činov dopustí politik alebo verejne činná osoba, trestná sadza sa mení na rozpätie od piatich do desiatich rokov. Táto sadzba sa vzťahuje aj na osoby, ktoré sa spomínaného činu dopustia opakovane alebo po dohovore so skupinou iných osôb, prípade ak ich konanie bolo spojené s podnecovaním národnostnej alebo náboženskej nenávisti. 

      

V prípade, že v dôsledku konania obvinených došlo k úmrtiu ľudí alebo k iným závažným udalostiam, súd môže udeliť trest odňatia slobody na 10 až 15 rokov, prípadne aj doživotie. Zločin vlastizrady - zámerné ohrozenie suverenity, územnej celistvosti a nedotknuteľnosti, ako aj obranyschopnosti a bezpečnosti Ukrajiny, ako aj prebehnutie na stranu nepriateľa či špionáž v jeho prospech sa bude trestať väzením od 12 do 15 rokov.

     

11:28 - Proruskí aktivisti v Charkove použili proti policajtom zbrane

Počas zásahu proti proruským aktivistom, ktorí vo východoukrajinskom Charkove obsadili budovu miestnej oblastnej rady, boli zranení traja policajti, z toho jeden ťažko. Informoval o tom dnes minister vnútra Arsen Avakov. Predseda ukrajinského parlamentu Oleksandr Turčynov dnes v Kyjeve vyhlásil, že demonštranti sa pri obsadzovaní budovy políciou bránili použitím zbraní, vrátane ručných granátov. Avakov spresnil, že demonštranti sa budovu snažili podpáliť a na zasahujúcu políciu a príslušníkov Národnej gardy útočili z tzv. nesmrtiacich zbraní a bránili im v postupe hádzaním zábleskových granátov.  

 

 

11:16 - Dodávky plynu do SR z Ukrajiny sú zatiaľ bez problémov

Dodávky ruského plynu na Slovensko z Ukrajiny sa momentálne realizujú v štandardnom režime a v dohodnutých objemoch. "Spoločnosť Eustream nezaznamenala v preprave žiadne mimoriadne výkyvy," uviedol dnes pre TASR hovorca spoločnosti Vahram Chuguryan v reakcii na špekulácie, že ruský Gazprom by kvôli nezaplateným faktúram mohol obmedziť alebo zastaviť dodávky plynu pre Ukrajinu.
      

"Eustream napätú situáciu medzi Ruskom a Ukrajinou neustále pozorne monitoruje a pravidelne vyhodnocuje. V prípade zastavenia dodávok plynu z východu Eustream príjme adekvátne technické opatrenia na zabezpečenie spustenia reverzných dodávok zo západných štátov a následne zo západu Slovenska na východ krajiny," avizoval Chuguryan.

 

10:04 - Vystúpenie lídra komunistov v ukrajinskom parlamente vyústilo do bitky

Vystúpenie lídra ukrajinských komunistov Petra Symonenka dnes v ukrajinskom parlamente vyvolalo bitku, informovala agentúra UNIAN. Symonenko vo svojom príspevku kritizoval súčasné vedenie krajiny a jeho postup, ktorý na východe Ukrajiny podľa neho vyústil do destabilizácie situácie. Podľa neho separatistické hnutie nie je iniciované a podporované zo zahraničia, ale miestnymi občanmi. Po týchto slovách sa k rečníckej tribúne rozbehli dvaja poslanci strany Sloboda a Symonenka odsotili od rečníckeho pultu. Vzápätí sa zbehli aj poslanci ďalších frakcií a rozpútala sa bitka. Predseda parlamentu Oleksandr Turčynov sa v tejto situácii snažil vyhlásiť prestávku v rokovaní.

 

 

10:30 - Ukrajinské a medzinárodné reťazce zatvorili na Kryme časť prevádzok

Ukrajinské a zahraničné obchodné spoločnosti zatvorili časť svojich obchodných prevádzok na Krymskom polostrove. Zatiaľ nie je známe, či ich otvoria v blízkej budúcnosti, informovala agentúra UNIAN. V Simferopole, Sevastopole a Jalte sú dočasne zavreté reštaurácie rýchleho občerstvenia siete McDonald's. Ako oficiálnu príčinu spoločnosť uviedla výrobné problémy, ktorých riešenie nezávisí od nej samotnej. McDonald's však súčasne vyjadrila nádej, že svoje reštaurácie na Kryme bude môcť otvoriť v dohľadnom čase.

 

10:22 - Ukrajina podľa Gazpromu nezaplatila za marcové dodávky plynu

Gazprom vyhlásil, že Ukrajina nezaplatila za marcové dodávky plynu. Podľa ruského koncernu Kyjev tak dlhuje za plyn už 2,2 miliardy USD (1,6 miliardy eur). Informovala o tom agentúra Reuters. "Nezaplatili za marec," uviedol hovorca Gazpromu a potvrdil, že Ukrajina neznížila svoj dlh za plyn a Rusku celkovo za jeho dodávky dlhuje 2,2 miliardy USD. Odmietol sa vyjadriť k otázke, či koncern prijme nejaké opatrenia.

 

10:15 - Rasmussen: Udalosti na východe Ukrajiny sú dôvodom na veľké obavy

Udalosti na východe Ukrajiny sú dôvodom na veľké obavy. Povedal to dnes podľa agentúry Reuters generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen, ktorý zároveň vyzval Rusko, aby stiahlo svojich vojakov späť z hraníc s Ukrajinou. "Udalosti na východe Ukrajiny sú veľkým znepokojením, vyzývam Rusko, aby sa stiahlo," vyhlásil Rasmussen na konferencii NATO v Paríži. "Akýkoľvek ďalší krok na východ Ukrajiny bude predstavovať závažnú eskaláciu, a nie deeskaláciu (situácie)," dodal.

 

09:50 - Expert tvrdí, že v rámci ukrajinských jednotiek pôsobia žoldnieri z USA

Ruské ministerstvo zahraničných vecí vyzvalo dnes úrady v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev, aby prestali so zhromažďovaním vojenských síl, ktoré majú mať za úlohu potlačenie protivládnych protestov na juhovýchode Ukrajiny. Informovala o tom agentúra Reuters. Šéfredaktor ruského periodika Národná obrana Igor Korotčeňa v súvislosti s vyhlásením ruského MZV upozornil, že v rámci ukrajinských jednotiek pôsobí aj 150 amerických špecialistov z komanda Greystone, ktorí sú v uniformách zásahového oddielu Sokol. Korotčeňa ich prítomnosť označil za ďalší prejav zasahovania USA do vnútorných záležitostí Ukrajiny. "V podmienkach, keď ukrajinské bezpečnostné zložky nie sú schopné zasiahnuť na východe Ukrajiny, vedenie krajiny stavilo na to, že protestné hnutie na juhovýchode bude potláčať za pomoci zahraničných žoldnierov," vyhlásil Korotčeňa pre agentúru RIA Novosti.

 

 

09:00 - Charkovskí separatisti sú vo väzbe, v Donecku je situácia neprehľadná

Zásahová jednotka ukrajinskej polície Jaguar dnes bez jediného výstrelu prevzala kontrolu nad budovou oblastnej samosprávy vo východoukrajinskom meste Charkov, ktoré je druhým najväčším mestom v krajine. Bezpečnostné zložky v rámci "protiteroristickej operácie" zatkli asi 70 osôb. Podľa poslanca strany Vlasť Mykolu Kňažyckého zadržaných previezli do vyšetrovacej väzby v Kyjeve a Poltave. Poslanec ocenil profesionalitu príslušníkov jednotky Jaguar a uviedol, že sú pripravení zasahovať kdekoľvek na východe Ukrajiny.

 

08:28 - Lajčák: Ukrajina často nehovorí o reverznom toku plynu zo SR pravdu

O možnosti reverzných dodávok plynu zo Slovenska na Ukrajinu bude vo štvrtok a v piatok (10.-11.4.) hovoriť s najvyššími predstaviteľmi krajiny minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. Ten sa v danom termíne chystá do Kyjeva na bezpečnostné fórum, kde vystúpi ako jeden z rečníkov. Pôjde aj o dobrú príležitosť na bilaterálne stretnutia s dočasným ukrajinským prezidentom Oleksandrom Turčynovom, premiérom Arsenijom Jaceňukom, jeho rezortným partnerom Andrijom Dešcyciom, ako aj s jedným hlavných kandidátov na budúceho prezidenta Petrom Porošenkom.

 

08:04 - Rusko vyzvalo Kyjev na zastavenie vojenských príprav na juhovýchode krajiny 

Ruské ministerstvo zahraničných vecí vyzvalo dnes úrady v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev, aby prestali so zhromažďovaním vojenských síl, ktoré majú mať za úlohu potlačenie protivládnych protestov na juhovýchode Ukrajiny. Informovala o tom agentúra Reuters. "Vyzývame na okamžité zastavenie vojenských príprav, ktoré môžu viesť k vypuknutiu občianskej vojny," uvádza ruský rezort diplomacie vo vyhlásení. Proruskí demonštranti v nedeľu a v pondelok obsadili úradné budovy vo východoukrajinských mestách Charkov, Luhansk a Doneck a požadovali referendum o pripojení sa k Rusku, aké sa v marci uskutočnilo na Kryme, pripomína Reuters. Ukrajinský minister obrany Arsen Avakov dnes uviedol, že Ukrajina spustila "protiteroristickú" operáciu v meste Charkov na východe krajiny a zatkla zhruba 70 "separatistov" za obsadenie sídla oblastnej správy.

 

V Donecku si ľudia sami vyrábajú zbroj

 

 

07:35 - Biely dom varoval Rusko pred prenikaním na východnú Ukrajinu

Biely dom dnes varoval ruského prezidenta Vladimira Putina pred otvoreným alebo skrytým prenikaním na východnú Ukrajinu, informovala tlačová agentúra Reuters. Podľa Washingtonu sú dôkazy, že proruským demonštrantom v regióne bolo zaplatené. Hovorca Bieleho domu Jay Carney pripomenul, že vládne budovy v ukrajinských mestách Doneck, Luhansk a Charkov obsadili skupiny demonštrantov. Ako povedal Carney, dôkazy naznačujú, že niektorým z demonštrantov bolo zaplatené a títo demonštranti neboli miestni ľudia. Dodal, že ak Rusko bude prenikať na východnú Ukrajinu - či už otvorene alebo skryto - môže dôjsť k veľmi vážnej eskalácii situácie. Washington vyzval Putina a jeho vládu, aby skoncovali so všetkými snahami o destabilizáciu Ukrajiny, a varoval pred "ďalšou vojenskou intervenciou".

 

07:34 - Ozerov: Rusko nevyšle na Ukrajinu mierotvorcov bez mandátu BR OSN

Ruská federácia nevyšle do Doneckej oblasti ani do iných regiónov Ukrajiny mierotvorcov bez mandátu Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov (BR OSN). Vyplýva to z vyjadrenia predsedu výboru ruskej Rady federácie pre obranu a bezpečnosť Viktora Ozerova, o ktorom informovali tlačové agentúry Interfax a UNIAN. Podľa slov ruského činiteľa síce Moskva v minulosti vyslala mierotvorcov do Abcházska a Južného Osetska, avšak to bol iný prípad - udialo sa to v rámci Spoločenstva nezávislých štátov. Podobný krok by v prípade Doneckej alebo iných ukrajinských oblastí bol v rozpore s medzinárodnými princípmi a normami, dodal.

 

07:33 - Prezident Podnesterska vyzval Moldavsko, aby uznalo jeho nezávislosť

Prezident medzinárodným spoločenstvom neuznanej Podnesterskej republiky Jevgenij Ševčuk dnes v prejave k národu vyzval Moldavsko, aby uznalo nezávislosť tejto proruskými separatistami ovládanej časti krajiny. Podľa jeho slov nadišiel čas rozhodnúť o Podnestersku. Moldavská vláda by vo veci mala postupovať zodpovedne a uznať jeho nezávislosť, dodal. Ševčuk ubezpečil o podpore iniciátorov referenda o nezávislosti Krymu, ktoré viedlo k pripojeniu polostrova k Ruskej federácii a ktoré ukrajinská vláda i západné krajiny vnímajú ako protiústavné. V Podnestersku, kde tvorí väčšinu populácie ruská komunita, sa už v roku 2006 obyvatelia vyslovili za pripojenie k Ruskej federácii.

 

07:31 - Baníci z Donbasu pozdvihli svoje hlasy voči separatizmu

Baníci z Donbasu nebudú podporovať proruských separatistov. Informoval o tom podľa tlačovej agentúry UNIAN dnes predseda Nezávislých odborov baníkov Ukrajiny Mychajlo Volynec. Podľa jeho slov majú na to svoje príčiny. Sú informovaní o tom, že v Ruskej federácii sa vlani znížili investície do uhoľného priemyslu o 40 percent. Uviedol aj iné odborné dôvody a poznamenal, že baníci majú napríklad aj informácie o uzavretí všetkých baní v Rostovskej oblasti s výnimkou troch, ktoré vlastní ukrajinský podnikateľ Rinat Achmetov a ktoré dodávajú uhlie na ukrajinský trh. Odborový predák pripomenul, že ak v Rusku niet rozpočtových finančných prostriedkov na dotovanie ťažby uhlia, potom nemožno rátať s tým, že by sa na túto činnosť našli pre bane na Ukrajine.

 

07:30 - Kerry telefonoval s Lavrovom o možnosti štvorstranných rokovaní o Ukrajine

Spojené štáty sledujú udalosti na Ukrajine s veľkými obavami, povedal dnes v telefonickom rozhovore americký minister zahraničných vecí John Kerry svojmu ruskému kolegovi Sergejovi Lavrovovi. Kerry zdôraznil, že pokračujúce kroky Moskvy na destabilizáciu Ukrajiny by Rusku privodili ďalšie straty. Vyzval Moskvu, aby sa verejne dištancovala od "aktivít separatistov, sabotérov a provokatérov" na Ukrajine, uviedla tlačová agentúra Reuters. Hovorkyňa amerického ministerstva zahraničných vecí Jen Psakiová tiež informovala, že Kerry a Lavrov diskutovali o možných priamych rokovaniach USA, Ruska, Ukrajiny a EÚ v najbližších desiatich dňoch.

 

07:27 - V Charkove spustili "protiteroristickú" operáciu, zadržali 70 ľudí

Ukrajina spustila "protiteroristickú" operáciu v meste Charkov na východe krajiny a zatkla zhruba 70 "separatistov" za obsadenie sídla oblastnej správy. Podľa agentúry Reuters to dnes uviedol ukrajinský minister obrany Arsen Avakov. "Začala sa protiteroristická operácia. Centrum mesta je zablokované spolu so stanicami metra. Neznepokojujte sa. Keď skončíme, opäť ich otvoríme," napísal Avakov na    svojej stránke na sociálnej sieti Facebook. Podľa ukrajinského ministerstva vnútra, na ktoré sa odvolala agentúra Interfax-Ukraine, ide v prípade zadržaných o osoby podozrivé z "nelegálnych aktivít spojených so separatizmom, organizovaním masových nepokojov, spôsobením ujmy na ľudskom zdraví" a z porušenia ďalších zákonov. Proruskí demonštranti, ktorí sa zhromaždili v Charkove, aby vyjadrili nedôveru tamojším zastupiteľom, si v pondelok vybrali zo svojich radov tzv. alternatívnych poslancov a vyhlásili "Charkovskú ľudovú republiku". V priebehu pondelka vyhlásili aj proruskí aktivisti, ktorí obsadili budovu oblastnej samosprávy v Donecku, "Doneckú ľudovú republiku".

 

 

06:30 - Rusko varovalo Kyjev pred použitím sily voči protestom na juhovýchode Ukrajiny

Lavrov podľa oznámenia svojho rezortu v telefonáte s Deščyciom zdôraznil "potrebu rešpektovať ašpirácie obyvateľov juhovýchodnej Ukrajiny (a) neprípustnosť použitia sily v reakcii na ich zákonné požiadavky na ochranu svojho jazyka, kultúry a socioekonomických práv". Ukrajinský minister vnútra v nedeľu obvinil ruského prezidenta Vladimira Putina z organizácie "separatistického neporiadku" na východe Ukrajiny, kde proruskí demonštranti obsadili administratívne budovy vo viacerých mestách, ako zámienky na vyslanie ruských vojakov na Ukrajinu, dodáva Reuters.

 

00:00 - Proruskí aktivisti vyhlásili Charkovskú ľudovú republiku

Proruskí demonštranti, ktorí sa dnes zhromaždili v Charkove, aby vyjadrili nedôveru tamojším zastupiteľom, si vybrali zo svojich radov tzv. alternatívnych poslancov a vyhlásili "Charkovskú ľudovú republiku". Tento subjekt by podľa ich predstáv mal udržiavať medzištátne vzťahy s inými krajinami v súlade s medzinárodným právom. Separatistom, ktorí sa pokúšali o vniknutie do sídla oblastnej správy, zabránila v realizácii ich zámeru ukrajinská polícia. Prítomní potvrdili, že ich rozhodnutie by malo potvrdiť všeľudové referendum, vyplýva z informácií internetového vydania denníka Ukrajinska pravda. O legalizáciu prijatých dokumentov požiadali zosadeného ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča.