Situácia na Ukrajine: Pri ostreľovaní Donecka zomrela žena

19:46 - Pri ostreľovaní Donecka zomrela žena

Najmenej jedna žena zahynula pri ostreľovaní východoukrajinského mesta Doneck, ktoré je baštou proruských separatistov, informovala dnes agentúra Reuters.
      

K ostreľovaniu mesta z ťažkých zbraní došlo len deň pred plánovanými rozhovormi o prímerí medzi vládou v Kyjeve a separatistami, ktoré sa budú konať v piatok v bieloruskej metropole Minsk. Podľa redaktora agentúry Reuters na múroch obytných domov v severnej časti Donecka zanechali pravdepodobne delostrelecké granáty veľké otvory, na uliciach bolo vidno kaluže krvi a úlomky muriva.
      

Pri ostreľovaní došlo k poškodeniu najmenej piatich budov vrátane kostola. Tie mali povybíjané okná a ich steny boli posiate stopami po črepinách z granátov. Mŕtvu ženu, ktorá mala oblečenú svetloružovú blúzku, prikryli miestni obyvatelia kusom plechu. Na obhliadku miesta incidentu prišli pozorovatelia z Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). 

19:41 - Merkelová mieni pokračovať v telefonickej diplomacii s Putinom

Nemecká kancelárka Angela Merkelová sa mieni aj v budúcnosti opierať o telefonickú diplomaciu v súvislosti s hľadaním politického riešenia ukrajinskej krízy. "Ak to budem považovať za potrebné a zmysluplné, aby sa dosiahol pokrok v duchu mierového politického riešenia konfliktu, budem prirodzene aj naďalej hovoriť s ruským prezidentom," citovala agentúra DPA z Merkelovej vyjadrenia pre piatkové vydanie novín Hannoversche Allgemeine Zeitung. Cieľom podľa kancelárky zostáva, aby sa Ukrajina slobodne a suverénne mohla rozhodovať o tom, akou cestou sa vyberie. Teraz je potrebné rýchlo dosiahnuť politické riešenie, dodala Merkelová.

Na otázku, či občas nemá pocit, že telefonáty s ruským prezidentom Vladimirom Putinom nemajú zmysel, ak tento krízu neustále vyostruje, kancelárka odpovedala, že napriek všetkým odlišným postojom je správne spolu hovoriť. Rozhovory podľa nej priniesli aj niekoľko pozitív, pričom menovala napríklad prezidentské voľby na Ukrajine alebo zriadenie tzv. kontaktnej skupiny za účasti predstaviteľov Ukrajiny, Ruska a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktorej členovia rokujú so separatistami.

18:37 - Vzbúrenci navrhujú vytvorenie bezpečnostnej zóny sledovanej OBSE

Vodcovia separatistov na východe Ukrajiny navrhli dnes Kyjevu podmienky prímeria zodpovedajúce sedembodovému plánu urovnania konfliktu na Ukrajine, ktorý v stredu predstavil ruský prezident Vladimir Putin. Informovala o tom agentúra Reuters.
      

Lídri samozvaných republík v Doneckej a Luhanskej oblasti navrhli vytvorenie "bezpečnostnej zóny" rozdelenej na päť sektorov, z ktorých každý by malo kontrolovať 40 pozorovateľov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. 

18:34 - Predseda parlamentu Kövér označil ukrajinskú krízu za "cirkus"

Za "cirkus" označil ukrajinskú krízu predseda maďarského parlamentu László Kövér. Stalo sa tak v stredu večer na podujatí v Budapešti, informovala dnes s odvolaním sa na mediálne zdroje rakúska agentúra APA.
      

Kövér podľa nej vyjadril veľké porozumenie pre postoj Ruska a konštatoval, že cieľom spomínaného "cirkusu" je definitívne oddeliť Európu od Ruska.
      

"Na Ukrajine prebieha manipulovaný proces, v ktorom sa dostalo najmenšej úlohy práve Ukrajincom," citoval dnes slová maďarského predstaviteľa internetový server mandiner.hu.
      

Ukrajinu označil László Kövér za súčasť nárazníkovej zóny, ktorá vznikla v čase spoločenských zmien. NATO vtedy prisľúbilo, že sa smerom na Východ nebude rozširovať a neumiestni rakety na nových hraniciach Ruskej federácie. Avšak aj Rusko má oprávnený nárok na bezpečnosť, ktorý treba rešpektovať, zdôraznil predseda maďarského parlamentu. Súčasne poprel, že by Budapešť realizovala proruskú politiku. Maďarskí politici nepovedali nič iného ako politici iných krajín Európskej únie. Navyše EÚ nemá ku konfliktu jednotné stanovisko.

18:02 - Ukrajina dostala od MMF druhú tranžu úveru takmer za 1,4 miliardy USD

Ukrajina získala druhú tranžu pohotovostného úveru od Medzinárodného menového fondu (MMF) v hodnote takmer 1,4 miliardy USD. Oznámilo to dnes ukrajinské ministerstvo financií. Informovala o tom agentúra RIA Novosti.
      

Ministerstvo v tejto súvislosti oznámilo, že približne 1 miliardu USD zo spomínanej tranže vláda použije na podporu štátneho rozpočtu. Celková hodnota tranže dosahuje 1,39 miliardy USD (1,07 miliardy eur), pričom hodnota dvojročného úveru, ktorý MMF schválil Ukrajine koncom apríla, predstavuje 17 miliárd USD. Spomínanú druhú tranžu odobril MMF koncom minulého týždňa.
      

V stredu 3. septembra ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk povedal, že Ukrajina by do konca roka mohla získať pomoc zhruba za 10,7 miliardy USD. Z toho 9,2 miliardy USD plánuje Kyjev použiť na splatenie dlhov. Jednou z vysokých dlhových položiek je aj dlh Ukrajiny voči ruskej plynárenskej spoločnosti Gazprom. Ten sa podľa ruskej firmy vyšplhal na viac než 5,3 miliardy USD.

16:38 - Porošenko asi v piatok vyhlási prímerie; možno aj separatisti

Ukrajinský prezident Petro Porošenko uviedol, že svojim ozbrojeným silám bojujúcim na východe Ukrajiny s proruskými separatistami v piatok nariadi zastaviť paľbu, čím sa podľa agentúry Reuters vytvoria podmienky pre implementáciu "postupného mierového plánu" na Ukrajine.
      

Porošenko, ktorý pred novinárov predstúpil v rámci summitu NATO vo Walese, však dodal, že prímerie závisí od toho, či sa v piatok v Minsku uskutoční plánované rokovanie takzvanej kontaktnej skupiny zástupcov Ukrajiny, Ruska, Európskej únie a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Tá bude v bieloruskej metropole rokovať o ukončení bojov medzi prokyjevskými jednotkami a proruskými separatistami na juhovýchode Ukrajiny.
      

"Ak sa uskutoční rokovanie (v Minsku), o 14.00 h miestneho času (13.00 h SELČ), dám generálnemu štábu rozkaz zastaviť paľbu, pričom dúfame, že sa zajtra začne s implementáciou mierového plánu," povedal ukrajinský prezident. Prípadné prímerie na východe Ukrajiny komentoval aj jeden z vodcov proruských separatistov a vicepremiér samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) Andrej Purgin, ktorý povedal, že ak prímerie dodržia ukrajinské sily, mohli by ho dodržať aj vzbúrenci.
      

"Ak skutočne zastavia paľbu oni, možno ju zastavíme aj my. Uvidíme, ako budú svoje prímerie dodržiavať," povedal Purgin, ktorý sa v piatok v Minsku zúčastní rokovania kontaktnej skupiny. Podľa spoločného vyhlásenia premiéra DĽR Alexandra Zacharčenka a lídra samozvanej Luhanskej ľudovej republiky (LĽR) Igora Plotnického sú obaja "pripravení... o 15.00 (14.00 h SELČ) nariadiť vzbúrencom zastavenie paľby, ak (v Minsku) dôjde k dohode a ukrajinskí predstavitelia podpíšu plán politického urovnania konfliktu". Vodcovia proruských separatistov na východe Ukrajiny vo svojom vyhlásení zároveň podľa agentúry ITAR-TASS vyzývajú Kyjev, aby podrobne uviedol, ako dodržiavanie režimu (prímeria) zaručí.

16:29 - Červený kríž: V ukrajinskom meste Luhansk hrozí vypuknutie epidémie

Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK) je hlboko znepokojený možným vypuknutím epidémie v ukrajinskom meste Luhansk, ležiacom vo vojnou zmietanej povstaleckej oblasti. Krízová situácia vyplýva z dlhodobo nefungujúcich čističiek odpadovej vody, informovala dnes agentúra ITAR-TASS.
     

"Pred dvoma dňami som sa vrátil z Luhanska, kde som strávil osem dní. Vzhľadom na skutočnosť, že tam nie je elektrická energia, obyvatelia už 45 dní žijú bez kanalizačného systému. Ak miestne úrady urýchlene nevyriešia tento problém, môže to mať vážne následky," uviedol podpredseda delegácie MVČK v Rusku Bruno Husquinet.
     

 Mestu podľa neho hrozí vypuknutie epidémie. Jurij Vorobiov, podpredseda Rady federácie, hornej komory ruského parlamentu, uviedol, že mierový plán ruského prezidenta Vladimira Putina pre Ukrajinu počíta aj s vyslaním skupín, ktoré v postihnutých oblastiach obnovia infraštruktúru.

14:58 - Prístavný Mariupol sa chystá na útok proruských síl

Ukrajinská armáda zvýšila stupeň pohotovosti svojich jednotiek dislokovaných v blízkosti prístavného mesta Mariupol na pobreží Azovského mora. Toto opatrenie súvisí so správami, že k mestu sa blížia proruské sily.
      

"Všetky naše divízie sú v stave zvýšenej pohotovosti a pripravujú sa odpovedať na útok," uviedol zdroj.
      

Miestne obyvateľstvo i vládne sily sa na útok proruských jednotiek chystajú už niekoľko dní - okolo mesta napríklad vykopali zákopy. Separatisti totiž minulý týždeň dobyli neďaleké mesto Novoazovsk a oznámili, že získanie kontroly nad Mariupolom je otázkou niekoľkých dní.
      

Strategicky dôležité mesto Mariupol je najväčším ukrajinským prístavom a nachádza sa v Doneckej oblasti na pobreží Azovského mora. Počas dlhých týždňov prebiehajúceho konfliktu ho dostala do rúk raz jedna, raz druhá strana. Cez prístav sa vyváža oceľ a leží na hlavných trasách, ktoré vedú od juhovýchodných hraníc s Ruskom do zvyšku Ukrajiny.

14:45 - Prezident avizuje piatkové vyhlásenie prímeria

Ukrajinský prezident Petro Porošenko vo štvrtok oznámil svoj plán vyhlásiť v piatok na východe Ukrajiny prímerie. Porošenko tak urobil počas prítomnosti vo Walese, kde sa aktuálne začal summit NATO. Podľa jeho slov je prímerie podmienené piatkovým rokovaním v bieloruskom Minsku, kde sa plánujú stretnúť zástupcovia Ruska, Ukrajiny a OBSE. Porošenko podľa svojich slov o 13:00 SELČ poverí generálny štáb realizáciou "obojstranného prímeria" medzi vládnymi silami a proruskými povstalcami. Ukrajinský líder zároveň vyjadril vieru, že "mierový plán sa začne uskutočňovať od zajtra".

11:53 - Rusko útočí na Ukrajinu, povedal na summite Rasmussen

Generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen vo štvrtok na začiatku summitu aliancie pritvrdil rétoriku Západu proti Moskve a otvorene ju obvinil z útoku na Ukrajinu. "Čelíme dramaticky zmenenému bezpečnostnému prostrediu. Na východe Rusko útočí na Ukrajinu," povedal Rasmussen novinárom po príchode na summit v britskom meste Newport. Na otázku týkajúcu sa mierových plánov ruského prezidenta Vladimira Putina pre východ Ukrajiny Rasmussen povedal, že aliancia tieto úsilia víta, počíta sa však reálna situácia v konfliktnej zóne. Moskva stále popiera, že má svojich vojakov na Ukrajine, NATO však tvrdí, že ich tam operuje viac než tisíc.

Čo sa týka situácie v Iraku, NATO podľa generálneho tajomníka vážne zváži každú požiadavku irackej vlády o pomoc v boji proti extrémistom z Islamského štátu. Vrcholná schôdzka najvyšších predstaviteľov členských a partnerských štátov NATO sa bude vo štvrtok a v piatok zaoberať situáciou na Ukrajine, v Sýrii, v Iraku a v Líbyi. Summit sa koná na 65. výročie založenia aliancie. Na jej čele teraz končí jej súčasný generálny tajomník Anders Fogh Rasmussen, ktorého od októbra nahradí nórsky expremiér Jens Stoltenberg. 

11:24 - Cameron: Tlak na Rusko v súvislosti s Ukrajinou bude silnieť

Britský premiér David Cameron dnes varoval, že tlak na Rusko bude silnieť, ak neobmedzí svoje aktivity na Ukrajine, ktoré označil za neprijateľné. Informovala o tom agentúra Reuters.
      

Cameron pred dvojdňovým summitom NATO vo Walese pre televíziu BBC povedal, že sankcie uvalené na Rusko v súvislosti s ukrajinskou krízou už účinkujú. "Musíme celkom jasne povedať, že to, čo sa deje, je neprijateľné - ruské jednotky na ukrajinskom území," uviedol Cameron. "A Británia spolu s ďalšími presadzovala a dosiahla celý rad sérií sankcií. Rusko musí pochopiť, že ak bude pokračovať v tomto prístupe na Ukrajine, tento tlak bude stúpať."
      

Cameron a americký prezident Barack Obama predtým v úvodníku, ktorý napísali pre dnešné vydanie novín The Times, obvinili ruského prezidenta Vladimira Putina zo "snahy prinútiť s namierenou zbraňou zvrchovaný štát, aby sa vzdal práva na demokraciu a určenie svojej budúcnosti".

11:04 - Moskva varuje pred vstupom Ukrajiny do NATO, kritizuje USA

Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov zopakoval odmietavý postoj Ruska k vstupu Ukrajiny do NATO. Stalo sa tak v čase, keď sa lídri Severoatlantickej aliancie zišli vo štvrtok na začiatku dvojdňového summitu vo Walese. Lavrov tiež varoval Spojené štáty, aby sa nesnažili bývalej sovietskej republike vnútiť "vlastnú vôľu". Kyjev a proruských separatistov na východe Ukrajiny vyzval, aby podporili mierové snahy načrtnuté prezidentom Vladimirom Putinom. Putin predostrel sedembodový plán v stredu, v predvečer summitu, ktorého hlavnou témou je kríza na Ukrajine.

Moskva dlhodobo tvrdí, že prípadné členstvo Ukrajiny v NATO by považovala za národnú bezpečnostnú hrozbu. "Je to nehorázny pokus zmariť všetky úsilia zamerané na iniciovanie dialógu o národnom zmierení," povedal Lavrov. Na margo obáv Ruska týkajúcich sa amerického vplyvu uviedol, že "niektorí naši západní partneri vrátane bohužiaľ najvplyvnejších hráčov - Spojených štátov - chcú víťazstvo NATO a situáciu, kde Američania každému diktujú svoju vôľu". Lavrov tiež prisľúbil, že Rusko podnikne "praktické kroky" na deeskaláciu situácie na Ukrajine a vyzval Kyjev i povstalcov, aby prijali Putinove návrhy prímeria. 

Reakcia Severoatlantickej aliancie na nové bezpečnostné hrozby bude hlavnou náplňou jej summitu, ktorý sa bude konať vo štvrtok a piatok vo Walese. Vrcholná schôdzka najvyšších predstaviteľov členských a partnerských štátov NATO sa mala pôvodne prioritne zaoberať ukončením vojenskej misie ISAF v Afganistane, nakoniec však bude dominovať rokovanie o situácii na Ukrajine, v Sýrii, v Iraku a v Líbyi. Summit sa koná na 65. výročie založenia aliancie.

09:58 - NYT: Putinov mierový plán ponúka Západu možnosť zdržať sa nových sankcií

Ministerstvo zahraničných vecí USA sa stavia kriticky k plánu na urovnanie konfliktu na Ukrajine, ktorý v stredu zverejnil ruský prezident Vladimir Putin. Oznámila to v noci nadnes hovorkyňa rezortu Jen Psakiová.
      

"Ak je prezident Putin pripravený zastaviť financovanie, ozbrojovanie a výcvik separatistov a nariadiť odsun ruských jednotiek z Ukrajiny, toto úsilie podporíme nielen my, ale aj Ukrajinci. Ale plán prezidenta Putina nič také neobsahuje," upozornila Psakiová. Putin "povedal už mnoho slov, ale činy nenasledovali," uviedla a spresnila, že podľa názoru Washingtonu to tak bude aj v tomto prípade.
      

Denník New York Times (NYT) v dnešnom vydaní napísal, že Putinov plán ponúka Západu možnosť zdržať sa uvalenia nových sankcií na Rusko. Denník upozorňuje, že nové sankcie by mohli mať negatívny vplyv na európske ekonomiky, ktoré sa ocitli na prahu novej recesie. V článku sa podčiarkuje, že nový mierový plán bude pomerne prijateľný aj pre časť Ukrajincov, vysilených vojnou. NYT je toho názoru, že Putinov plán vyvolal v Kyjeve zmiešané pocity: mnohí vlastenecky sa cítiaci Ukrajinci sú zhrození rastúcim počtom obetí konfliktu i jeho dôsledkami na ekonomiku krajiny, ktorá je tesne pred bankrotom, a chcú násilie zastaviť. 
      

Denník tiež podľa agentúry ITAR-TASS upozorňuje, že druhá konfrontácia medzi Ukrajinou a Ruskom - týkajúca sa dodávok zemného plynu, a to krátko pred začiatkom zimy - sa sotva skončí, ak na východe Ukrajiny budú pokračovať boje.

Putinov plán pozostáva zo siedmich bodov: 
1) zastavenie paľby znepriatelenými stranami;
2) odsun do takej vzdialenosti od miest a dedín, aby tieto neboli na dostrel delostrelectva a všetkých druhov raketových systémov;
3) rozmiestnenie medzinárodných pozorovateľov na východnej Ukrajine, aby monitorovali dodržiavanie prímeria; 
4) výmena zajatcov vo formáte "všetkých za všetkých"; 
5) vytvorenie humanitárnych koridorov pre utečencov;
6) dodávky humanitárnej pomoci pre východ Ukrajiny;
7) konečná dohoda medzi Kyjevom a proruskými separatistami o pláne urovnania krízy na Ukrajine - tá by mohla byť dosiahnutá už 5. septembra v rámci rokovania tzv. kontaktnej skupiny.   

09:42 - Ani po dvoch týždňoch Ukrajinci nepotvrdili identitu zadržaného

Ani po viac ako dvoch týždňoch od zadržania muža so slovenským pasom pri meste Doneck Ukrajinci oficiálne nepotvrdili, že išlo naozaj o Slováka. "Prípadu sa naďalej venujeme, žiaľ, do tejto chvíle nedošlo k posunu oproti minulému týždňu, keď sme najprv diplomatickou nótou požiadali o stotožnenie zadržaného (potvrdenie jeho identity a štátnej príslušnosti), a rovnako sme požadovali kópiu dokladu (pasu), ktorý mal údajne pri sebe," povedal agentúre SITA Peter Susko z ministerstva zahraničných vecí. Prípad už rezort diplomacie riešil aj s ukrajinským veľvyslancom na Slovensku, ktorý podľa Suska prisľúbil pomoc. "Očakávame písomnú odpoveď z ukrajinskej strany," ukončil.

Rezort zahraničia žiada ukrajinské orgány o potvrdenie identity muža, ktorý bojoval na strane proruských povstalcov, už od jeho zadržania 19. augusta pri ukrajinskom meste Doneck. Bojovník mal pri sebe slovenský pas na meno Miroslav Roháč. Pravdepodobne je to naozaj Slovák Miroslav Roháč, ako sa o tom od začiatku špekulovalo. Zdroj blízky polícii agentúre SITA potvrdil, že takmer isto je to Slovák, ktorý pochádza zo Žiliny a má prechodný pobyt v Banskej Bystrici. Ešte prednedávnom však dlhšie býval v Írsku, na našom území sa zrejme pred odchodom do konfliktnej oblasti zdržal len krátky čas. 

Ruská agentúra RIA Novosti citovala námestníka ukrajinského ministra vnútra Antona Heraščenka, podľa ktorého Slováka identifikovali ako Miroslava Roháča, pochádzajúceho zo Srbska. Zadržaný mal pri sebe slovenský pas a na kyjevské letisko priletel 3. júla. Ukrajinskí vojaci ho zatkli počas bojov v meste Ilovajsk, asi 35 kilometrov východne od Donecka. Slovák podľa Heraščenka povedal, že bojovať na Ukrajinu neprišiel ako žoldnier, ale z presvedčenia. V povstaleckých milíciách mal údajne na starosti mínomet. V Ilovajsku podľa Roháča bojovali viacerí Srbi, ich ďalší osud mu však nie je známy.

08:45 - Na ukrajinských cvičeniach sa zúčastnia aj americkí vojaci

Pentagon oznámil, že na cvičeniach na západe Ukrajiny, ktoré sa začnú budúci týždeň, sa zúčastní 200 amerických vojakov. Pôjde o prvú prítomnosť amerických pozemných síl na Ukrajine od začiatku konfliktu s proruskými separatistami. Na každoročných cvičeniach Rapid Trident bude prítomných vyše tisíc vojakov z 15 krajín a manévre nebudú zahŕňať ostrú streľbu. Odzrkadľujú záväzok NATO podporiť Ukrajinu zmietanú v kríze. Hovorca Pentagonu plukovník Steve Warren povedal, že mierové cvičenia sa uskutočnia od 16. do 26. septembra. Trénovať sa budú operácie konvojov, hliadkovanie a metódy ako čeliť nastraženým výbušným zariadenia. Podľa Warrena tam budú prítomní Američania brigády umiestnenej v Taliansku. Pentagon tiež oznámil, že dodal na Ukrajinu ďalšiu nevojenskú pomoc vrátane heliem, robotov na zneškodňovanie výbušnín, karimatiek, búnd, rádií a podobne.

07:54 - Nedodanie francúzskej lode Mistral nepovažuje Rusko za tragédiu

Rozhodnutie Francúzska pozastaviť plánovanú dodávku vrtuľníkovej výsadkovej lode triedy Mistral Rusku nepoškodí plány Moskvy na modernizáciu a reformu armády. Uviedlo to dnes v reakcii ruské ministerstvo obrany.
      

"Aj keď je to, samozrejme, nepríjemné a prispieva to k istému napätiu vo vzťahoch s francúzskymi partnermi, zrušenie týchto kontraktov nebude tragédiou pre našu modernizáciu," povedal námestník ruského ministra obrany Jurij Borisov pre agentúru ITAR-TASS. Pozastavenie plánov na dodanie prvej z dvoch vrtuľníkových výsadkových lodí ruskému námorníctvu oznámil dnes francúzsky prezident Francois Hollande, ktorý toto rozhodnutie zdôvodnil nedávnymi krokmi Moskvy na východe Ukrajiny.
      

Francúzsky prezident zdôraznil, že kroky Ruska na Ukrajine z posledného obdobia ohrozujú "základy bezpečnosti v Európe". Na základe kontraktu v hodnote 1,2 miliardy eur mal výrobca odovzdať ruskej strane prvú loď Vladivostok koncom októbra tohto roka, druhú v roku 2015. Napriek kríze na Ukrajine a nesúhlasu USA Francúzsko dlhodobo trvalo na tom, že splní svoj kontrakt s Ruskom a dodá mu obe lode. Paríž loboval za to, aby sa na kontrakt nevzťahovali sankcie EÚ voči Rusku. 

07:21 - Komorowski: Ukrajina by mala byť podporená, aby dokázala čeliť vojenským hrozbám

Ukrajina by mala byť podporená, aby dokázala zvýšiť svoju odolnosť voči vojenským hrozbám. Pred summitom NATO to dnes uviedol poľský prezident Bronislaw Komorowski, ktorého citovala agentúra Reuters.
      

"Poľsko je toho názoru, že o Ukrajine nemožno iba diskutovať, ale ju treba i podporiť dodaním vojenskej techniky, nielen sankciami voči Rusku," povedal Komorowski na brífingu pred svojím odletom na summit, ktorý sa uskutoční 4. a 5. septembra. "Toto nie je porovnateľné s angažovaním sa NATO vo vojenských operáciách. Ide o normálnu záležitosť, keď chcete podporiť štáty, ktorým prajete prospech. Týka sa to aj ich odolnosti voči vojenským hrozbám," prízvukovala poľská hlava štátu.
      

Americký prezident Barack Obama dnes vyzval Severoatlantickú alianciu na pomoc pri posilnení ukrajinskej armády, pričom uviedol, že NATO musí nechať pootvorené dvere aj pre nových členov so zámerom tvoriť protiváhu "ruskej agresii".

07:00 - Rusko obnoví spoluprácu s Kyjevom v oblasti plynu až po zaplatení dlhu

Moskva je pripravená obnoviť spoluprácu v oblasti plynu s Ukrajinou iba pod podmienkou, že Kyjev splatí svoje "astronomické dlhy" v plnej miere a bude súhlasiť s priemernou cenou za plyn na úrovni 385 USD (292,75 eura) za 1000 kubických metrov (m3). Povedal to dnes ruský premiér Dmitrij Medvedev. Informovala o tom agentúra RIA Novosti.
      

"Sme pripravení rokovať o spôsobe obnovenia spolupráce v oblasti plynu, no najskôr budú musieť byť splnené dve podmienky," povedal Medvedev. "Najprv, súčasný dlh Ukrajiny voči Rusku, ktorý dosiahol astronomickú úroveň, sa musí v plnej miere splatiť. A potom, priemerná cena za dodávky plynu musí po zľave vo výške 100 USD dosahovať 385 USD/1000 m3," uviedol ruský premiér v reakcii na skoršie vyhlásenia ukrajinského predsedu vlády Arsenija Jaceňuka.
      

Jaceňuk dnes informoval, že Kyjev navrhol Moskve dve možnosti stanovenia ceny ruského plynu pre Ukrajinu. Jedna by ponúkala dve ceny podľa toho, v akej sezóne Kyjev plyn odoberá, a druhá by vychádzala z európskeho spotového trhu. V rámci prvej možnosti je Ukrajina ochotná Rusku platiť za dodávky plynu podľa toho, či ho odoberá v slabej sezóne, teda v teplejších mesiacoch, alebo v silnej sezóne, teda v zimnom období. "V slabej sezóne by sme Rusku platili za 1000 kubických metrov 300 USD, čo je trhová cena. V zimnom období by cena vzrástla na 380 USD/1000 m3. To by znamenalo priemernú cenu za plyn na úrovni 340 USD/1000 m3," dodal Jaceňuk. "Ak by toto riešenie Rusku nevyhovovalo, ponúkame druhú možnosť, a to vychádzanie zo spotového trhu v Európe," povedal ukrajinský premiér. Medvedev však trvá na priemernej cene 385 USD/1000 m3. Ako dodal, ak Ukrajina navrhovanú zľavu 100 USD z terajšej ceny odmietne, zostane cena na momentálnej úrovni 485 USD/1000 m3, čo Rusku vyhovuje.