TAGANROG - Približne 400.000 Ukrajincov utieklo do susedných ruských regiónov pred konfliktom vo svojej krajine, informoval vo štvrtok riaditeľ ruskej Federálnej migračnej služby Konstantin Romodanovskij.
18:46 - Vláda oznámila týždeň trvajúce prímerie na východe
Ukrajinský prezident Petro Porošenko vyhlásil dnes zastavenie bojových akcií vládnych síl na východe krajiny na jeden týždeň. Dlho avizovaný krok by mal otvoriť cestu pre mierový plán, oznámilo s odvolaním sa na hlavu štátu ukrajinské ministerstvo vnútra.
Jednostranné prímerie slúži na to, aby "teroristi mohli zložiť svoje zbrane". Tí, ktorí to neurobia, budú zničení, uviedlo ministerstvo. Podľa vyhlásenia bude prímerie platiť od konca dnešného dňa do piatka 27. júna. V tomto čase ukrajinské ozbrojené sily použijú zbrane len na obranu v prípade útoku zo strany separatistov.
Porošenko tiež ohlásil, že na náklady štátu sa začne obnova bytových domov, dodáva agentúra DPA.
18:36 - Estónsko: Premiér vyzýva na trvalú prítomnosť vojsk NATO
Estónsky premiér Taavi Roivas v piatok vyzval Severoatlantickú alianciu na zabezpečenie trvalej prítomnosti vojsk ostatných členských štátov na území pobaltskej republiky v reakcii na postup Ruska voči Ukrajine, pričom odkázal spojencom, aby "otvorili oči a zostali bdelí". Západný vojenský blok po marcovom anektovaní Krymu Ruskom strojnásobil počet stíhačiek v Pobaltí v rámci posilňovania obrany vo východnej Európe a uskutočnil krátkodobé presuny síl, ktoré majú trvať len do konca roka. Súčasťou dlhodobejších plánov sú cvičenia, ktoré by malo sprevádzať sústavné nasadenie približne stovky amerických elitných vojakov na území členských štátov nachádzajúcich sa blízko Ruska. Podľa Roivasovho vyjadrenia v rozhovore pre agentúru Reuters sú "Estónsko, Litva, Lotyšsko, Poľsko a Rumunsko pohraničnými štátmi a je iba logické, že sú na hranici prítomné napríklad letecké hliadky a protivzdušná obrana".
17:59 - Rusko neuvažuje o ďalšej zľave na dodávky plynu pre Ukrajinu
Rusko neuvažuje o tom, že by do budúcnosti poskytlo Ukrajine opäť zľavu na dodávky plynu, povedal dnes ruský minister energetiky Alexander Novak. Informovala o tom agentúra RIA Novosti.
"Nie, nemyslím si to," reagoval na otázku v rámci rozhovoru pre magazín Forbes, či Gazprom neplánuje poskytnúť Ukrajine ďalšiu zľavu na dodávky plynu. Zároveň však dodal, že Rusko nemá záujem o ďalšie zhoršovanie situácie. "Nechceme eskaláciu konfliktu. Nechceme byť obviňovaní, že sme zodpovední za nedodávanie plynu Ukrajine, čo je situácia, do ktorej sa Kyjev dostal tým, že neplatil za dodávky suroviny, pričom sa zároveň zvyšuje riziko narušenia dodávok plynu pre európskych zákazníkov," povedal Novak.
17:14 - Washington zaviedol sankcie voči siedmim Rusom a Ukrajincom
Spojené štáty v piatok oznámili uvalenie sankcií na sedem občanov Ruska a Ukrajiny v súvislosti s pokračujúcim proruským povstaním na východe Ukrajiny. Podľa vyhlásenia ministerstva financií postihy spočívajú v zmrazení majetku, na ktorý majú dosah americké orgány, či zákaze obchodovať s Američanmi. Doterajšie sankcie USA voči Rusku v súvislosti s Ukrajinou majú podobu finančných a cestovných obmedzení pre konkrétnych jednotlivcov a subjekty, ale taktiež zastavenia vývozu amerických moderných technológií využiteľných na vojenské účely. Postihovaniu celých sektorov hospodárstva, akým je napríklad energetika, sa Washington zatiaľ vyhýba.
16:48 - Ukrajina oznámila, že hranicu s Ruskom má pod kontrolou, ale boje zúria ďalej
Ukrajinský minister obrany Mychajlo Kovaľ dnes oznámil, že vládne sily dostali znovu pod kontrolu hranicu s Ruskom a môžu už zastavovať dodávky zbraní posielané proruským separatistom na východe Ukrajiny, ale boje tam zúria už druhý deň. Informovala o tom tlačová agentúra Reuters.
Hovorca ukrajinských vládnych síl uviedol, že okolo 300 separatistov bolo zabitých pri štvrtkových bojoch vo východnej časti krajiny približne 100 kilometrov od hranice, kde boje pokračovali aj dnes. Ukrajinské sily prišli o sedem vojakov.
Obete medzi separatistami nie je možné nezávisle overiť. Nový ukrajinský prezident Petro Porošenko sa medzitým pripravoval na vysokú diplomaciu - na dnes totiž ohlásil predloženie svojho mierového plánu spojencom i nepriateľom. Cieľom jeho plánu je ukončiť povstanie separatistov, ktoré ohrozuje jednotu Ukrajiny.
13:22 - Ukrajinská prokuratúra žiada zatknutie a väzbu pre sudcu v Tymošenkovej kauze
Ukrajinská generálna prokuratúra zaslala na najvyšší súd doklady potrebné na zadržanie a vzatie do väzby sudcu Rodiona Kirejeva, ktorý svojho času vyniesol rozsudok nad ukrajinskou expremiérkou Julijou Tymošenkovou. Informoval o tom dnes denník Segodňa s odvolaním sa na predsedu najvyššieho súdu Jaroslava Romaňuka.
Podľa prokuratúry Kirejev "zámerne vyniesol nespravodlivý verdikt, keď jej zmenil zákaz opustiť mesto na vzatie do väzby; zámerne, systematicky a hrubo porušoval právo Tymošenkovej na obhajobu; a v jej kauze vyniesol nespravodlivý rozsudok".
Ako pripomenula agentúra Ukrinform, Kirejev v roku 2011 počas súdneho procesu rozhodol o zatknutí Tymošenkovej a neskôr ju za zneužitie právomocí v súvislosti s nevýhodnou zmluvou na nákup ruského plynu odsúdil na 7,5 roka väzenia.
12:55 - Rusko odmietlo tvrdenia, že pri hraniciach s Ukrajinou sústreďuje vojakov
Rusko nesústreďuje v blízkosti hraníc s Ukrajinou ďalšie svoje armádne jednotky, vyhlásil dnes v Moskve hovorca ruského prezidenta Vladimira Putina a dodal, že ide len o posilnenie ochrany ruských hraníc.
Hovorca Dmitrij Peskov podľa agentúry DPA dodal, že Putin nariadil posilnenie ochrany hraníc pred niekoľkými týždňami kvôli čoraz častejším prípadom pokusov o ich nezákonné prekročenie vrátane presunov vojenskej techniky. Peskov dodal, že Putinovo rozhodnutie malo vtedy pozitívnu odozvu u európskych lídrov.
Peskov podľa všetkého reagoval okrem iného aj na štvrtkové vyhlásenie generálneho tajomníka NATO Andersa Fogha Rasmussena, ktorý konštatoval, že na ukrajinských hraniciach je v súčasnosti opäť o niekoľko tisíc ruských vojakov viac, čo je podľa neho poľutovaniahodný krok späť.
"Zdá sa, že Rusko si necháva otvorenú možnosť ďalšej intervencie na Ukrajine," uviedol ďalej Rasmussen. Dodal, že to bude mať za následok uvalenie hlbších sankcií, ktoré budú mať zničujúci účinok na ruskú ekonomiku.
"Sme udivení podobnými vyhláseniami o údajnej koncentrácii ruských jednotiek na hraniciach s Ukrajinou. V danom prípade nejde o koncentráciu vojska, ale o opatrenia na posilnenie ochrany hraníc Ruskej federácie, pričom ide o opatrenia, ktoré sa dejú na priamy príkaz prezidenta Ruskej federácie," spresnil dnes Peskov.
Pokiaľ ide o počet vojakov, ktorí teraz strážia ruské hranice s Ukrajinou, Peskov podľa agentúry ITAR-TASS uviedol, že sa stanovuje v závislosti od miery potrebnej ochrany. O narušovaní spoločnej hranice hovoril Putin vo štvrtok v telefonickom rozhovore s ukrajinským prezidentom Petrom Porošenkom, uviedol dnes Putinov poradca pre zahraničnú politiku Jurij Ušakov, píše agentúra RIA Novosti.
Spresnil, že Rusko neposilňuje vojenskú prítomnosť v pohraničí s Ukrajinou, ruskí pohraničníci podľa neho dostali "len nepočetné posily". Dodal, že armádne jednotky boli stiahnuté - tak, ako sa to avizovalo. Ušakov vysvetlil, že k "posilneniu pohraničného faktoru" došlo v súvislosti so znepokojujúcou situáciou na hraniciach s Ukrajinou.
V Kyjeve dnes predseda ukrajinského parlamentu Oleksandr Turčynov informoval, že operácia ukrajinských síl, ktorej cieľom je získanie kontroly nad situáciou na hraniciach s Ruskom, sa prakticky skončila. S rovnakým oznámením dnes na pôde parlamentu vystúpil aj ukrajinský minister obrany Mychajlo Kovaľ, podľa ktorého ukrajinské vládne sily obnovili kontrolu hraníc s Ruskom a sú teraz schopné zabrániť akýmkoľvek presunom vojenskej techniky určenej na podporu proruských separatistov.
Obsah ich vyhlásenia však medzičasom spochybnil predstaviteľ Rady národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny (SNBO) Volodymyr Čepovoj, ktorý uviedol, že ak by ukrajinské ozbrojené sily skutočne kontrolovali hranicu, SNBO by to "oznámila ako prvá".
"Bolo by to skutočne etapové víťazstvo a prechod k jasnému plánu, ktorý avizoval prezident (Petro Porošenko). Zatiaľ však k ničomu takému nedošlo," uviedol hovorca Čepovoj. Šéf Centra politických a vojenských štúdií Dmytro Tymčuk dnes dopoludnia na Facebooku informoval, že cez hraničný priechod Dolžanskyj v noci nadnes prepravili z Ruska na Ukrajinu ďalších žoldnierov a výzbroj pre proruských separatistov vrátane najmenej troch raketových systémov Grad. V oblasti spoločných hraníc pokračovali v noci nadnes i dnes zrážky medzi vládnymi a proruskými silami.
12:22 - Porošenko predstaví 14-bodový mierový plán
KYJEV 20. júna (SITA/Reuters) - Ukrajinský prezident Petro Porošenko v piatok oficiálne predstaví mierový 14-bodový plán, ktorého cieľom je riešenie krízy na východe krajiny. Jeho detaily sa ešte pred definitívnym zverejnením objavili v miestnych médiách. Porošenko o niektorých častiach plánu ešte vo štvrtok telefonicky hovoril aj s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Dokument okrem iného počíta s vytvorením desaťkilometrovej "nárazníkovej zóny" s Ruskom. Nie je však jasné, či by sa mala nachádzať na ruskej, alebo ukrajinskej strane. Ďalším bodom je usporiadanie predčasných parlamentných ale aj regionálnych volieb na území celej Ukrajiny. Separatisti tiež v prípade zloženia zbraní majú dostať imunitu pred trestným stíhaním. Výnimkou majú byť len prípady ozbrojencov, ktorí sa dopustili "vážnych zločinov". Ďalšou podmienkou je prepustenie všetkých zajatcov zadržiavaných militantmi.
Separatisti povstali proti centrálnej vláde v apríli po zosadení proruského prezidenta Viktora Janukovyča a následnom pripojení polostrova Krym k Ruskej federácii. Odvtedy v dôsledku bojov zahynuli už desiatky vládnych vojakov, povstalcov ako aj civilistov. Porošenko sa od svojho nástupu do funkcie 7. júna snaží o upokojenie situácie. Jeho návrhy zahŕňajú ústavné zmeny na decentralizáciu moci a zaistenie práv prevažne rusky hovoriaceho obyvateľstva východnej Ukrajiny. Ozbrojenci však zatiaľ odmietajú rokovať a zložiť zbrane.
12:04 - Nalyvajčenko: Ukrajinská SBU prerušila kontakty s ruskou FSB
Ukrajinská tajná služba SBU prerušila všetky kontakty s ruskou Federálnou bezpečnostnou službou (FSB) a zastavila plnenie všetkých dvojstranných zmlúv. V rozhovore pre dnešné vydanie novín Deň to uviedol riaditeľ SBU Valentyn Nalyvajčenko.
"V súčasnosti sú prerušené všetky kontakty s agresorom, ba čo viac: dvojstranné dohody a zmluvy sú vypovedané. Jediné naše kontakty spočívajú v bránení rozvracačským aktivitám agentúry FSB," vyhlásil Nalyvajčenko.
Dodal, že SBU doteraz zatkla 90 diverzantov, medzi ktorými je 13 občanov Ruskej federácie. Podľa agentúry UNIAN ide nielen o najatých žoldnierov, ale aj o dôstojníkov rozviedky. Jednou z najnovších podobných operácií SBU bola akcia v Kyjeve, počas ktorej zadržali poradcu vodcu diverzných skupín v Horlivke a Slovjansku.
Nalyvajčenko ďalej vyhlásil, že Rusko sa veľmi dlho pripravovalo na anektovanie Krymského polostrova, ako aj na rozpútanie súčasných nepokojov na východe Ukrajiny.
Tieto prípravy sa uskutočňovali s vedomím a s pomocou bývalého ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča, vyhlásil Nalyvajčenko. Spresnil, že od decembra minulého roku do februára 2014 v rámci SBU pracovali tri skupiny špecialistov ruskej FSB a pripravovali anexiu Krymu i násilné rozohnanie protivládnych demonštrácií na kyjevskom Námestí nezávislosti, ako aj súčasné udalosti v Donbase. Ukrajinskí občania, ktorí na tom spolupracovali s FSB, sú podľa Nalyvajčenka zločincami a zradcami.
Nalyvajčenko tiež informoval, že po odhalení týchto skutočností je personál ukrajinskej kontrarozviedky úplne nový: pracujú tam mladí dôstojníci a zmenilo sa aj rozdelenie síl a prostriedkov, čo súvisí aj s operáciami ozbrojených síl na východe krajiny. Hlavnou úlohou SBU je teraz zabrániť infiltrácii "nepriateľa do vojenského velenia, do štábu protiteroristickej operácie - do tých štruktúr, ktoré sú kľúčové pre zabránenie vojenskej agresii", konštatoval Nalyvajčenko.
11:31 - Ukrajinská armáda už kontroluje hranicu s Ruskom
Ukrajinské sily obnovili kontrolu na hranici s Ruskom a vedia tak už zabrániť dovozu vojenského vybavenia spoza hraníc proruským separatistom na východe krajiny. V piatok to oznámil ukrajinský minister obrany Mychajlo Kovaľ. "Naše sily kompletne obkľúčili problematický región a obnovili kontrolu na štátnej hranici," povedal minister. Podľa jeho slov tak úplne vylúčili možnosť priviezť akékoľvek zbrane z Ruskej federácie. Ukrajinský prezident Petro Porošenko už v pondelok uviedol, že vládnym silám dáva za úlohu tento týždeň znovu získať plnú kontrolu na ukrajinskej hranici s Ruskom. Keď bude hranica zabezpečená, nasledovať by malo prímerie. "Vyhlásenie prímeria, kým sú hranice otvorené, by bolo nezodpovedné," povedal v tejto súvislosti prezident. Štrnásťbodový mierový plán zverejnený v piatok zahŕňa aj vytvorenie desaťkilometrovej nárazníkovej zóny medzi Ruskom a Ukrajinou. Zatiaľ však nie je jasné, či by mala byť na ukrajinskej alebo ruskej strane hraníc, ani aký štatút budú mať ľudia žijúci v tejto oblasti.
10:41 - Na východe sa stále bojuje, armáda zabila 300 separatistov
Prudké boje na východnej Ukrajiny v piatok pokračujú už druhý deň v poradí po tom, čo armáda podľa vlastných údajov zabila 300 separatistov. Tieto informácie nemôžu byť momentálne nezávisle overené, avšak veliteľ separatistov Igor Strelkov už vo štvrtok uviedol, že pri zrážkach utrpeli "veľké straty" na životoch. Vládne sily hlásia sedem obetí na svojej strane. Nové piatkové boje prebiehajú asi 100 kilometrov od ruských hraníc. Strety sa začali vo štvrtok ráno pri východnom meste Krasnyj Lyman po tom, čo proruskí separatisti odmietli zložiť zbrane v súlade s mierovým plánom navrhnutým prezidentom Petrom Porošenkom.
Hovorca "protiteroristickej operácie" Kyjeva Vladyslav Selezňov povedal, že okolo 300 separatistov zahynulo opri obciach Jampil a Zakitne pri delostreleckej paľbe a vzdušných útokoch. Separatistom tiež podľa jeho slov zhabali ťažké zbrane, obrnené vozidlá ako aj ľahké zbrane. "Na ukrajinskej strane je sedem mŕtvych a 30 zranených. Vojenská akcia pokračuje," povedal Selezňov.
Najnovšie strety nasledujú po tom, ako separatisti odmietli výzvu na odzbrojenie v súlade s mierovým plánom prezidenta Porošenka, ktorý má zahŕňať jednostranné krátke prímerie zo strany vládnych síl a postupné odzbrojenie povstalcov. "Dali sme teroristom ultimátum, aby zložili zbrane, no odmietli," oznámil už vo štvrtok Selezňov. Dodal, že "povstalci si majú pripraviť 4000 rakiev".
10:25 - Boje na juhovýchode Ukrajiny pokračujú, Putin hovoril s Porošenkom
Ukrajinské médiá dnes informovali, že v okolí mesta Krasnyj Lyman na východe krajiny pokračujú boje medzi vládnymi silami a proruskými ozbrojencami, ktorým na pomoc prichádzajú nové posily.
Podľa šéfa Centra politických a vojenských štúdií Dmytra Tymčuka postup a aktivity vládnych vojsk komplikuje prítomnosť civilného obyvateľstva v zóne konfliktu. Hovorca vládnych síl podieľajúcich sa na protiteroristickej operácii na juhovýchode Ukrajiny Vladislav Selezňov dnes podľa agentúry AP informoval, že od štvrtka v bojoch v okolí dediny Jampil, ležiacej neďaleko mesta Krasnyj Lyman, prišlo o život sedem a zranených bolo 30 ukrajinských vojakov.
Selezňov tiež vyhlásil, že na strane protivníka je po bojoch v okolí Jampila najmenej 300 obetí, čo sa však z nezávislých zdrojov nepodarilo potvrdiť. Podľa agentúry RIA Novosti predstavitelia Luhanskej ľudovej republiky túto informáciu odmietli, pričom uviedli, že ide o súčasť vládnej propagandy. Počet obetí bojov v oblasti mesta Krasnyj Lyman vo svojich radoch však nekonkretizovali. Boje v tomto regióne pretrvávajú aj dnes. Okrem toho proruské sily v noci nadnes zaútočili aj na základňu ukrajinskej armády v Artemivsku. Posádka útok odrazila, jeden vojak však utrpel zranenia. Proruské sily podľa Selezňov aj dnes pokračujú v ostreľovaní bytových domov v Kramatorsku a Slovjansku, ktorého cieľom je diskreditovať vládnu armádu. Hovorca zopakoval, že vládne jednotky vedú paľbu výlučne na pozície protivníka, v žiadnom prípade nemieria na objekty, kde by sa mohli nachádzať civilisti. Riadia sa pri tom údajmi vojenskej rozviedky, spresnil Selezňov.
Situácia v Donecku bola v noci nadnes pokojná, informovali ukrajinské médiá. Do Luhanska, ktoré je ďalšou baštou proruských ozbrojencov, dnes podľa Tymčuka dorazila kolóna vojenskej techniky, pozostávajúca z najmenej dvoch tankov T-64 a piatich obrnených vozidiel pechoty. Tymčuk na svojom konte na sieti Facebook informoval, že cez hraničný priechod Dolžanskyj v noci nadnes prepravili z Ruska na Ukrajinu ďalších žoldnierov a výzbroj pre proruských separatistov, vrátane najmenej troch raketových systémov Grad.
07:39 - Putin sa rozprával s Merkelovou a Hollandom o rizikách sporu o plyn
Ruský prezident Vladimir Putin telefonicky diskutoval s lídrami Nemecka a Francúzska o prípadných škodách, ktoré Európe môže priniesť spor Ruska s Ukrajinou o zemný plyn. Vo vyhlásení to dnes oznámil Kremeľ, na ktorý sa odvolala tlačová agentúra Reuters.
V telefonáte s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou a francúzskym prezidentom Francoisom Hollandom vyslovil Putin aj "vážne obavy" z ukrajinskej vojenskej operácie proti proruskému povstaniu na východe Ukrajiny.
"Lídri diskutovali o prípadných následkoch pre energetickú bezpečnosť a ekonomiku Európy, ak zlyhajú rokovania s Kyjevom o vyrovnaní jeho dlhu za ruské dodávky zemného plynu," uviedol Kremeľ vo vyhlásení.
07:35 - Šéf Putinovej administratívy si z austrálskych sankcií ťažkú hlavu nerobí
Šéf ruskej prezidentskej administratívy Sergej Ivanov na margo sankcií, ktoré uvalila Austrália aj voči nemu, vyhlásil, že je na to hrdý. Celkovo Canberra vo štvrtok uvalila sankcie voči 50 Rusom a Ukrajincom a 11 spoločnostiam v súvislosti s udalosťami na Ukrajine.
"Som hrdý na to, že ďaleká Austrália si váži moju prácu," konštatoval pre agentúru ITAR-TASS Ivanov, exminister obrany. Povedal, že ho to neprekvapuje. "Vzhľadom na moju hlavnú profesiu ma už dávno zaradili na svoj zoznam mnohé krajiny a uvalili na mňa doživotný zákaz vstupu... Som na to hrdý, pretože to dokazuje, že vo svojej dobe som dobre pracoval pre Sovietsky zväz," dodal Ivanov.
Okrem neho sa sankcie týkajú aj jeho zástupcu Viačeslava Volodina, predsedníčky hornej komory ruského parlamentu (Rady federácie) Valentiny Matvijenkovej, predsedu dolnej komory (Štátnej dumy) Sergeja Naryškina, predsedu výboru Dumy pre medzinárodné záležitosti Alexeja Puškova, vicepremiérov Dmitrija Rogozina a Dmitrija Kozaka, ako aj zosadeného ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča.
Podľa austrálskeho ministerstva zahraničných vecí osoby a spoločnosti na zozname podliehajú finančným a vízovým reštrikciám.
07:13 - Vyšetrovanie vrážd na Majdane je prioritou, tvrdí nový prokurátor
Vyšetrovanie masovej vraždy počas protestov na kyjevskom Majdane je pre ukrajinskú prokuratúru hlavnou prioritou, vyhlásil v štvrtok nový generálny prokurátor Vitalij Jarema.
"Vyšetrovanie masových vrážd z februára 2014 je pre krajinu prípadom číslo jeden," citovala Jaremu agentúra Ukrinform. Podľa prokurátora na prípade pracuje silný vyšetrovací tím, mnohé otázky však zostávajú nezodpovedané.
Parlamentný vyšetrovací výbor v polovici mája informoval, že špeciálne jednotky Berkut nestrieľali od demonštrantov počas tragických udalostí v centre Kyjeva. Šéf výboru Hennadij Moskaľ uviedol, že do demonštrantov mohli strieľať ľudia, ktorí sa vymkli spod kontroly verejných organizácií. Nekonkretizoval, ktoré organizácie mal na mysli. Poznamenal však, že "prvý výstrel smeroval do policajtov".
"Hocikto mohol preniknúť do radov protestného hnutia pod zámienkou boja proti úradom," konštatoval Moskaľ. Podľa jeho názoru sa nedá vylúčiť ani teória, že vydávajúc sa za aktivistov strieľali príslušníci Ukrajinskej bezpečnostnej služby, ministerstva vnútra alebo ich stúpenci.
Doposiaľ sa nikto neprihlásil k zabitiu vyše 100 demonštrantov a príslušníkov bezpečnostných síl. Viac ako polovica z nich prišla o život 20. februára na Námestí nezávislosti a ulici Institutskaja.
07:06 - Rusi registrujú približne 400-tisíc ukrajinských utečencov
Približne 400.000 Ukrajincov utieklo do susedných ruských regiónov pred konfliktom vo svojej krajine, informoval vo štvrtok riaditeľ ruskej Federálnej migračnej služby Konstantin Romodanovskij.
"Trocha nás znepokojuje situácia, pretože počet utečencov každým dňom stúpa. Len za posledné štyri dni tento počet stúpol z 330.000 na 400.000," citovala Romodanovského agentúra ITAR-TASS.
Gubernátor juhoruskej Rostovskej oblasti Vasilij Golubev uviedol, že do desiatich dní zhodnotia situáciu s cieľom zistiť možnosti pre ubytovanie utečencov počas zimy. Kľúčovou úlohou je podľa neho vytvoriť podmienky pre udelenie trvalého pobytu Ukrajincom.
Šéf ruskej prezidentskej administratívy, exminister obrany Sergej Ivanov, oznámil, že Moskva zrejme umožní ukrajinským utečenom zotrvať v krajine po dobu jedného roka - udelí im povolenie na dočasný pobyt.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies