Situácia na Ukrajine: Rusko vyhlásilo úplnú vojenskú kontrolu Krymu; vojaci obkľúčili letisko Beľbek

16:45 - Ruskí vojaci prenikli na základňu Beľbek na Kryme; ozýva sa streľba

Obrnené transportéry ruskej armády prenikli na vojenskú leteckú základňu Beľbek pri Sevastopole na polostrove Krym, kde sa stále nachádzajú ukrajinskí vojaci odmietajúci sa vzdať po ultimáte, ktoré im dnes po obkľúčení letiska dali ruskí vojaci. Oznámila to agentúra Reuters s odvolaním sa na informáciu od ukrajinských vojakov zo základne Beľbek.
      

Ruskí vojaci podľa Reuters pri svojom prieniku na základňu spustili varovnú streľbu zo samopalov do vzduchu. Podľa ukrajinského veliteľa základne pritom utrpel zranenia jeden ukrajinský vojak. Ako ďalej uviedol, ukrajinskí vojaci na základni sa zoradili bez zbrane do jedného radu a otočení chrbtom čakali na prichádzajúcich ruských vojakov.
      

Ukrajinský veliteľ základne Beľbek Julij Mamčur uviedol, že ho ruskí vojaci idú odviesť na rokovanie na bližšie neurčené miesto. Na otázku reportéra agentúry Reuters, či verí v bezpečný návrat z rokovaní, odpovedal: "To sa uvidí. Nateraz všetky zbrane odkladáme do skladu," povedal ukrajinský veliteľ.
      

Ruské ministerstvo obrany podľa agentúry DPA už predtým deklarovalo úplnú vojenskú kontrolu polostrova Krym. Vo svojom dnešnom vyhlásení uviedlo, že menej ako 2000 z 18.000 ukrajinských vojakov prítomných na Kryme vyjadrilo požiadavku opustiť polostrov a odísť na Ukrajinu, v čom im podľa ruského ministerstva obrany miestne úrady pomôžu zabezpečením dopravy, prevozom ich rodinných príslušníkov a osobných vecí.
      

Ruské ministerstvo obrany okrem toho oznámilo, že pre svoju Čiernomorskú flotilu získalo jedinú ukrajinskú ponorku Zaporižžja, ktorú čoskoro prevezú na základňu v Sevastopole.
 

15:45 - Merkelová: Krymská kríza znížila dôveru v bezpečnosť dodávok energií z Ruska 

Postup Ruska v konflikte s Ukrajinou podľa nemeckej kancelárky Angely Merkelovej znížil dôveru v bezpečnosť dodávok energií z Ruska. Informovala o tom agentúra Reuters.
      

Merkelová napriek tomu nepovažuje v súčasnosti za nutné prijať konkrétne kroky proti účasti ruských firiem na energetickej infraštruktúre, ako sú plynovody alebo plynové zásobníky, v Nemecku a celej Európskej únii (EÚ). "Nemyslím si, že musíme zakročiť," povedala kancelárka v piatok (21.3.) po skončení summitu lídrov únie v Bruseli.
      

"Avšak dôvera je už otrasená," uviedla Merkelová a poukázala na vývoj na trhoch. Pripomenula, že Nemecko malo dobré skúsenosti s bezpečnosťou dodávok plynu z Ruska aj počas studenej vojny. "To má tiež veľký význam. Merkelová si však všimla, že mnoho jej kolegov z EÚ je znepokojených.
      

Lídri sa na summite preto dohodli, že EÚ bude hľadať alternatívne zdroje energie. Európska komisia (EK) má do júna 2014 predložiť správu o energetickej závislosti od Ruska a navrhnúť možné riešenia. Z tohto dôvodu by sa mali napríklad vybudovať prepojenia plynovodov, ktoré by umožnili prepravu plynu medzi členskými štátmi. To platí predovšetkým pre spojenie Španielska a Portugalska. Merkelová požaduje solidaritu medzi členskými štátmi. Dôvodom je, že niektoré štáty, predovšetkým východoeurópske, sú vysoko závislé od dodávok ropy a plynu z Ruska.

14:02 - Rusko vyhlásilo úplnú vojenskú kontrolu Krymu; vojaci obkľúčili letisko Beľbek

usko dnes deklarovalo úplnú vojenskú kontrolu Krymu. Stalo sa tak niekoľko týždňov po tom, ako neoznačení vojaci, považovaní za príslušníkov ruskej armády, získali postupne kontrolu nad takmer všetkými strategickými objektmi na polostrove.

Ako informovala agentúra Reuters, k vyhláseniu došlo po tom, ako ruskí vojaci obkľúčili vojenské letisko Beľbek pri Sevastopoli a tamojším ukrajinským vojakom dali ultimátum, aby sa vzdali. "Ruskí vojaci sú na letisku a dali nám hodinu na to, aby sme sa vzdali, lebo zaútočia. Nejdeme nikam, tak uvidíme, čo to znamená, že zaútočia," uviedol pre Reuters zástupca veliteľa ukrajinskej základne Oleg Podovalov.

Ruské ministerstvo obrany oznámilo, že ruská vlajka veje nad 147 vojenskými zariadeniami, ktoré mala predtým pod kontrolou ukrajinská armáda. Ruskej Čiernomorskej flotile sa doteraz podarilo zaistiť 57 zo 67 ukrajinských vojenských lodí v prístavoch na Kryme, píše sa v komuniké.

Ruské ministerstvo obrany vo svojom vyhlásení podľa DPA uviedlo, že menej ako 2000 z 18.000 ukrajinských vojakov prítomných na Kryme vyjadrilo požiadavku opustiť polostrov a odísť na Ukrajinu.

Moskva pred podpísaním dohody z 18. marca o pripojení Krymskej republiky a mesta Sevastopol k Rusku opakovanie popierala, že neoznačení vojaci obliehajúci vojenské základne a objekty na Kryme sú vojaci ruskej armády.

14:00 - Tymošenková: Krym si vezmeme späť

 Bývalá ukrajinská premiérka Julija Tymošenková v piatok krátko po návrate z liečenia v Nemecku po dlhšom čase opäť vystúpila na verejnosti. Vyjadrila sa aj na tému Krymu, ktorý sa už formálne pripojil k Ruskej federácii. Tymošenková je presvedčená, že "Ukrajina si Krym vezme späť".

"Putin chce preskupiť svetový poriadok a preformovať ho," vyhlásila v televíznom rozhovore. "Som si istá, že sa nám podarí vziať si Krym späť. Aj napriek tomu, že Rusko zvyšuje svoju vojenskú prítomnosť na celej ukrajinskej hranici, kde má 100-tisíc vojakov a množstvo armádnych vozidiel," myslí si Tymošenková. "Ak Putin prekročí líniu, Ukrajina a celý svet zareaguje," cituje ju spravodajský portál Kyiv Post. 

Tymošenkovú prepustili z liečenia v Nemecku v stredu po necelých dvoch týždňoch. Nemocnica Charite v Berlíne informovala, že Tymošenková absolvovala injekčnú liečbu na chrbticu, čo ju zbavilo bolestí a zlepšilo jej chôdzu. Podstúpila tiež intenzívnu fyzioterapiu, ktorá by mala pokračovať aj vo vlasti. Expremiérka, ktorú vo februári po vyše dvoch rokoch prepustili z väzenia, má dlhodobé problémy s chrbticou, ktoré sa zhoršili počas jej väznenia od roku 2011. Opozičnú líderku prepustili z väzenskej nemocnice v Charkove po tom, čo parlament dekriminalizoval skutok, ktorého sa mala dopustiť. Do väzenia ju na sedem rokov poslali za zneužitie právomocí v súvislosti s nevýhodnou zmluvou na nákup ruského plynu. Tymošenková obvinenia odmietala a považovala ich za politicky motivované.

11:33 - Šéf nemeckej diplomacie Steinmeier v Kyjeve: Svet nesmie dopustiť delenie Európy

Medzinárodné spoločenstvo nesmie v súvislosti so sporom Ukrajiny a Ruska pripustiť nové delenie Európy. Vyhlásil to dnes v Kyjeve nemecký minister zahraničných vecí Frank-Walter Steinmeier po stretnutí s ukrajinským premiérom Arsenijom Jaceňukom.
      

Steinmeier podľa agentúry Reuters vyjadril nádej, že na Ukrajinu už v nasledujúcich dňoch prídu pozorovatelia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktorí prispejú k zmierneniu napätia na Ukrajine. Vyslanie misie pozorovateľov OBSE, ktoré táto organizácia schválila na zasadnutí vo Viedni v piatok, podporilo aj Rusko. Vo svojom vyhlásení vyjadrilo nádej, že rozhodnutie vyslať pozorovateľov, ktorí však nebudú mať prístup na Krym, pomôže vyriešiť "vnútornú krízu na Ukrajine" a ukončiť "nacionalistický banditizmus".
      

Jaceňuk na spoločnej tlačovej konferencii so Steinmeierom vyhlásil, že Ukrajina za svoju prioritu pre nasledujúce obdobie svojej transformácie považuje zaistiť si energetickú bezpečnosť, a to najmä dodávkami plynu z európskych krajín. Spolupráca s Nemeckom by Ukrajine podľa Jaceňuka mohla v tom výrazne pomôcť, ako aj v snahe Kyjeva modernizovať ukrajinské ozbrojené sily.
      

Steinmeier odcestoval do Kyjeva s deklarovaným zámerom opätovne sa priamo z prvej ruky oboznámiť so situáciou na Ukrajine. Pred odchodom do ukrajinskej metropoly uviedol, že chce predstaviteľov novej vlády vyzvať, aby dbali na záujmy všetkých Ukrajincov vrátane ruskej menšiny. Na pláne má potom cestu do východoukrajinského Donecka a stretnutie s tamojším gubernátorom.
      

Nemecko sa v reakcii na anexiu Krymu zo strany Ruska rozhodlo v piatok pozastaviť schvaľovanie všetkého vývozu do Ruska súvisiaceho s vojenskou technikou. Dotklo sa to už dodávky vybavenia pre jeden bojový simulátor, ktorú musel po nariadení vlády zastaviť strojársky koncern Rheinmetall.

11:47 - Ukrajinská kríza zatiaľ nemá veľký vplyv na medzinárodné finančné trhy

Ukrajinská kríza zatiaľ nemá veľký vplyv na medzinárodné finančné trhy, aj keď zasiahla Ukrajinu a Rusko. Dnes to povedal člen Rady guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) Erkki Liikanen.
      

Ruská anexia polostrova Krym viedla k tomu, že Európska únia (EÚ) a USA uvalili sankcie na Moskvu.
      

"Vplyv na medzinárodné, európske finančné trhy nie je veľký. Má veľký vplyv na Ukrajinu, aj na Rusko, ale vo všeobecnosti má len obmedzený vplyv v medzinárodnom meradle," odpovedal Liikanen v televíznom rozhovore pre fínsku stanicu Yle na otázku týkajúcu sa dosahu krymskej krízy.
     

ECB už o kríze diskutovala, uviedol Liikanen, ktorý tiež stojí na čele fínskej centrálnej banky. V prípade sprísnenia sankcií voči Rusku zo strany EÚ by podľa neho mali členské štáty únie rovnakým dielom znášať ich negatívny vplyv. "Je veľmi dôležité, aby sa v prípade akýchkoľvek sankcií EÚ zaobchádzalo so všetkými členskými štátmi rovnako."
      

Rusko je jedným z najväčších obchodných partnerov Fínska, keď približne desatina exportu z krajiny smeruje do Ruska. Navyše fínsky priemysel je závislý od surovín z Ruska. "To, čo sa stalo v Rusku, už malo negatívny vplyv na fínsku ekonomiku," uviedol Liikanen a poukázal na zvýšenú neistotu, oslabenie rubľa a prepad ruských akcií.

11:44 - Analytici: Kvôli sankciám môžu ruskí podnikatelia prerušiť podnikanie v EÚ

Premiéri štátov Európskej únie (EÚ) sa na tohtotýždňovom summite v Bruseli dohodli na rozšírení zoznamu mien ruských predstaviteľov, ktorým budú zablokované bankové kontá v zahraničí a ktorí budú mať zakázané cestovať do únie. Podľa analytikov to môže spôsobiť nezáujem zo strany ruských podnikateľov obchodovať s firmami z EÚ. Ekonomicky tak môže utrpieť nielen Rusko, ale aj samotná Európa.
      

"Firmy napojené na ľudí z týchto zoznamov samozrejme obmedzujú svoj kapitál a podnikanie ako v EÚ, tak aj v USA. Najväčšou hrozbou sú ale firmy a ľudia, ktoré zatiaľ na zozname nie sú, no obávajú sa ďalších krokov. Preto už tieto subjekty sťahujú z únie aj USA svoje zdroje a obmedzujú operácie," povedal pre TASR riaditeľ Saxo Bank pre strednú Európu Karol Piovarcsy.
      

Niektorí odborníci sú dokonca presvedčení, že na zmrazenie aktív dôležitých ruských predstaviteľov by ruská vláda mohla odpovedať rozhodnutím o následnom zmrazení finančných transferov do štátov Európskej únie. "Ako ukazujú dostupné údaje zo septembra minulého roka, takýto vývoj by najviac vystavil riziku banky, a to najmä francúzske, americké, ale aj talianske," predpokladá hlavný ekonóm spoločnosti Coface pre strednú a východnú Európu Grzegorz Sielewicz.
      

Premiér Robert Fico je však presvedčený, že sankcie voči ruským predstaviteľom neovplyvnia hospodársku spoluprácu krajín s Ruskom. "Ja si nemyslím, že by politické gestá, ktoré sa robia, mali mať vplyv na hospodársku spoluprácu. My sme robili prvý zoznam firiem, ktoré majú aktivity vo vzťahu k Rusku a postupne analyzujeme, čo by sa stalo, keby došlo ku sankciám, keby sa povedalo, že úplne sa ide zastaviť obchod, prílev energií. Ale ja vylučujem takúto situáciu, predsa nie sme samovrahovia," priblížil pre TASR po skončení summitu Fico.
      

Rusi si však podľa analytikov budú musieť veľmi dobre zvážiť, či podniknú nejaké kroky voči Európe, aj preto, že sú závislí od obchodovania so štátmi EÚ a prípadnou odvetou by si mohlo "zatvoriť dvere" k zahraničným investíciám. "Najviac by Európsku úniu zo strany Ruska poškodilo zastavenie dodávok nerastných surovín. Keďže ale práve z nich Rusko napĺňa veľkú časť svojho rozpočtu, tak by to tiež pre Rusov bola dvojsečná zbraň," skonštatoval analytik spoločnosti X-Trade Brokers Kamil Boros. Práve z tohto dôvodu je Boros presvedčený, že Rusko sa za sankcie voči tamojším občanom nebude chcieť únii pomstiť.
      

Ruská federácia totiž už v súčasnosti bojuje s vlastnými ekonomickými problémami. Zažíva masívny odlev domáceho kapitálu, pretože tamojšie spoločnosti sú opatrné v investovaní na domácom trhu. "Rusko pritom trápi aj ďalší problém, a to vonkajší firemný dlh. Ten stúpol na 438 miliárd USD (317,85 miliardy eur), čo je viac ako pätina hrubého domáceho produktu Ruska a koncentruje sa v najväčších energetických firmách ako Gazprom či Rosnefť. Len pri Rosnefti sa odhaduje na 70 miliárd dolárov," dodáva Sielewicz.

11:03 - Rusi sa zmocnili jedinej ukrajinskej ponorky

Ruská armáda prevzala kontrolu nad jedinou ponorkou v arzenáli Ukrajiny a vztýčila na nej aj modro-bielu vlajku svojho námorníctva. Sedemdesiat metrov dlhé plavidlo Zaporižžja, ktoré uviedli do prevádzky v roku 1970, je už súčasťou ruskej čiernomorskej flotily.

Veliteľ čiernomorskej ponorkovej flotily Anatolij Varočkin pre agentúru RIA Novosti potvrdil, že polovica posádky ponorky Zaporižžja vrátane kapitána odmietla slúžiť pod velením ruskej armády. Zvyšný personál však zostáva na jej palube a bude slúžiť Moskve. "Poznajú svoje plavidlo a budú pokračovať v službe," uviedol Varočkin s tým, že ponorka je "v zlom technickom stave".

10:39 - Rusko: Sankcie EÚ sú odtrhnuté od reality

Sankcie, ktoré Európska únia (EÚ) uvalila v piatok na 12 Rusov a Ukrajincov kvôli situácii na Kryme, sú odtrhnuté od reality, uviedlo dnes na svojej oficiálnej internetovej stránke ruské ministerstvo zahraničných vecí, na ktoré sa odvolala agentúra Reuters.
      

"Je škoda, že Európska rada prijala rozhodnutie, ktoré je odtrhnuté od reality," uviedol na webovej stránke ministerstva jeho hovorca Alexander Lukaševič.
      

Moskva dúfa, že rozhodnutie vyslať na Ukrajinu tím pozorovateľov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) pomôže vyriešiť "vnútornú krízu na Ukrajine" a ukončí "nacionalistický banditizmus", uvádza sa v ďalšom vyhlásení ruského ministerstva zahraničných vecí uverejnenom na jeho internetovej stránke.

07:53 - K ruskej armáde sa na Kryme pripojilo 72 ukrajinských vojenských útvarov

Celkovo 72 ukrajinských vojenských útvarov na Kryme vo štvrtok požiadalo o pripojenie sa k ruským ozbrojeným silám. Oznámil to dnes ruský minister obrany Sergej Šojgu, ktorého citovala agentúra RIA Novosti.
      

"Včera sa 72 vojenských útvarov takmer v plnej sile rozhodlo pripojiť k ruským ozbrojené silám. Momentálne vybavujeme záležitosti ohľadom služby a občianstva vojakov i dôstojníkov týchto oddielov," povedal Šojgu.
      

Každý z týchto mužov si podľa ministra môže zvoliť jednu z troch možností: pokračovať vo vojenskej službe v ruských ozbrojených silách, ukončiť svoje pôsobenie v armáde a zostať žiť na Kryme, alebo opustiť tento čiernomorský región. Tým, ktorí budú chcieť zotrvať v službách ukrajinskej armády, bude poskytnutý odvoz aj s ich rodinami a majetkom na územie Ukrajiny. 
      

Ruský prezident Vladimir Putin dnes podpísal balík zákonov o prijatí Krymskej republiky a mesta Sevastopol do zväzku Ruska a o vytvorení dvoch nových subjektov Ruskej federácie. Slávnostný akt sa uskutočnil v Katarínskej sále Kremľa v prítomnosti vedenia oboch komôr ruského parlamentu - Štátnej dumy a Rady federácie. Počet subjektov Ruskej federácie sa tak zvýšil z 83 na 85.

07:50 - Francúzsko ponúklo Poľsku a Pobaltiu pomoc pri ochrane vzdušného priestoru

Pomoc pri ochrane vzdušného priestoru na armádnej úrovni ponúklo dnes Francúzsko pobaltským republikám a Poľsku v súvislosti so súčasnou krízou okolo Ukrajiny. Vo Varšave to po rokovaniach s poľským rezortným partnerom Tomaszom Siemoniakom naznačil francúzsky minister obrany Jean-Yves Le Drian.
      

Podľa neho ide o najväčšiu krízu v Európe od druhej svetovej vojny. Paríž chce prispieť k ochrane vzdušného priestoru spomínaných štátov štyrmi bojovými lietadlami. Navyše ponúka aj pravidelné hliadky lietadiel typu AWACS, uviedol Le Drian podľa agentúry DPA.
      

Už začiatkom marca presunuli Spojené štáty do Poľska i pobaltských republík viacero armádnych lietadiel.
      

Le Drian vo Varšave potvrdil, že o prípadnom odložení dodávky plavidiel triedy Mistral do Ruska sa v Paríži rozhodne až neskôr, konkrétne v čase ich plánovaného dodania v októbri. Signalizoval však, že Francúzsko je pripravené obchod zastaviť, ak sa EÚ rozhodne pre ďalšie spoločné sankcie.
      

Osobitne v pobaltských republikách vyvoláva tento obchod značnú nevôľu.
      

Šéf francúzskeho rezortu obrany navštívil už predtým aj Estónsko a Litvu.

07:40 - Medvedev varoval pred možným kolapsom Ukrajiny

Pokračujúca "vláda radikálov, militantov a banditov" môže vyústiť do kolapsu ukrajinského štátu, napísal dnes ruský premiér Dmitrij Medvedev na sociálnej sieti Facebook. Informovala o tom agentúra RIA Novosti.
      

"Úradom v Kyjeve chýba legitimita, a čo je horšie, sú prakticky neschopné zvládnuť situáciu v krajine," myslí si Medvedev. "Majú posledné slovo a s najväčšou pravdepodobnosťou to tak bude aj po voľbách 25. mája. Nemá pre nich zmysel, aby sa o moc delili s inými. Vládnutie tohto typu nevyhnutne povedie ku kolapsu štátu."
      

Hoci Medvedev na blogu kritizoval zosadeného ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča za jeho "politickú bezmocnosť, slabú osobnosť a nečinnosť", čo sa podpísalo pod zvrhnutie jeho vlády, predseda ruskej vlády uviedol, že prezident na úteku naďalej zostáva jedinou zákonnou hlavou štátu.
      

Vzťahy medzi Moskvou a Kyjevom dosiahli historické dno po tom, ako Rusko anektovalo polostrov Krym. Lídri v tomto čiernomorskom regióne s prevažne ruským obyvateľstvom odmietli uznať novú ústrednú kyjevskú vládu a namiesto toho sa snažili o opätovné pripojenie polostrova k Rusku.
      

"Obyvatelia Krymu - Rusi, Ukrajinci a Tatári - vyjadrili svoje stanovisko v referende, ktoré je spolu s ďalšími rozhodnutiami dnes už históriou. Mali by sme sa teraz sústrediť na budúcnosť," napísal Medvedev, podľa ktorého by si mal Západ vytvoriť s Ruskom čestné a vyrovnané vzťahy, a nie sa márne snažiť o jeho potrestanie.

06:50 - Tymošenková: Putin nemá lokálne ciele, chce pretvoriť svet

Najvyššiemu ruskému predstaviteľovi sa podľa Tymošenkovej nepodarilo podmaniť si Ukrajinu politicky, tak siahol po vojenskej možnosti.
      

Putinove plány nie sú lokálneho charakteru, ale Ukrajina je prvým významným krokom k realizácii spomínaných cieľov, vyhlásila Tymošenková.
      

Podľa jej názoru sa anexia Krymu raz obráti "proti diktátorovi Putinovi".

19:08 - Rumunsko a Poľsko sú za výrazneišiu prítomnosť NATO vo východnej Európe

Za výraznejšiu prítomnosť Severoatlantickej aliancie vo východnej Európe sa dnes v Bukurešti vyslovili ministri obrany Rumunska a Poľska Mircea Dusa a Tomasz Siemoniak. Podľa ich názoru vznikla v tejto oblasti v dôsledku ukrajinsko-ruského konfliktu nová vojensko-politická situácia. Rumunsko a Poľsko sa domnievajú, že kvôli situácii v regióne je potrebné modifikovať niektoré ciele NATO po roku 2014, uviedol podľa agentúry MTI šéf rumunského rezortu obrany. Podľa neho by aliancia mala v súvislosti so svojou prítomnosťou vo východnej Európe zasadne prepracovať plán, ktorý existoval pred vypuknutím ukrajinskej krízy. Siemoniak zdôraznil, že NATO, Európska únia, ale aj Poľsko a Rumunsko musia zo vzniknutej situácie vyvodiť závery. NATO musí posilniť svoju prítomnosť vo východnej Európe, vrátane USA, vyhlásil poľský minister obrany a dodal, že Západ musí vyvodiť závery zo skutočnosti, že sa svet za niekoľko týždňov významne zmenil.

18:47 - MERKELOVÁ: EÚ bude hľadať alternatívne zdroje dodávok energií

Postoj Moskvy v konflikte s Ukrajinou znižuje dôveru v spoľahlivosť ruských dodávok energií pre Európu. Vyhlásila v piatok kancelárka Angela Merkelová. Zakročiť proti ruským firmám, ktoré sa v Nemecku a iných štátoch EÚ zaoberajú distribúciou alebo skladovaním energií, však nepovažuje za potrebné. "Nemyslím si, že v tejto oblasti musíme zasiahnuť," povedala Merkelová v piatok po skončení bruselského summitu EÚ. 

18:30 - Vo Viedni sa bude ešte dnes rokovať o vyslaní pozorovateľov OBSE na Ukrajinu

Len niekoľko hodín po šéfovi ruskej diplomacie Sergejovi Lavrovovi potvrdilo aj úradujúce švajčiarske predsedníctvo Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) vo Viedni informácie, že členské štáty tejto organizácie sa priblížili k dohode o vyslaní pozorovateľskej misie na Ukrajinu.
      

OBSE zvolala do Viedne na dnes o 19.30 h zasadanie prípravného výboru. Ak by na ňom došlo k schváleniu nového návrhu misie predstaviteľmi všetkých 57 členských štátov, vrátane Ruskej federácie, o tejto téme by bezprostredne na to rokoval Stály výbor OBSE, informovala agentúra DPA.
      

"Už sme sa prakticky dohodli na návrhu rozhodnutia" o pozorovateľskej misii, informoval Lavrov prezidenta Vladimira Putina na dnešnom zasadnutí Rady bezpečnosti Ruskej federácie, ktoré bolo venované najmä posúdeniu situácie na Ukrajine. Lavrov spresnil, že pozorovatelia OBSE by mali pôsobiť v západnej a strednej časti, ako aj na východe a juhovýchode Ukrajiny, kde žije prevažne rusky hovoriace obyvateľstvo.

18:24 - Vláda plánuje zjednodušiť vízové predpisy pre cudzincov

Ruská vláda schválila návrh zákona, ktorý uľahčuje cudzincom vstup do krajiny. Informovala o tom dnes agentúra ITAR-TASS s odvolaním sa na oficiálnu webovú stránku kabinetu.
      

Vláda navrhuje znížiť počet dokumentov, ktoré cudzinci musia vyplniť, ak chcú požiadať o udelenie turistických víz do Ruska. Platnosť víz sa pritom predĺži zo súčasných 30 dní na šesť mesiacov. Kabinet plánuje navrhnúť víza tak, aby bolo možné počas doby ich platnosti navštíviť krajinu viackrát.
      

Zámerom predkladanej legislatívy je rozvoj a udržiavanie kultúrnych, vedecko-technických, sociálno-politických, športových, ako aj mládežníckych väzieb s medzinárodným spoločenstvom.

17:49 - Benátska komisia: Referendum na Kryme bolo v rozpore s ukrajinskou ústavou

Referendum na polostrove Krym o jeho pripojení sa k Ruskej federácii z nedele 16. marca bolo podľa dnes zverejnenej správy Benátskej komisie, ústavnoprávneho grémia Rady Európy, v rozpore s ukrajinskou ústavou a medzinárodnými demokratickými normami týkajúcimi sa plebiscitu.
      

Vo svojom stanovisku Benátska komisia zdôrazňuje, že v ukrajinskej ústave je jasne napísané, že hranice krajiny sú nedeliteľné a neporušiteľné a jej suverenita sa týka celého územia.
      

V súlade s medzinárodnými demokratickými normami navyše nie je ani samotná realizácia plebiscitu čo sa týka "objektívneho informovania obyvateľstva" a neutrálneho informovania, ktoré sa očakávalo od médií.

17:28 - Ukrajinského oligarchu prepustili na slobodu po zložení 125 miliónov eur

Ukrajinského podnikateľa Dmytra Firtaša, zadržaného na základe amerického zatykača vo Viedni 12. marca, prepustili dnes na slobodu po zložení kaucie v rekordnej výške 125 miliónov eur. Informovala o tom rakúska agentúra APA s odvolaním sa na súdne zdroje.

Podľa nich sú už tieto finančné prostriedky, ktoré prešli kontrolou ich pôvodu, na účte príslušného súdu. Dmytro Firtaš, podnikateľ, investor, filantrop a člen predstavenstva akciovej spoločnosti RosUkrEnergo, obchodujúcej so zemným plynom, má v rakúskej metropole viacero firiem. Oligarcha, ktorý patril k osobnostiam blízkym zosadenému ukrajinskému prezidentovi Viktorovi Janukovyčovi, je v USA podozrivý z úplatkárstva a založenia zločineckej skupiny.
      

Hovorkyňa súdu Christina Salzbornová už v utorok vyhlásila, že Firtaš nebude môcť ani po prepustení na slobodu opustiť rakúske územie.