KYJEV - Ukrajinský prezident Petro Porošenko v utorok večer na stretnutí so zástupcami bezpečnostných zložiek vydal príkaz na predčasné zrušenie prímeria na východe štátu, kde napriek prísľubom naďalej dochádza zo strany proruských separatistov k jeho porušovaniu. Informovala o tom dnes agentúra ITAR-TASS.
19:12 - Komisár G.Oettinger chce čo najskôr dostať Kyjev a Moskvu za rokovací stôl
Komisár Európskej únie pre energetiku Günther Oettinger plánuje čo najskôr hovoriť s ruskými predstaviteľmi o tom, aby sa vrátili k rokovaniam s Ukrajinou s cieľom riešiť spor pre plyn. Kyjev by mal zasa urobiť všetko pre naplnenie svojich podzemných zásobníkov. Informovala o tom agentúra Reuters.
Ostatné trojstranné rokovania skončili neúspechom. Ukrajina sa s Ruskom nedohodla na splatení svojich dlhov za plyn a ruský plynárenský koncern Gazprom od 16. júna zastavil krajine dodávky plynu. Tranzit komodity do Európskej únie (EÚ) však zatiaľ pokračuje podľa plánu. Kyjev a Moskva následne podali na seba žaloby na Arbitrážny súd v Štokholme s cieľom získať miliardy eur, ktoré, ako tvrdia, dlhuje druhá strana. Tento proces by však mohol trvať niekoľko rokov.
Oettinger povedal, že urobil prvý krok, aby si ukrajinská a ruská strana opäť sadli za jeden stôl a dohodli sa na dočasnom riešení. Dnes sa zišiel v Bruseli s ukrajinským ministrom energetiky Jurijom Prodanom a šéfom plynárenskej spoločnosti Naftogaz Andrijom Kobolevom. Zároveň dodal, že čo najskôr bude hovoriť s ruským ministrom energetiky Alexandrom Novakom a šéfom Gazpromu Alexejom Millerom, aby sa rokovania posunuli dopredu.
19:05 - BSE by sa mala podieľať na strážení ukrajinsko-ruských hraníc
Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) by sa mala v budúcnosti podieľať na kontrole dodržiavania prímeria a strážení východoukrajinských hraníc. Počas konferenčného telefonického hovoru sa na tom dnes dohodli ruský prezident Vladimir Putin, jeho ukrajinský partner Petro Porošenko, francúzsky prezident Francois Hollande a nemecká kancelárka Angela Merkelová.
Všetky strany sa zhodli na tom, že by mali pokračovať rokovania medzi predstaviteľmi Ukrajiny, Ruska a OBSE, z ktorých by mal vzísť mechanizmus kontroly prímeria a prehodnotenia zabezpečenia ukrajinsko-ruských hraníc, informovala agentúra DPA s odvolaním sa na úrad nemeckej kancelárky.
18:44 - Kerry: Ak to bude nevyhnutné, USA a EÚ uvalia na Rusko ďalšie sankcie
Ruský prezident Vladimir Putin by podľa amerického ministra zahraničných vecí Johna Kerryho mal dokázať, že sa angažuje vo veci mieru na Ukrajine a mal by prestať podporovať proruských separatistov.
"Sme presvedčení, že je nesmierne dôležité, aby prezident Putin dokázal činmi a nie slovami, že sa naplno angažuje vo veci mieru," povedal dnes Kerry na tlačovej konferencii po zasadaní ministrov zahraničných vecí členských štátov NATO v Bruseli.
"Je nesmierne dôležité, aby zastavil prísun zbraní a bojovníkov cez (rusko-ukrajinské) hranice a vyzval verejne separatistov, aby zložili zbrane, stiahol ruské jednotky a prostriedky (z Ukrajiny) a pomohol pri oslobodení rukojemníkov z Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe," uviedol ďalej Kerry, ktorého citovala agentúra Reuters.
15:08 - Klimkin víta rozhodnutie ruských senátorov, ale očakáva ďalšie kroky
Ukrajinský minister zahraničných vecí Pavlo Klimkin dnes privítal rozhodnutie ruského parlamentu, ktorý zrušil uznesenie o možnosti použiť ruské ozbrojené sily na území Ukrajiny. Klimkin však súčasne uviedol, že Rusko by malo urobiť viac pozitívnych krokov.
"Sme presvedčení, že je to pozitívny krok..., ale potrebujeme aj ďalšie pozitívne kroky, rovnako ako aj podporu jasného (mierového) plánu prezidenta (Petra Porošenka) Ruskom," vyhlásil Klimkin na tlačovej konferencii v Bruseli. Dodal, že Ukrajina "potrebuje aj efektívnu kontrolu na hraniciach", ako aj celý rad naliehavých opatrení, pričom spomenul vybudovanie dôvery vo vzájomných vzťahoch i prepustenie rukojemníkov, najmä zadržiavaných pozorovateľov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).
14:07 - Matvijenková vylučuje možnosť vrátenia Krymu Ukrajine
Situáciu na Ukrajine nie je možné urovnať bez Ruska a bez toho, aby sa brali do úvahy jeho záujmy, vyhlásila dnes v Moskve predsedníčka Rady federácie, hornej komory ruského parlamentu, Valentina Matvijenková.
Matvijenková sa v tomto duchu vyjadrila krátko po tom, ako dnes ruskí senátori zrušili svoje uznesenie z 1. marca, ktorým prezidentovi Vladimirovi Putinovi udelili právo vydať rozkaz na nasadenie ruských ozbrojených síl na území Ukrajiny. Vyslovila nádej, že vo vzťahoch oboch krajín a obnovovaní kontaktov teraz prevládne pragmatický prístup a "zdravý rozum".
Šéfka ruského senátu súčasne upozornila, že Rusko bude aj v budúcnosti reagovať na porušovanie práv svojich krajanov na Ukrajine. Dodala, že má na to dostatok právnych nástrojov. Uviedla, že zrušenie uznesenia z 1. marca neznamená, že "teraz budeme zatvárať oči pred prípadmi hrubého porušovania ľudských práv". Spresnila, že Rusko bude v tom prípade hľadať riešenie problémov nielen s ukrajinským vedením, ale aj so západnými partnermi.
13:39 - Ukrajina je ochotná rokovať s Ruskom o dôsledkoch jej integrácie do EÚ
Ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk dnes vyhlásil, že kyjevská vláda je pripravená viesť s Ruskom konzultácie o problémoch, ktoré sú spojené s integráciou Ukrajiny do EÚ.
Informovala o tom dnes agentúra RIA Novosti, ktorá súčasne pripomenula, že Moskva neraz vyslovila znepokojenie v súvislosti s plánmi ukrajinskej vlády podpísať ekonomickú časť asociačnej zmluvy s EÚ, čo zdôvodnila obavami z nekontrolovaného prílevu tovarov. Rusko upozornilo, že v takom prípade bude nútené chrániť svoj trh. Ukrajina by mala túto časť asociačnej zmluvy s EÚ podpísať už tento piatok.
Jaceňuk dnes na zasadaní vlády v Kyjeve uviedol, že Rusko nemá žiadne ekonomické dôvody na vyhlásenia o nutnosti ochrany svojich trhov. Dodal, že v snahe zbaviť Rusko jeho podozrení a obáv je Kyjev ochotný usporiadať verejné technické konzultácie o implementácii asociačnej zmluvy. "Chceme vedieť, čím európska kvalita tovarov ohrozuje našich susedov," vyhlásil Jaceňuk.
11:39 - Ruská Rada federácie odobrala Putinovi právo nariadiť intervenciu na Ukrajine
Horná komora ruského parlamentu dnes zrušila svoje uznesenie o možnosti použiť ruské ozbrojené sily na území Ukrajiny. Rozhodnutie nadobudlo platnosť okamžite. Informovali o tom dnes svetové agentúry.
Senátori tak pomerom hlasov 153 k jednému odňali prezidentovi Vladimirovi Putinovi právo nariadiť intervenciu ruských ozbrojených síl na Ukrajine, kde sa kyjevská vláda od jari snaží potlačiť separatistické tendencie v regiónoch hraničiacich s Ruskou federáciou.
Nemenovaný senátor pre agentúru Reuters uviedol, že dnešné rozhodnutie Rady federácie treba vnímať ako gesto dobrej vôle zo strany Ruska, ktoré by malo napomáhať snahy na obnovenie mieru na Ukrajine. Upozornil súčasne, že Rada federácie je pripravená v prípade potreby opäť schváliť uznesenie rovnakého znenia.
Hovorca Dmitrij Peskov v utorok spresnil, že Putin navrhol Rade federácie, aby zrušila svoje uznesenie z 1. marca o možnosti nasadenia ruských ozbrojených síl na Ukrajine v súvislosti so začiatkom trojstranných rokovaní o urovnaní situácie na východe Ukrajiny.
List s týmto návrhom, adresovaný predsedníčke Rady federácie Valentine Matvijenkovej, zaslal Putin v utorok ešte pred odletom do Viedne, kam odcestoval na oficiálnu návštevu. Uznesenie Rady federácie z 1. marca dávalo ruskému prezidentovi súhlas s nasadením ruských ozbrojených síl na území Ukrajiny do normalizácie spoločensko-politickej situácie v tejto krajine. Ako dnes pripomenula agentúra ITAR-TASS, uznesenie bolo prijaté na žiadosť prezidenta, "vychádzajúc z obáv o bezpečnosť občanov Ruskej federácie, našich krajanov a príslušníkov vojenského kontingentu ruských ozbrojených síl" dislokovaných v súlade s medzinárodnou zmluvou na území Ukrajiny, v Krymskej autonómnej republike.
Prijatiu uznesenia ruskými senátormi predchádzala napätá situácia na Krymskom polostrove, keď prakticky od prelomu februára a marca sa údajní príslušníci krymskej domobrany a uniformovaní neoznačení ozbrojenci zmocnili postupne všetkých vojenských objektov patriacich na Kryme ukrajinskej armáde. Časť ukrajinských vojakov a dôstojníkov neskôr vstúpila do služieb ruskej armády, ostatných ukrajinských vojakov kyjevská vláda 24. marca stiahla na pevninu.
Krymská republika a mesto Sevastopol sa stali subjektmi Ruskej federácie 18. marca, keď prezident Vladimir Putin a proruské vedenie polostrova podpísali v moskovskom Kremli zmluvu o ich pripojení k Rusku. Predchádzalo tomu 16. marca referendum o štatúte polostrova.
Nové ukrajinské vedenie i Západ referendum a jeho výsledky odmietli uznať a za ohrozenie územnej celistvosti a suverenity Ukrajiny uvalili sériu sankcií, ktoré sa dotkli ruských i krymských predstaviteľov.
Udalosti na Kryme povzbudili proruských separatistov na juhu a východe Ukrajiny, kde boli v Doneckej a Luhanskej oblasti vyhlásené samozvané ľudové republiky a kde sa uskutočnili referendá od ich nezávislosti od Kyjeva. Ukrajinská vláda na tieto snahy reagovala v polovici apríla rozpútaním protiteroristickej operácie na juhu a východe Ukrajiny. Nový ukrajinský prezident Petro Porošenko v snahe ukončiť konflikt minulý týždeň vyhlásil jednostranné prímerie a ponúkol svoj 15-bodový mierový plán.
11:36 - Merkelová pohrozila sankciami, lebo pokrok na Ukrajine je príliš pomalý
Nemecká kancelárka Angela Merkelová dnes v prejave v berlínskom parlamente vyhlásila, že do agendy by sa mohla vrátiť otázka nových sankcií proti Rusku, ak sa nezrýchli pokrok v stabilizácii situácie na Ukrajine.
Merkelová podľa agentúry Reuters pochválila ukrajinského prezidenta Petra Porošenka za vyhlásenie jednostranného prímeria s proruskými povstalcami a uviedla tiež, že rozhodnutie ruského prezidenta Vladimira Putina vzdať sa svojho práva na vojenský zásah na východe Ukrajiny bolo "psychologicky dôležité".
Kancelárka povedala nemeckým zákonodarcom, že napriek prímeriu ukrajinskí vojaci stále zomierajú, a vyhlásila: "Pokrok je pomalý... Diplomatické riešenia dostávajú vždy prednosť, ale ak nič iné nezaberie, do agendy sa možno vrátia sankcie."
Nemecká líderka sa v prejave vyjadrila aj k situácii v Iraku. Uviedla, že tamojšia vláda už dlhé roky zlyháva v začleňovaní iných názorových skupín do politického života a teraz ju k tomu treba donútiť.
"Potrebujeme v Iraku vládu, ktorá pojme všetky súčasti obyvateľstva," povedala Merkelová. "Toto sa nedeje dlhé roky, a preto na ňu treba zvýšiť tlak," dodala.
11:10 - NATO: Rusko nerešpektuje svoje medzinárodné záväzky
Generálny tajomník NATO v stredu povedal, že "nevidno žiadne znaky, že Rusko plní svoje záväzky týkajúce sa Ukrajiny a aliancia musí rozhodnúť o svojich ďalších krokoch. Anders Fogh Rasmussen to uviedol na začiatku druhého dňa rokovaní ministrov zahraničia členských krajín NATO vrátane šéfa americkej diplomacie Johna Kerryho.
Jednou z tém rokovania je podľa Rasmussena otázka pomoci Ukrajine "pri budovaní jej vojenských kapacít". Hovoriť by sa malo aj o situácii v Afganistane po skončení bojovej misie aliancie v krajine v decembri. "Toto je kritická chvíľa pre našu bezpečnosť. Keď čelíme starým hrozbám a novým, od východnej Európy po severnú Afriku a Blízky východ," povedal šéf NATO. Rasmussen dodal, že obsadenie Krymu Ruskom viedlo k zastaveniu vojenskej spolupráce medzi alianciou s Moskvou. "S ľútosťou musím povedať, že nevidím znaky, že by Rusko plnilo svoje medzinárodné záväzky. Musíme preto revidovať svoj vzťah s Moskvou a rozhodnúť o ďalších krokoch," povedal Rasmussen a zdôraznil, že NATO má teraz 28 členov a vyhradzuje si právo zväčšovať sa. S jasným odkazom na Rusko povedal, že "žiadnej tretej krajine nedovolíme, aby nám v tom zabránila".
10:25 - Ukrajina: Obe strany sa navzájom obviňujú z porušovania prímeria
Napriek prímeriu, ku ktorému sa na východe Ukrajiny zaviazali obe súperiace strany, v noci nadnes došlo v oblasti k niekoľkým incidentom.
Podľa šéfa Centra vojenských a politických štúdií Dmytra Tymčuka proruskí separatisti ostreľovali kontrolné stanovište jednotiek vládnej tzv. protiteroristickej operácie (ATO) pri meste Antracit, pričom zrejme použili aj delostrelecké granáty.
Situácia je napätá aj v blízkosti Kramatorska, ku ktorému sa podľa agentúry Ukrinform stiahlo asi 250 proruských ozbrojencov.
Podľa ukrajinských médií, odvolávajúcich sa na správy od miestnych obyvateľov, boj s použitím delostrelectva a strelných zbraní sa rozpútal aj v blízkosti dediny Birjukovo v Luhanskej oblasti. Dedina je od hraníc s Ruskom vzdialená asi dva kilometre.
Z porušovania prímeria, ktoré má platiť do tohto piatku, sa navzájom obviňujú obe strany konfliktu. Premiér samozvanej Doneckej ľudovej republiky Alexandr Borodaj v utorok večer podľa agentúry ITAR-TASS uviedol, že vládne sily v utorok ostreľovali Slovjansk, Snižne a viedli sa aj boje v okolo letiska v Donecku.
Vyhlásenia kyjevskej vlády o prímerí označil Borodaj za "táraniny". "V Kyjeve nechceli zastaviť vojnu. Máme mŕtvych i ranených, obete sú aj na strane protivníka. Oficiálne vyhlasujem, že žiadne prímerie nebolo. A podľa všetkého už ani nebude," vyhlásil Borodaj v utorok neskoro večer na tlačovej konferencii v Donecku.
Borodaj tiež uviedol, že "Kyjev nás chcel oklamať vyslaním akejsi kontaktnej skupiny, ktorá v skutočnosti na nič nemá vplyv a nemá nijaké právomoci". "Nezostáva nám nič iné, len pokračovať v boji," zdôraznil Borodaj.
V súvislosti s prípadmi porušenia prímeria ukrajinský prezident Petro Porošenko v utorok večer na stretnutí so zástupcami bezpečnostných zložiek vydal rozkaz, v súlade s ktorým vládne sily môžu v prípade útoku bez zaváhania pristúpiť k odvetnej paľbe. Podľa agentúry ITAR-TASS Porošenko súčasne nevylúčil predčasné zrušenie prímeria na východe štátu, ktoré na týždeň vyhlásil minulý piatok.
Agentúra ITAR-TASS uviedla, že na schôdzke Porošenko informoval, že od začiatku prímeria boli vládne jednotky nútené reagovať na nepriateľskú paľbu 35-krát.
Závažným incidentom je aj utorkové zostrelenie vrtuľníka Mi-8 ukrajinských vzdušných síl, čo si údajne vyžiadalo životy deviatich osôb. Predseda parlamentu samozvanej Doneckej ľudovej republiky Denis Pušilin však v noci nadnes uviedol, že správu o tom nikto oficiálne nepotvrdil. Predstavitelia ukrajinských vládnych bezpečnostných štruktúr však podľa RIA Novosti zostrelenie helikoptéry potvrdili a informovali, že medzi obeťami sú aj dôstojníci ukrajinskej tajnej služby SBU.
Pušilin ďalej vyslovil špekuláciu, že dohoda o prímerí uzavretá s Kyjevom bola zo strany vlády len formalitou nevyhnutnou pre podpísanie ekonomickej časti asociačnej zmluvy Ukrajiny s EÚ, ktoré sa uskutoční v piatok. Podčiarkol, že "Kyjev potrebuje prímerie aspoň oficiálne. Fakticky však neexistuje".
09:55 - Blaha: Rusko nie je nepriateľ, treba s ním viesť dialóg
S Ruskom by sa mal viesť konštruktívny dialóg, myslí si predseda parlamentného výboru pre európske záležitosti Ľuboš Blaha (Smer-SD). Ako povedal dnes pre agentúru SITA, prekáža mu, ak niekto z Ruska vytvára nášho nepriateľa. „Európa a Rusko sa vzájomne potrebujú, s Ruskom sa musíme rozprávať, s Ruskom treba spolupracovať,“ povedal. Blaha bude NR SR zastupovať vo štvrtok v Moskve na treťom medzinárodnom parlamentnom fóre. Predseda ruského parlamentu Sergej Naryškin naň pozval každého, komu záleží na hĺbkovom, férovom a profesionálnom dialógu.
Podľa Blahu je to štandardné fórum, ktorého témami sú najmä medziparlamentný dialóg, úloha parlamentov, strategické partnerstvá v histórii a medzinárodné právo. Zúčastňujú sa tam nielen politici, ale aj vedci. „Predpokladám, že napriek formálnym témam sa bude riešiť najmä kríza na Ukrajine a vzťah EÚ a Ruska,“ povedal Blaha.
Blaha chce na fóre prezentovať potrebu dialógu. „Rusko nie je nepriateľ, ekonomické sankcie nie sú riešením, nárast zbrojenia odmietam,“ povedal s tým, že vzájomné oslabovanie EÚ a Ruska môže pomôcť najmä USA. Blaha tiež zdôraznil, že odmieta dvojaký meter. „Ak odsudzujeme anexiu Krymu, mali by sme rovnako principiálne odsudzovať aj porušenie medzinárodného práva v prípade Kosova, Guantanáma, Golanských výšin a podobne,“ dodal.
06:50 - Rusko varovalo, že na dohodu Kyjeva s EÚ môže zareagovať obchodnými bariérami
Rusko pohrozilo, že podpísanie druhej časti asociačnej dohody medzi Ukrajinou a Európskou úniou (EÚ) by mohlo viesť k zavedeniu obchodných bariér zo strany Moskvy voči Ukrajine, a to aj bez súhlasu Kazachstanu a Bieloruska, teda ruských partnerov v colnej únii. Informovala o tom agentúra Reuters.
Ukrajina by ekonomickú časť asociačnej dohody s EÚ mala podpísať v piatok 27. júna. Asociačná dohoda sa stala koncom minulého roka zdrojom konfliktu medzi Kyjevom a Moskvou, keď Rusko vyvinulo na vtedajšiu ukrajinskú vládu tlak, aby dohodu s EÚ nepodpísala. Prezident Viktor Janukovyč Moskve vyhovel a podpísanie dohody, ku ktorému malo dôjsť v novembri vo Vilniuse, odložil. To vyvolalo na Ukrajine protesty, ktoré viedli vo februári k zosadeniu Janukovyča a zostreniu vzťahov s Moskvou. Hneď nato v marci Rusko anektovalo Krym a plynárenský monopol Gazprom Kyjevu od apríla prudko zvýšil cenu plynu.
"Máme možnosť zaviesť na vládnej úrovni opatrenia v colnej oblasti," citovala ruská agentúra Interfax prvého podpredsedu ruskej vlády Igora Šuvalova. Moskva sa obáva, že očakávaný prílev výrobkov z Európskej únie na Ukrajinu prinúti ukrajinských producentov začať vo zvýšenej miere umiestňovať vlastnú produkciu na ruský trh. Okrem toho by Ukrajina podľa Moskvy mohla reexportovať tovary z EÚ do Ruska, čo by znamenalo obídenie ciel, ktorými Rusi chránia svojich výrobcov.
Prípadné zavedenie obchodných bariér by skomplikovalo vývoz niektorých ukrajinských produktov do Ruska. Z celkového objemu ukrajinského exportu smeruje na ruský trh asi 24 % v hodnote približne 15 miliárd USD (11,01 miliardy eur).
Šuvalov neuviedol, aké obchodné bariéry by Rusko mohlo zaviesť, no dodal, že tento krok si nevyžaduje súhlas partnerov v colnej únii, teda Bieloruska a Kazachstanu. To ale znamená, že uvedené štáty by prípadne mohli v rámci colnej únie reexportovať ukrajinský tovar do Ruska. Ani jedna z krajín sa k tejto téme nevyjadrila.
Najviac sa dohody medzi Ukrajinou a EÚ obávajú zástupcovia ruského oceliarskeho a poľnohospodárskeho sektora. Ruský úrad pre kontrolu kvality agroproduktov Rosselchoznadzor už oznámil, že je pripravený sprísniť podmienky na dovoz ukrajinského tovaru.
06:44 - Prezident Porošenko nariadil Zrušenie prímerím na východe statu!
Ukrajinský Prezident Petro Porošenko v utorok večer na stretnutí tak zástupcov bezpečnostných zložiek vydal Príkaz na predčasné Zrušenie prímerím na východe Statu, KDE Napriek prísľubom nadalej dochádza zo strAny proruských separatistov k jeho porušovaním. Informovala o tom agentúra ITAR-TASS.
Porošenko Napat situáciám telefonicky diskutoval hľa s americkým viceprezidentom Josephom Bidenom, nemeckú kancelársku Angelou Merkelovou generálnym tajomníkom RADY Europy Thorbjörnom Jaglandom. Zároveň sa radil, aby šéfmi armádnych na policajných zložiek.
Členovia dobrovoľníckych Zborov zostrelili v utorok vrtuľník ukrajinských vzdušných Sil, čo si vyžiadalo životy deviatich osôb. Od chvíle, ked Prezident ohlásil Svoj Mierová plán, zaútočili militanti na Členovia bezpečnostného personálu 35-krat, píše ITAR-TASS, citujúc tlačové oddelenie prezidentskej kanceláriám.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies