Situácia na Ukrajine: McDonald's zatvoril svoje prevádzky na Kryme!

19:04 - Ukrajina hľadá nové trhy pre svoju zbrojársku produkciu

Ukrajina je pripravená prerušiť spoluprácu s Ruskou federáciou v zbrojárskej oblasti, avšak uvedomuje si, že jej náhle pozastavenie by pre ukrajinskú ekonomiku znamenalo značné materiálne straty. Práve preto Kyjev hľadá nové trhy pre zbrojárske produkty. Novinárom to dnes v Kyjeve naznačil prvý vicepremiér ukrajinskej vlády Vitalij Jarema. Podľa jeho slov by bolo "čistým šialenstvom" predávať zbrojársky tovar Rusku, ktorý by Moskva potom využila proti samotnej Ukrajine. Premiér Arsenij Jaceňuk už o tom podľa Jaremu rozhodol skôr.

18:40 - Ukrajina prestala doručovať a preberať poštové zásielky z Krymu

Ukrajinská štátna pošta požiadala členské štáty Svetovej poštovej únie (UPU), aby prerušili vybavovanie zásielok adresovaných na anektovaný polostrov Krym cez ukrajinské územie. Informovala o tom organizácia, ktorej členom je viac ako 190 krajín, so sídlom v švajčiarskom Berne. Ukrajinská pošta "Ukrpočta" súčasne oznámila, že prerušuje tak zasielanie, ako aj preberanie zásielok z polostrova.

Vedenie UPU vyjadrilo nádej, že sa zainteresovaným stranám podarí v čo najkratšom čase nájsť funkčné riešenie celej problematiky. Podľa údajov UPU smerovalo vlani zo zahraničia na Ukrajinu celkove okolo 20 miliónov listových a viac ako dva milióny balíkových poštových zásielok.

18:29 - Štátna duma schválila zákon, zjednodušujúci udelenie občianstva krajanom

Návrh zákona, ktorý uľahčí procedúru udeľovania ruského občianstva krajanom žijúcim v iných štátoch, schválila dnes v druhom i treťom čítaní Štátna duma Ruskej federácie. Informáciu priniesli tlačové agentúry RIA-Novosti a UNIAN.
      

Vláda premiéra Dmitrija Medvedeva predložila návrh do ruského parlamentu ešte pred anexiou polostrova Krym, zákonodarcovia jeho prerokovanie urýchlili.

Nová úprava sa bude vzťahovať na rusky hovoriacich krajanov, ktorých predkovia alebo oni sami žili v minulosti na území cárskeho Ruska, Sovietskeho zväzu alebo Ruskej federácie. 

17:55 - Líder Pravého sektoru Dmytro Jaroš by rád v Bruseli objasnil postoje jeho strany

Prezidentský kandidát, líder ukrajinského Pravého sektoru Dmytro Jaroš sa pripravuje na návštevu v sídelnom meste Európskej únie Bruseli, počas ktorej by chcel objasniť stanoviská tejto formácie považovanej za extrémistickú.
      

Povedal to dnes novinárom v Kyjeve s tým, že pravdepodobne sa návšteva uskutoční na sklonku apríla, píše tlačová agentúra UNIAN.    
      

Jaroš súčasne poznamenal, že by počas návštevy Bruselu rád zoči-voči vysvetlil postoje Pravého sektoru a dodal, že jeho skupina nehľadá nepriateľov ale spojencov.
 

17:48 - Rusko vyjadrilo sklamanie nad vyjadreniami rumunského prezidenta Basesca

Ruská federácia vyjadrila dnes sklamanie nad - ako to formuloval hovorca tamojšieho ministerstva zahraničných vecí Alexander Lukaševič - opakovanými protiruskými vyjadreniami rumunského prezidenta Traiana Basesca v súvislosti s Ukrajinou a Krymom.
     

V Moskve prijali s nevôľou okrem iného slová najvyššieho rumunského predstaviteľa pri príležitosti osláv 10. výročia vstupu balkánskej krajiny do Severoatlantickej aliancie (NATO). Basescu vtedy obvinil Ruskú federáciu, že sa dopustila agresie voči Ukrajine a konala v rozpore s tzv. Budapeštianskym memorandom, garantujúcim územnú celistvosť Ukrajiny, a to ako jeden z jeho signatárov, pripomína tlačová agentúra MTI.

16:28 - McDonald's zatvoril svoje prevádzky na Kryme

Reťazec rýchleho občerstvenia McDonald's zatvoril z "prevádzkových dôvodov" svoje reštaurácie na Kryme. Spoločnosť to oznámila vo štvrtok, pričom svojim zamestnancom ponúkla možnosti rovnakej práce na Ukrajine. McDonald's uviedol, že zastavuje fungovanie prevádzok v Simferopoli, Sevastopoli a Jalte, teda najväčších mestách na Kryme. Spoločnosť dodala, že dúfa v ich skoré "opätovné otvorenie" a krymským zamestnancom namiesto toho ponúkla prácu v svojich reštauračných zariadeniach na Ukrajine za ich súčasné platy. Navrhla tiež, že uhradí náklady na sťahovanie zamestnancov a ich rodín a zabezpečí im tiež ubytovanie na prvé tri mesiace. Šéf ruských nacionalistov Vladimir Žirinovskij okamžite vyzval k zatvoreniu všetkých prevádzok McDonald's v Rusku, keďže krok spoločnosti na Kryme vníma ako politický.

McDonald's otvoril svoju prvú pobočku v Kyjeve v roku 1997. Ukrajina sa tak stala 102. krajinou sveta, kde reťazec rýchleho občerstvenia začal pôsobiť. Informácie priniesla ruská tlačová agentúra RIA Novosti.

13:54 - Ukrajina naliehavo potrebuje dovoz plynu zo Západu

Ukrajina rokuje s európskymi susedmi o možnosti dovážať zemný plyn zo Západu. Povedal to v piatok ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk. Naliehavosť zabezpečiť cenovo dostupné dodávky sa zvýšila po tom, ako Moskva tento týždeň dvakrát zvýšila cenu plynu pre Kyjev. Cena ruského plynu pre Ukrajinu sa tak za tri dni takmer zdvojnásobila. Jaceňuk toto zvýšenie označil za politicky motivované.

"Máme núdzové rokovania s našimi európskymi partnermi. Jedným spôsobom ako problém vyriešiť je reverzný tok plynu z krajín EÚ," povedal ukrajinský premiér novinárom a dodal, že hlavnými kandidátmi sú Slovensko, Maďarsko a Poľsko. "Na technickej úrovni myšlienka reverzného toku plynu nepredstavuje nijaké problémy a dúfame, že naši európski partneri urobia správne rozhodnutie. Ak bude reverzný tok plynu, potom to bude znamenať, že cena plynu bude o 150 USD nižšia ako cena za ruský plyn," povedal premiér. 

13:26 - Eustream nezaznamenal záujem Ukrajiny navštíviť plynárenské objekty v SR

Slovenský prepravca plynu, spoločnosť Eustream, nezaznamenal žiadny záujem zo strany Ukrajiny navštíviť slovenské plynárenské objekty, ani kompresorovú stanicu vo Veľkých Kapušanoch. "Akékoľvek tvrdenia opačného charakteru sú jasným výmyslom," uviedol pre TASR hovorca Eustreamu Vahram Chuguryan v reakcii na štvrtkové (3. 4.) vyjadrenia ukrajinského ministra energetiky Jurija Prodana o tom, že Slovensko blokuje začatie reverzných dodávok plynu cez svoje územie na Ukrajinu.

13:07 - Lavrov odmietol spoluúčasť Ruska na operácii proti demonštrantom na Majdane

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov dnes vyhlásil, že Ukrajina musí uskutočniť "reálne", nie "kozmetické" ústavné reformy a preukázať svoju nezávislosť od Západu. 

Lavrov pripomenul, že Rusko neraz deklarovalo, že východiskom z krízy na Ukrajine môže byť ústavná reforma. Súčasne upozornil, že nové ukrajinské vedenie "sa nevyznačuje veľkou samostatnosťou", a dodal, že úlohu "toho, kto rozhoduje o osude Ukrajiny, na seba fakticky zobral Západ".
      

Na tlačovej konferencii v Moskve dnes Lavrov súčasne poprel údajnú spoluúčasť Ruska v kauze snajperov, ktorí vo februári strieľali do protivládnych demonštrantov na Námestí nezávislosti a priľahlých uliciach v centre Kyjeva.
      

"Zločiny boli spáchané na ukrajinskom území. My sme s tým nemali a ani nemohli mať nič spoločné," uviedol Lavrov. Dodal, že "zo strany tých, ktorí zneužili udalosti z 20. februára na uchopenie moci", Rusko nedostalo nijaké žiadosti či výzvy na spoločné prešetrenie nejakých podozrení.

12:38 - Krym už opustili všetci vojaci verní Ukrajine

Všetci ukrajinskí vojaci, ktorí zostali verní ukrajinskej armáde, už opustili Krym. Až 8000 vojakov však na polostrove zostalo a požiadalo o prestup do ruskej armády. V piatok o tom informoval ruský minister obrany Sergej Šojgu. Ruská strana podľa neho už odovzdáva Ukrajine aj vojenskú techniku a vybavenie základní a posádok. Minister odmietol obvinenia, že Rusko zle zaobchádzalo s ukrajinskými vojakmi na Kryme ako "nepodložené a provokatívne". Niekoľko ukrajinských dôstojníkov vrátane veliteľov základní ruské sily zadržali a ponechali istý čas vo väzbe.

11:59 - Ukrajinský minister enrgetiky: Slovensko blokuje reverzný tok plynu

Slovensko blokuje začatie reverzných dodávok plynu cez svoje územie na Ukrajinu. Vyhlásil to vo štvrtok (3.4.) na tlačovej konferencii ukrajinský minister energetiky Jurij Prodan. Informovala o tom agentúra Ukrinform.
      

"So Slovenskom máme momentálne vážne problémy. Nanešťastie, slovenská strana ich prakticky nerieši. Nechcú nás dokonca pustiť spolu so slovenskými odborníkmi na hraničnú odovzdávaciu stanicu vo Veľkých Kapušanoch, aby sme si mohli prezrieť technickú dokumentáciu a fyzicky sa pozrieť na ich plynovody a zistiť, čo môžeme urobiť pre zavedenie reverzných dodávok zo slovenského územia," povedal Prodan.
      

Dodal, že slovenská strana navrhla Ukrajine vybudovať nový plynovod. Ale jeho výstava by trvala 14 mesiacov a náklady sa odhadujú na 20 miliárd eur. Podľa ministra je jeho výstavba zbytočná.
      

Obchodníci s plynom odhadujú, že Ukrajina môže vďaka reverznému toku dostávať zo Slovenska 20 miliárd kubických metrov (m3) plynu ročne.
      

"To je významné množstvo pre Ukrajinu vzhľadom na rozhodnutie Ruska, že nám zvyšuje cenu plynu. Preto máme v úmysle seriózne pracovať spolu s Európskou úniou na uskutočnení reverzných dodávok cez slovenské územie," uviedol Prodan.
      

Potvrdil tiež správy, že operátori z Poľska a Maďarska majú tiež možnosť spustiť reverzný tok a dodávať Ukrajine 20 miliónov m3 plynu denne.
      

"Momentálne máme zhruba šesť návrhov od firiem, ktoré sú pripravené dodávať Ukrajine plyn. Ponúkaná cena sa pohybuje v rozmedzí 387 - 400 USD/1000m3 (281,02 - 290,45 eura). Tieto návrhy sme predložili Naftogazu, ktorý ich zvažuje," povedal na záver Prodan.

11:55 - Poľsko Ukrajine pomôže s reformou miestnej samosprávy

Poľský prezident Bronislaw Komorowski dnes uviedol, že pri reforme miestnej samosprávy Ukrajina využije skúsenosti Poľska.
      

Vo vysielaní poľskej televízie TVP povedal, že na Ukrajine už pôsobia poľskí experti, aby ukrajinským kolegom pomohli s prípravou reformy "v poľskom štýle". Spresnil, že v Poľsku sa reforma miestnej samosprávy ukázala ako efektívny prvok decentralizácie krajiny a odovzdania právomocí z centra na nižšie stupne. Uviedol tiež, že sprievodným faktorom je aj lepšie prerozdeľovanie finančných prostriedkov.
      

Komorowski dnes podľa agentúry UNIAN informoval, že na budúci utorok sa za jeho predsedníctva uskutoční zasadnutie poľskej vlády venované udalostiam na Ukrajine a pomoci, ktorú jej Poľsko môže poskytnúť.
      

"Treba porozmýšľať nielen nad tým, ako uhasiť politický, ekonomický a vojenský požiar, ale aj o tom, ako začať systematicky podporovať proces modernizácie Ukrajiny," uviedol Komorowski. Poznamenal pritom, že takýmto spôsobom "poľské vedenie dosiahne aj vlastné ciele a pomôže samo sebe". Upozornil, že ekonomickou krízou na Ukrajine sú zasiahnuté i poľské firmy.  
      

Zasadnutia poľskej vlády, ktorým predsedá prezident, sa zvolávajú v mimoriadnych prípadoch. Komorowski ich zvolal len trikrát: v roku 2010 v súvislosti s haváriou prezidentského špeciálu pri ruskom Smolensku, kde prišla o život poľská elita vrátane prezidenta Lecha Kaczyňského, krátko pred predsedníctvom Poľska v EÚ, ako aj v súvislosti s plánmi na pripojenie Poľska do eurozóny.
      

Od vypuknutia politickej krízy na Ukrajine vlani v novembri zvolal Komorowski už trikrát Radu národnej bezpečnosti Poľska, ktorej členmi sú ministri a zástupcovia opozičných politických strán.
      

Protivládne nepokoje na Ukrajine vypukli 21. novembra 2013, keď vláda vtedajšieho premiéra Mykolu Azarova napriek dlhodobým prípravám odmietla podpísať asociačnú zmluvu s EÚ, pričom ako dôvod uviedla nedostatočnú podporu ukrajinskej ekonomiky zo strany EÚ v podmienkach, keď Rusko pohrozilo, že po podpísaní asociačnej zmluvy zablokuje dovoz ukrajinskej produkcie do Ruska.
      

Mohutné protivládne nepokoje sa v Kyjeve obnovili znova 18. februára, keď potýčky protivládnych demonštrantov s policajnými zložkami i provládnymi provokatérmi prerástli v podstate do pouličných bojov medzi radikálne ladenými demonštrantami a príslušníkmi bezpečnostných zložiek, ktorým bola na sebaobranu vydaná aj ostrá munícia. 
      

Veľmi výbušná situácia si vynútila rokovania medzi prezidentom Viktorom Janukovyčom a lídrami opozície, ktorí 21. februára prijali plán krokov zahŕňajúci predčasné prezidentské voľby, vytvorenie vlády národnej jednoty a návrat k ústave z roku 2004, ktorá výrazne obmedzila právomoci hlavy štátu v prospech parlamentu a vlády.
  

Krátko na to však Janukovyč i viacerí ministri jeho vlády opustili Kyjev či Ukrajinu. Parlament Janukovyča 22. februára odvolal z funkcie a na 25. mája stanovil termín predčasných prezidentských volieb. Funkciu prezidenta zastáva predseda parlamentu Oleksandr Turčynov. Svojich funkcií sa ujala aj nová vláda, ktorej predsedom je Arsenij Jaceňuk. 

10:45 - Šojgu: Všetci ukrajinskí vojaci dostali možnosť opustiť Krym

Aktivity ruského ministerstva obrany na Krymskom polostrove si vynútilo ohrozenie životov civilistov, ako aj riziko, že sa extrémistické skupiny zmocnia ruskej vojenskej infraštruktúry. Vyhlásil to dnes v Moskve ruský minister obrany Sergej Šojgu.
      

Na mimoriadnom kolégiu ministerstva obrany dodal, že vnútropolitická situácia na Ukrajine sa v uplynulých mesiacoch zhoršovala, pričom začiatkom marca dospela do kritickej fázy. Podľa jeho slov tým boli ohrozené životy civilistov, ako aj bezpečnosť ruskej vojenskej infraštruktúry na polostrove.
      

Šojgu uviedol, že v tejto situácii musel jeho rezort podniknúť rozhodné kroky. Vzhľadom na vývoj situácie "jednotky Čiernomorskej flotily posilnili ochranu ruských vojenských objektov na Kryme". Zdôraznil, že Rusko pritom nenarušilo žiadne zmluvy uzavreté s Ukrajinou ani medzinárodné dohovory.
      

Ruský minister podčiarkol, že Rusko nezvýšilo počet svojich vojakov a techniky na Kryme nad rámec povolený zmluvami uzavretými s Ukrajinou. Ocenil, že vďaka uvedomelosti ruských vojakov sa na Kryme podarilo predísť krviprelievaniu.
      

Ruský prezident Vladimir Putin podpísal 2. apríla zákon, ktorým sa Krymská republika a mesto Sevastopol - nové subjekty Ruskej federácie - stali súčasťou Južného vojenského okruhu. Ako pripomína agentúra ITAR-TASS, generálny štáb ruskej armády pripravuje plán činnosti ministerstva obrany do roku 2020, ktorého cieľom je posilnenie bezpečnosti Ruska na území Krymského polostrova.
      

Krymský polostrov a mesto Sevastopol sa stali subjektmi Ruskej federácie na základe referenda zo 16. marca, v ktorom sa drvivá väčšina voličov vyslovila za ich pripojenie k Rusku. O dva dni neskôr boli v Moskve podpísané príslušné zmluvy, ktoré ratifikovali obe komory ruského parlamentu a 21. marca ich prezident Putin podpísal.
      

Podľa Ruska sú zmluvy vyjadrením slobodnej vôle obyvateľov Krymu a Sevastopola a sú v súlade s medzinárodným právom. Ukrajina a jej západní spojenci túto argumentáciu odmietajú a referendum i vstup Krymu do Ruska označili za protizákonné.

10:11 - Žirinovskij žiada zatvorenie reštaurácií McDonald's v Rusku

Líder Liberálnodemokratickej strany Ruska (LDPR) Vladimir Žirinovskij dnes v Štátnej dume navrhol zatvoriť všetky reštaurácie rýchleho občerstvenia americkej siete McDonald's. Ako informovala agentúra ITAR-TASS, Žirinovskij v prejave k poslancom dodal, že "potom sa pustíme aj do Pepsi Coly".

Spoločnosť McDonald's dočasne prerušila svoje aktivity na Krymskom polostrove a zavrela prevádzky v Simferopole, Sevastopole a na Jalte. Ako oficiálnu príčinu uviedla výrobné problémy, ktorých riešenie nezávisí od samotnej spoločnosti. McDonald's však súčasne vyjadrila nádej, že svoje reštaurácie na Kryme bude môcť otvoriť v dohľadnom čase.
      

Žirinovskij vníma zatvorenie reštaurácií McDonald's na Kryme ako pozitívum, "ešte keby ich pozatvárali aj po celom Rusku". Dodal, že miestnym organizáciám LDPR nariadil, aby pred prevádzkami McDonald's usporiadali protestné akcie.
      

Vyhlásenie lídra LDPR je zjavne súčasťou reakcií ruských predstaviteľov na ekonomické sankcie uvalené na Rusko kvôli obsadeniu Krymského polostrova a jeho pripojeniu k subjektom Ruskej federácie, ktorému 16. marca predchádzalo referendum o štatúte polostrova: Kým Rusko výsledok referenda bez výhrad akceptovalo, Západ plebiscit odmietol ako protiústavný a jeho výsledok neuznáva.
      

10:06 - Operáciu na Kryme si vynútili obavy o civilistov a infraštruktúru

Aktivity ruského ministerstva obrany na Krymskom polostrove si vynútilo ohrozenie životov civilistov, ako aj riziko, že sa extrémistické skupiny zmocnia ruskej vojenskej infraštruktúry. Vyhlásil to dnes v Moskve ruský minister obrany Sergej Šojgu.
      

Na mimoriadnom kolégiu ministerstva obrany dodal, že vnútropolitická situácia na Ukrajine sa v uplynulých mesiacoch zhoršovala, pričom začiatkom marca dospela do kritickej fázy. Podľa jeho slov tým boli ohrozené životy civilistov, ako aj bezpečnosť ruskej vojenskej infraštruktúry na polostrove.
      

Šojgu uviedol, že v tejto situácii musel jeho rezort podniknúť rozhodné kroky. Vzhľadom na vývoj situácie "jednotky Čiernomorskej flotily posilnili ochranu ruských vojenských objektov na Kryme". Zdôraznil, že Rusko pritom nenarušilo žiadne zmluvy uzavreté s Ukrajinou ani medzinárodné dohovory.
      

Ruský minister podčiarkol, že Rusko nezvýšilo počet svojich vojakov a techniky na Kryme nad rámec povolený zmluvami uzavretými s Ukrajinou. Ocenil, že vďaka uvedomelosti ruských vojakov sa na Kryme podarilo predísť krviprelievaniu.
      

Ruský prezident Vladimir Putin podpísal 2. apríla zákon, ktorým sa Krymská republika a mesto Sevastopol - nové subjekty Ruskej federácie - stali súčasťou Južného vojenského okruhu. Ako pripomína agentúra ITAR-TASS, generálny štáb ruskej armády pripravuje plán činnosti ministerstva obrany do roku 2020, ktorého cieľom je posilnenie bezpečnosti Ruska na území Krymského polostrova.
      

Krymský polostrov a mesto Sevastopol sa stali subjektmi Ruskej federácie na základe referenda zo 16. marca, v ktorom sa drvivá väčšina voličov vyslovila za ich pripojenie k Rusku. O dva dni neskôr boli v Moskve podpísané príslušné zmluvy, ktoré ratifikovali obe komory ruského parlamentu a 21. marca ich prezident Putin podpísal.
      

Podľa Ruska sú zmluvy vyjadrením slobodnej vôle obyvateľov Krymu a Sevastopola a sú v súlade s medzinárodným právom. Ukrajina a jej západní spojenci túto argumentáciu odmietajú a referendum i vstup Krymu do Ruska označili za protizákonné.

08:56 - Obama podpísal zákon o poskytnutí pôžičky Ukrajine

Americký prezident Barack Obama v noci nadnes podpísal zákon o poskytnutí ekonomickej pomoci Ukrajine a uvalení sankcií na Rusko. Informovala o tom agentúra AP.
      

Sankcie sa týkajú ľudí, ktorí "narušili nezávislosť, suverenitu, územnú alebo ekonomickú nezávislosť Ukrajiny". Zákon predpokladá aj poskytnutie záruk o poskytnutí pôžičky pre Ukrajinu vo výške jednej miliardy dolárov. Časť kongresmanov pritom na Obamovu vládu vyvíja tlak, aby prijala ďalšie reštriktívne opatrenia, vrátane zvýšenia objemu vývozu plynu do Európy.
      

Štatút zákona vo štvrtok získal aj návrh Kongresu na vyčlenenie dodatočných finančných prostriedkov na rozšírenie vysielania amerických televíznych kanálov a rozhlasových staníc pre obyvateľstvo Ukrajiny a susedných regiónov.
      

Ruský minister energetiky Alexander Novak ešte vo štvrtok upozornil, že ekonomické sankcie uvalené na Rusko budú mať negatívny efekt v prvom rade na Spojené štáty. Upozornil, že kroky Západu môžu viesť k narušeniu rovnováhy na trhu s energonosičmi. Dodal, že najmä európske štáty len ťažko nájdu náhradu za dodávky ruského zemného plynu a ropy.
      

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov na margo sankcií voči Rusku uviedol, že "všetky reflexie o sankciách, ktoré teraz pozorujeme, pripomínajú snahy demonštrovať svoju urazenosť v čo najslušnejšej forme".

06:58 - Krymská vláda odmietla snahy Tatárov o územnú autonómiu

O iniciatíve usporiadať referendum medzi krymskými Tatármi pred časom informoval ich vodca Mustafa Džemilev. Predseda krymskotatárskeho parlamentu - medžlisu - Refat Čubarov spresnil, že má ísť o "prejav vôle krymskotatárskeho národa".     

Agentúra UNIAN dnes informovala, že krymskí Tatári majú v pláne v dohľadnom čase oznámiť začatie procedúry smerujúcej k vytvoreniu ich národnostnej a územnej autonómie na Krymskom polostrove.
      

Na túto iniciatívu reagoval Temirgalijev pre ruskú tlačovú agentúru RIA Novosti slovami: "Nie, je to nemožné. Reč môže byť výlučne o kultúrnej autonómii."  
      

Na Kryme žije viac než 250.000 krymských Tatárov. Toto etnikum obýva polostrov od 13. storočia. Má svoju vlastnú kultúru i jazyk. Ešte v roku 1850 tvorili krymskí Tatári takmer 80 percent obyvateľov Krymu, teraz to je 15 až 20 percent.

07:02 - Rusko povolalo do Moskvy svojho najvyššieho vojenského predstaviteľa pri NATO

Najvyššieho vojenského predstaviteľa Ruska pri Severoatlantickej aliancii (NATO), generála Valerija Jevneviča povolal rezort obrany Ruskej federácie na konzultácie do Moskvy. Informoval o tom dnes v ruskej metropole druhý muž ministerstva Anatolij Antonov. Podľa jeho slov na ruskej strane v súčasnosti nevidia šancu na riadnu spoluprácu s alianciou, aj keď umelé nafúknutie problému nie je dielom Moskvy.
      

Ruský predstaviteľ kritizoval niektoré vyjadrenia generálneho tajomníka NATO Andersa Fogha Rasmussena a poukázal na to, že posilnenie vojenskej prítomnosti aliancie v okolí ruských štátnych hraníc neprispeje k zníženiu napätia v regióne.
      

Ministri zahraničných vecí členských štátov NATO nariadili tento týždeň vojenským veliteľom, aby pripravili plány na posilnenie obrany východných členov aliancie v reakcii na ukrajinskú krízu.
      

Šéfovia diplomacií sa rozhodli poveriť vojenské zložky aliancie, aby "vypracovali plán, ktorý by mohol zahŕňať aj prípadné posily a nasadenie vojenských prostriedkov". Plány by mali byť hotové do niekoľkých týždňov.
      

Ukrajina medzitým vyslala 16 vysokopostavených príslušníkov svojej armády do Bulharska na spoločné cvičenie vojsk členských krajín NATO. Ide o prejav pripravenosti Kyjeva na spoluprácu s alianciou.
      

Severoatlantická aliancia dnes poprela tvrdenia o tom, že porušuje dohodu podpísanú s Ruskom posilňovaním svojich vojenských síl vo východnej Európe. Zároveň sama obvinila Moskvu z "porušovania každého pravidla a medzinárodných záväzkov" okupovaním ukrajinského regiónu Krym.
      

Rusko už skôr uviedlo, že požaduje od NATO vysvetlenie ohľadom jeho zvýšených aktivít vo východnej Európe.

07:03 - Bez Ruska by Ukrajina minulý rok skolabovala

Riaditeľka Medzinárodného menového fondu Christine Lagardová priznala, že ruská vláda minulý rok zachránila Ukrajinu pred krachom. Francúzska exministerka financií sa tak vyjadrila v stredu zverejnenom rozhovore pre americkú televíziu PBS. Podľa jej slov by bez finančnej pomoci Moskvy ukrajinská ekonomika skolabovala. Lagardová tvrdí, že hospodárstvo východoeurópskej krajiny by "narazilo do steny a len ruské prostriedky odvrátili katastrofu". MMF prostredníctvom svojej šéfky zároveň potvrdil, že predbežne dohodnutá pomoc zo strany fondu v celkovej výške približne 27 miliárd bude podmienená tvrdými ekonomickými reformami.

"Bez podpory, ktorú dostávali zo záchranného úveru ponúknutého Ruskom pred niekoľkými mesiacmi, by nesmerovali nikam," povedala Lagardová na margo dohodnutej ruskej pomoci v celkovej hodnote 15 miliárd dolárov. Okamžite do Kyjeva v závere minulého roka smerovala pätina z uvedených prostriedkov. Kyjev a Moskva sa zároveň dohodli na nižších cenách plynu. Všetko však zmenili februárové udalosti a zvrhnutie prezidenta Viktora Janukovyča.

07:05 - Úrady zadržali 25 Ukrajincov, ktorí plánovali útoky

Ruské úrady zatkli 25 Ukrajincov pre podozrenie z plánovania útokov na juhu a v centrálnej časti Ruska. Vo štvrtok o tom informovala Federálna bezpečnostná služba (FSB). Zadržaní sú podľa nej členovia ultranacionalistických hnutí. Útočiť chceli medzi 14. a 17. marcom v mestách Rostov, Volgograd, Tver, Orel, Belgorod ako aj v regióne Tatarstan. Ruská štátna televízna stanica Rossija odvysielala zábery niekoľkých zadržaných, z ktorých sa jeden priznal, že je členom ultranacionalistického hnutia. Televízia NTV zas odvolávajúc sa na tajné služby priniesla informácie, že Ukrajincov SBU poverila fotením ruských vojenských zariadení pri spoločných hraniciach. Mali sa tiež napojiť na radikálne skupiny vo vnútri Ruska.

Ukrajinská Štátna bezpečnostná služba (SBU) odmietla tieto obvinenia ako "nezmysel". Rusko naopak obvinila, že jeho agenti pomáhali režimu pri potláčaní protivládnych protestov, ktoré si vyžiadali vyše 100 mŕtvych.