Situácia na Ukrajine: V Donecku sa napriek prímeriu ozvali tri výbuchy!

18:16 - V Donecku sa napriek prímeriu ozvali tri výbuchy

Tri výbuchy sa ozvali dnes v severnej časti mesta Doneck len niekoľko minút po tom, ako vstúpilo do platnosti prímerie, ktoré v bieloruskom Minsku uzavrela ukrajinská vláda s proruskými separatistami na východe Ukrajiny. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na svojho spravodajcu v Donecku.
      

Dvaja neidentifikovaní proruskí separatisti zároveň pre Reuters potvrdili, že dostali rozkaz zastaviť paľbu. Rovnaký rozkaz s účinnosťou od 18.00 h miestneho času (17.00 h SELČ) vydal ukrajinskej armáde aj prezident Petro Porošenko. Dohoda o prímerí obsahuje 14 bodov, ktoré okrem iného zahŕňajú výmenu zajatcov, poskytovanie humanitárnej pomoci a stiahnutie ťažkých zbraní z bojiska. Obe strany však zotrvajú vo svojich doterajších postaveniach.

 

18:06 - Rusko víta uzavretie prímeria medzi Kyjevom a separatistami na východe Ukrajiny

Rusko privítalo prímerie, ktoré dnes v bieloruskej metropole Minsk uzavreli predstavitelia ukrajinskej vlády s proruskými separatistami. Moskva zároveň vyzvala obe strany, aby podmienky prímeria dôsledne dodržiavali, informovala agentúra Reuters.
      

"Kancelária ruského prezidenta podpísanie protokolov (o prímerí) v Minsku víta," uviedol podľa agentúry Interfax hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov. Peskov pripomenul, že k dohode medzi oboma znepriatelenými stranami došlo po iniciatívach ruského prezidenta Vladimira Putina a ukrajinského prezidenta Petra Porošenka.
     

"Moskva dúfa, že všetky ustanovenia dokumentu a dosiahnutých dohôd budú zúčastnené strany dôsledne dodržiavať a proces rokovaní bude pokračovať až do úplného vyriešenia ukrajinskej krízy," dodal Peskov. Prímerie uzavreté medzi vládou v Kyjeve a proruskými separatistami na východe Ukrajiny začalo platiť dnes od 18.00 h miestneho času (17.00 h SELČ). Dohoda obsahuje 14 bodov, ktoré okrem iného zahŕňajú výmenu zajatcov, poskytovanie humanitárnej pomoci a stiahnutie ťažkých zbraní z bojiska.

 

15:54 -  Prezident potvrdil dohodu o prímerí

Zástupcovia ukrajinskej vlády a proruských povstalcov v piatok podpísali dohodu o prímerí, ktorá začne platiť o 17:00 SELČ. Informácie ruských médií potvrdil na svojom konte na Twitteri ukrajinský prezident Petro Porošenko a následne aj Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Predstavitelia Ukrajiny, separatistov a OBSE dosiahli v bieloruskom Minsku zhodu na podmienkach pokoja zbraniam na východe Ukrajiny, kde sa bojuje od apríla.

Podľa ruských médií sa strany dohodli na 14-bodovom pláne. Porošenko v piatok na margo prímeria uviedol, že "ľudský život je najvyššou hodnotou a musím urobiť všetko možné v záujme ukončenia krviprelievania a utrpenia". Júnové prímerie stroskotalo už po desiatich dňoch, keďže boje medzi oboma znepriatelenými stranami aj napriek tomu pokračovali.

 

15:05 - Vláda a proruskí separatisti podpísali dohodu o prímerí v Donbase

Predstavitelia ukrajinskej vlády a proruských separatistov zo samozvanej Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky podpísali dnes na rokovaniach v Minsku v prítomnosti zástupcov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) dohodu o prímerí v regióne Donbas. Oznámila to agentúra Interfax s odvolaním sa na zdroje blízke rokovaniam.
      

"Prímerie má začať platiť dnes od 18.00 h miestneho času (17.00 h SELČ). Dohoda obsahuje 14 bodov, ktoré zahŕňajú všetky aspekty kontroly, výmenu väzňov a ďalšie otázky," uviedol zdroj. Podľa agentúry Reuters dosiahnutie dohody zatiaľ nebolo oficiálne potvrdené.

 

14:09 - Ruský Prvý kanál odvysielal správu o pohrebe ruského vojaka padlého na Ukrajine

Po opakovaných tvrdeniach Moskvy, že ruskí vojaci nebojujú na Ukrajine po boku separatistov, ruský Prvý kanál vo svojom vysielaní informoval, že v meste Kostroma pochovali vojaka Anatolija Travkina, ktorý bojoval na východe Ukrajiny.
      

Travkin bol profesionálnym vojakom. Vo svojej jednotke si pred mesiacom vzal dovolenku a počas nej odišiel bojovať na Ukrajinu. Podobným prípadom je aj smrť Rusa Sergeja Ždanoviča, ktorý padol počas bojov o ovládnutie letiska v Donecku. Jeho príbuzní vedeli, kam odchádza, napísala dnes ukrajinská agentúra UNIAN.
      

"Urobil to, čo by pravý človek mal spraviť. Som naňho hrdá," uviedla podľa agentúra DPA jeho vdova Larisa. Na Ukrajine bol v uplynulých dňoch medializovaný aj článok ruského denníka Pskovskaja gubernija, v ktorom boli dôkazy o vyslaní vojakov pskovskej divízie na Ukrajinu a ich stratách, ako aj o tom, že po pochovaní obetí v Rusku z ich hrobov odstraňujú tabuľky s menami, aby sa zahladili stopy, že ide o účastníkov bojov v cudzom štáte.
      

Poslanec ruského parlamentu Lev Šlosberg, ktorý je majiteľom denníka Pskovskaja gubernija, bol pred týždňom terčom brutálneho fyzického útoku. Agentúra Reuters koncom minulého týždňa napísala, že jej spravodajca sa pokúšal dostať na cintorín, kde sú údajne vojaci pochovaní, ale zabránili mu v tom dvaja mladí muži s vyholenými hlavami.

 

 

13:56 - Separatisti tvrdia, že už ovládli Mariupol; armáda to popiera

Boje o prístavné mesto Mariupol na pobreží Azovského mora pokračujú aj napriek tvrdeniu proruských separatistov, že ho už dobyli. Hovorca ukrajinskej armády ich vyhlásenie rozhodne poprel. Agentúra Interfax s odvolaním sa na zdroje v radoch separatistov informovala, že prvé povstalecké jednotky už "sú v Mariupole". 
      

Hovorca ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany (RNBO) Andrij Lysenko však na brífingu v Kyjeve vyhlásil, že "to nie je pravda". Lysenko dodal, že vládnym vojakom sa protivníka dokonca podarilo vytlačiť aj z tých pozícií, ktoré už ovládli. Spresnil, že k Mariupolu sa začali sťahovať ďalšie posily vládnej armády, takže majú nad protivníkom presilu v počte vojakov i bojovej techniky. Dodal, že vládne jednotky podnikli protiútok, ktorého výsledok bude jasný v priebehu dňa.

 

 

13:38 - V Minsku sa začali rokovania o prímerí na Ukrajine

Zástupcovia Ukrajiny, proruských separatistov Ruska a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) v piatok v bieloruskom Minsku začali rokovať o ukončení ukrajinského konfliktu. Väčšina z nich pri príchode do hlavného mesta Bieloruska odmietla komentovať prípadné šance na úspech rozhovorov. Medzi delegátmi je napríklad ukrajinský exprezident Leonid Kučma ale aj lídri jednostranne vyhlásených republík v Doneckej a Luhanskej oblasti.

 

12:58 - Počas konfliktu zomrelo už 2 000 ruských vojakov

Počas konfliktu na východe Ukrajiny zomrelo už okolo 2 000 ruských vojakov. V piatok o tom informoval hovorca ukrajinských ozbrojených síl Andrij Lysenko citujúci údaje tajných služieb. Rusko odmieta, že by posielalo na Ukrajinu svojich vojakov, aby pomáhali proruským separatistom v boji proti ukrajinským vládnym silám. Kyjev a Západ však tvrdia, že existujú nespochybniteľné dôkazy o priamom zapojení ruských vojakov do bojov na Ukrajine. Moskva naposledy uviedla, že nedávno chytení členovia ruskej armády na Ukrajine sa tam stratili počas cvičení. Organizácia Spojených národov stanovila celkový počet obetí konfliktu, ktorý vypukol v apríli, na viac než 2 600.

 

12:38 - Kríza na Ukrajine zvýšila ceny pšenice a európskeho plynu

Kríza na Ukrajine zvýšila ceny pšenice a európskeho plynu. Naopak, k poklesu cien došlo v prípade medi. Konštatuje to vo svojom najnovšom komentári hlavný komoditný stratég Saxo Bank Ole Sloth Hansen.
      

Posledný augustový týždeň bol podľa Hansena pre komodity v znamení rastu. Ceny rástli najmä kvôli neutíchajúcim geopolitickým obavám, ktoré súvisia s pokračujúcou krízou na Ukrajine. "Celkovo však augustové zisky nestačili na to, aby odvrátili straty, ktoré túto triedu aktív už druhý mesiac sužujú. Straty hlási ako energetický sektor, tak oblasť priemyselných kovov," uviedol v komentári Hansen. Eskalácia krízy na Ukrajine sa tak premietla aj do cien niektorých komodít, ako napríklad pšenice, európskeho plynu a medi. "Potenciálne ohrozenie dodávok plynu z Ruska a pšenice z oblasti Čierneho mora vyhnalo ceny týchto komodít nahor, zatiaľ čo priemyselné kovy, na čele s meďou, utrpeli straty v súvislosti s možným poklesom dopytu a priemyselného rastu v dôsledku uvalených sankcií," vysvetľuje Hansen.
      

Výraznejšie cenové výkyvy posledný augustový týždeň v tomto roku nezaznamenal žltý kov. "Zlato sa posledný augustový týždeň držalo najužšieho týždenného rozmedzia za posledné dva mesiace. Na jednej strane stáli predávajúci, ktorí reagovali na negatívny vplyv silného dolára a dát z americkej ekonomiky, ktorá si vedie lepšie, než sa očakávalo. Na druhej strane potom boli nakupujúci, ktorí sa vzhľadom na neistú situáciu na Ukrajine začali obzerať po bezpečnom investičnom prístave," doplnil Hansen. Cena zlata sa minulý týždeň pohybovala v rozmedzí od 1272 do 1296 USD za trojskú uncu.

 

12:32 - Hammond: Sankcie voči Rusku môžu byť zrušené, ak nastane prímerie na Ukrajine

Nové ekonomické sankcie, o ktorých sa uvažuje vo vzťahu k Rusku, by mohli byť zrušené, ak by na Ukrajine došlo k vyhláseniu prímeria. Uviedol dnes pre spravodajskú spoločnosť BBC britský minister zahraničných vecí Philip Hammond, ktorý je jedným z účastníkov vrcholného summitu NATO vo Walese.
      

"Najrozumnejšie je ísť podľa nášho plánu o zavedení nových sankcií. Ak bude prímerie, ak bude podpísané a nadobudne platnosť, mohli by sme zvážiť odvolanie sankcií (voči Rusku)," pripustil Hammond. NATO vo štvrtok požiadalo Moskvu, aby z Ukrajiny stiahla svojich vojakov, pričom EÚ i USA pripravujú nové kolo sankcií, ktoré môžu na Rusko uvaliť v dôsledku jeho údajného vpádu na ukrajinské územie. Hammond pre Sky News uviedol, že príprava sankcií na dnešnom zasadnutí EÚ v Bruseli je ďalším nástrojom tlaku vyvíjaného na Moskvu. "Naše ekonomiky majú robustnejší a odolnejší základ ako ruská ekonomika a ak Rusko skončí v ekonomickej vojne so Západom, prehrá," upozornil.

      

Hammond zdôraznil, že ekonomické sankcie môžu byť uvoľnené, ak dôjde k vyhláseniu prímeria medzi vládnymi silami a proruskými ozbrojencami na východe Ukrajiny. Vo všeobecnosti sa to očakáva ešte dnes, v rámci rokovaní tzv. kontaktnej skupiny v Minsku. Hammond však v rozhovore pre BBC netajil svoj skepticizmus, či sa dohoda o prímerí "bude materializovať, čí prímerie bude skutočné". Britský minister uviedol, že sankcie "môžeme vždy zrušiť". Vyslovil názor, že európski partneri by sa nemali nechať odpútať od svojho odhodlania uvaliť ďalšie sankcie ako reakciu na "veľké ruské vojenské dobrodružstvo na Ukrajine".

 

10:45 - Rusko sa lúči s fotoreportérom, obeťou bojov na Ukrajine

Rad za statočnosť in memoriam udelil dnes ruský prezident Vladimir Putin fotoreportérovi medzinárodnej tlačovej agentúry Rossija segodňa Andrejovi Steninovi, ktorý pred mesiacom zahynul na východnej Ukrajine. S novinárom sa dnes v Moskve rozlúčili jeho príbuzní, priatelia a kolegovia.
      

Stenin, ktorý sa spravodajsky venoval ukrajinskému konfliktu, bol od začiatku augusta nezvestný. Jeho kolegovia - aj za podpory žurnalistov zo zahraničia - spustili kampaň na oslobodenie tohto 33-ročného novinára, pretože predpokladali, že sa dostal do zajatia ukrajinskej armády. Kyjevská vláda vyhlasovala, že o osude Stenina, ktorý sa pohyboval v oblastiach kontrolovaných proruskými separatistami, nemá nijaké správy. Podľa dostupných informácií sa Stenin 6. augusta so svojím autom pripojil ku kolóne vozidiel s utečencami, ktoré opúšťali pod ochranou proruských separatistov Doneck. Kolóna sa však v oblasti mesta Snižne dostala pod paľbu ukrajinských vládnych síl. Steninovo auto dostalo priamy zásah.
      

Dmitrij Kiseľov, generálny riaditeľ RIA Novosti, pre ktorú Stenin pracoval, túto stredu prostredníctvom vyhlásenia informoval, že telesné pozostatky nájdené v "rozstrieľanom a podpálenom" aute boli identifikované ako Steninove. Hovorca Vyšetrovacieho výboru Ruskej federácie (SK Rossiji) Vladimir Markin však v rovnaký deň uviedol, že fotograf zahynul pri útoku ukrajinských vládnych jednotiek na kolónu utečencov. Ukrajinská Rada národnej bezpečnosti a obrany (RNBO) sa vyjadrila, že vládni vojaci nemajú s incidentom nič spoločné.
      

Ruské ministerstvo zahraničných vecí označilo okolnosti Steninovej smrti za šokujúce a požiadalo ukrajinskú stranu, aby veľmi dôsledne a nezaujato prešetrila okolnosti prípadu a "prísne potrestala páchateľov". V podobnom duchu sa vyjadrili aj niektoré vlády západných štátov. Stenin je už štvrtým ruským novinárom, ktorý počas konfliktu na Ukrajine zahynul pri výkone svojho povolania: o život prišiel kameraman Prvého kanálu ruskej televízie Anatolij Kľan, ako aj spravodajca programu Vesti Igor Korneľuk a technik Anton Vološin.

 

 

10:42 - Po nepokojnej noci sa Mariupolom opäť rozlieha delostrelecká paľba

Východne od ukrajinského prístavu Mariupol sa dnes opäť rozliehala delostrelecká paľba, informovala agentúra Reuters s odvolaním sa na očitého svedka. Podľa primátora Jurija Chotlubeja k mestu, ktoré leží na pobreží Azovského mora na juhu Doneckej oblasti, sa presunulo ukrajinské delostrelectvo, aby zastavilo proruské sily. 
      

Veliteľ jednej z jednotiek Národnej gardy dislokovanej v Mariupole zase Reuters informoval, že ich pozície boli ostreľované prakticky celú uplynulú noc. Vládnym silám sa zatiaľ darí odolávať tlaku protivníka, ktorý do boja nasadil tanky a delostrelectvo. Podľa vojenského analytika Dmytra Tymčuka je okrem úseku Mariupol-Novoazovsk situácia veľmi zložitá aj na severe Luhanskej oblasti - v okolí mesta Stanica Luhanskaja, ale aj v Donecku a Debaľceve. 
     

Agentúra UNIAN uviedla, že Tymčuk na základe zistení vojenskej rozviedky vyslovil predpoklad, že proruské sily sa snažia v okolí Mariupola presne zistiť pozície ukrajinskej armády, aby sa pripravili na útok. Miestne obyvateľstvo i vládne sily sa na útok proruských jednotiek chystajú už niekoľko dní - okolo mesta napríklad vykopali zákopy. Separatisti totiž minulý týždeň dobyli neďaleké mesto Novoazovsk a oznámili, že získanie kontroly nad Mariupolom je otázkou niekoľkých dní. Ukrajinská armáda vo štvrtok zvýšila stupeň pohotovosti svojich jednotiek v Mariupole. 
      

Strategicky dôležité mesto Mariupol je najväčším ukrajinským prístavom. Počas dlhých týždňov prebiehajúceho konfliktu ho dostala do rúk raz jedna, raz druhá strana. Cez prístav sa vyváža oceľ a leží na hlavných trasách, ktoré vedú od juhovýchodných hraníc s Ruskom do zvyšku Ukrajiny. Pre proruských povstalcov má význam aj preto, že môže slúžiť ako spojnica medzi Ruskom a Krymským polostrovom, ktorý Moskva v marci de facto anektovala. 

 

 

08:31 - Doneckí separatisti chcú 50 kilometrov širokú demilitarizovanú zónu

Samozvaná Donecká ľudová republika (DĽR) sa vyslovila za vytvorenie 50 kilometrov širokej demilitarizovanej zóny pozdĺž svojej hranice. Týmto spôsobom chce zabrániť provokáciám a ostreľovaniu svojho územia, informovala vo štvrtok agentúra RIA Novosti s odvolaním sa na hovorcu DĽR.

 

Podľa neho je prímerie s ukrajinskými vládnymi silami možné len v tom prípade, ak sa stiahnu do vzdialenosti, z ktorej nebudú schopné používať delostrelectvo, teda za 50 kilometrov širokú demilitarizovanú zónu pozdĺž hranice s DĽR. "Je to potrebné, aby sa zabránilo provokáciám a ostreľovaniu územia republiky," povedal pre RIA Novosti nemenovaný hovorca.
      

Vodcovia DĽR aj Luhanskej ľudovej republiky (LĽR) vyjadrili pripravenosť vyhlásiť dnes popoludní prímerie, ak dôjde k podpísaniu mierového plánu na rokovaniach v Minsku. Ochotu nariadiť zastavenie paľby vyjadril vo štvrtok aj ukrajinský prezident Petro Porošenko. Na summite NATO vo Walese povedal, že je pripravený vyhlásiť prímerie, ak dnes v Minsku dôjde k podpísaniu dohody, uviedla agentúra AP.

 

07:23 - USA pripravujú nové sankcie proti Rusku

Spojené štáty pripravujú ďalšie hospodárske sankcie proti Rusku za jeho zásahy na území Ukrajiny. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na vyhlásenie zástupcu americkej poradkyne pre národnú bezpečnosť Bena Rhodesa.
      

Rhodes v dnes na tlačovej konferencii v rámci summitu NATO vo Walese povedal, že na konečnom návrhu nových sankcií sa práve pracuje, ale nespresnil, ktorých rezortov by sa mali týkať. Podľa Rhodesa ide hlavne o to, aby Rusko platilo za vyhrocovanie situácie. Ak v tom bude Rusko pokračovať, budú aj USA stupňovať svoj tlak, vyhlásil Rhodes.

 

07:10 - Merkelová: Áno zintenzívneniu spolupráce s Ukrajinou, nie jej členstvu v NATO

Za zintenzívnenie spolupráce medzi Severoatlantickou alianciou (NATO) a Ukrajinou sa dnes v Newporte, dejisku dvojdňového summitu aliancie, vyjadrila nemecká kancelárka Angela Merkelová. Šéfka spolkovej vlády však súčasne zdôraznila, že nejde o členstvo Ukrajiny v NATO.
      

Merkelová ubezpečila Kyjev o solidarite aliancie v súvislosti s konfliktom na východe Ukrajiny a vyjadrila aj zásadnú pripravenosť na prijatie ďalších sankcií voči Rusku. Zároveň potvrdila aj pripravenosť na rokovania s ruskou stranou a v tejto súvislosti vyzdvihla nutnosť konať rozhodne, ale aj otvorene. "Táto dvojitá stratégia je z môjho pohľadu kľúčom k úspechu," citovala jej slová agentúra DPA.
      

Podľa Merkelovej sa dnes nehovorilo o členskými krajinami aliancie kontroverzne prijímanom možnom vypovedaní dohody NATO s Moskvou z roku 1997, ktorá sa dostane na program v piatok. Za takýto postup sú niektoré východoeurópske štáty, Merkelová je však striktne proti. Nemecká kancelárka verí, že sa aliancii podarí dosiahnuť konsenzus o spoločnom postoji.

 

 

07:03 - Porošenko: Niektorí partneri z NATO ponúkli Ukrajine dodávky zbraní

Ukrajinský prezident Petro Porošenko dnes povedal, že na piatkové rozhovory v Minsku, ktoré by mali ukončiť konflikt na Ukrajine, hľadí s opatrným optimizmom, napísala agentúra Reuters.

 

Porošenko už predtým vyhlásil, že ak sa v piatok v bieloruskej metropole Minsk uskutoční plánované stretnutie takzvanej kontaktnej skupiny zloženej zo zástupcov Ukrajiny, Ruska a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), vyhlási prímerie. "Na stretnutie hľadím s opatrným optimizmom," povedal na tlačovej konferencii v rámci summitu NATO vo Walese ukrajinský prezident.
      

Porošenko po rozhovoroch s partnermi z aliancie vyhlásil, že niektoré členské krajiny NATO ponúkli Ukrajine "smrtiace i nesmrtiace" vojenské vybavenie, vrátane "zbraní s vysokou presnosťou", uviedla agentúra DPA. Aliancia okrem toho prisľúbila obrannú pomoc Kyjevu vo výške 15 miliónov eur, povedal generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen. Malo by sa z nej financovať zlepšenie logistiky, veliacich a kontrolných systémov, komunikácie a kybernetickej obrany ukrajinskej armády, ako aj starostlivosť o zranených vojakov. 
      

Rasmussen na margo situácie na Ukrajine na summite aliancie povedal, že ak by malo Rusko na východe Ukrajiny ďalej intervenovať, svet na to musí rozhodne odpovedať, a to pomocou hlbších, rozsiahlejších a prísnejších hospodárskych sankcií, ktoré s konečnou platnosťou poškodia ruskú ekonomiku a uvrhnú Rusko do ešte väčšej izolácie.

 

 

06:40 - Separatisti podmieňujú prímerie s Kyjevom zárukami

Proruskí separatisti na východe Ukrajiny potrebujú "náležité záruky", že v prípade uzavretia prímeria s Kyjevom ho druhá strana dodrží. Vo štvrtok to pre agentúru Reuters vyhlásil povstalecký vodca Oleg Carjov, ktorého slová potvrdzujú chýbajúcu dôveru po tom, ako ukrajinský prezident Petro Porošenko na summite NATO vo Walese ohlásil zastavenie bojov. Porošenko chce prímerie nariadiť už v piatok, ak zástupcovia oboch strán konfliktu na rokovaniach v Minsku počas dňa odsúhlasia návrh mierového plánu. Podľa Carjova však "nebude žiadne prímerie bez garancií, pretože v minulosti už boli nejaké dohody o prímerí, ktoré Porošenko nedodržal".

 

"Potrebujeme náležité záruky, pretože nie všetci vojaci na ukrajinskej strane sa zodpovedajú Kyjevu," povedal povstalecký vodca v narážke na provládne milície. "Sú tu aj prápory sponzorované oligarchami. Nechceme, aby prímerie využili na naverbovanie ďalších ľudí a získanie ďalšieho vojenského vybavenia." Ruská tlačová agentúra Interfax medzitým uviedla, že východoukrajinskí separatisti vo štvrtok predložili vlastné návrhy prímeria s Kyjevom zodpovedajúce plánu, ktorý načrtol ruský prezident Vladimir Putin. Vodcovia samozvaných republík v Doneckej a Luhanskej oblasti podľa nej navrhujú vytvorenie "bezpečnostnej zóny" rozdelenej na päť sekcií, z ktorých by mali každú sledovať 40 pozorovatelia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). V záujme "stabilizácie situácie a zastavenia krviprelievania" chcú separatisti taktiež v rámci prímeria vytvoriť humanitárny koridor pre utečencov a prísun pomoci. 

 

Zástupcovia ukrajinskej vlády a separatistov, ale aj Ruska a OBSE sa v Minsku stretli už v pondelok, rokovania však po niekoľkých hodinách odročili na piatok. Povstalci pritom predložili vyjednávaciu platformu, v ktorej sa vzdali predošlej požiadavky na úplnú nezávislosť a vyjadrili pripravenosť rokovať o riešení rešpektujúcom územnú celistvosť Ukrajiny výmenou za širokú autonómiu východných provincií.

 

06:38 - Wales: NATO podporí ukrajinskú bezpečnosť 15 miliónmi eur

Generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen po štvrtkovom zasadnutí Komisie NATO-Ukrajina v rámci summitu vo Walese opäť tvrdými slovami kritizoval konanie Ruska na Ukrajine. Na rokovaní sa zúčastnil aj ukrajinský prezident Petro Porošenko, ktorému aliancia prisľúbila konkrétnu pomoc zameranú na zlepšenie bezpečnosti krajiny. Ide o pomoc v oblasti kybernetickej bezpečnosti, logistike, pri reforme obranného sektoru ale aj pri liečbe zranených v súčasnom konflikte prostredníctvom špeciálnych trustových fondov. Pomoc dosiahne hodnotu približne 15 miliónov eur. Ukrajina dostane od jednotlivých členských štátov NATO aj ďalšiu pomoc. Porošenko spresnil, že pôjde o pomoc vojensko-technického charakteru.

 

„Rusko dnes bojuje proti Ukrajine na Ukrajine. Ruskí vojaci a tanky bojujú proti ukrajinským silám,“ povedal novinárom Rasmussen na spoločnej tlačovej konferencii s ukrajinským lídrom. Dodal, že Rusko hovorí o mieri, no zatiaľ neurobilo jediný krok na jeho dosiahnutie. „Namiesto deeskalácie Moskva krízu prehlbuje,“ povedal. Dianie na Ukrajine podľa Rasmussena ohrozuje bezpečnosť a stabilitu celej euroatlantickej oblasti. Moskvu preto vyzvala okamžité stiahnutie tisícov ruských vojakov z hraničných regiónov Ukrajiny ako aj na zastavenie poskytovania podpory separatistom. V opačnom prípade sa Rasmussen vyslovil za prijatie ešte širších a tvrdších sankcií voči Ruskej federácii. 

 

Porošenko ocenil solidaritu a podporu, akú podľa jeho slov dostáva Ukrajina od členských krajín NATO. Pridal sa k Ramussenovej výzve na odchod ruských jednotiek z územia jeho krajiny. O nadchádzajúcich rokovaniach o prímerí povedal, že bude dôležité, aby mohla prípadné prímerie monitorovať Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). O prímerí budú rokovať v piatok v bieloruskom Minsku, kde sa plánujú stretnúť zástupcovia ukrajinskej vlády a separatistov, ale aj Ruska a OBSE. Porošenko v Newporte zopakoval aj úmysel jeho krajiny vstúpiť v budúcnosti do NATO, zdôraznil však, že toto členstvo závisí od uskutočnenie viacerých nevyhnutných reforiem.

 

 

06:35 - Ruské tanky podľa veľvyslanca zamierili k prístavu Mariupoľ

Ukrajinský veľvyslanec pri OSN Jurij Serhejev vo štvrtok vyhlásil, že z mesta Novoazovsk na juhovýchode Ukrajiny vyrazil smerom k významnému prístavu Mariupoľ konvoj ruských tankov a obrnených vozidiel, provládne sily a civilisti ho však zastavili. Podľa jeho vyjadrení pred novinármi sa štyri tanky, tri obrnené vozidlá a približne 50 vojakov dalo do pohybu ešte v ranných hodinách a v čase tlačovej konferencie stále pokračoval boj. Kolóna mala byť "s najvyššou pravdepodobnosťou" prieskumnou misiou na otestovanie obrany Mariupoľa, povedal veľvyslanec, ktorý takisto "s najvyššou pravdepodobnosťou" predpokladá, že Rusko sa snaží vytvoriť pozemný koridor medzi štátnou hranicou a už dávnejšie anektovaným Krymom ležiacim niekoľko stoviek kilometrov juhozápadne od Mariupoľa. Prímorské stredisko Novoazovsk ležiace pri ukrajinsko-ruskej hranici je od minulého týždňa obsadený ťažko vyzbrojenými povstalcami.

 

19:46 - Pri ostreľovaní Donecka zomrela žena

Najmenej jedna žena zahynula pri ostreľovaní východoukrajinského mesta Doneck, ktoré je baštou proruských separatistov, informovala dnes agentúra Reuters.
      

K ostreľovaniu mesta z ťažkých zbraní došlo len deň pred plánovanými rozhovormi o prímerí medzi vládou v Kyjeve a separatistami, ktoré sa budú konať v piatok v bieloruskej metropole Minsk. Podľa redaktora agentúry Reuters na múroch obytných domov v severnej časti Donecka zanechali pravdepodobne delostrelecké granáty veľké otvory, na uliciach bolo vidno kaluže krvi a úlomky muriva.
      

Pri ostreľovaní došlo k poškodeniu najmenej piatich budov vrátane kostola. Tie mali povybíjané okná a ich steny boli posiate stopami po črepinách z granátov. Mŕtvu ženu, ktorá mala oblečenú svetloružovú blúzku, prikryli miestni obyvatelia kusom plechu. Na obhliadku miesta incidentu prišli pozorovatelia z Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). 

 

19:41 - Merkelová mieni pokračovať v telefonickej diplomacii s Putinom

Nemecká kancelárka Angela Merkelová sa mieni aj v budúcnosti opierať o telefonickú diplomaciu v súvislosti s hľadaním politického riešenia ukrajinskej krízy. "Ak to budem považovať za potrebné a zmysluplné, aby sa dosiahol pokrok v duchu mierového politického riešenia konfliktu, budem prirodzene aj naďalej hovoriť s ruským prezidentom," citovala agentúra DPA z Merkelovej vyjadrenia pre piatkové vydanie novín Hannoversche Allgemeine Zeitung. Cieľom podľa kancelárky zostáva, aby sa Ukrajina slobodne a suverénne mohla rozhodovať o tom, akou cestou sa vyberie. Teraz je potrebné rýchlo dosiahnuť politické riešenie, dodala Merkelová.

 

Na otázku, či občas nemá pocit, že telefonáty s ruským prezidentom Vladimirom Putinom nemajú zmysel, ak tento krízu neustále vyostruje, kancelárka odpovedala, že napriek všetkým odlišným postojom je správne spolu hovoriť. Rozhovory podľa nej priniesli aj niekoľko pozitív, pričom menovala napríklad prezidentské voľby na Ukrajine alebo zriadenie tzv. kontaktnej skupiny za účasti predstaviteľov Ukrajiny, Ruska a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktorej členovia rokujú so separatistami.

 

18:37 - Vzbúrenci navrhujú vytvorenie bezpečnostnej zóny sledovanej OBSE

Vodcovia separatistov na východe Ukrajiny navrhli dnes Kyjevu podmienky prímeria zodpovedajúce sedembodovému plánu urovnania konfliktu na Ukrajine, ktorý v stredu predstavil ruský prezident Vladimir Putin. Informovala o tom agentúra Reuters.
      

Lídri samozvaných republík v Doneckej a Luhanskej oblasti navrhli vytvorenie "bezpečnostnej zóny" rozdelenej na päť sektorov, z ktorých každý by malo kontrolovať 40 pozorovateľov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. 

 

18:34 - Predseda parlamentu Kövér označil ukrajinskú krízu za "cirkus"

Za "cirkus" označil ukrajinskú krízu predseda maďarského parlamentu László Kövér. Stalo sa tak v stredu večer na podujatí v Budapešti, informovala dnes s odvolaním sa na mediálne zdroje rakúska agentúra APA. Kövér podľa nej vyjadril veľké porozumenie pre postoj Ruska a konštatoval, že cieľom spomínaného "cirkusu" je definitívne oddeliť Európu od Ruska. "Na Ukrajine prebieha manipulovaný proces, v ktorom sa dostalo najmenšej úlohy práve Ukrajincom," citoval dnes slová maďarského predstaviteľa internetový server mandiner.hu.

      

Ukrajinu označil László Kövér za súčasť nárazníkovej zóny, ktorá vznikla v čase spoločenských zmien. NATO vtedy prisľúbilo, že sa smerom na Východ nebude rozširovať a neumiestni rakety na nových hraniciach Ruskej federácie. Avšak aj Rusko má oprávnený nárok na bezpečnosť, ktorý treba rešpektovať, zdôraznil predseda maďarského parlamentu. Súčasne poprel, že by Budapešť realizovala proruskú politiku. Maďarskí politici nepovedali nič iného ako politici iných krajín Európskej únie. Navyše EÚ nemá ku konfliktu jednotné stanovisko.

 

18:02 - Ukrajina dostala od MMF druhú tranžu úveru takmer za 1,4 miliardy USD

Ukrajina získala druhú tranžu pohotovostného úveru od Medzinárodného menového fondu (MMF) v hodnote takmer 1,4 miliardy USD. Oznámilo to dnes ukrajinské ministerstvo financií. Informovala o tom agentúra RIA Novosti.
      

Ministerstvo v tejto súvislosti oznámilo, že približne 1 miliardu USD zo spomínanej tranže vláda použije na podporu štátneho rozpočtu. Celková hodnota tranže dosahuje 1,39 miliardy USD (1,07 miliardy eur), pričom hodnota dvojročného úveru, ktorý MMF schválil Ukrajine koncom apríla, predstavuje 17 miliárd USD. Spomínanú druhú tranžu odobril MMF koncom minulého týždňa.
      

V stredu 3. septembra ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk povedal, že Ukrajina by do konca roka mohla získať pomoc zhruba za 10,7 miliardy USD. Z toho 9,2 miliardy USD plánuje Kyjev použiť na splatenie dlhov. Jednou z vysokých dlhových položiek je aj dlh Ukrajiny voči ruskej plynárenskej spoločnosti Gazprom. Ten sa podľa ruskej firmy vyšplhal na viac než 5,3 miliardy USD.