MOSKVA - Ruský prezident Vladimir Putin v telefonickom rozhovore s ukrajinským prezidentom Petrom Porošenkom diskutoval o krokoch vedúcich k zastaveniu krviprelievania na Ukrajine. Informoval o tom dnes Putinov hovorca Dmitrij Peskov s tým, že názory prezidentov na viaceré možnosti riešenia konfliktu sa v "značnej miere" zhodujú.
19:39 - Peskov: Putinov plán prímeria na Ukrajine nerieši územný štatút
Návrh ruského prezidenta Vladimira Putina na kroky vedúce k prímeriu na východe Ukrajiny nerieši otázku štatútu územia, oznámil dnes jeho hovorca Dmitrij Peskov.
"Nie je to komplexný pán. Je to návrh na prioritné opatrenia a všetko ostatné je otázkou ďalších rokovaní," citovala agentúra Reuters Peskova. Takto reagoval na otázku o štatúte oblastí na východe Ukrajiny, na ktoré si robia nárok proruskí separatisti.
V záujme zastavenia krviprelievania na Ukrajine je podľa ruského prezidenta v prvom rade potrebné, aby znepriatelené strany zastavili paľbu a stiahli svoje jednotky do takej vzdialenosti od miest a dedín, aby neboli na dostrel delostrelectva a všetkých druhov raketových systémov. Putin navrhol rozmiestniť na východnej Ukrajine medzinárodných pozorovateľov, aby monitorovali dodržiavanie prímeria.
18:26 - Jaceňuk: Kyjev počíta do konca roka so zahraničnou pomocou za asi 11 mld. USD
Ukrajina predpokladá, že do konca roka získa zahraničnú pomoc v hodnote takmer 11 miliárd USD, z ktorých viac než 9 miliárd USD plánuje použiť na splácanie dlhov. Uviedol to dnes ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk. Informovala o tom agentúra RIA Novosti."Do konca roka by sme mali získať celkovo 10,7 miliardy USD. Z tejto sumy chce Ukrajina použiť 9,2 miliardy USD na splatenie dlhov, aby sme nemuseli oznámiť bankrot," povedal premiér.
V piatok 29. augusta Medzinárodný menový fond (MMF) schválil uvoľnenie splátky úveru pre Ukrajinu vo výške takmer 1,4 miliardy USD. Celkový dvojročný pohotovostný úver pre Ukrajinu schválil fond ešte koncom apríla a jeho hodnota dosahuje 17 miliárd USD.Aby mohol pôžičku využiť v plnej miere, Kyjev súhlasil s programom prísnych úsporných opatrení. Ten zahrňuje redukciu miest v štátnej správe, zvýšenie daní, predaj štátnych aktív a zvýšenie ceny plynu pre domácnosti.
18:13 - Porošenko dúfa, že mierový proces sa začne v piatok v Minsku
Ukrajinský prezident Petro Porošenko dnes vyjadril nádej, že mierový proces sa začne v piatok v bieloruskom Minsku. Vyzval politikov, aby podporili rokovania. "Pevne dúfam, že v piatok v Minsku sa konečne začne mierový proces... Ukrajinci plne podporujú (mier), zatiaľ čo politici sa chcú hrať na vojnu. Chcem povedať, že to nepripustím," citovala z Porošenkovho vyhlásenia agentúra Reuters.
V Minsku zasadne v piatok kontaktná skupina, ktorú tvoria zástupcovia Ukrajiny, Ruska a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Budú sa snažiť nájsť riešenie na ukončenie bojov medzi prokyjevskými jednotkami a proruskými separatistami na juhovýchode Ukrajiny.
18:05 - Zbrane pre Ukrajinu nie sú na programe summitu NATO, tvrdí nemecký činiteľ
Poslanie zbraní na Ukrajinu nie je na programe summitu NATO, ktorý sa tento týždeň bude konať vo Walese. Oznámil to dnes nemenovaný nemecký vládny činiteľ, ktorého citovala agentúra Reuters.
"Kancelárka a minister zahraničných vecí vždy tvrdili, že nevidia vojenské riešenie tohto konfliktu," uviedol zmienený zdroj. Zároveň dodal, že nevie o žiadnom návrhu zo strany akéhokoľvek členského štátu NATO na dodanie zbraní na Ukrajinu, aj keď nie je vylúčená možnosť podania bilaterálnych návrhov.
Na programe summitu nie je podľa nemeckého predstaviteľa ani členstvo Ukrajiny v aliancii, aj keď Kyjev je "jedným z najdôležitejších partnerov NATO", ktorý sa zúčastňuje zahraničných operácií vrátane Afganistanu.
17:57 - Kyjev postaví na hranici s Ruskom do pol roka múr
Ukrajinská vláda v stredu zverejnila plán vybudovať na hranici s Ruskom múr. V dokumente zverejnenom v stredu jeho dokončenie odhaduje na šesť mesiacov, pričom jeho cieľom bude posilnenie bariéry medzi Ukrajinou a Ruskom. Ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk potvrdil začiatok prác na múre, ktorého vybudovanie na takmer 2000 kilometrov dlhej hranici ešte v júni navrhol gubernátor Dnepropetrovskej oblasti Ihor Kolomojský. Odhad nákladov sa vtedy pohyboval na úrovni 100 miliónov eur.
Práve ukrajinské obvinenia z prekročovania hranice ruskými silami sú zdrojom najväčšieho napätia medzi oboma krajinami. Moskva a Kyjev sa navzájom obviňujú z eskalácie situácie na juhovýchode Ukrajiny, kde od apríla prebieha proruské povstanie. Hranica je však na niektorých miestach neoznačená, pričom koncom augusta ju prekročilo desať ruských výsadkárov. Podľa Moskvy tak urobili nechtiac, podľa vlády v Kyjeve išlo o dôkaz ruskej invázie.
17:46 - Jaceňuk: Putin chce zničiť Ukrajinu a obnoviť Sovietsky zväz
Cieľom ruského prezidenta Vladimira Putina je zničiť Ukrajinu a obnoviť Sovietsky zväz, vyhlásil dnes ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk. Putinom navrhovaný sedembodový mierový plán označil za snahu oklamať Západ v predvečer summitu NATO a vyhnúť sa novým sankciám.
"Skutočný Putinov plán je zničiť Ukrajinu a obnoviť Sovietsky zväz... Všetky predchádzajúce dohody uzavreté s Ruskom - v Ženeve, Normandii, Berlíne a Minsku - ruský režim ignoroval alebo drzo porušil," citovala z Jaceňukovho vyhlásenia agentúra Reuters.
Putin počas dnešnej návštevy Mongolska povedal, že sa s ukrajinským prezidentom Petrom Porošenkom do značnej miery dohodli na spôsobe urovnania konfliktu na východe Ukrajiny. Načrtol sedem krokov, ktoré obsahujú výmenu zajatcov či vytvorenie humanitárneho koridoru pre utečencov a doručenie pomoci.
17:20 - Sobotka dostal mandát odmietnuť časť sankcií EÚ voči Rusku
Ministri českej vlády splnomocnili dnes premiéra Bohuslava Sobotku, aby v rokovaniach o nových sankciách EÚ voči Rusku uplatnil pripomienky s ohľadom na záujmy ČR.
Sobotka pre server Novinky.cz avizoval, že sa bude snažiť ochrániť hlavne strojárenský export v oblasti takzvaných tovarov dvojakého určenia. "Vláda dnes poverila predsedu vlády a príslušných ministrov, aby rokovali o konečnej podobe sankcií v intenciách pripomienok rezortu a s dôrazom na spoločný postup EÚ," vyhlásil Sobotka po trojhodinovej schôdzi vlády, na ktorej sa zúčastnili aj veľvyslanci ČR v Rusku a na Ukrajine.
Proti obmedzeniu vývozu českých výrobkov dvojakého použitia, napríklad obrábacích strojov, sa už pred rokovaním vlády vyslovil minister obchodu a priemyslu ČR Jan Mládek (ČSSD). Embargo na export takýchto strojov by podľa neho negatívne postihlo českú ekonomiku. Ostatné pripravované sankcie EÚ by mali okrem iného obmedziť prístup ruských spoločností na kapitálové trhy. Opäť by sa mal rozšíriť zoznam ľudí, ktorým bude zmrazený majetok a zakázaný vstup do EÚ. Českí vyjednávači sa budú pokúšať uplatniť svoje pripomienky počas štvrtkových a piatkových rozhovorov o konečnej podobe nových sankcií.
17:06 - Na vojenskom cvičení na Ukrajine sa zúčastnia aj Poliaci
Čata poľských vojakov sa v polovici septembra zúčastní na medzinárodnom cvičení Rapid Trident na Ukrajine. Oznámil to dnes hovorca poľského ministerstva obrany Jacek Sonta.
Podľa neho Poľsko vyšle 35 vojakov na manévre, ktoré boli naplánované "pred nejakým časom". Hovorca veliteľstva vojsk USA v Európe Gregory Hicks uviedol, že manévre sa budú konať na západe Ukrajiny v dňoch 16.-26. septembra. Podľa agentúry PAP sa na cvičení okrem Poliakov zúčastní približne 200 amerických vojakov a ďalších 1100 z Ukrajiny, Azerbajdžanu, Británie, Kanady, Gruzínska, Nemecka, Lotyšska, Litvy, Moldavska, Nórska, Rumunska a Španielska.
17:03 - Putin predstavil svoj sedembodový plán na urovnanie krízy na Ukrajine
Ruský prezident Vladimir Putin dnes potvrdil, že jeho názory na spôsob riešenia krízy na Ukrajine sú veľmi blízke názorom ukrajinského prezidenta Petra Porošenka, uviedla agentúra Reuters s odvolaním sa na agentúru RIA Novosti.
Na základe telefonického rozhovoru dnes Putin počas presunu z ruského Blagoveščenska do mongolského Ulanbátaru "dal na papier pár návrhov a plán krokov" na urovnanie konfliktu na východnej Ukrajine. Dodal, že jeho mierový plán pozostáva zo siedmich bodov, spresnila agentúra RIA Novosti.
16:38 - Obama: NATO musí pomôcť posilniť ukrajinskú armádu
Americký prezident Barack Obama vyzval dnes Severoatlantickú alianciu, aby pomohla Ukrajine posilniť armádu. Počas návštevy Estónska taktiež zdôraznil, že NATO musí nechať svoj dvere otvorené pre nových členov.
Šéf Bieleho domu, ktorý sa vo štvrtok zúčastní na summite NATO v britskom Walese, zároveň obvinil Moskvu z "trúfalého útoku" na Ukrajinu, ktorej vládne sily bojujú na juhovýchode krajiny proti proruským separatistom.
"NATO musí prijať konkrétne záväzky, aby pomohlo Ukrajine modernizovať a posilniť bezpečnostné sily. Musíme urobiť viac, aby sme pomohli aj ďalším partnerom NATO, vrátane Gruzínska a Moldavska, posilniť ich obranu," povedal Obama v koncertnej sieni estónskej metropoly Tallinn.
O Ukrajine ako budúcom členovi NATO sa americký prezident explicitne nevyjadril. Vyhlásil, že Washington bude naďalej ponúkať ukrajinskej armáde pomoc vo forme výcviku či poradenstva. Obama taktiež vyzval európske krajiny, aby zvýšili svoje výdavky na obranu. Podľa agentúry Reuters iba Británia, Estónsko a Grécko uvoľnili vlani požadované minimálne výdavky na obranu, čo sú dve percentná HDP.
16:31 - Povstalci môžu ohroziť tranzit ruského plynu
Separatistickí povstalci na východe Ukrajiny môžu poškodiť infraštruktúru slúžiacu na tranzit ruského plynu a ohroziť tak jeho dodávky do zvyšku Európy. V stredajšom vyhlásení to uviedla Rada pre národnú bezpečnosť a obranu Ukrajiny, zatiaľ čo premiér Arsenij Jaceňuk avizoval nákup 10 miliárd kubických metrov plynu zo Slovenska a ďalších piatich miliárd z Maďarska a Poľska po tom, ako Rusko v júli pozastavilo vývoz na Ukrajinu v súvislosti s cenovým sporom. Cez ukrajinské územie vrátane oblastí kontrolovaných separatistami prechádza polovica dodávok pre ostatné krajiny Európy.
"Ruskí žoldnieri začali akcie, ktoré môžu viesť k zničeniu tranzitnej plynovodnej sústavy na prechodne okupovanom území. To môže predstavovať hrozbu pre dodávky plynu do Európy," uviedol poradný orgán ukrajinského prezidenta. "Ruskí banditi a teroristi úmyselne ničia energetický systém Ukrajiny s vedomím, že obnova bude stáť miliardy," povedal v stredu Jaceňuk, pričom opäť použil výrazy pripisujúce vinu východnému susedovi. Rusko počas vládnej schôdze prenášanej televíziou dokonca označil za "teroristický a agresorský štát", ktorý "ponesie zodpovednosť na základe medzinárodného práva". Vyjadril sa tak iba niekoľko hodín po telefonáte ukrajinského prezidenta Petra Porošenka s ruským náprotivkom Vladimirom Putinom o krokoch k dosiahnutiu prímeria na východe Ukrajiny. Podľa Porošenkovej kancelárie je výsledkom rozhovoru "dohoda o trvalom prímerí v Donbase", Putinov hovorca však vzápätí potvrdil, že Rusko sa naďalej nepovažuje za stranu konfliktu.
15:58 - Putin žiada povstalcov o zastavenie, Ukrajincov o stiahnutie
Ruský prezident Vladimir Putin počas stredajšej krátkej návštevy Mongolska vyzval povstalcov na východe Ukrajiny na zastavenie svojho postupu a ukrajinské vládne sily zároveň adresoval výzvu na stiahnuť svojich vojakov a zastavenie bombardovania. Podľa jeho slov by sa obe strany mali "okamžite skoordinovať a urobiť spoločne nasledujúce veci". Separatisti by mali podľa Putina "zastaviť svoje aktívne postupovanie v Doneckej a Luhanskej oblasti" a ukrajinská armáda by mala stiahnuť svoje sily do "bezpečnej vzdialenosti, ktorá by spravila delostrelecké a iné útoky na zaľudnené oblasti nemožnými".
14:53 - Postoj vlády k sankciám je podľa Kažimíra pragmatický
Postoj sociálnych partnerov a vlády SR k sankciám voči Rusku je podľa ministra financií Petra Kažimíra veľmi podobný, a to pragmatický. Vyhlásil to po dnešnom rokovaní kabinetu. Ako ďalej zhodnotil šéf rezortu financií, prvé kolo sankcií má aj negatívny vplyv na ekonomiku Európy. "Priame dopady v prípade Slovenska nie sú veľmi závažné, sú zatiaľ v miliónoch eur, hovorím o prvom kole sankcií. Tie nepriame dopady sú už ale závažnejšie, pretože sa týkajú hlavne potenciálu ekonomiky našich kľúčových obchodných partnerov," povedal Kažimír.
Podľa neho stále nie je dôvod na paniku, no pripustil, že v tejto situácii bude musieť rezort financií zrejme revidovať odhad rastu ekonomiky SR na budúci rok. "Nemyslím si, že to bude nejaká katastrofa, ale ten trend sa otáča práve pod vplyvom udalostí, ktoré sú v Európe, ale aj vo svete. Toto leto sa veľa zlých vecí udialo," poznamenal minister financií.
Zatiaľ však podľa Kažimíra nie je jasné, ktorých tovarov sa sprísnenie sankcií voči Rusku dotkne. "Čakáme na konkrétny návrh, konkrétne znenie druhého kola sankcií, o ktorých naši diplomati a diplomati ďalších európskych krajín rokujú aj dnes, aj v najbližších dňoch," konštatoval. Podľa ministra financií by malo ísť o tovary, ktoré sa môžu používať ako na vojenské, tak aj civilné účely.
"Vyjadrili sme, že najlepší je ten cieľový stav, keby už neboli žiadne sankcie, keby sa rozvíjal obchod aj s Ukrajinou, aj s Ruskom a keby Ukrajinci našli riešenie, ktoré je prospešné pre všetkých obyvateľov krajiny," vyhlásil po mimoriadnom rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady prezident Republikovej únie zamestnávateľov Marián Jusko. "Slovensko je členom EÚ a chceme týmto plnohodnotným, plnoprávnym členom zostať. Musíme teda pozerať aj na mienku našich partnerov v EÚ. Na strane druhej si želáme, aby sankcie neboli, aby bol normálny obchod medzi Ruskom a nami, medzi Ukrajinou a nami, pretože to je najlepšie riešenie. Samozrejme preferujeme politický prístup. Musíme však vedieť, aké sankcie a koho sa dotknú," doplnil.
Predstavenstvo Konfederácie odborových zväzov sa podľa slov predsedu Jozefa Kollára zhodlo na tom, že vláde dáva mandát zachovať si isté pozície v rámci EÚ. V otázke sankcií, ktoré by mali silný dopad na ekonomiku SR, to znamená podľa neho postupovať tak ako doteraz, a to odmietavým postojom. Podľa viceprezidenta Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR Jozefa Karlubíka Slovensku nehrozia len sankcie voči Rusku, ale sú tu aj druhé sankcie na strane našich vývozných partnerov v prípade, že postoj SR nebude konzistentný s politikou EÚ. "Hrozia tu nazvime to nepriame sankcie. Berieme a podporujeme názor premiéra, že treba byť pragmatický, vítame to, že sme zapojení do tejto diskusie a musíme skutočne zmapovať a konkretizovať sankcie, ktoré prídu, pretože doteraz, zatiaľ posledná vlna sankcií, zverejnená nebola," vyhlásil.
14:29 - Ukrajinská RNBO varuje pre sabotážami plynovodu na okupovaných územiach
Proruskí separatisti, ktorí na východe Ukrajiny bojujú s vládnymi silami, by mohli poškodiť infraštruktúru plynovodu, čo by mohlo spôsobiť problémy s dodávkou zemného plynu do Európy, upozornila dnes v Kyjeve ukrajinská Rada národnej bezpečnosti a obrany (RNBO).
Polovica zemného plynu vyvážaného z Ruska do Európy prechádza cez Ukrajinu, a to vrátane jej častí, ktoré sú momentálne pod kontrolou separatistov, pripomína agentúra Reuters. "Ruskí žoldnieri začali s konaním, ktoré by mohlo viesť k zničeniu tranzitného plynovodu na dočasne okupovaných územiach (východnej Ukrajiny)", uvádza sa vo vyhlásení RNBO, ktoré spresňuje, že by to mohlo ohroziť dodávky zemného plynu do Európy.
RNBO pripomenula výrok eurokomisára pre energetickú politiku Günthera Oettingera, ktorý varoval, že ruský prezident Vladimir Putin sa môže rozhodnúť "pre realizáciu scenára horšieho pre energetiku EÚ". Hovorca RNBO Andrij Lysenko uviedol, že proruské oddiely naďalej spôsobujú ukrajinskej ekonomike veľké škody. Poškodili napríklad časť plynovodu v Luhanskej oblasti, takže bez dodávok plynu je úplne 59 a čiastočne 23 sídiel v tejto oblasti.
Dodal, že na "okupovaných územiach" v Luhanskej oblasti dochádza k rabovaniu a krádežiam, pričom v niektorých oblastiach sa proruskí ozbrojenci uchýlili aj k vydieraniu vyhrážkami o znárodnení nehnuteľností presídlencov alebo utečencov v prípade, že sa do 11. septembra nevrátia do svojich domovov.
Niekoľko hodín po tom, ako dnes Moskva a Kyjev oznámili, že sa dohodli na krokoch, ktoré by mali viesť k ukončeniu násilností na východe Ukrajiny, agentúra Reuters s odvolaním sa na svojho spravodajcu hlásila z Donecka výbuchy delostreleckých granátov. Nad oblasťou, kde sa nachádza miestne letisko, sa vznášal oblak dymu. Podľa ukrajinských zdrojov separatisti vyhodili v letiskovom areáli do vzduchu štartovacie a pristávacie plochy.
Prezidenti oboch krajín Vladimir Putin a Petro Porošenko absolvovali telefonický rozhovor, ktorý dnes neskôr každá zo strán interpretovala rôzne - kým na Porošenkovej webovej stránke sa objavilo vyhlásenie, že sa dohodli na trvalom prímerí, Putinov hovorca tento výklad odmietol s tým, že Rusko sa o prímerí na Ukrajine dohodnúť ani nemohlo, keďže nie je účastníkom konfliktu.
14:21 - Merkelová: NATO bude chrániť pobaltské štáty, no nebude meniť zmluvy s Ruskom
Nemecká kancelárka Angela Merkelová dnes uviedla, že Severoatlantická aliancia bude garantovať zvrchovanosť pobaltských štátov, nebude však meniť svoje existujúce zmluvy s Ruskom. Informovala o tom agentúra Reuters.
"Môžeme rátať s tým, že suverenita pobaltských štátov je zaručená," uviedla Merkelová na tlačovej konferencii s mjanmarským prezidentom Theinom Seinom v Berlíne.
Merkelová dodala, že všetky rozhodnutia zo summitu NATO, ktorý sa bude vo štvrtok a v piatok konať vo Walese, budú v súlade so zmluvami medzi alianciou a Ruskom. NATO však musí posilniť svoju schopnosť reagovať rýchlo. "Musíme vyhovieť týmto krajinám a reakčné časy niekoľkých mesiacov nie sú skutočnou pomocou," uviedla.
13:40 - Nemecko poskytne ukrajinskej armáde ochrannú výstroj a zdravotnícku pomoc
Nemecko dodá ukrajinskej armáde ochranné vybavenie a zdravotnícku pomoc. Deň pred začiatkom summitu NATO vo Walese, na ktorom budú lídri hovoriť o tom, ako reagovať na konflikt na východe Ukrajiny, to dnes oznámila hovorkyňa nemeckej vlády.
"Nemecká vláda má niekoľko žiadostí o vývoz ochrannej výstroje pre ukrajinské ozbrojené sily. Rezorty už uzavreli posudzovanie s pozitívnym výsledkom," citovala hovorkyňu agentúra Reuters. Schválená podľa nej bola aj žiadosť o mobilné vojenské nemocnice.
Noviny Nordwest-Zeitung informovali, že Nemecko dodá nepriestrelné vesty, ako aj zdravotnícku pomoc a mobilné nemocnice. Nemecká kancelárka Angela Merkelová vylúčila dodávky zbraní na Ukrajinu a zdôraznila, že tamojšia kríza nebude mať vojenské riešenie. Západné krajiny obviňujú Moskvu z toho, že vysiela kolóny obrnených vozidiel s vojakmi na východ Ukrajiny, kde sa päťmesačný konflikt v poslednom týždni výrazne naklonil v prospech proruských vzbúrencov, ktorí postupujú na novom fronte k dôležitému prístavu, dodáva Reuters.
13:23 - Jaceňuk: Ukrajina prijme novú doktrínu a pred Ruskom sa ochráni aj "múrom"
Ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk zopakoval dnes želanie svojej krajiny stať sa plnoprávnym členským štátom NATO. Stalo sa tak v predvečer summitu NATO vo Walese, kde sa má hovoriť aj o reakcii aliancie na vývoj udalostí na východe Ukrajiny.
Kyjev podľa Jaceňuka počíta s tým, že NATO mu udelí štatút osobitného partnera. "Partnera číslo jeden," dodal Jaceňuk, ktorý ale súčasne poznamenal, že "najsprávnejšie by bolo rozhodnutie aliancie o členstve Ukrajiny v NATO".
Dodal, že kyjevská vláda očakáva, že aj USA udelia Ukrajine štatút kľúčového spojenca. Na dnešnom zasadnutí ukrajinskej vlády Jaceňuk informoval, že kabinet navrhuje prijať novú štátnu obrannú doktrínu "s presnou definíciou, kto je agresor, kto je hrozbou". Ruská federácia má byť v doktríne označená za jediné ohrozenie a agresora, ktorý ohrozuje územnú celistvosť Ukrajiny, informovala agentúra ITAR-TASS.
Potvrdil tiež, že Ukrajina má v pláne vybudovať na hraniciach s Ruskom, ktoré označil za teroristický štát, "skutočnú štátnu hranicu". Podľa agentúry UNIAN v Černigovskej oblasti už na ukrajinskej strane začali upevňovať spoločnú hranicu s Ruskom - robia sa tam výkopové práce a plánuje sa vztýčenie "múrov". Má ísť o dva metre vysokú sústavu kovového oplotenia, spevnenú kovovými stĺpmi a zapustenú do zeme. Nad celou konštrukciou má byť ešte 25 centimetrov vysoký pás z ostatného drôtu.
S plánom na výstavbu ochranného oplotenia prišiel gubernátor Dnepropetrovskej oblasti Ihor Kolomojskyj. Podľa projektu by pozdĺž spoločnej hranice mal vyrásť ochranný val s dĺžkou 1974 kilometrov. Kolomojského námestník Boris Filatov v polovici augusta pre UNIAN spresnil, že nepôjde o taký mohutný múr, aký postavil Izrael na hraniciach s palestínskym územím. Náklady na výstavbu bariéry sa odhadujú na 100 miliónov eur. Na výstavbu má prispieť aj súkromný sektor.
13:07 - Obama: Rusko musí prestať zasahovať na Ukrajine, ak má fungovať prímerie
Americký prezident Barack Obama dnes povedal, že prímerie na Ukrajine bude fungovať, iba ak Rusko prestane predstierať, že sa neangažuje v konflikte, a prestane posielať vojakov a zbrane na Ukrajinu.
"Nemožno dosiahnuť reálne politické riešenie, ak Rusko de facto hovorí, že pod pláštikom separatistov, ktorí nie sú domáceho pôvodu, bude pokračovať vo vysielaní tankov, vojakov, zbraní a poradcov a jediným možným riešením (podľa Moskvy) je, ak sa Ukrajina vzdá svojho územia alebo zvrchovanosti," citovala Obamove slová na tlačovej konferencii v estónskom Tallinne agentúra Reuters.
Obama tam oznámil, že USA posilnia svoju vojenskú prítomnosť v pobaltských krajinách - na leteckej základni Amari v Estónsku umiestnia viac, nepovedal o koľko, vojakov i letectva. V súčasnosti sa na základni nachádza 150 amerických príslušníkov. Plánované posilnenie americkej prítomnosti musí ešte podľa agentúry DPA schváliť Kongres.
Záväzok Severoatlantickej aliancie voči bezpečnosti Estónska je "neochvejný, neporušiteľný a večný," povedal Obama na spoločnej tlačovej konferencii s estónskym prezidentom Toomasom Hendrikom Ilvesom. Európski členovia NATO musia odviesť svoj spravodlivý podiel z výdavkov na obranu, aby posilnili alianciu, vyzdvihla z jeho vystúpenia v Tallinne deň pred začatím summitu NATO vo Walese agentúra Reuters. Estónsko a USA sú podľa slov šéfa Bieleho domu dve zo štyroch krajín aliancie, ktoré si plnia povinnosť a odvádzajú na obranu dve percentá svojho HDP.
Obama a Ilves budú dnes viesť širšie bezpečnostné rokovania s prezidentmi Lotyšska a Litvy Andrisom Bérziňšom a Daliou Grybauskaite. Všetky tieto tri bývalé sovietske republiky s obavami sledujú údajnú podporu Moskvy východoukrajinským separatistom, keďže každá z nich má vlastnú ruskú menšinu. Potom Obama odletí do Walesu, kde sa vo štvrtok začína dvojdňový summit NATO. Barack Obama je po Georgeovi W. Bushovi druhým úradujúcim americkým prezidentom, ktorý navštívil Estónsko. Bush tam bol v roku 2006.
Zľava: Americký prezident Barack Obama a Estónsky prezident Toomas Hendrik Ilves
12:36 - Vládne sily sa stiahli z pozícii v DĽR, separatisti nevedia dôvod
Proruskí separatisti na východe Ukrajiny obsadili územia, z ktorých sa stiahli vládne sily. Ruská štátna televízia informovala, že pod ich kontrolou je letisko v Donecku, ktoré je najväčšie v regióne Donbasu. Vodcovia separatistických jednotiek spresnili, že vládne jednotky sa sťahujú zo svojich pozícií na území samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR).
"Nevieme, prečo to urobili," uvádza sa na webovej stránke separatistov Novorosinform.org s odvolaním sa na vyhlásenie jedného z veliteľov. Novorosinform.org špekuluje, že vládne sily sa možno teraz chcú sústrediť na obranu Záporožskej a Dnepropetrovskej oblasti. Zdroj pripustil, že môže ísť aj o preskupenie síl alebo sa "(v Kyjeve) konečne dovtípili, že útoky na DĽR sú bezperspektívne". Novorosinform.org priniesla aj správu, že odstupujúce vládne sily sa údajne pripravujú vyhodiť do vzduchu tepelnú elektráreň v Luhansku. Do areálu v utorok vošlo viac ako desať nákladných a bojových vozidiel pluku Ajdar, čo potvrdili údajne aj zamestnanci elektrárne.
Zmätok ohľadom vývoja na Ukrajine dnes spôsobila rozdielna interpretácia telefonického rozhovoru, ktorý spolu mali prezidenti Ukrajiny a Ruska Petro Porošenko a Vladimir Putin. Kým na Porošenkovej oficiálnej webovej stránke sa objavilo oznámenie, že sa dohodli na trvalom prímerí, Putinov hovorca Dmitrij Peskov zdôraznil, že ruský prezident sa s Porošenkom na prímerí dohodnúť nemohol, keďže Ruská federácia nie je stranou konfliktu na východe Ukrajiny.
Podpredseda vlády DĽR Vladimir Anťufejev dnes v telefonickom rozhovore s agentúrou Reuters vyhlásil, že údajné rokovania o prímerí medzi Ukrajinou a Ruskom boli "provokáciou", pretože Rusko nie je účastníkom konfliktu. Anťufejev pripomenul, že stiahnutie ukrajinských jednotiek "z nášho územia" je hlavnou podmienkou pre obnovenie mieru v oblasti obsadenej proruskými separatistami. "Je to jediný rozumný spôsob," vyhlásil.
Medzičasom na oznámenie o prímerí reagovali aj proruskí separatisti, ktorí vyjadrili pochybnosť, že dôjde k jeho rešpektovaniu zo strany vládnych síl, pretože Porošenko podľa ich názoru nekontroluje všetky jednotky podieľajúce sa na vládnej operácii na juhu a východe Ukrajiny. Veliteľ pluku Ajdar Serhij Meľnyčuk zasa pre televíziu 112 Ukrajina deklaroval, že jeho vojaci sa podriadia rozkazu zastaviť paľbu, ale dodal, že také nariadenie zatiaľ neprišlo.
Agentúra Interfax citovala Miroslava Rudenka, poslanca parlamentu DĽR, ktorý uviedol, že ak "ukrajinská strana dodrží svoje sľuby ohľadom prímeria, sme pripravení na politické riešenie procesu". Podľa OSN si konflikt na Ukrajine vyžiadal už viac ako 2600 obetí na životoch. Svoje domovy na východnej Ukrajine opustilo vyše milióna ľudí.
12:09 - Padli dvaja Česi, bojujúci v radoch separatistov na východe Ukrajiny
Dvaja Česi, bojujúci v radoch proruských separatistov proti vládnym vojakom, údajne padli na východe Ukrajiny. Komunisti v moravskosliezskom okresnom meste Frýdek-Místek s odvolaním sa na webovú stránku Rusvesna.su uviedli, že Ivo Stejskal a Vojtěch Hlinka zahynuli pri dedine Miusynsk.
Obaja muži padli 12. augusta, informovala webová stránka Okresného výboru KSČM Frýdek-Místek. Podľa šíriacich sa správ z posledných dní Čechov na mieste pochovali, doplnil dnes spravodajský server iDNES.cz. Správu však vzhľadom na prebiehajúce boje nie je možné overiť. David Frous z tlačového odboru ministerstva zahraničných vecí pre iDNES.cz povedal, že český zastupiteľský úrad nerieši nijaké oznámenie ukrajinskej strany o smrti českých občanov na Ukrajine. Ak však mužov pochovali separatisti, centrálne úrady v Kyjeve vôbec nemusia byť informované o ich smrti.
Slovenskému portálu Čas.sk potvrdil správu o smrti oboch Čechov už 30. augusta ďalší český bojovník v radoch separatistov, Oldřich Grund. Ivo Stejskal sa do pozornosti médií dostal v polovici júna, keď v maskáčoch vystúpil na pódium vo východoukrajinskom meste Doneck. Protivládne naladenému davu demonštrantov povedal svoje meno a uviedol, že pochádza z Brna. Boje v Donbase označil za genocídu, ktorú páchajú kyjevské vojenské jednotky na tamojšom obyvateľstve. Dedina Miusynsk sa nachádza neďaleko miesta, kde sa zrútilo zostrelené lietadlo malajzijských aerolínií, medzi mestami Antracyt a Torez.
12:01 - Putin sa nemohol s Porošenkom dohodnúť na prímerí
Hovorca moskovského Kremľa Dmitrij Peskov dnes vyhlásil, že prezidenti Ruska a Ukrajiny Vladimir Putin a Petro Porošenko sa nemohli dohodnúť na prímerí, keďže Rusko nie je účastníkom konfliktu na Ukrajine. Informovala o tom agentúra RIA Novosti.
Peskovove slová sú reakciou na vyhlásenie zverejnené na Porošenkovej webovej stránke, v ktorom sa píše, že v telefonickom rozhovore Putina s Porošenkom "bola dosiahnutá vzájomná dohoda ohľadne krokov, ktoré umožnia nastolenie mieru" na Ukrajine. Peskov sa priamo o prímerí nezmenil. "Putin a Porošenko nehovorili o zastavení paľby na Ukrajine, lebo Ruská federácia nie je stranou konfliktu; len posudzovali, ako riešiť konflikt" na východe Ukrajiny, uviedol Peskov podľa RIA Novosti.
"Putin a Porošenko skutočne rokovali o krokoch, ktoré by umožnili zastavenie paľby medzi oddielmi hnutia odporu a ukrajinskými silovými jednotkami," potvrdil Peskov. Zdôraznil, že "dohovárať sa na prímerí Rusko fyzicky nemôže, keďže nie je stranou konfliktu". Peskov, ktorý médiá o telefonáte hláv štátov informoval skôr než Kyjev, uviedol, že názory prezidentov na viaceré možnosti riešenia konfliktu sa v "značnej miere" zhodujú. Peskov podľa ruských agentúr RIA Novosti a Interfax spresnil, že prezidenti posúdili aj humanitárnu krízu na Ukrajine.
11:28 - Rusko žiada prísny trest pre vinníkov smrti fotografa Stenina
Ruská tlačová agentúra RIA Novosti dnes informovala, že na východe Ukrajiny zahynul jeden z jej fotoreportérov, Andrej Stenin, ktorý bol od začiatku augusta považovaný za nezvestného.
Jeho kolegovia - aj za podpory žurnalistov zo zahraničia - spustili kampaň na oslobodenie tohto 33-ročného novinára, pretože predpokladali, že sa dostal do zajatia ukrajinskej armády. Kyjevská vláda vyhlasovala, že o osude Stenina, ktorý sa pohyboval v oblastiach kontrolovaných proruskými separatistami, nemá nijaké správy.
Podľa dostupných informácií sa Stenin 6. augusta so svojím autom pripojil ku kolóne vozidiel s utečencami, ktoré opúšťali pod ochranou proruských separatistov Doneck. Kolóna sa však v oblasti mesta Snižne dostala pod paľbu ukrajinských vládnych síl. Steninovo auto dostalo priamy zásah. Dmitrij Kiseľov, generálny riaditeľ RIA Novosti, pre ktorú Stenin pracoval, dnes prostredníctvom vyhlásenia informoval, že telesné pozostatky nájdené v "rozstrieľanom a podpálenom" aute boli identifikované ako Steninove. Hovorca Vyšetrovacieho výboru Ruskej federácie Vladimir Markin však dnes informoval, že fotograf zahynul pri útoku ukrajinských vládnych jednotiek na kolónu utečencov.
Ruské ministerstvo zahraničných vecí označilo dnes okolnosti Steninovej smrti za šokujúce a požiadalo ukrajinskú stranu, aby veľmi dôsledne a nezaujato prešetrila okolnosti prípadu a "prísne potrestala páchateľov". Súčasne Moskva vyzvala Západ, nech vyvinie na Kyjev tlak, aby prestal novinárom brániť vo výkone ich povolania. Marija Zacharovová z tlačového odboru ruského MZV na svojej facebookovej stránke napísala, že "štvanica na novinárov sa na Ukrajine stala zámernou".
Zväz novinárov Ruska kritizoval ukrajinské vedenie, že konalo nečestne, keď deklarovalo ochotu pomôcť pri pátraní po nezvestnom novinárovi a vymeniť ho prípadne za zajatú ukrajinskú pilotku Nadeždu Savčenkovú, pričom Stenin bol už v tom čase po smrti. Sústrasť Steninovým príbuzným a priateľom vyjadril dnes aj ruský prezident Vladimir Putin. Pohreb novinára sa uskutoční v piatok v Moskve. V nedeľu si jeho kolegovia pripomenú jeho pamiatku v rámci Dňa solidarity s novinármi, ktorí zahynuli pri výkone svojej profesie.
10:57 - Na východe Ukrajiny zabili fotografa RIA Novosti
Ruská štátna tlačová agentúra RIA Novosti v stredu informovala, že jeden z jej fotografov prišiel o život na východe Ukrajiny. Tridsaťtriročný Andrej Stenin bol nezvestný od začiatku augusta. Dmitrij Kiseľov pôsobiaci vo funkcii generálneho riaditeľa Rossija Segodnija, pod ktorú patrí aj agentúra RIA Novosti, v oficiálnom stanovisku uviedol, že novinárove telesné pozostatky našli v zhorenom aute neďaleko povstalcami ovládaného Donecka. Steninovo auto podľa neho zachvátili plamene po tom, ako sa dostal pod paľbu ukrajinských jednotiek. Jeho kolegovia v Rusku už dávnejšie spustili kampaň za jeho prepustenie, pričom trvali na tom, že ho zajala ukrajinská armáda. Kyjev tieto podozrenia odmietol. Kiseľov informoval, že Stenin nebol zajatý, trvá však na tom, že ho zabili Ukrajinci.
09:53 - Putin a Porošenko hovorili o kríze, našli spoločnú reč
Ruský prezident Vladimir Putin v telefonickom rozhovore s ukrajinským prezidentom Petrom Porošenkom diskutoval o krokoch vedúcich k zastaveniu krviprelievania na Ukrajine. Informoval o tom dnes Putinov hovorca Dmitrij Peskov s tým, že názory prezidentov na viaceré možnosti riešenia konfliktu sa v "značnej miere" zhodujú.
Peskov podľa ruských agentúr RIA Novosti a Interfax spresnil, že prezidenti posúdili vojenskú a humanitárnu krízu na Ukrajine a vymenili si názory na kroky, ktoré treba spraviť v prvom rade, aby sa krviprelievanie na juhovýchode Ukrajiny skončilo čo najrýchlejšie.
Prezidenti Ukrajiny a Ruska sa osobne stretli naposledy v noci na 27. augusta po rokovaniach vo formáte Colná únia-Ukrajina-EÚ v Minsku. Ich rozhovor sa uskutočnil sa zavretými dverami a bol ich prvým spoločným rokovaním. Agentúra ITRA-TASS pripomenula, že Porošenko a Putin sa krátko stretli aj začiatkom júna v Normandii, počas osláv výročia vylodenia spojencov, ale ich kontakt - v prítomnosti nemeckej kancelárky Angely Merkelovej a francúzskeho prezidenta Francoisa Hollanda - bol veľmi krátky a skôr spoločenského charakteru.
Po rokovaniach v Minsku Putin novinárom povedal, že s Porošenkom rokovali o všetkých aspektoch rusko-ukrajinských vzťahov, vrátane ekonomických. Podľa jeho slov analyzovali aj situáciu na juhovýchode Ukrajiny a zhodli sa na nevyhnutnosti čo najrýchlejšieho vyhlásenia prímeria, ako aj na politickom riešení celého komplexu problémov súvisiacich s konfliktom.
Po osobnom stretnutí však nasledovalo z úst oboch politikov viacero vyhlásení, ktoré vyvolali pochybnosti o možnosti skorého vyriešenia krízy na Ukrajine. Porošenko tak začiatkom týždňa obvinil Rusko z "priamej a otvorenej agresie" v mestách Luhansk a Doneck, ktoré sú v rukách povstalcov. Putin zasa 31. augusta v televíznom interview vyzval na inkluzívne rokovania v rámci Ukrajiny, ktoré by mali definovať vzájomné vzťahy Kyjeva s východoukrajinskými regiónmi, a nevyslovil sa za štátnosť tzv. Novoruska.
Jeho výrok časť novinárov a analytikov interpretovala ako vyslovenie sa za štátnosť Novoruska, ako Moskva označuje východnú časť Ukrajiny. Putinov výrok neskôr pre médiá korigoval hovorca Peskov, keď vyhlásil, že Putin sa nevyslovil za vytvorenie nového štátu. Hovorca tlmočil stanovisko Kremľa, že oblasti na východe Ukrajiny majú zostať súčasťou tohto štátu.
Prebiehajúci konflikt na východe označil Peskov za vnútornú záležitosť Ukrajiny. "Toto nie je konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou," vyhlásil Peskov a na otázku, či Novorusko má zostať súčasťou Ukrajiny, odpovedal: "Samozrejme." Niekoľko európskych médií tento týždeň citovalo slová šéfa Európskej komisie Josého Manuela Barrosa, podľa ktorých Putin v súkromnom rozhovore povedal, že ak budú ruské sily chcieť, môžu do dvoch týždňov zabrať ukrajinské hlavné mesto Kyjev.
17:39 - Armáda hlási prítomnosť ruských síl v Donecku i Luhansku
Ukrajinské sily na východe krajiny bojujú nielen proti separatistom, ale aj proti ruským vojskám, ktorých prítomnosť pozorujú v oboch najväčších centrách povstania. V utorok to vyhlásil plukovník Andrij Lysenko, hovorca Rady pre národnú bezpečnosť a obranu Ukrajiny, zatiaľ čo minister obrany Valerij Heletej informoval o rozšírení stratégie boja o nového nepriateľa a varoval pred "veľkou vlasteneckou vojnou" s "desiatkami tisíc" obetí na životoch. Lysenko sa pred novinármi vyjadril, že prítomnosť ruských vojakov hlásili z Donecka, Luhanska i ďalších miest na východe Ukrajiny, čo však nebolo možné nezávisle overiť. Informoval tiež o usmrtení ďalších 15 príslušníkov ukrajinských síl v priebehu predošlého dňa.
17:18 - Jobbik chce zriadiť okrúhly stôl o situácii Maďarov na Ukrajine
Maďarská opozičná ultrapravicová strana Jobbik dnes navrhla zriadiť okrúhly stôl, ktorý by sa zaoberal situáciou Maďarov žijúcich v Zakarpatskej oblasti Ukrajiny.
Podľa agentúry MTI predseda Jobbiku Gábor Vona povedal, že predstavitelia politických organizácií zakarpatských Maďarov, maďarských cirkví na Ukrajine, maďarskí poslanci ukrajinského parlamentu, zástupcovia maďarskej vlády a parlamentných strán v Maďarsku by mali čo najskôr zasadnúť, aby sformulovali rýchle a účinné riešenia na aktuálne otázky súvisiace s ukrajinskou krízou.
Okrúhly stôl by mal zasadať pravidelne - podľa návrhu Vonu dvojtýždenne. Konflikt bude zrejme dlhotrvajúci, pričom situácia Maďarov v Zakarpatskej oblasti je kritická, dodal predseda Jobbiku. "Vedenie Ukrajiny neponúka žiadne záruky na dodržiavanie práv tam žijúcich," konštatoval Vona, podľa ktorého zakarpatským Maďarom hrozí účasť vo vojne, ktorá "nie je ich vojnou". Dlhodobým cieľom je vytvorenie maďarsko-rusínskej autonómie v Zakarpatskej oblasti, zdôraznil predseda Jobbiku.
15:28 - Nové sankcie možno postihnú aj ruského ministra obrany
Niektoré členské krajiny Európskej únie navrhujú zaradenie ruského ministra obrany Sergeja Šojgu na existujúci zoznam osôb postihnutých sankciami. Uviedli dnes nemenované diplomatické zdroje z prostredia EÚ. Nastávajúca šéfka diplomacie EÚ Federica Mogheriniová dnes v Bruseli uviedla, že Európska komisia pracuje na projekte rozšírenia sankcií voči Moskve v súvislosti s prítomnosťou ruských vojakov a zbraní na východe Ukrajiny. Ďalší balík sankcií by mohol byť prijatý už v piatok (5.9).
Nové sankcie by mali na "čierny zoznam" osôb, ktoré majú zákaz vstupu do EÚ a zmrazené aktíva v rámci Európy, pridať aj meno ruského ministra obrany.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies