BUDAPEŠŤ - Neznáma ozbrojená skupina zajala na východe Ukrajiny občana Maďarska, ktorý prechádzal cez jednu z tamojších nepokojných oblastí autom s maďarskou poznávacou značkou.
17:22 - Fico: Za súčasný stav si môže z väčšej časti Ukrajina sama
Za podstatnú časť svojich problémov si môže Ukrajina sama. Na dnešnom seminári s nemeckými investormi to v Bratislave povedal slovenský premiér Robert Fico. Dodal, že súčasný stav je dôsledkom neschopnosti Ukrajiny riadiť vlastný štát a organizovať vnútorné veci. "Toto je z väčšej miery problém Ukrajiny ako takej," konštatoval predseda vlády.
Pri ďalších rozhodnutiach v súvislosti s Ukrajinou chce Fico v maximálnej miere uplatniť racionálny prístup, v rámci ktorého chce presadzovať predovšetkým národné záujmy Slovenska. Medzi ne patrí podľa jeho slov aj dobrý hospodársky rast, ktorý môže byť ohrozený práve ukrajinsko-ruským konfliktom a uvalením najprísnejších ekonomických sankcií na Rusko zo strany Európskej únie (EÚ).
"Veď by bolo zlé, keby sme teraz obetovali takéto dôležité veličiny v prospech politického súboja, s ktorým Slovensko dohromady nič nemá," vyhlásil Fico. Podľa jeho slov by mohlo sprísnenie ekonomických sankcií voči Rusku spôsobiť pokles hospodárskeho rastu SR o dva percentuálne body hrubého domáceho produktu (HDP) za rok.
17:19 - Druhý prieskum predpovedá víťazstvo Porošenka už v prvom kole volieb
Horúci favorit ukrajinských prezidentských volieb, "čokoládový kráľ" Petro Porošenko je na ceste k víťazstvu už v prvom kole hlasovania, ktoré sa bude konať v nedeľu. Vyplýva to z dnes zverejnených výsledkov prieskumu, ktorý podobne ako predchádzajúci prieskum naznačuje, že Porošenko získa absolútnu väčšinu hlasov.
Agentúra Reuters uviedla, že Porošenko podľa nového prieskumu získa najmenej 53,2 percenta odovzdaných hlasov. Jeho najväčšia konkurentka, bývalá premiérka a líderka strany Vlasť Julija Tymošenková za ním výrazne zaostáva so ziskom 10,1 percenta hlasov. Tretie miesto v prieskume obsadil bankár Serhij Tihipko, ktorého by volilo 8,8 percenta opýtaných. Tihipko má najväčšiu podporu na ruskojazyčnom východe Ukrajiny, kde hrozí narušovanie volieb zo strany separatistov.
V prieskume odpovedalo 6200 respondentov. Spoločne ho v dňoch 8.-13. mája uskutočnili tri agentúry, napísal Reuters. Ak by žiaden z prezidentských kandidátov v prvom kole hlasovania nezískal vyše 50 percent hlasov, uskutočnilo by sa 15. júna druhé kolo volieb, v ktorom by sa rozhodlo medzi dvoma vedúcimi kandidátmi.
16:40 - Na Ukrajine žije už 10-tisíc vysídlencov
Na Ukrajine žije v súčasnosti pre prebiehajúci konflikt už 10-tisíc vnútorne vysídlených osôb a tento počet naďalej rastie. Uvádza sa to v utorňajšej správe Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR). Ten sa podľa slov hovorcu Adriana Edwardsa snaží pomôcť vysídlencom nájsť nové domovy a poskytnúť im aj ďalšiu pomoc.
"Úzko spolupracujeme s miestnymi úradmi, ďalšími agentúrami OSN ako aj mimovládnymi organizáciami, aby sme pomohli najviac postihnutým," uviedol Edwards na tlačovej konferencii v Ženeve. Vysídlencom pritom agentúra poskytuje právnu a finančnú pomoc a snaží sa im nájsť aj dočasné prístrešky.
15:49 - EK vyplatila Ukrajine prvú časť úveru v sume 100 miliónov eur
Európska komisia (EK) vyplatila v utorok Ukrajine prvú tranžu sľúbeného úveru vo výške 100 miliónov eur. Ďalších 500 miliónov eur komisia uvoľní v závislosti na plnení dohodnutých požiadaviek stanovených v dohode s Medzinárodným menovým fondom (MMF). Vyplatené financie tvoria súčasť takzvaného Programu makroekonomickej pomoci, v rámci ktorého Ukrajina získa od Európskej únie 1, 6 miliardy eur na posilnenie stagnujúcej ekonomiky. EK v marci prisľúbila Kyjevu úvery a pôžičky v celkovej hodnote 11 miliárd eur, z ktorých tri miliardy pôjdu z rozpočtu únie, tri poskytne Európska investičná banka a ďalších päť Európska banka pre obnovu a rozvoj.
15:04 - V pásme do 10 kilometrov od hranice nie sú ruskí vojaci ani technika
Ukrajinská pohraničná služba dnes oznámila, že v pásme do približne desať kilometrov od štátnej hranice s Ukrajinou nebadať žiadne ruské jednotky.
Ako spresnil poradca riaditeľa ukrajinskej pohraničnej služby Serhij Astachov, v pondelok pri leteckej obhliadke štátnej hranice neboli zistené žiadne prípady porušenia platných zmlúv ani žiadny pohyb vojenských kolón cez ukrajinsko-ruskú hranicu.
Dodal, že z lietadla obhliadli 820 kilometrov spoločných hraníc s Ruskom. Spresnil, že na ruskej strane, do hĺbky asi desať kilometrov od spoločnej hranice, nezaznamenali žiadnu ruskú techniku ani vojakov. "To, čo sa deje v pásme do 100 kilometrov, to už nie je otázka pre nás," dodal.
Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok vydal rozkaz, aby sa vojská zapojené do vojenského cvičenia v Rostovskej, Belgorodskej a Brianskej oblasti vrátili do miest svojej stálej dislokácie.
Podľa ruského ministerstva obrany sa návrat vojsk do miest stálej dislokácie uskutoční v dvoch etapách: jednotky a technika sa najprv presunú k miestu nakládky, kde sa na vlakové súpravy naloží vojenská technika. Vlakom sa do stálych posádok budú prepravovať aj vojaci. Podľa správ z dnešného poludnia vojaci už začali s demontážou poľných táborov.
Agentúra Interfax s odvolaním sa na zdroj v bruselskej centrále NATO informovala, že aliancia ani dnes na ruskej strane spoločných hraníc s Ukrajinou nespozorovala pohyby, ktoré by svedčili o začiatku odsunu ruských vojsk.
"Nemáme nijaké informácie o zmene situácie pozdĺž východných hraníc Ukrajiny," uviedol zdroj v komentári o situácii na hraniciach po uplynutí viac ako 24 hodín od vydania Putinovho rozkazu na odsun.
14:41 - Gašparovič: Ukrajina by sa mala uberať cestou decentralizácie
Vývoju na Ukrajine sa v dnešnom rozhovore venovali slovenský a poľský prezident Ivan Gašparovič a Bronislaw Komorowski. Gašparovič je na dvojdňovej oficiálnej návšteve v Poľsku, ktorá je zároveň jeho rozlúčkovou na poste najvyššieho ústavného činiteľa SR.
"Situácia na Ukrajine ukazuje, že staré bezpečnostné hrozby nie sú minulosťou," uviedol prezident SR s tým, že všetky prípady násilia musia byť nezávisle vyšetrené.
Myslí si, že krajina by sa mala uberať cestou decentralizácie a sústrediť sa na nevyhnutné hospodárske reformy. Zároveň potvrdil záujem Slovenska pomôcť Kyjevu vo všetkých oblastiach.
Komorowski zdôraznil význam nedeľňajších (25.5.) volieb ukrajinského prezidenta. "Je šanca, že tieto voľby budú prameňom stabilizácie Ukrajiny," podotkol.
Táto kríza, ako aj správanie Ruska, podľa Gašparoviča utvrdzuje SR v nevyhnutnosti diverzifikácie energetických zdrojov. "Energetické prepojenia s Poľskom sú pre nás strategické," zdôraznil s tým, že Slovensko podporuje Varšavu vo využívaní zásob bridlicového plynu.
Prezidenti sa venovali aj bilaterálnej spolupráci, v rámci ktorej považuje Komorowski za veľmi dôležité dokončenie cestného prepojenia. Poľsko je tretím najdôležitejším obchodným partnerom SR s celkovým obratom 8,1 miliardy eur.
14:15 - Rusko varuje pred dôsledkami volieb na Ukrajine, ak nedôjde k zastaveniu bojov
Ruské ministerstvo zahraničných vecí dnes upozornilo, že predčasné prezidentské voľby na Ukrajine môžu viesť k prehĺbeniu krízy, ak sa nebudú implementovať tzv. cestovná mapa a ženevská dohoda, ktoré majú krajinu vyviesť z krízy, a neskoncuje sa s násilnosťami.
Námestník ruského rezortu diplomacie Grigorij Karasin vyjadril okrem toho znepokojenie nad vojenskými operáciami na východe Ukrajiny, ako Moskva označuje akcie ukrajinskej polície, armády a Národnej gardy proti separatistom.
Ako pripomenula agentúra Reuters, Kyjev chce touto "protiteroristickou operáciou" obnoviť kontrolu nad oblasťami na juhu a východe Ukrajiny, kde sa proruskí ozbrojenci zmocnili mnohých vládnych budov a strategicky dôležitých objektov.
13:35 - Ruské jednotky začali demontovať poľné tábory, NATO náznak odsunu neeviduje
Ruskí vojaci začali už s demontážou poľných táborov v blízkosti hraníc s Ukrajinou, informovalo dnes podľa agentúry Interfax ruské ministerstvo obrany.
Správa prišla deň po tom, ako ruský prezident Vladimir Putin vydal rozkaz, aby sa vojská zapojené do vojenského cvičenia v Rostovskej, Belgorodskej a Brianskej oblasti vrátili do miest svojej stálej dislokácie.
Agentúra Interfax s odvolaním sa na zdroj v bruselskej centrále NATO informovala, že aliancia ani dnes na ruskej strane spoločných hraníc s Ukrajinou nespozorovala pohyby, ktoré by svedčili o začiatku odsunu ruských vojsk.
"Nemáme nijaké informácie o zmene situácie pozdĺž východných hraníc Ukrajiny," uviedol zdroj v komentári o situácii na hraniciach po uplynutí viac ako 24 hodín od vydania Putinovho rozkazu na odsun.
13:11 - Doneckí separatisti budú znárodňovať, miestni oligarchovia nechcú platiť dane
Vedenie samozvanej Doneckej ľudovej republiky na východe Ukrajiny pristúpi k znárodňovaniu.
Uviedol to dnes podľa agentúry ITAR-TASS predseda prezídia Najvyššej rady Denis Pušilin, ktorý vysvetlil, že znárodňovanie si "vynútila neochota miestnych oligarchov platiť dane" a prispievať tak do republikového rozpočtu.
Ukrajinský veľkopodnikateľ Rinat Achmetov, ktorého továrne sa nachádzajú zväčša vo východnej časti Ukrajiny, vyzval svojich zamestnancov, aby dnes napoludnie prerušením práce protestovali proti snahám separatistov o narušenie nedeľňajších prezidentských volieb.
Vo vyhlásení, ktoré ukrajinské televízie a iné médiá zverejnili v noci nadnes, Achmetov spochybnil samozvanú Doneckú ľudovú republiku (DĽR), vyhlásenú separatistami v Doneckej oblasti.
"Pozná niekto aspoň jedného predstaviteľa tejto DĽR? Čo spravili pre našu oblasť? Aké pracovné miesta vytvorili? Vari vykračovaním si po mestách Donbasu so zbraňami v ruke bránia práva občanov Donbasu pred ústrednou vládou? Je vari plienenie miest a branie pokojných občanov za rukojemníkov bojom za šťastie nášho regiónu? Nie, nie je! Je to genocída Donbasu," vyhlásil Achmetov.
12:15 - Rada Európy sa obáva o regionálne a menšinové jazyky na Kryme
Výbor expertov Rady Európy, ktorý dohliada na uplatňovanie Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov, vyjadril obavy v súvislosti so situáciou menšinových jazykov a ich užívateľov na Kryme, ktorý je v súčasnosti pod správou Ruskej federácie.
V predchádzajúcich správach výbor konštatoval, že väčšina prvkov, ktoré monitorovala Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov na Ukrajine vo vzťahu k ruštine, boli splnené alebo čiastočne splnené.
Čo sa týka iných jazykov národnostných menšín, výbor požadoval, že je potrebné splniť viacero bodov Charty. To bol aj prípad polostrova Krym.
V súčasnej situácii na Ukrajine podľa výboru expertov Charta poskytuje dodatočnú európsku ochranu pre menšinové jazyky, po anexii Krymu však Ukrajina nemôže uplatňovať Chartu na tomto území a výbor expertov nemôže sledovať jej uplatňovanie v prospech tatárskej, bulharskej, nemeckej a gréckej menšine či voči Krymčakom a Karaimom, turkotatárskej etnickej komunite židovského vierovyznania.
11:53 - Primátor Donecka chce so separatistami rokovať o príprave volieb
Primátor východoukrajinského mesta Doneck Oleksandr Lukiančenko dnes na tlačovej konferencii vyhlásil, že konanie predčasných prezidentských volieb v meste je ohrozené. Vedenie mesta bude preto o ich príprave rokovať s predstaviteľmi samozvanej Doneckej ľudovej republiky.
Lukiančenko dodal, že na voľby nie je pripravených 127 zo 426 volebných miestností v meste. Spresnil, že ľudia sa na túto situáciu sťažujú a žiadajú vedenie mesta o vysvetlenie, kde budú môcť hlasovať.
Informoval, že členovia volebných komisií dostávajú anonymné vyhrážky. Upozornil však, že "zastrašovanie a vydieranie sú neprípustné". Dodal, že nemôže "nepodporiť" voličov a členov komisií. Donecká radnica je aj pre to v kontakte s Ústrednou volebnou komisiou a urobí všetko pre to, aby sa nedeľňajšie voľby v meste konali.
Vyhrážky členom komisií alebo správcom budov, kde sa majú nachádzať volebné miestnosti, zaznamenali aj v iných mestách na východe Ukrajiny. Napríklad v meste Artemivsk v Doneckej oblasti sa separatisti riaditeľovi miestnej školy vyhrážajú obesením, ak umožní, aby triedy v nedeľu poslúžili ako volebné miestnosti.
11:44 - Medvedev: Rešpekt k rozhodnutiu Ukrajincov nie je uznaním volieb
Ruský premiér Dmitrij Medvedev vyhlásil, že jeho krajina sa nechystá garantovať územnú celistvosť Ukrajiny. V rozhovore pre agentúru Bloomberg ďalej uviedol, že Rusko a USA smerujú k novej studenej vojne.
Ako informovala agentúra UNIAN, Medvedev v rozhovore odmietol dať záruky, že Rusko "nepohltí" Luhanskú a Doneckú oblasť, kde separatisti medzičasom vyhlásili tzv. ľudové republiky, ktorých nezávislosť si dali 11. marca potvrdiť v referendách.
"My nemusíme nikomu nič zaručovať, lebo sme na seba nikdy neprijali nijaké s tým súvisiace povinnosti. Vychádzame z toho, že hlavnou úlohou je upokojenie situácie na východe Ukrajiny, nie dávať niekomu nejaké záruky," vyhlásil Medvedev.
Dodal, že EÚ a USA by sa mali zaviazať, že nebudú zasahovať do vnútorných záležitostí Ukrajiny a nebudú ju tlačiť do NATO.
Na otázku, či si vie predstaviť pôsobenie ruských mierotvorcov na Ukrajine, Medvedev povedal, že nezáleží na tom, aké sily a odkiaľ budú na Ukrajine pôsobiť, ale len na tom, či budú reálne schopné mať vplyv na situáciu.
10:49 - Najbohatší Ukrajinec Rinat Achmetov vyzýva na protesty proti separatistom
Ukrajinský veľkopodnikateľ Rinat Achmetov, ktorého továrne sa nachádzajú zväčša vo východnej časti Ukrajiny, vyzval svojich zamestnancov, aby dnes prerušením práce protestovali proti snahám separatistov o narušenie nedeľňajších prezidentských volieb.
Vo svojom doteraz najrozhodnejšom vyhlásení proti separatistom, ktorí sa vo viacerých mestách priemyselného, zväčša ruskojazyčného regiónu zmocnili strategických bodov, Achmetov vyzval aj ostatných občanov oblasti, aby sa spojili "za Donbas bez zbraní, za Donbas bez masiek".
Oceliarsky a banícky magnát Achmetov, ktorý v regióne zamestnáva asi 300.000 ľudí, vyhlásil, že Ukrajinci by sa mali pridať k pokojnému varovnému protestu. Ten sa začne dnes na poludnie spustením sirén vo všetkých továrňach oblasti. Achmetov vyzval motoristov, aby sa pridali k pokojným demonštráciám trúbením klaksónmi svojich áut.
Akcia sa bude podľa jeho slov opakovať každý deň, kým "sa neobnoví mier". Agentúra Reuters uviedla, že Achmetovov nezvyčajne ostrý výpad proti separatistom, ktorých obvinil z "genocídy Donbasu", je potvrdením jeho odhodlania podporovať snahy kyjevskej vlády o stabilizáciu situácie v krajine prostredníctvom prezidentských volieb.
Až donedávna bol pritom Achmetovov postoj voči kyjevskej vláde predmetom pochybností, keď bol spájaný so zosadeným prezidentom Viktorom Janukovyčom, ktorý vo februári po masových protivládnych protestoch prišiel o funkciu a údajne z obavy o vlastný život ušiel do Ruska.
Po protivládnych demonštráciách v Kyjeve zosilnelo na východe krajiny separatistické hnutie, ktoré má podporu Moskvy v podobe propagandy ostro kritizujúcej prozápadnú ukrajinskú vládu. Okrem toho sa Rusko zmocnilo aj Krymského polostrova, ktorý sa spolu s mestom Sevastopol stal subjektom Ruskej federácie.
Achmetovova spoločnosť Metinvest začiatkom mája vyslala do mesta Mariupol, ktoré sa stalo jednou z bášt separatistov, svojich baníkov a kovorobotníkov, aby sa pridali k policajným hliadkam. Podľa Reuters ide o ďalší dôkaz toho, že oligarcha Achmetov sa pridal na stranu súčasnej vlády.
Vo vyhlásení, ktoré ukrajinské televízie a iné médiá zverejnili v noci nadnes, Achmetov spochybnil samozvanú Doneckú ľudovú republiku (DĽR), vyhlásenú separatistami v Doneckej oblasti.
"Pozná niekto aspoň jedného predstaviteľa tejto DĽR? Čo spravili pre našu oblasť? Aké pracovné miesta vytvorili? Vari vykračovaním si po mestách Donbasu so zbraňami v ruke bránia práva občanov Donbasu pred ústrednou vládou? Je vari plienenie miest a branie pokojných občanov za rukojemníkov bojom za šťastie nášho regiónu? Nie, nie je! Je to genocída Donbasu," vyhlásil Achmetov.
Ako informovala agentúra UNIAN, ukrajinský minister vnútra Arsen Avakov dnes ocenil Achmetovovo vyhlásenie a jeho výzvu. Vyjadril presvedčenie, že "sila a energia ľudí zmetie teroristickú zberbu lepšie než hocijaká protiteroristická operácia".
09:34 - Ruský minister obrany odvolal vojakov z ukrajinských hraníc
Ruský minister obrany Sergej Šojgu nariadil vojenským silám, ktoré sa zúčastňovali na cvičeniach v troch regiónoch hraničiacich s Ukrajinou, návrat na ich základne. Splnil tak príkaz prezidenta Vladimira Putina z predchádzajúceho dňa, informovala v utorok ruská tlačová agentúra Interfax. Kremeľ už v pondelok oznámil, že Putin prikázal stiahnutie vojakov zapojených do údajných cvičení v regiónoch Rostov, Belgorod a Briansk. Severoatlantická aliancia a Spojené štáty reagovali, že žiadne náznaky sťahovania ruských vojakov nevidia.
Putin už 7. mája oznámil, že stiahol vojakov z ukrajinských hraníc, Severoatlantická aliancia a Spojené štáty to však rovnako dementovali. Nenaznačovali to ani zverejnené satelitné snímky. Zatiaľ tak nie je jasné, či tentoraz skutočne ubudne vojakov na hranici s Ukrajinou, kde sa podľa NATO nachádza okolo 40 000 členov ruských ozbrojených síl.
09:31 - Biden smeruje do Európy, príde do Rumunska a na Cyprus
Americký viceprezident Joe Biden absolvuje v najbližších troch dňoch krátke európske turné, počas ktorého navštívi Rumunsko a Cyprus. Washington tak vypočul minulotýždňovú výzvu rumunského prezidenta Traiana Basesca, ktorý USA požiadal o Bidenovu návštevu v reakcii na zhoršené vzťahy medzi Bukurešťou a Moskvou. Biden sa počas dvojdňovej návštevy stretne okrem Basesca aj so spoločne cvičiacimi rumunskými a americkými vojakmi. Nosnou témou jeho návštevy bude ukrajinská kríza a cieľom uistenie Rumunov o amerických záväzkoch vyplývajúcich z dohôd v rámci NATO.
Vo štvrtok sa Biden presunie na Cyprus, kam príde ako prvý viceprezident USA po viac ako 50 rokoch. Druhý muž administratívy prezidenta Baracka Obamu navštívi obe časti etnicky rozdeleného ostrova v Stredozemnom mori. Biden sa tak stretne s gréckymi aj tureckými lídrami ostrova a vyjadrí podporu jeho zjednoteniu v podobe federácie. Vláda Turecka, úzkeho spojenca Spojených štátov, označila Bidenov príchod za "veľmi dôležitý signál" pre nedávno obnovené rozhovory o zjednotení.
Bukurešť má obavy z ďalších dôsledkov politickej krízy na Ukrajine, marcového pričlenenia ukrajinského polostrova Krym k Rusku a separatistických nálad v proruskom odštiepeneckom Podnestersku ako súčasti susedného Moldavska. Separatistické územie, kde majú Rusi stovky svojich vojakov, pred takmer dvoma týždňami navštívila vládna delegácia z Moskvy. Rumuni a Ukrajinci jej pri návrate do vlasti zatvorili vzdušný priestor a nahnevaný podpredseda ruskej vlády Dmitrij Rogozin reagoval hrozbu, že nabudúce sa vráti do krajiny na bombardéri.
09:29 - Ruský šéf armády varuje pred zvýšenou aktivitou NATO pri hraniciach
Náčelník generálneho štábu ruských ozbrojených síl generál Valerij Gerasimov dnes uviedol, že zvyšujúca sa vojenská aktivita NATO v blízkosti ruských hraníc nepomáha bezpečnosti Európy.
Gerasimov sa tak vyjadril v telefonickom rozhovore s predsedom vojenského výboru NATO generálom Knudom Bartelsom, informovala tlačová agentúra Reuters, s odvolaním sa na ruské ministerstvo obrany. Obaja generáli diskutovali aj o ukrajinskej kríze.
Podľa vyhlásenia ruského ministerstva Gerasimov "vyjadril obavy" zo značného zvýšenia vojenskej aktivity NATO v blízkosti ruskej hranice, čo "neprispieva k bezpečnosti v Európe".
08:59 - Ukrajinská armáda obnovila ostreľovanie Slovjanska
Ukrajinské bezpečnostné sily obnovili dnes masívny útok na Slovjansk v Doneckej oblasti, informovala agentúra ITAR-TASS s odvolaním sa na miestnu domobranu.
Ukrajinské jednotky spustili paľbu z hory Karačun. Podľa zdroja bolo počuť silné výbuchy, okná domov sa triasli.
Podľa domobrany boli Slovjansk a susedné lokality terčom ostreľovania aj v pondelok večer. Domy v dedine Semenivka boli čiastočne zničené. Zranenia utrpela obyvateľka, ktorú zasiahol do hlavy šrapnel. Domobrana taktiež uviedla, že jej sily bojovali pri Semenivke s vojakmi Národnej gardy približne poldruha hodiny.
07:33 - Lavrov chce dohľad OBSE a OSN nad vyšetrovaním úmrtí v Odese
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov dnes vyzval Organizáciu pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a OSN, aby zabezpečili "otvorené a nestranné" vyšetrovanie zo strany Kyjeva v prípadoch smrti ľudí v ukrajinskej Odese.
Najmenej 37 ľudí v juhoukrajinskom prístavnom meste Odesa zahynulo, keď sa nepokoje 2. mája skončili tým, že desiatky proruských demonštrantov uviazli v horiacej budove, uviedla tlačová agentúra Reuters.
Ruský prezident Vladimir Putin dnes telefonoval s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou. O rozhovore Merkelovej a Putina informoval Kremeľ s tým, že obe strany "vyjadrili nádej na pokračujúci dialóg medzi úradmi v Kyjeve a na východnej Ukrajine".
06:39 - Ukrajinské ministerstvo vnútra: V dome odborov v Odese zabíjal chloroform
V Dome odborových zväzov v Odese, kde 2. mája pri stretoch proruských a proukrajinských aktivistov zahynuli v plameňoch desiatky ľudí, objavili chloroform. Povedal to dnes náčelník hlavnej vyšetrovacej správy ukrajinského ministerstva vnútra Vitalij Sakal, ktorého citovala agentúra Interfax-Ukrajina.
"V troskách a sadziach z Domu odborových zväzov, ktoré sme skúmali, sme objavili chloroform, ktorý sa zvyčajne používa pri chirurgických zákrokoch. Musíme ešte zistiť, prečo tu bol," uviedol dnes na tlačovom brífingu.
Podľa expertov vdýchnutie výparov chloroformu zablokuje dýchanie, k čomu došlo aj v tomto prípade, pokračoval. Príčinou smrti 32 ľudí pri požiari 2. mája v Dome odborových zväzov v Odese bolo zlyhanie srdca a dýchavičnosť pod vplyvom neidentifikovanej látky, nie v dôsledku vysokej teploty, pokračoval.
Podľa vyjadrenia Sakala sa zmes s obsahom chloroformu nachádzala v odborárskom dome už niekoľko dní pred osudným dňom. "Experti hovoria, že ak táto látka zostane vo vzduchu dlhšie, stáva sa toxickou. V takom prípade nie je potrebné jej zohriatie. Vdýchnutie týchto výparov vedie k nezvratnému poškodeniu ľudí," zdôraznil.
A dodal, že ukrajinské justičné orgány požiadali izraelskú ambasádu na Ukrajine o poskytnutie skúsených expertov, ktorí by asistovali ukrajinským špecialistom.
03:40 - Ozbrojenci na východe Ukrajiny zajali Maďara
Neznáma ozbrojená skupina zajala na východe Ukrajiny občana Maďarska, ktorý prechádzal cez jednu z tamojších nepokojných oblastí autom s maďarskou poznávacou značkou.
Tlačovú agentúru MTI o tom v pondelok informovalo maďarské Protiteroristické centrum (TEK), podľa ktorého nemenovaný muž skončil v rukách ozbrojencov za nejasných okolností. Centrum patriace pod maďarské ministerstvo vnútra vo vyhlásení uviedlo, že daná oblasť je "dejiskom ozbrojeného konfliktu" a v súlade s "medzinárodnými pravidlami a protokolom" do nej preto vyslalo jednu zo svojich špecializovaných jednotiek. Misia sa uskutočňuje v koordinácii s maďarským rezortom zahraničných vecí a Budapešť v tejto záležitosti nezabudla kontaktovať ukrajinské orgány, dodáva TEK.
17:42 - Lajčák: Rusko sa neteší z toho, kam sa dostali jeho vzťahy s EÚ a NATO
Ruská strana sa neteší z toho, kam sa dostali jej vzťahy s Európskou úniou a Severoatlantickou alianciou. "Uvedomujú si, že to nie je dobrá situácia," povedal dnes šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák v telefonickom rozhovore pre TASR krátko pred odletom z Moskvy do vlasti.
V ruskej metropole sa dnes stretol so svojím partnerom Sergejom Lavrovom. ,Ako Lajčák uviedol, dialóg a spolupráca medzi Moskvou, Bruselom a NATO sú momentálne zamrznuté, pričom Lavrov avizoval, že po ich normalizácii sa bude treba porozprávať o tom, ako by v budúcnosti mali vyzerať a nejakým spôsobom ich inak nastaviť.
"Vieme, prečo k tomu došlo, ale ak vyriešime otázku Ukrajiny, ak dokážeme situáciu deeskalovať a naštartovať politický proces, k čomu potrebujeme Rusko, tak potom bude priestor hovoriť o tom, ako majú vyzerať naše vzťahy," poznamenal Lajčák.
17:22 - EIB požičia Ukrajine 55 miliónov eur na výstavbu železničného tunela Beskydy
Európska investičná banka (EIB) dnes oznámila, že poskytne pôžičku 55 miliónov eur na financovanie výstavby nového dvojstranného 1,82 km dlhého železničného tunela na Ukrajine. Pôjde o projekt v rámci regionálnej železničnej siete Východného partnerstva, ktorý má v oblasti pohoria Beskydy zlepšiť dopravné spojenie medzi Ukrajinou a štátmi EÚ.
Viceprezident EIB László Baranyai, ktorý je zodpovedný za úverové operácie na Ukrajine, v tejto súvislosti uviedol, že banka uvoľnením pôžičky vyslala silný signál pre modernizáciu prepojení pozdĺž kľúčového dopravného koridoru, ktorý má zásadný význam pre ďalšie prehĺbenie integrácie medzi Ukrajinou a Európskou úniou.
Ide o prvý úver EIB na podporu sektora železničnej dopravy na Ukrajine, ktorý má prispieť k rozvoju tohto druhu dopravy bez zásahov do životného prostredia. Projekt tunela pod Beskydami je v súlade so zámerom EIB, ktorá začiatkom tohto roka uviedla, že v nadchádzajúcich troch rokoch (2014-2016) poskytne úvery Ukrajine vo výške 3 miliárd eur. Úvery banky zapadajú do koncepcie EÚ podporiť rozvoj Ukrajiny a jej hospodárstva a podporiť aj touto cestou jej hlbšiu integráciu s úniou.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies