Situácia na Ukrajine: Medzinárodní pozorovatelia sa v Donecku dostali pod paľbu!

NETKY.SK • 15 September 2014, 15:07 • 2 min
Situácia na Ukrajine: Medzinárodní pozorovatelia sa v Donecku dostali pod paľbu!

KYJEV - Niektoré členské krajiny Severoatlantickej aliancie už začali dodávať Ukrajine zbrane, ktoré majú Kyjevu pomôcť v boji proti proruským povstalcom.

Otvoriť časovú os

slovakia

left justify in out

16:41 -  Začali sa veľké vojenské cvičenia NATO

Pod vedením USA sa na Ukrajine začali veľké vojenské cvičenia NATO. Manévre s názvom Rapid Trident (Rýchly trojzubec) odštartovali v pondelok ráno pri západnom meste Javorov pri Ľvove a potrvajú jedenásť dní, informuje spravodajská stanica BBC. Zúčastňuje sa na nich asi 1 300 vojakov z 15 krajín vrátane niektorých bývalých sovietskych republík. Rusko skritizovalo prítomnosť vojakov Severoatlantickej aliancie na Ukrajine ako provokáciu, podľa USA však boli cvičenia naplánované už pred začiatkom tamojšej krízy. Manévre sa konajú každoročne, tentoraz sa však na nich zúčastňuje aj približne 200 amerických vojakov. Ide o prvú prítomnosť amerických pozemných síl na Ukrajine od začiatku konfliktu armády s proruskými separatistami. Manévre nemajú zahŕňať ostrú streľbu. Trénovať sa bude hliadkovanie ako aj metódy zneškodňovania výbušných zariadení.

 

Rusko odmieta zapojenie svojich síl do konfliktu na Ukrajine. NATO však tvrdí, že na východe krajiny operuje stále asi tisícka ťažko ozbrojených ruských vojakov a pri hraniciach ich je rozmiestnených ďalších 20 000. 

 

16:26 - Na západe Ukrajiny prebiehajú manévre NATO - na žiadosť Kyjeva

Spojené štáty a 11 členských krajín NATO dnes začali spoločné vojenské cvičenia s Ukrajinou na západe jej územia, a to v čase, keď sa zhoršujú vyhliadky na politické riešenie konfliktu s proruskými separatistami na východe Ukrajiny.
      

Na manévroch s názvom Rýchly trojzubec v Ľvovskej oblasti sa zúčastňuje vyše 1200 vojakov z 15 krajín. Informoval o tom ukrajinský plukovník Oleksandr Syvak po tom, čo sa cvičenia začali na vojenskej základni v meste Javoriv pri hranici s Poľskom. "V súčasnosti čelíme protivníkovi s jednou z najmocnejších armád s jadrovými zbraňami na svete," vyhlásil Syvak, ktorého citovala nemecká tlačová agentúra DPA.
      

Armáda USA už skôr oznámila, že zúčastňujúcich sa vojakov bude 1300. Uviedla, že každoročné cvičenie je zamerané na posilnenie schopnosti NATO a účastníkov programu Partnerstvo za mier spoločne operovať. Do programu sú zaradené postsovietske krajiny. Americká armáda oznámila, že manévre sa konajú na žiadosť Ukrajiny. Jedenásťdňové cvičenia absolvujú vojaci z členských krajín NATO vrátane Nemecka, Británie, Poľska, Litvy a Kanady, ako aj nečlenovia NATO Azerbajdžan, Gruzínsko a Moldavsko.
     

Vojenská základňa Javoriv sa nachádza približne 1200 kilometrov západne od východoukrajinskej Doneckej a Luhanskej oblasti, kde bolo za posledné mesiace zabitých približne 3000 ľudí v bojoch medzi vládnymi vojakmi a proruskými separatistami. Prímerie vyhlásené pred desiatimi dňami je krehké a obe strany konfliktu sa obviňujú z jeho porušovania.
      

Separatisti z takzvanej Doneckej ľudovej republiky, ktorá má pod kontrolou časti Doneckej oblasti, dnes vyhlásili, že v boji zahynulo 20 ľudí, a obvinili vládnych vojakov zo 40 prípadov ostreľovania povstaleckých pozícií. Úrady v separatistami ovládanom meste Doneck dnes oznámili, že počas ťažkého delostreleckého ostreľovania v nedeľu zahynulo šesť civilistov a 15 ďalších utrpelo zranenia. Ukrajinská národná bezpečnostná rada tvrdí, že vládni vojaci dodržiavajú prímerie a paľbu iba opätujú, keď na nich zaútočia. Líder doneckých separatistov Oleksandr Zacharčenko podľa ruskej agentúry Interfax upozornil, že ďalšie rozhovory v rámci mierového procesu sa už nebudú konať, ak vládni vojaci neprestanú porušovať prímerie.

 

 

15:45 - Medzinárodní pozorovatelia sa v Donecku dostali pod paľbu

Šesťčlenný tím medzinárodných pozorovateľov vo východoukrajinskom meste Doneck sa v nedeľu dvakrát dostal pod paľbu. Stalo sa tak napriek prímeriu medzi vládnymi silami a proruskými separatistami, oznámil v pondelok hovorca skupiny. Incident, pri ktorom boli dve označené vozidlá Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) ťažko poškodené, podčiarkuje krehkosť prímeria uzavretého v septembri.

 

Stanovisko OBSE uvádza, že prvá strela dopadla asi 200 metrov od monitorovacieho tímu, ktorý skúmal miesto predchádzajúceho ostreľovania na doneckom trhu. Tím sa následne presunul na iné miesto, avšak neďaleko neho vybuchla ďalšia mínometná strela a pozorovatelia sa preto z oblasti stiahli. Nik z tímu neutrpel zranenia. Ostreľovanie si však podľa pondelňajších údajov doneckej mestskej rady vyžiadalo celkovo šesť mŕtvych a 15 zranených, čo je najviac, odkedy prímerie 5. septembra vstúpilo do platnosti. Kto za útokmi stojí, nie je jasné, keďže strany sa obviňujú navzájom. Celkovo si konflikt už vyžiadal viac než 3 000 obetí, tisíce ľudí museli pred bojmi utiecť. 

 

Medzinárodní pozorovatelia prímeria z Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) dnes oznámili, že jedno z ich vozidiel dostalo zásah na východe Ukrajiny, kde vládne sily bojujú proti proruským separatistom podporovaným Moskvou. Informovala o tom nemecká tlačová agentúra DPA. Šéf misie OBSE a turecký diplomat Ertugrul Apakan požaduje, aby obe strany dodržiavali svoj záväzok a umožnili organizácii monitorovať prímerie na východe Ukrajiny.

 

 

 

14:09 - Merkelovej hovorca: Berlín nevie o dodávkach zbraní na Ukrajinu

Nemecká vláda nemá informácie o tom, že nejaká krajina poskytuje zbrane ukrajinskej vláde, vyhlásil dnes hovorca kancelárky Angely Merkelovej Steffen Seibert. Reagoval tak pred novinármi v Berlíne na vyjadrenia ukrajinského ministra obrany Valerija Heleteja, že niektoré krajiny NATO im posielajú zbrane. 
      

"Otázku, či niektoré štáty posielajú (Kyjevu) zbrane, treba položiť štátom, ktoré to údajne robia. My nie sme jednou z tých krajín a o žiadnej takejto záležitosti nič neviem," povedal Merkelovej hovorca Seibert.
      

Ukrajinský minister obrany Heletej v nedeľu vyhlásil, že štáty NATO posielajú zbrane Ukrajine na pomoc v boji proti proruským separatistom - podľa jeho slov tak robia po dvojstranných stretnutiach s ministrami obrany NATO, ktoré sa uskutočnili počas summitu vojenskej aliancie vo Walese 4.-5. septembra.
      

Predstavitelia NATO oznámili, že západná vojenská aliancia nebude posielať "bojovú pomoc" Ukrajine, ktorá nie je jej členom - ale dodali, že jednotlivé členské štáty tak môžu robiť.

 

12:20 - Putin rokoval s Radou bezpečnosti o možných dôsledkoch dohody Ukrajina-EÚ

Ruský prezident Vladimir Putin a jeho poradný orgán Rada bezpečnosti Ruska rokoval dnes o pokroku v mierovom procese na juhovýchodnej Ukrajine a možných dôsledkoch dohody Kyjeva s Európskou úniou, informovala agentúra RIA Novosti.
      

"Hovorili o procese mierového urovnania krízy na juhovýchode Ukrajiny s dôrazom na humanitárne aspekty," citovala RIA hovorcu moskovského Kremľa Dmitrija Peskova. "Okrem toho si vymenili názory na... potenciálne negatívny vplyv implementácie ukrajinskej asociačnej dohody s Európskou úniou na ruskú a ukrajinskú ekonomiku," spresnil Peskov.
      

Rada bezpečnosti Ruskej federácie je poradný orgán ruského prezidenta, ktorý konzultuje a uvádza do praxe prezidentove rozhodnutia o otázkach národnej bezpečnosti. Tvoria ju najdôležitejší ministri a šéfovia významných úradov a na jej čele stojí prezident Ruska.

 

12:13 - Rokovania Moskvy, Kyjeva a EÚ o riešení plynovej krízy sa odkladajú

Trojstranné rozhovory medzi Ruskom, Ukrajinou a Európskou úniou o riešení rusko-ukrajinského sporu týkajúceho sa cien a dodávok plynu, sa 20. septembra, ako bolo navrhované, neuskutočnia. Je pravdepodobné, že sa neuskutočnia ani v tomto mesiaci. Informovali o tom agentúry Reuters a RIA Novosti.
      

"Oznámili sme Európskej komisii, že navrhovaný dátum nám nevyhovuje. V súčasnosti preto rokujeme o stanovení iného termínu," povedala hovorkyňa ruského ministerstva energetiky.
      

Minulý týždeň Európska komisia navrhla, aby sa rokovania uskutočnili v sobotu 20. septembra v Berlíne. Momentálne je pravdepodobné, že ďalšie stretnutie v súvislosti s plynovou krízou sa uskutoční až na budúci mesiac. Hovorca EK v tejto súvislosti totiž dodal, že podľa informácií ruského ministerstva energetiky "september ministrovi Alexandrovi Novakovi vyhovovať nebude".

 

10:54 - Premiér Medvedev: Sankcie Západu sú skúškou pevnosti Ruska

Pevnosť Ruska je skúšaná sankciami, ktoré naň uvalil Západ, a krajina musí na ne reagovať rozumným spôsobom, povedal dnes členom vládnucej ruskej strany Jednotné Rusko premiér Dmitrij Medvedev. "Keď celý rad našich partnerov - ak ich tak možno nazvať - alebo susedov skúša pevnosť Ruska aj sankciami, aj všelijakými hrozbami, je veľmi dôležité nepoddať sa pokušeniu takzvaných jednoduchých riešení, ale zachovávať a pokračovať v rozvíjaní demokratických procesov v našej spoločnosti, v našom štáte," povedal Medvedev podľa agentúry RIA Novosti v televíziou vysielanom prejave.
      

Európska únia a Spojené štáty uvalili koncom minulého týždňa na Moskvu ďalšie sankcie kvôli jej politike voči Ukrajine a pre niektoré dôležité ruské spoločnosti ďalšie obmedzenia v prístupe na zahraničný kapitálový trh, zhŕňa agentúra Reuters.

 

06:30 - Rusko: Krym hlasoval v regionálnych voľbách za vládnu stranu Jednotné Rusko

V nedeľňajších regionálnych parlamentných voľbách na Kryme vyše 70 percent voličov odovzdalo svoj hlas vládnej strane Jednotné Rusko, vedenej premiérom Dmitrijom Medvedevom. Oznámila to agentúra ITAR-TASS. Išlo o prvé voľby na Kryme od marca, keď Rusko anektovalo tento pôvodne ukrajinský polostrov. Podľa informácií krymského parlamentu sa na hlasovaní zúčastnilo takmer 60 percent voličov. Podpora pre stranu Jednotné Rusko podľa exit pollov prekročila na Kryme hranicu 70 percent. V krymskom parlamente zasadnú aj "liberáli" Vladimira Žirinovského a ruskí komunisti. Hlasovanie na polostrove prebehlo podľa miestnych úradov pokojne a bez akýchkoľvek rušivých incidentov.  
      

Líder Jednotného Ruska Dmitrij Medvedev ocenil vysokú účasť i podporu krymských voličov. Výsledky hlasovania podľa neho dokazujú, že miestne obyvateľstvo súhlasí s politikou ruského prezidenta Vladimira Putina. Ukrajinská vláda označila nedeľňajšie hlasovanie na Kryme za ilegálne. Regionálne voľby rôznej úrovne sa v nedeľu konali takmer vo všetkých oblastiach Ruska okrem autonómnej republiky Ingušsko. Registrovaných bolo celkovo vyše 75 miliónov voličov. Išlo tak o najväčšie ruské regionálne voľby od rozpadu Sovietskeho zväzu v roku 1991. 
      

Voliči v jednotlivých oblastiach Ruska v nedeľu rozhodovali 30 gubernátoroch, obsadení 14 regionálnych parlamentov, troch starostoch a tisícoch mestských zastupiteľstiev. Celkovo sa rozhodovalo o vyše 40.000 mandátoch. Medzi najsledovanejšie patrili voľby do moskovskej Dumy, ako aj súboj o kreslo gubernátora v Petrohrade. Prvé prognózy avizujú v oboch mestách víťazstvo Jednotného Ruska. Opozícia v Petrohrade odmietla uznať výsledky tamojších volieb pre údajné podvody. Nezávislá pozorovateľská skupina Golos zaznamenala desiatky prípadov porušenia volebných pravidiel, zatiaľ čo oficiálne miesta hovoria len o niekoľkých menších incidentoch. Exit polly avizovali drvivé víťazstvá minimálne 18 úradujúcich gubernátorov, z ktorých väčšina získala vyše 70 percent odovzdaných hlasov.  Celková volebná účasť bola nízka a len v niektorých regiónoch Ruska prevýšila hranicu 50 percent. 

 

06:27 - Niektorí členovia NATO už dodávajú Kyjevu zbrane

Niektoré členské krajiny Severoatlantickej aliancie už začali dodávať Ukrajine zbrane, ktoré majú Kyjevu pomôcť v boji proti proruským povstalcom. 

 

V nedeľu o tom informoval ukrajinský minister obrany Valerij Heletej s tým, že "Ukrajina potrebuje zbrane, ktoré zastavia (ruského prezidenta Vladimira) Putina. Heletej odmietol menovať krajiny, ktoré zbrane na Ukrajinu dodajú. "Je fakt, že tieto zbrane sú už na ceste k nám, to môžem oficiálne potvrdiť," vyhlásil minister. Povedal tiež, že na ukrajinskom území je aj v súčasnosti asi 3500 ruských vojakov a ďalších 25 000 je zhromaždených pri spoločných hraniciach.

 

Ukrajinský prezident Petro Porošenko tento týždeň tiež povedal, že Kyjev sa dohodol s viacerými členskými krajinami NATO na priamych dodávkach zbraní. "S viacerými krajinami NATO bola uzavretá dohoda o priamych dodávkach moderných zbraní, ktoré nám pomôžu obrániť sa a zvíťaziť," uviedol. Poradca Porošenka vyhlásil, že Ukrajina sa dohodla s piatimi členmi aliancie. Malo by ísť o Spojené štáty, Francúzsko, Taliansko, Poľsko a Nórsko, štyri z nich dohodu však následne popreli. NATO ako organizácia síce zbrane Ukrajine neposkytne, no jednotlivé členské krajiny tak môžu urobiť. Severoatlantická aliancia prisľúbila Ukrajine konkrétnu pomoc zameranú na zlepšenie bezpečnosti krajiny. Ide o pomoc v oblasti kybernetickej bezpečnosti, logistike, pri reforme obranného sektoru ale aj pri liečbe zranených v súčasnom konflikte.




twiterfacebooklinkedinwhatsapp

Za Netky.sk
Redakcia Netky

Netky
LETNÉ PRÁZDNINY O
00 DNÍ 00 HODÍN 00 MINÚT 00 SEKÚND
logo
Copyright © 2023 PetsoftMedia Inc.
Všetky práva sú vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ, fotografií a video správ zo zdrojov TASR, SITA, taktiež z vlastnej autorskej tvorby, je bez predchádzajúceho písomného súhlasu porušením autorského zákona