Situácia na Ukrajine: Na základňu pohraničníkov v Luhansku zaútočilo vyše 400 ozbrojencov!

18:59 - Britský premiér sa v piatok stretne vo Francúzsku s Vladimirom Putinom

Britský premiér David Cameron sa v piatok stretne vo Francúzsku s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, chce ho vyzvať, aby pomohol znížiť napätie na Ukrajine. Informovala o tom dnes agentúra Reuters s odvolaním sa na Cameronovho hovorcu.
      

Stretnutie si vyžiadal britský premiér. Bude sa konať na okraj 70. výročia vylodenia spojencov na plážach v Normandii v Deň D. Bude to prvé spoločné stretnutie oboch politikov od diplomatickej roztržky, ktorú vyvolal princ Charles, keď Putina prirovnal k Adolfovi Hitlerovi.
      

Ohlásenie rokovania medzi Putinom a Cameronom prišlo v čase, keď sa na východnej Ukrajine zvýšilo napätie. Rusko obvinilo z eskalácie násilia voči civilistom ukrajinské úrady.

18:25 - Rusko posunulo Ukrajine o týždeň termín zaplatenia júnových dodávok plynu

Rusko dalo Ukrajine o týždeň viac času na zaplatenie júnových dodávok plynu. Ak Kyjev nezaplatí za dodávky vopred, Moskva hrozí zastavením dodávok. Informovala o tom agentúra Bloomberg.
      

Ruský plynárenský koncern Gazprom oznámil, že posunul Ukrajine termín, dokedy má zaplatiť za júnové dodávky, na 9. júna. Pôvodne mal Kyjev zaplatiť júnové dodávky dodnes. Dnes to vyhlásil šéf Gazpromu Alexej Miller potom, čo Ukrajina zaplatila za februárové a marcové dodávky 786 miliónov USD (577,5 milióna eur).
      

Gazprom v polovici mája vyhlásil, že do júna bude Ukrajine dodávať len toľko plynu, koľko si predplatí. Dôvodom sú vysoké dlhy Kyjeva za dodaný plyn.

18:01 - Rusko zvolalo mimoriadne stretnutie Bezpečnostnej rady OSN ohľadom Ukrajiny

Rusko zvolalo mimoriadne stretnutie Bezpečnostnej rady (BR)OSN so zámerom predstaviť rezolúciu vyzývajúcu na okamžité prímerie na Ukrajine. Zasadanie sa uskutoční dnes o 22.00 h SELČ, informovala agentúra AP.
      

Rusko od 1. júna Bezpečnostnej rade predsedá. Uviedlo, že rezolúcia bude zameraná aj na bezodkladné začatie vyjednávania, ktoré má prispieť k ukončeniu násilností. Rusky hovoriaci východ Ukrajiny je už niekoľko týždňov dejiskom smrteľných zrážok medzi vládnymi jednotkami a proruskými povstalcami.
      

Pri ozbrojených potýčkach na predmestí mesta Luhansk dnes zahynulo najmenej päť ľudí a 13 utrpelo zranenia, uviedla agentúra RIA Novosti. Medzi mŕtvymi sú príslušníci proruskej domobrany, osem ďalších bolo zranených. Sedem ukrajinských vojakov takisto utrpelo zranenia, potvrdili bezpečnostné zdroje.

16:41 - Zeman pozval Porošenka na návštevu

Český prezident Miloš Zeman v nedeľu priznal, že už pozval novozvoleného ukrajinského prezidenta Petra Porošenka na návštevu krajiny. V rozhovore pre Českú televíziu zároveň označil poľského ministra zahraničných vecí Radoslawa Sikorského za výborného kandidáta na post šéfa európskej diplomacie, kde by podľa medializovaných informácií mal nahradiť dosluhujúcu britskú diplomatku Catherine Ashtonovú. Zeman Sikorského dokonca označil za "nesporne vynikajúceho politika". Nástupca Václava Klausa sa taktiež vyjadril na margo krízy na východe Ukrajiny. Tam podľa neho armáda bojuje proti vlastným občanom, pričom podotkol, že nacistický kolaborant z čias druhej svetovej vojny Stepan Bandera je na Ukrajine stále považovaný za národného hrdinu.

"Veľmi by som uvítal, keby sa Porošenko zišiel v Donecku s Rinatom Achmetovom, najbohatším mužom Ukrajiny, a keby sa miesto represií voči civilnému obyvateľstvu, čo mimochodom Ukrajina robí, pokúsili nájsť rozumnú dohodu. Mali by si uvedomiť, že občianska vojna by bola pohodlná zámienka pre vonkajšiu inváziu," povedal pre ČT Zeman.

16:38 - Väčšina ľudí podporuje uznanie nezávislosti Donecka a Luhanska

Počet Rusov, ktorí podporujú pričlenenie juhovýchodných ukrajinských regiónov k Rusku, klesol, väčšina však podporuje nezávislosť týchto oblastí od Ukrajiny aj Ruska. Vyplýva to z prieskumu agentúry Levada-Center, ktorý v pondelok zverejnila na svojej internetovej stránke. V súčasnosti sa len 26 percent opýtaných vyslovilo za pripojenie ukrajinských regiónov k Ruskej federácii, na začiatku marca však tento počet predstavoval až 49 percent. Uznanie plnej nezávislosti Doneckej a Luhanskej oblasti však podporuje až 72 percent Rusov.

Skoro polovica (49 percent) opýtaných je presvedčených, že ruská vláda podporuje proruských povstalcov na Ukrajine, pričom 59 percent si myslí, že by tak mala robiť. Medzi 70 až 89 percent si myslí, že separatisti by mali dostať od Ruska politickú a ekonomickú podporu. 

16:36 - Rusko vyhlásilo, že NATO povzbudzuje Kyjev, aby použil na východe Ukrajiny silu

Ruský veľvyslanec pri NATO Alexander Gruško dnes obvinil západnú alianciu z povzbudzovania ukrajinskej vlády, aby používala silu na východe Ukrajiny, a z brzdenia úsilia nájsť mierové riešenie krízy. Informovala o tom ruská tlačová agentúra RIA Novosti.
      

Gruško, ktorý sa stretol v Bruseli s ostatnými veľvyslancami členských štátov NATO, takisto povedal, že bezprecedentná aktivita aliancie neďaleko ruských hraníc zvyšuje napätie a môže podkopať existujúce bezpečnostné dohody.
      

Schôdzka veľvyslancov NATO s moskovským kolegom bola prvá od marca. Hovorkyňa vojenskej aliancie Oana Lungescuová po stretnutí vyhlásila, že pohľady NATO a Ruska na krízu na Ukrajine "sú naďalej veľmi vzdialené".
      

Ambasádori NATO vyzvali Rusko, aby začalo konštruktívny dialóg s ukrajinským novozvoleným prezidentom Petrom Porošenkom, a uviedli tiež, že neuznajú pripojenie Krymu k Ruskej federácii.
      

"Takisto vyzvali Rusko, aby rešpektovalo svoj medzinárodný záväzok, že zastaví tok zbraní cez hranice a podporu ozbrojených separatistov na Ukrajine a že úplne a overiteľne stiahne z hranice svojich vojakov," uviedla hovorkyňa NATO, ktorú citovali tlačové agentúry Reuters a DPA.

14:10 - Gazprom Nefť chce zvýšiť spracovanie ropy mimo Ruska

Spoločnosť Gazprom Nefť, ktorá je ropnou divíziou ruskej štátnej plynárenskej spoločnosti Gazprom, plánuje získať prístup k rafinérskej kapacite mimo Ruska v rozsahu do 30 mil. ton ročne. Ide o súčasť jej dlhodobej stratégie. Celková rafinérska kapacita firmy Gazprom Nefť je 43 mil. ton ročne. Z toho je v súčasnosti približne 4 mil. ton mimo Ruska, a to v Srbsku a Bielorusku.

"Spoločnosť študuje možnosti získania prístupu k rafinérskej kapacite mimo krajiny v objeme približne 25 až 30 mil. ton ročne," uviedla firma Gazprom Nefť v pondelok po zasadaní jej vedenia. Kapacita 30 mil. ton sa rovná zhruba 600 tis. barelov denne. Hovorca spoločnosti však odmietol správu komentovať a poskytnúť ďalšie podrobnosti. 

14:09 - Moskva predloží BR OSN návrh rezolúcie o Ukrajine

Rusko predloží v pondelok Bezpečnostnej rade OSN (BR OSN) návrh rezolúcie vyzývajúcej na okamžité zastavenie násilia na Ukrajine a na vytvorenie humanitárnych koridorov na východe krajiny. V pondelok to oznámil minister zahraničia Sergej Lavrov. Novinárom povedal, že prezidentské voľby z 25. mája neviedli k zlepšeniu situácie, no naopak k jej zhoršeniu. Ľudia podľa neho zomierajú každý deň a civilisti sú vystavení utrpeniu. „Používajú proti nim armádu, letectvo aj ťažké zbrane,“ konštatoval Lavrov.

Návrh rezolúcie bude podľa šéfa ruskej diplomacie zahŕňať požiadavku na ukončenie bojov a odštartovanie rokovaní s cieľom dosiahnutia trvalého prímeria. Zdôraznil tiež nevyhnutnosť urýchleného vytvorenia humanitárnych koridorov, cez ktoré by mohli civilisti opustiť bojové zóny. Rezolúcia bude obsahovať aj požiadavku na prísun humanitárnej pomoci do ohrozených oblastí. 

13:23 - Ministri obrany NATO budú v Bruseli rokovať o situácii na Ukrajine

Ministri obrany 28 členských krajín Severoatlantickej aliancie sa v utorok stretnú v Bruseli na dvojdňovej konferencii, ktorej hlavnou témou budú diskusie o situácii na Ukrajine a predovšetkým "dlhodobé dôsledky ruskej politiky" voči Ukrajine. Uviedla to dnes hovorkyňa NATO Oana Lungescová.
      

Hovorkyňa aliancie oznámila, že účastníci ministerskej konferencie prediskutujú názory na posilnenie kolektívnej obrany členov NATO z krajín východnej Európy. Ministri obrany sa budú v separátnom bloku rozhovorov NATO-Ukrajina venovať spôsobom, ako podporiť reformu ukrajinského obranného sektora.
      

Podľa vyjadrenia hovorkyne NATO zastavenie destabilizácie pomerov na Ukrajine a úplné stiahnutie ruských vojsk z ukrajinských hraníc sú hlavné podmienky pre obnovenie praktickej spolupráce medzi NATO a Ruskom. Táto spolupráca bola zo strany aliancie jednostranne zmrazená v reakcii na pripojenie Krymu k Ruskej federácii.

12:38 - Luhanská oblastná samospráva vyzýva na prímerie a rokovania

Vedenie Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny vyzvalo dnes všetkých účastníkov prebiehajúcich bojov, aby zložili zbrane a začali rokovať. Informovala o tom agentúra RIA Novosti. Vo vyhlásení, ktoré sa objavilo na webovej stránke oblastnej rady, sa uvádza, že "v záujme ochrany ľudských životov, budúcnosti našej krajiny a našich detí je možné a nevyhnutné pristúpiť na akékoľvek kompromisy". Všetci potrebujeme len mier, zdôrazňuje sa v texte, v ktorom sa uvádza, že po jeho nastolení je možné diskutovať o tom, aký "má byť náš štát a miesto našej oblasti v ňom".

12:20 - Rusko predloží v BR OSN návrh rezolúcie o humanitárnych koridoroch na Ukrajine

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov dnes v Moskve informoval, že Rusko dnes v Bezpečnostnej rade OSN predloží návrh rezolúcie, v ktorej žiada okamžité zastavenie násilností a vytvorenie humanitárnych koridorov na Ukrajine. Informovala o tom agentúra ITAR-TASS. Tento krok Ruska Lavrov zdôvodnil zámerom Moskvy dosiahnuť realizáciu ženevských dohôd, ktoré "sa začínajú požiadavkou o zastavení paľby". V návrhu rezolúcie je podľa Lavrova "požiadavka na začatie rokovaní o reálnom a trvalom zastavení paľby". Lavrov uviedol, že Rusko svoje požiadavky zámerne formulovalo v nespolitizovanej rovine, lebo rezolúcia je "zameraná na prijatie opatrení, ktoré by zmiernili utrpenie civilného obyvateľstva". Ruský minister súčasne vyjadril nádej, že tento návrh rezolúcie humanitárneho charakteru bude mať v Bezpečnostnej rade pozitívnu odozvu a bude zaradený medzi body rokovania.

12:05 - Gazprom dal Ukrajine viac času na urovnanie dlhu

Ruský plynárenský gigant Gazprom posunul Ukrajine termín, dokedy má zaplatiť vopred za dodávky plynu z Ruska, o jeden týždeň na 9. júna. Spoločnosť o tom informovala v pondelok. Gazprom pôvodne hrozil, že s účinnosťou od utorka tohto týždňa bude musieť Kyjev za dodávky ruského plynu platiť vopred. Ruský energetický podnik predtým v pondelok potvrdil, že od ukrajinskej štátnej spoločnosti Naftogaz prijal 786 mil. USD za februárové a marcové dodávky plynu. Podľa generálneho riaditeľa Gazpromu Alexeja Millera celkový dlh Kyjeva k 1. aprílu predstavoval 2,24 mld. USD a od jeho uhradenia, ako aj od pokroku pri platbách za aprílové a májové dodávky, bude závisieť, či Gazprom vo vzťahu k Ukrajine prejde na režim platieb vopred. Platby za máj by sa mali uhradiť pred 9. júnom, uviedol vo vyhlásení Miller. 

Ukrajinská štátna energetická spoločnosť Naftogaz poslala ruskému plynárenskému monopolu Gazprom návrh zmien v existujúcom kontrakte na dodávky zemného plynu z Ruska. Navrhované úpravy sa týkajú ceny, objemu a podmienok pre dodávky zemného plynu, uviedol v pondelok bez ďalších podrobností Naftogaz. Zástupcovia Ukrajiny, Európskej únie a Ruska sa majú stretnúť na štvrtom kole rozhovorov neskôr v pondelok. Rusko zvýšilo od marca cenu plynu pre Ukrajinu na 485 dolárov za tisíc kubických metrov, čo je najvyššia cena v Európe. 

11:44 - Ukrajinská armáda ostreľuje Slovjansk, zničili aj sirotinec

Niekoľko budov, vrátane sirotinca, zničila ukrajinská armáda počas ostreľovania mesta Slavyansk, ktoré sa nachádza na východe Ukrajiny. Tam sa opäť obnovili boje medzi armádou a proruskými ozbrojencami. Pri útoku na sirotinec sa našťastie nikto nezranil, pretože ho evakuovali už 19. mája po prvom útoku. 

Ide o tretí útok na budovu sirotinca. Budova je neobývateľná a je veľmi nepravdepodobné, že by sa ju chystali opraviť. Osirelým deťom teda budú musieť nájsť nový domov. 

11:01 - Putin nariadil doplniť osnovy dejepisu o kapitoly o Kryme a Sevastopole

Ruský prezident Vladimir Putin nariadil vláde, aby do 15. augusta v spolupráci s Ruskou historickou spoločnosťou zabezpečila doplnenie učebníc dejepisu o kapitoly o role Krymu a Sevastopolu v dejinách ruského impéria, Zväzu sovietskych socialistických republík a Ruskej federácie. Informovala o tom dnes agentúra RIA Novosti.
 

Vo februári toho roku Putin vyhlásil, že treba skoncipovať jednotnú učebnicu dejepisu pre stredné školy, ktoré by podľa jeho predstáv mali byť napísané "dobrou ruštinou" a nemali by v nich byť "vnútorné protirečenia a dvojité štandardy". Nová osnova učebnice už prešla pripomienkovaním odborníkov. Na jej základe budú "prepísané" dejiny Krymu, ktorý sa po spornom referende v marci stal súčasťou Ruskej federácie.

10:58 - Vojenského cvičenia sa zúčastnia aj mobilné raketové systémy Iskander

V Rusku sa dnes začalo veľké vojenské cvičenie, ktorého súčasťou budú cvičné streľby s použitím mobilných raketových systémov Iskander-M, informovala agentúra AP s odvolaním sa na ruské ministerstvo obrany.Ministerstvo vo svojom vyhlásení uviedlo, že manévre Západného vojenského okruhu potrvajú do štvrtka a ich súčasťou bude aj nasadenie rakiet typu Iskander-M, ktoré sú schopné zasiahnuť cieľ vzdialený až 400 kilometrov. Raketové nosiče budú do cieľového priestoru cvičenia prepravené ťažkými dopravnými lietadlami.

10:54 - V Slovinsku sa začalo medzinárodné vojenské cvičenie

Približne 400 vojakov sa zúčastňuje na medzinárodnom vojenskom cvičení v Slovinsku, ktoré sa začalo dnes a potrvá do piatka, informovala agentúra STA. Účelom manévrov s názvom Adriatic Strike 2014 je výcvik vojakov, ktorí okrem iného navádzajú bojové lietadlá na cieľ, uviedli slovinské ozbrojené sily vo vyhlásení. Celkovo sa na manévroch, ktoré koordinuje slovinská armáda, zúčastní 23 lietadiel a 13 bezpilotných strojov. Miestom cvičenia budú výcvikové základne v obciach Postojna na juhozápade, Gotenica na juhu, Sevnica na východe a Porezen na severozápade krajiny.

09:49 - Rusko potvrdilo, že dostalo od Ukrajiny za plyn 786,4 milióna USD

Ruské ministerstvo energetiky dnes potvrdilo, že Moskva dostala 786,4 milióna USD (577,94 milióna eur) od ukrajinskej spoločnosti Naftogaz za dodávky plynu. Uhradenie dlhu za plyn je totiž podmienkou na začatie rokovaní o cene komodity. Uviedla to hovorkyňa ministerstva pre agentúru Reuters. Dodala, že je to platba za februárové a marcové dodávky plynu. Ruský energetický gigant Gazprom odmietol správu o platbe komentovať. Eurokomisár pre energetiku Günther Oettinger už v piatok (30. 5.) avizoval, že z Ukrajiny odišla do Moskvy platba vo výške viac ako 786 miliónov USD, čo je časť dlhu za plyn, ktorá by mala otvoriť cestu k ďalším rokovaniam.

Ukrajinská a plynárenská spoločnosť Naftogaz dnes zároveň oznámila, že poslala ruskému Gazpromu návrh na zmenu doterajšieho kontraktu na dodávky plynu. Zmena sa týka podmienok kontraktu a tiež objemu dodávok a ceny za komoditu. Ďalšie podrobnosti o návrhu však Naftogaz nezverejnil.
      

08:24 - Na základňu pohraničníkov v Luhansku zaútočilo vyše 400 ozbrojencov

Vyše 400 ozbrojencov zaútočilo dnes na základňu pohraničníkov v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny, informovala agentúra UNIAN. Niekoľko pohraničníkov utrpelo zranenia. Krátko po polnoci dorazilo k základni pohraničnej jednotky približne 100 ozbrojených mužov. Prvý útok sa odohral okolo štvrtej hodiny miestneho času (03.00 h SELČ), ozbrojenci zaútočili automatickými zbraňami a podvesnými granátometmi. Útok trval asi 40 minút a bol odrazený. Ozbrojenci neskôr opäť zaútočili, tentoraz z výškových budov za pomoci ostreľovačov. Druhú aj tretiu útočnú vlnu pohraničníci takisto odrazili. Na mieste vypukli požiare. K siedmej hodine (06.00 h SELČ) bolo útočníkov už približne 400. Podľa pohraničníkov mali k dispozícii aj mínomety a guľomety.

"Podľa dostupných informácií teroristi zablokovali obyvateľov v neďalekom dome a strieľajú z okien bytov, v ktorých žijú civilisti, čo znemožňuje pohraničníkom cielenú paľbu," píše UNIAN a dodáva, že posily zo strany armády a ďalších bezpečnostných zložiek ešte nedorazili.

19:10 - Obama sa stretne v Poľsku s partnermi zo strednej a východnej Európy

Prezident USA Barack Obama pricestuje v utorok na dvojdňovú návštevu Varšavy, kde sa zúčastní osláv 25. výročia pádu komunizmu v krajine. V parlamentných voľbách, ktoré sa konali v júni 1989, získala Solidarita podiel na moci, čo vydláždilo cestu k zmene režimu. Hneď v utorok sa Obama stretne s najvyššími poľskými predstaviteľmi a partnermi z krajín strednej a východnej Európy, vrátane Slovenska, informovala dnes poľská tlačová agentúra PAP, a tiež s novozvoleným ukrajinským prezidentom Petrom Porošenkom. Podľa poradcu poľského prezidenta Romana Kužniara chce prezident Bronislaw Komorowski hovoriť s Obamom o vojenskej, ekonomickej, vedeckej a technologickej spolupráci, nadchádzajúcom summite NATO vo Walese a stratégii Severoatlantickej aliancie vo svetle udalostí na Ukrajine. V utorok popoludní sa obaja prezidenti stretnú s partnermi zo Slovenska, Česka, Lotyšska, Estónska, Litvy, Maďarska, Rumunska, Bulharska, Slovinska a Chorvátska. Hovoriť budú o ukrajinskej kríze, ruskej agresii na Ukrajine, regionálnej - aj energetickej - bezpečnosti a tiež prípravách summitu NATO, dodala PAP.

14:18 - Podľa Le Penovej vinu za vývoj na Ukrajine nesie EÚ

Líderka francúzskeho Národného frontu Marine Le Penová vyhlásila, že za udalosti na Ukrajine nesie zodpovednosť EÚ. Uviedla to v rozhovore pre nemecký magazín Der Spiegel.
      

Vyslovila sa v ňom aj za federalizáciu Ukrajiny a dodala, že EÚ "priliala olej do ohňa, keď ponúkla ekonomické partnerstvo krajine, kde polovica obyvateľstva vzhliada k východu". 
      

Vyhlásila, že zobrazovanie Ruska v negatívnom svetle sa teraz deje na objednávku USA. Podľa jej názoru štáty Starého sveta by mali mať vlastný názor, a nie dívať sa na všetko očami USA. "Američania sa snažia rozšíriť svoju sféru vplyvu, a to najmä v Európe. Ide im o ich vlastné záujmy, nie o naše," upozornila Le Penová.
      

V interview sa s obdivom vyjadrila k politike ruského prezidenta Vladimira Putina a vyzdvihla, že nedovoľuje iným štátom, aby mu vnucovali svoje rozhodnutia a stará sa v prvom rade o záujmy ruského štátu a jeho občanov. Dodala, že Putina obdivuje o niečo viac ako nemeckú spolkovú kancelárku Angelu Merkelovú - v jej prípade však ocenila, že robí politiku dobrú pre Nemecko, aj keď iným tým ubližuje.
      

Strana Marine Le Penovej sa minulý víkend vo Francúzsku stala jasným víťazom volieb do Európskeho parlamentu so ziskom 24,9 percenta hlasov, pričom ešte pred piatimi rokmi činil jej zisk 6,3 percenta hlasov. Pre populistickú stranu to znamená vôbec prvý volebný triumf na celoštátnej úrovni.

12:02 - Miesto, kde sú pozorovatelia OBSE, stále nie je známe

Spojenie so štyrmi členmi misie OBSE sa prerušilo večer 26. mája, keď sa presúvali z Luhanska do Donecka. Pozorovatelia sú občanmi Dánska, Estónska, Turecka a Švédska.
      

Pušilin spresnil, že vedenie DĽR preverovalo informáciu médií o mieste, kde by sa štvorčlenný monitorovací tím mohol nachádzať. "My ich nemáme," zdôraznil.
      

S rovnakým vyhlásením prišiel dnes aj samozvaný primátor mesta Slovjansk Viačeslav Ponomariov. Uviedol, že jediné, čo môže tvrdiť s istotou, je fakt, že v Slovjansku pozorovatelia OBSE nie sú. 
      

Ponomariov dnes súčasne uviedol, že má informáciu o oslobodení skupiny 11 pozorovateľov OBSE, s ktorými sa prerušilo spojenie 28. mája.
      

Podľa agentúry ITAR-TASS sa rokovania o prepustení štvorice pozorovateľov OBSE naťahujú. Uviedol to stály predstaviteľ Ruska vo viedenskom sídle OBSE Andrej Kelin, podľa ktorého sú však pozorovatelia v kontakte s OBSE prostredníctvom Skype, ako aj s pozorovateľmi z Ruska.
      

Zadržanie štvorčlenného tímu OBSE potvrdila vo štvrtok aj Ponomariovova hovorkyňa Stella Choroševová, ktorá spresnila, že pozorovatelia sú v rukách proruskej domobrany. Ako príčinu zadržania uviedla, že diplomati ignorovali odporúčanie nenavštevovať vojenské objekty, takže "domobrana bola nútená zadržať ich".