Situácia na Ukrajine: Armáda vraždí na východe pod značkou OSN!

19:32 - V Kyjeve sa začal prvý okrúhly stôl, ale bez separatistov

V ukrajinskom parlamente odštartovali prvý okrúhly stôl v rámci národného dialógu, ktorý má vyriešiť súčasnú krízu na Ukrajine. Neúčasť zástupcov separatistov z východu krajiny však vyvoláva pochybnosti, či tento dialóg povedie k zmierneniu napätia. Za okrúhly stôl zasadli predstavitelia vlády v Kyjeve vrátane prezidenta Oleksandra Turčynova a premiéra Arsenija Jaceňuka ako aj zástupcovia občianskeho sektora. "Budeme viesť dialóg len s tými, ktorí nestrieľajú a nezabíjajú našich občanov," vysvetlil neprítomnosť separatistov Jaceňuk. Premiér sa zároveň vyslovil za decentralizáciu krajiny, ktorá by viedla k udeleniu väčších právomocí separatistickým východným regiónom. Posilnenie právomocí by podľa Jaceňuka oslabilo separatistov a znížilo napätie.

19:13 -  Rokovania o plyne budú 19. mája v Berlíne

Trojstranné rokovania o dodávkach ruského plynu cez Ukrajinu do Európy sa uskutočnia v 19. mája v nemeckom Berlíne. Zhodli sa na tom v stredu ruský minister pre energetiku Alexander Novak a eurokomisár pre energetiku Günther Oettinger. Stalo sa tak počas ich telefonického rozhovoru. Prvá podobná schôdzka sa konala začiatkom mája vo Varšave. Cieľom rokovaní je zabrániť zastaveniu dodávok suroviny pre dlhy Ukrajiny voči Moskve a sankcie EÚ. V stredu sa na túto tému vyjadril aj ruský premiér Dmitrij Medvedev. Podľa jeho slov je revízia ceny plynu pre Ukrajinu možná. Ruský premiér zároveň povedal, že Moskva je ochotná rokovať, ak Kyjev zaplatí aspoň časť svojho dlhu.

"Nikto nikdy nepovedal: Dajte ihneď štyri miliardy dolárov," uviedol Medvedev, podľa ktorého ruská strana skôr od Ukrajiny chce, aby ukázala ochotu konať. Dodal, že zaplatenie časti dlhu je minimálnou podmienkou pre obnovenie rokovaní.

18:37 - Lajčák: Voľby na Ukrajine vytvoria základ pre celonárodný dialóg

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák dnes hovoril s námestníčkou Ministerstva zahraničných vecí Spojených štátov amerických Victoriou Nulandovou o aktuálnom vývoji situácie na Ukrajine pred nachádzajúcimi prezidentskými voľbami. Partneri sa zhodli, že prezidentské voľby, ktoré na Ukrajine budú 25. mája, sú mimoriadne dôležité pre obnovenie legitimity ukrajinskej vlády a pre stabilizáciu situácie v krajine. "Voľby vytvoria základ pre budúci celonárodný dialóg, ktorý Ukrajina vzhľadom na aktuálny vývoj nevyhnutne potrebuje," povedal Lajčák.

18:29 - Ukrajinci bojujú za svoje práva, hovorí bývalý vicepremiér

Ukrajinci momentálne "skutočne bojujú" za svoje práva a ruský prezident Vladimir Putin nechápe, že je pre ľudí prirodzené za nezávislosť aj zomrieť. V utorok to na medzinárodnej bezpečnostnej konferencii GLOBSEC v Bratislave povedal Oleh Rybačuk, bývalý ukrajinský vicepremiér zodpovedný za európsku integráciu počas vlády premiérky Julije Tymošenkovej, šéf kancelárie prezidenta Viktora Juščenka a súčasný predseda mimovládnej organizácie Centre UA. Podľa jeho slov by chcel Putin vidieť "neovládateľnú" Ukrajinu, aby mohol povedať Európskej únii, že Ukrajinci svoj štát nevedia riadiť. Podčiarkol však, že nebude mať úspech a Ukrajina "postupne smeruje k 25. máju", kedy sa uskutočnia prezidentské voľby. Rybačuk zároveň odmietol ako nepravdivé tvrdenia, že by polovica krajiny nemohla z dôvodu krízy voliť. Rusko sa síce snaží zvyšovať nestabilitu, miestne samosprávy sa však podľa neho naopak usilujú dostať situáciu pod kontrolou.

18:20 - Budúci prezident Ukrajiny nebude plne legitímny,tvrdí šéf Dumy

Predseda dolnej komory ruského parlamentu Sergej Naryškin tvrdí, že budúci prezident, ktorý vzíde z ukrajinských volieb plánovaných na 25. mája, nebude plne legitímny. V rozhovore pre ruskú štátnu televíznu stanicu Rossija-24 v stredu vysvetlil, že Rusko považuje celú súčasnú ukrajinskú vládu za nelegitímnu. Legitímnosť volieb uskutočnených počas vojenskej operácie v dvoch separatistických regiónoch sa podľa Naryškina dá spochybňovať. "Samozrejme, miera legitimity režimu alebo prezidenta zvoleného 25. mája, ak sa voľby uskutočnia, nebude podľa môjho názoru úplná," vyhlásil šéf Štátnej dumy. Naryškin však napriek všetkému považuje za dôležité, aby sa nadchádzajúce voľby prezidenta uskutočnili. Aj prezident Vladimir Putin nedávno vyhlásil, že prezidentské voľby na Ukrajine považuje za "krok správnym smerom"

18:12 - Nulandová: Doneck a Luhansk musia dostať šancu hlasovať v prezidentských voľbách

V súvislosti s krízou na Ukrajine je dôležité, aby obyvatelia Doneckej a Luhanskej dostali šancu hlasovať v prezidentských voľbách, ktoré sú naplánované na 25. mája. Uviedla to dnes námestníčka šéfa americkej diplomacie pre európske záležitosti Victoria Nulandová na medzinárodnej bezpečnostnej konferencii GLOBSEC 2014 v Bratislave.
      

"A uvidíme, čo povedia," konštatovala. "Ukrajinci majú nielen vôľu a záujem, ale aj povinnosť v týchto oblastiach povedať 'nie' separatistom," zdôraznila Nulandová. Pohrozila, že ak voľby stroskotajú a Rusko bude naďalej pokračovať v destabilizácii Ukrajiny, bude Moskva čeliť tvrdším, sektorovým ekonomickým sankciám. Opatrenia proti Rusku po anexii Krymu už podľa jej slov "začínajú hrýzť". V súvislosti s ruským návrhom na vyslanie "mierovej misie" na Ukrajinu konštatovala, že si dokáže len ťažko predstaviť, že by Ukrajinci privítali "ruských mierotvorcov". Ak sa Rusi "pozvú sami, zrejme to Ukrajinci neprivítajú, ani my", uviedla.

17:46 - Moskva pripúšťa diskusiu s Kyjevom o cene plynu

Revízia ceny plynu pre Ukrajinu je možná a je vecou vyjednávaní. Povedal to v stredu ruský premiér Dmitrij Medvedev. Na otázku, či by Rusko mohlo uvažovať o revízii ceny stanovenej pre Ukrajinu, ktorá je podľa Kyjeva príliš vysoká, Medvedev novinárom odpovedal: "Samozrejme, je to možné. Je to vecou vyjednávaní."

Ruský premiér sa zároveň vyjadril, že Moskva je ochotná rokovať o cene a podmienkach dodávok plynu Ukrajine, ak Kyjev zaplatí aspoň časť svojho dlhu. "Nikto nikdy nepovedal: Dajte ihneď 4 mld. USD," uviedol Medvedev. Ruská strana podľa neho skôr od Ukrajiny chce, aby ukázala, že je ochotná konať. Dodal, že zaplatenie časti dlhu je minimálnou podmienkou pre obnovenie rokovaní. 
 

16:33 - Syn amerického viceprezidenta sa dostal prácu vo vedení veľkej firmy, ktorá na Ukrajine dodáva plyn!

Hunter Biden, syn amerického viceprezidenta Joa Bidena, sa stal členom správnej rady firmy Burisma Holdings, ktorá je najväčším ukrajinským súkromným producentom zemného plynu. Viac sa dočítate TU!

16:31 - Policajti v Doneckej oblasti údajne prešli na stranu separatistov

Takmer všetci policajti vo východoukrajinskej Doneckej oblasti prešli na stranu stúpencov federácie. Informovalo o tom dnes tlačové stredisko samozvanej Doneckej ľudovej republiky. "Nemôžeme stále bojovať," uviedol hovorca tlačového centra pre ruskú agentúru ITAR-TASS. "Musíme taktiež modernizovať systém vnútorných inštitúcií a na tento účel kombinujeme funkcie policajtov a dobrovoľníckej ľudovej stráže," citovala hovorcu. Jeden z predstaviteľov samozvanej republiky Miroslav Rudenko povedal, že gubernátor Doneckej oblasti, obchodný magnát Serhij Taruta, ktorého dosadila kyjevská vláda, už nemá v regióne žiadnu reálnu moc.

15:47 - Putin chce sebestačný obranný priemysel

Po uvalení sankcií Západu na Moskvu kvôli ukrajinskej kríze by sa ruský obranný priemysel mal prestať spoliehať na zahraničné komponenty a stať sa sebestačným. Povedal to dnes ruský prezident Vladimir Putin. "Musíme urobiť maximum pre to, aby všetko, čo sa používa v našom obrannom sektore, sa vyrábalo na našom území, aby sme neboli od nikoho závislí," konštatoval  Putin v letovisku Soči na schôdzke so zástupcami obrany.
      

"Som si istý, že náš obranný priemysel bude mať z toho úžitok a v tejto súvislosti je potrebné nastaviť naše vedecké centrá," citovala Putina agentúra Reuters. Šéf Kremľa už predtým tvrdil, prechod na úplnú domácu výrobu by trval dva a pol roka. Zatiaľ sa americké sankcie voči Moskve týkajú zmrazenia majetku a zákazu vstupu na územie USA. Washington však pohrozil, že zastaví export špičkových technológii do Ruska. Po Spojených štátoch je Rusko druhým najväčším svetovým vývozcom zbraní. V roku 2013 predalo zbrane za viac ako 15,7 miliardy dolárov. Ruský obranný priemysel je úzko prepojený s Ukrajinou.

13:56 - Martonyi: Maďarský premiér slovo autonómia v súvislosti s Ukrajinou nepoužil

Maďarský premiér Viktor Orbán slovo autonómia v súvislosti s Ukrajinou nepoužil. Na dnešnej tlačovej konferencii pred začiatkom medzinárodnej bezpečnostnej konferencie GLOBSEC 2014 v Bratislave to uviedol šéf maďarskej diplomacie János Martonyi. "Čo sa týka Ukrajiny, premiér Orbán nevyslovil slovo autonómia. Pokiaľ ide o všeobecnejšie vyjadrenia, keď hovoril o maďarských komunitách mimo Maďarska, spomínal dvojaké občianstvo, kolektívne práva a autonómiu," upozornil. Martonyi tak reagoval na vlnu kritiky, ktorá sa zdvihla na Orbánov sobotňajší (10.5.) prejav po zvolení za predsedu vlády v maďarskom parlamente. V prejave povedal, že Maďarom v Karpatskej kotline prislúcha dvojaké občianstvo a autonómia, pričom poukázal na situáciu spoločenstva 200.000 príslušníkov maďarskej menšiny na Ukrajine. Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí si v utorok preto predvolalo maďarského veľvyslanca Mihálya Bayera. Orbána kritizoval aj poľský premiér Donald Tusk. Označil to za nešťastné vyjadrenie, ktoré zaznelo na zlom mieste a v zlom čase.

13:38 - Gabriel: Za krízu na Ukrajine je čiastočne zodpovedná EÚ

Európa čiastočne nesie vinu za krízu na Ukrajine, čo však nie je ospravedlnenie pre správanie Ruska voči tejto bývalej sovietskej republike, vyhlásil dnes podpredseda nemeckej spolkovej vlády Sigmar Gabriel. Postoj Gabriela, ktorý je aj šéfom SPD, je v protiklade pozíciou konzervatívnej kancelárky Angely Merkelovej, ktorá zo zodpovednosti za krízu na Ukrajine viní Rusko. Kvôli udalostiam na Ukrajine sa výrazne zhoršili vzťahy medzi Ruskom a Západom. V rozhovore pre nemecký denník Rheinische Post Gabriel priznal, že aj EÚ urobila chyby - napríklad, keď vytvorila dojem, akoby Ukrajina bola postavená pred voľbu, že sa musí rozhodnúť medzi EÚ a Ruskom. "Ale to nebolo a nie je dôvod na uvrhnutie krajiny do chaosu," dodal na adresu Ruska. 

13:10 - USA dúfajú v ďalšiu spoluprácu s Ruskom v rámci projektu ISS

Spojené štáty vyjadrili nádej na pokračovanie spolupráce s Ruskom v rámci projektu Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS) aj po roku 2020, napriek najnovším ruským plánom na ukončenie spolupráce, informovala dnes tlačová agentúra DPA. Hovorkyňa amerického ministerstva zahraničných vecí Jen Psakiová v utorok povedala, že USA mali s Rusmi v kozmickom programe "dlhú spoluprácu" a dúfajú, že sa v nej bude pokračovať. Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) reagoval zdržanlivo na vyjadrenie ruského vicepremiéra Dmitrija Rogozina, ktorý oznámil, že Rusko o šesť rokov vystúpi z projektu ISS. Dokonca aj v časoch studenej vojny bola spolupráca v kozme "vývesným štítom", mieni DPA. "Nedostali sme žiadne oficiálne oznámenie o akýchkoľvek zmenách v spolupráci," uviedla NASA.

12:44 - Tymčuk: V radoch východoukrajinských separatistov vypukli rozbroje

Samozvaný gubernátor tzv. Luhanskej ľudovej republiky Valerij Bolotov v utorok odcestoval do Ruskej federácie ako radový občan, informovala dnes agentúra Ukrinform s odvolaním sa na ukrajinskú pohraničnú službu. Jej predstaviteľ tým poprel na Ukrajine medializované informácie, že Bolotov do Ruska ušiel. V utorok sa totiž v Luhansku stal terčom útoku, v ktorom utrpel ľahké strelné zranenie. Podľa vedúceho ukrajinského Centra vojensko-politických štúdií Dmytra Tymčuka tento incident svedčí o vnútorných rozbrojoch v tábore separatistov v oblasti Donbasu. Na svojej stránke na Facebooku Tymčuk napísal, že "šéfkovia rôznych skupín sa teraz pretekajú, kto je veľkým imperátorom najbližšieho donbaského lazu. A Bolotov pri hádkach takmer prišiel o život".

11:51 - Jaceňuk aj  Kličko odriekli účasť na bezpečnostnej konferencii

Ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk ani kandidát na funkciu kyjevského primátora Vitalij Kličko nakoniec do Bratislavy neprídu. Dnes sa v hlavnom meste začína medzinárodná bezpečnostná konferencia GLOBSEC 2014, na ktorej mali byť prítomní.
      

"Mali sme ich potvrdených, ale dynamika posledných dní na Ukrajine ich zdržala a neprídu," uviedol prezident Slovenskej atlantickej komisie (SAC) Rastislav Káčer s tým, že namiesto seba poslali námestníčku ministra zahraničných vecí a poradcu Klička. "Máme tu celkom solídne zastúpenie, ale, bohužiaľ, pán premiér Jaceňuk na poslednú chvíľu zrušil účasť. Veľmi nás to mrzí, ale rozumieme tomu," dodal Káčer.

11:09 - Naryškin: Nový ukrajinský prezident nebude úplne legitímny

Ukrajinský prezident, ktorý bude zvolený vo voľbách 25. mája, nebude úplne legitímny, vyhlásil v rozhovore pre ruskú štátnu televíziu Rossija-24 predseda dolnej komory ruského parlamentu Sergej Naryškin. Dodal, že Rusko považuje súčasný ukrajinský režim za nelegitímny. "Miera legitimity režimu alebo prezidenta zvoleného 25. mája, ak sa voľby uskutočnia, nebude podľa môjho názoru úplná," vyhlásil Naryškin. V rozhovore pre ruskú televíziu Naryškin uviedol, že si vie len ťažko predstaviť, že by voľby na Ukrajine mohli byť legitímne, keď v regiónoch, kde žije väčšina obyvateľstva, prebieha protiteroristická operácia s použitím armády. Súčasne však upozornil, že ich neuskutočnenie by viedlo k "ešte smutnejšej situácii". "Z dvoch ziel treba vybrať to objektívne menšie," dodal.

11:03 - OSN preveruje správy, že ukrajinská armáda neoprávnene použila jej symboliku

OSN začala preverovať medializované informácie, že ukrajinská armáda do operácií v Kramatorsku na východe krajiny nasadila vrtuľníky, na ktorých bola neoprávnene použitá symbolika OSN. Ak sa tieto informácie potvrdia, pôjde o vážne porušenie medzinárodných zmlúv, upozornila agentúra ITAR-TASS, ktorá sa vo svojej správe odvoláva na tlačovú službu OSN.

Newyorské oddelenie OSN pre operácie na zachovanie mieru uviedlo, že krajiny, ktoré sa podieľali na mierových operáciách OSN, musia techniku nasadenú v službách OSN zbaviť symboliky OSNihneď po návrate z misie do vlasti. ITAR-TASS uviedla, že počas vládnej protiteroristickej operácie v Kramatorsku nad mestom vykonávali lety najmenej tri vrtuľníky bielej farby s logom a nápismi OSN. Podľa dostupných informácií šlo o tri bojové vrtuľníky Mi-24 a jeden transportný Mi-8. Videozáznam letu jednej z helikoptér sa objavil aj na YouTube. 

10:32 - Volebná komisia zrušila registráciu dvoch kandidátov na úrad primátora Kyjeva

Teritoriálna volebná komisia (TVK) v Kyjeve dnes zrušila registráciu Lesije Orobecovej vo voľbách primátora Kyjeva a kyjevského mestského zastupiteľstva, ktoré sa uskutočnia 25. mája paralelne s predčasnými voľbami prezidenta Ukrajiny. Orobecová bola považovaná za hlavnú súperku veľkého favorita súboja o funkciu kyjevského primátora Vitalija Klička, ktorý pôvodne mal v úmysle kandidovať v prezidentských voľbách. Kandidatúry sa však vzdal v prospech poslanca a podnikateľa Petra Porošenka. Orobecová, ktorá je poslankyňou celoštátneho parlamentu za stranu Vlasť, uviedla, že TVK zrušila jej kandidatúru v posledný možný deň. 

10:02 - Satelity ukazujú, že Rusi sú stále na hranici s Ukrajinou

Americká vláda v utorok zverejnila nové satelitné snímky, ktoré majú dokazovať prítomnosť ruskej armády v oblastiach blízko hranice s Ukrajinou. Moskva naopak tvrdí, že vojakov už dávnejšie stiahla, čo pred týždňom potvrdil samotný prezident Vladimir Putin. Severoatlantická aliancia aj Spojené štáty však nevidia "žiadne známky" presunov ruskej armády späť na jej pôvodné pozície.

Američania komerčné satelitné zábery zverejnili prostredníctvom sociálnej siete Twitter. Ešte 9. mája mali mať Rusi asi 20 vrtuľníkov v meste Belgorod neďaleko ukrajinskej hranice. Fotografia z 22. marca z rovnakej oblasti pritom žiadne helikoptéry nezobrazuje. Ďalší záber pochádza z 12. mája z oblasti v blízkosti mesta Rostov nad Donom ležiaceho približne 75 kilometrov od Ukrajiny a vidieť na nej niekoľko armádnych obrnených vozidiel. 

"Realitou je, že Rusko má stále na ukrajinskej hranici zhromaždených 40-tisíc absolútne pripravených vojakov a ďalších 25-tisíc má na Kryme. Satelitné snímky ukazujú mechanizovanú pechotu, obrnené vozidlá a bojové vrtuľníky," uviedol Martin Downie, hovorca spojeneckých operácií Severoatlantickej aliancie (NATO). Cieľom tejto taktiky zo strany Moskvy je podľa neho "zastrašiť ukrajinskú vládu".

09:34 - Merkelová pripúšťa účasť separatistovna rokovaniach OBSE

Nemecká kancelárka Angela Merkelová pripustila účasť zástupcov východoukrajinských separatistov na rokovaniach za okrúhlym stolom, ktoré sa dnes na Ukrajine začínajú za sprostredkovania Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Účasť separatistov však závisí od ich pripravenosti vzdať sa násilia, zdôraznila Merkelová. "Nie je možné používať násilie na dosiahnutie svojich cieľov," uviedla Merkelová podľa webovej stránky Deutsche Welle. Kancelárka však uvítala rozšírenie počtu účastníkov okrúhleho stola, ktorého prvé rokovanie sa uskutoční práve dnes. "Čím širšie zastúpenie, tým lepšie," dodala.

08:55 - Ukrajinské ministerstvo je pobúrené z Orbánových vyjadrení o autonómii pre maďarskú menšinu

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí v utorok predvolalo maďarského veľvyslanca Mihálya Bayera kvôli sobotňajším vyjadreniam predsedu maďarskej vlády Viktora Orbána o autonómii pre tamojšiu maďarskú menšinu. Ako dnes uviedla agentúra MTI odvolávajúc sa na agentúru Interfax-Ukrajina, hovorca ukrajinského rezortu diplomacie Jevhen Perebjinis na tlačovej konferencii informoval, že ministerstvo zahraničných vecí vyjadrilo veľvyslancovi obavy z prejavu maďarského premiéra o autonómii pre maďarskú menšinu a o dvojitom občianstve. Hovorca zdôraznil, že Orbánove vyjadrenia sú v rozpore s právnymi normami Ukrajiny. "Takéto prejavy nepomôžu zastaviť eskaláciu krízy na Ukrajine a stabilizovať situáciu, vyvolávajú v nás obavy," povedal Perebjinis.

08:18 - V Bratislave sa dnes začína GLOBSEC, potrvá do piatku

Šéf Severoatlantickej aliancie (NATO) Anders Fogh Rasmussen, predsedovia vlád Slovenska, Česka, Maďarska aj Poľska Robert Fico, Bohuslav Sobotka, Viktor Orbán a Donald Tusk, ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk, vodca ukrajinskej opozície Vitalij Kličko, taliansky expremiér Mario Monti a desiatky ministrov zahraničia i obrany zo strednej a východnej Európy sa dnes stretnú v Bratislave, aby sa zúčastnili na medzinárodnej konferencii GLOBSEC. Viac sa dočítate TU!

08:17 - EÚ analyzuje spor medzi Rumunskom a Ruskom kvôli zákazu preletu lietadla

Európska komisia (EK) pravidelne sleduje režimu uplatňovania sankcií proti Rusku, ktoré prijala EÚ v súvislosti s krízou na Ukrajine. Uviedla to dnes hovorkyňa šéfky európskej diplomacie Catherine Ashtonovej. Hovorkyňa Maja Kocijančičová upozornila, že zoznam cielených sankcií prijatých v súvislosti s krízou na Ukrajine bol jednomyseľne prijatý všetkými členskými štátmi EÚ a tie by ich mali implementovať ako súčasť európskeho úsilia o vyriešenie krízy na Ukrajine. Hovorkyňa tak reagovala na otázky rumunských novinárov, ktorí sa zaujímali o to, ako dokáže EK reagovať na ruské hrozby voči členským štátom únie, súvisiace s uplatňovaním prijatých sankcií. 

07:20 - V stredu sa uskutoční prvý okrúhly stôl o riešení ukrajinskej krízy

V stredu by sa mal na Ukrajine uskutočniť prvý okrúhly stôl ukrajinských politikov a občianskych združení s cieľom zmierniť súčasnú napätú situáciu. Rokovanie sa bude konať za účasti Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Medzinárodné spoločenstvo považuje okrúhle stoly za dôležité na upokojenie a riešenie situácie po víkendových referendách v Doneckej a Luhanskej oblasti, kde sa veľká väčšina obyvateľov vyslovila za nezávislosť ich regiónov. Ukrajina potrebuje národný dialóg, počas ktorého sa prediskutujú otázky decentralizácie, ústavných reforiem a bezpečnosti krajiny.

Na Ukrajinu v utorok pricestoval nemecký minister zahraničia Frank-Walter Steinmeier, aby pomohol nadviazať rokovania medzi ukrajinskou vládou a jej protivníkmi v Doneckej a Luhanskej oblasti. Celonárodný dialóg je súčasťou krízového plánu OBSE. Steinmeier podľa vlastných slov dúfa, že okrúhle stoly pomôžu k odzbrojeniu separatistov na východe krajiny, k ukončeniu pokračujúcej okupácie niektorých vládnych budov ako aj k zlepšeniu atmosféry pred prezidentskými voľbami plánovanými na 25. mája.

07:14 - Moskva reaguje na sankcie, Američania nebudú môcť využívať vesmírnu stanicu ISS

Rusko nepredĺži Spojeným štátom využívanie Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS) po roku 2020 a neumožní im ani používanie ruských raketových motorov na vojenské účely. Moskva tak reaguje na sankcie zo strany USA voči ruským technologickým firmám za krízu na Ukrajine. Ako v utorok oznámil ruský vicepremiér Dmitrij Rogozin, Rusko odmietne žiadosť Washingtonu, aby mohol využívať ISS až do roku 2024. Na stanicu, ktorú spoločne obsluhuje 15 krajín, sa dá momentálne dostať jedine ruskými raketami Sojuz. Spoločná vesmírna misia sa však podľa Rogozina skončí v roku 2020. Vicepremiér tiež informoval, že Rusko od júna preruší používanie amerického navigačného systému GPS na svojom území. Rusko totiž požaduje, aby Washington povolil využívanie ruského systému GLONASS na americkom území, na čom sa obe strany nedokázali dohodnúť. Rogozin varoval, že ak sa nedohodnú do septembra, stanice GPS v Rusku budú trvalo zrušené.

21:00 - Separatisti zabili pri Kramatorsku sedem ukrajinských vojakov

Sedem ukrajinských vojakov zahynulo dnes pri útoku proruských separatistov neďaleko mesta Kramatorsk na východe krajiny. Informovali o tom ministerstvo obrany a tajná služba. Podľa agentúry UNIAN vyše 30 "teroristov" zaútočilo na konvoj obrnených vozidiel granátometmi a automatickými zbraňami na okraji dediny Okťabrske, ležiacej v Doneckej oblasti 20 kilometrov od mesta Kramatorsk. Separatisti boli ukrytí v kroví pozdĺž rieky a zaútočili vo chvíli, keď sa konvoj priblížil k mostu. Okamžite zabili dvoch vojakov, v následnom boji ďalších štyroch, uviedla agentúra Reuters s odvolaním sa na vyhlásenie rezortu obrany v Kyjeve.

Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) neskôr oznámila, že jeden z ôsmich zranených zomrel počas prevozu do nemocnice a stal sa siedmou obeťou prepadu.

18:11 - Barroso a Jaceňuk vyzvali Moskvu na dohodu o dodávkach plynu s Ukrajinou

redseda Európskej komisie (EK) José Manuel Barroso aj premiér ukrajinskej vlády Arsenij Jaceňuk dnes po spoločnom rokovaní v Bruseli ocenili dohodu, ktorá sa zrodila medzi zástupcami SR a Ukrajiny ohľadom reverzného toku plynu na Ukrajinu. Obaja zároveň zdôraznili kľúčový význam nadchádzajúcich prezidentských volieb na Ukrajine pre budúcnosť tohto štátu. Ukrajinský premiér poďakoval Barrosovi za jeho iniciatívu zorganizovať v Bruseli spoločné zasadnutie ukrajinskej vlády a Európskej komisie a vyjadril pevné odhodlanie, že Ukrajina očakávania EÚ nesklame a prikročí k realizácii nevyhnutných reforiem. Aj Barroso aj Jaceňuk hovorili o potrebe zaistenia väčšej energetickej sebestačnosti a energetickej bezpečnosti pre Ukrajinu, v tomto kontexte v spoločnom stanovisku ocenili podpis memoranda o porozumení medzi slovenskou spoločnosťou Eustream a jej ukrajinským partnerom Ukrtransgaz o reverznom toku plynu cez Slovensko na ukrajinské územie. Barroso v tejto súvislosti pred novinármi uviedol, že ak chce Rusko aj naďalej zostať hodnoverným dodávateľom plynu, nesmie hrať mocenské hry s energetickými tokmi. Jaceňuk dodal, že Rusko nesmie využívať energetické suroviny ako strategickú zbraň "so silou atómovej bomby". V tejto súvislosti pripomenul, že pokračujú snahy o dosiahnutie dohody s Moskvou. Ruská spoločnosť Gazprom žiada 485 USD za 1000 m3 plynu, kým ukrajinská strana sa odvoláva na predošlú dohodu, podľa ktorej má platiť iba 268,5 USD za 1000 m3 plynu.

18:05 - Rusko môže pozastaviť dodávky raketových motorov do USA

 V reakcii na americké sankcie môže Moskva pozastaviť dodávky raketových motorov RD-180 a NK-33 do USA, oznámil dnes ruský vicepremiér Dmitrij Rogozin. Motory RD-180 montujú Američania do nosných rakiet Atlas 5, ktoré vynášajú do vesmíru aj zariadenia vojenskej povahy, píše agentúra RIA Novosti. "Budeme vychádzať z reality. Nemôžeme pokračovať v dodávkach motorov RD-180, ak ich nebudú USA vyžívať na civilné účely. Taktiež nemôžeme pokračovať v bežnej údržbe už dodaných motorov na území USA," konštatoval Rogozin.
      

Aj šéf ruskej Federálnej vesmírnej agentúry Oleg Ostapenko uviedol, že oba raketové motory budú dodávať do Spojených štátov len v tom prípade, ak ich tam nebudú využívať na vynášanie vojenských zariadení do vesmíru. Podľa agentúry Reuters Rogozin taktiež povedal, že Rusko nevyhovie žiadosti USA a neumožní im využívať Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS) po roku 2020.

17:34 - Ukrajinská vláda zasadala s EK, miliardová pôžička je už realitou

Členovia ukrajinskej vlády na čele s premiérom Arsenijom Jaceňukom dnes v Bruseli zasadali spolu s predstaviteľmi Európskej komisie (EK). Obe strany podpísali dohody o poskytnutí miliardovej makrofinančnej pôžičky, ktorej cieľom je stabilizácia finančných zdrojov a hospodárstva Ukrajiny. Predseda EK José Manuel Barroso a premiér Jaceňuk tiež spečatili svojimi podpismi kontrakt o budovaní štátnych inštitúcií, konsolidácii verejnej správy a sociálno-ekonomickom rozvoji Ukrajiny v hodnote 355 miliónov eur. Kontrakt bude doplnený ďalším 10-miliónovým programom na rozvoj občianskej spoločnosti. Prvá splátka vo výške 250 miliónov eur z tejto sumy by mala byť zaslaná v najbližších dňoch.Predmetom diskusii bolo aj to, ako bude EÚ realizovať bezprecedentný balík pomoci pre Ukrajinu vo výške minimálne 11 miliárd eur, o ktorom informoval predseda EK 5. marca tohto roku. Hovorca eurokomisára pre rozšírenie a susedskú politiku Štefana Füleho Peter Stano v rozhovore pre TASR vyzdvihol skutočnosť, že dnešné zasadnutie v Bruseli bolo historicky prvým stretnutím exekutívy EÚ s členmi vlády partnerskej krajiny. 

17:32 - Separatisti zabili pri Kramatorsku šesť ukrajinských vojakov

Šesť ukrajinských vojakov dnes zahynulo a osem utrpelo zranenia pri útoku proruských separatistov neďaleko mesta Kramatorsk na východe krajiny. Informovalo o tom ministerstvo obrany v Kyjeve. Podľa agentúry UNIAN "teroristi" zaútočili na výsadkárov granátometmi a inými strelnými zbraňami na okraji dediny Okťabrske ležiacej 20 kilometrov od mesta Kramatorsk. Viac ako 30 útočníkov dorazilo v predstihu a ukryli sa v kroví pozdĺž rieky. Prvá strela z granátometu zasiahla motor jedného z obrnených transportérov, ktorý sa priblížil k mostu, následne došlo k explózii. Podľa agentúry Reuters dvaja vojaci zahynuli pri útoku na transportér, ďalší štyria v nasledujúcej prestrelke.